Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110220518
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8110220518.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: PRESTAV Prešov, spol. s r.o. v
likvidácii, so sídlom Prostějovská 77, Prešov, IČO: 31 706 231, zastúpený JUDr. Marek Sahuľ, advokát
sosídlomHlavná11,Prešov,protižalovanému:Centrumjazdeckéhošportu,s.r.o.,sosídlomPodhrabina
269, Chmeľov, IČO: 31 705 634, o zaplatenie úrokov z omeškania, o návrhu žalobcu na nariadenie

predbežného opatrenia voči žalovanému a obchodnej spoločnosti Slovenskej uhoľnej spoločnosti a spol.
s r. o., so sídlom Podhrabina 269, Chmeľov, IČO: 31 653 634, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov zo dňa 2.5.2016, č.k. 21Cb/147/2010-79 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov uznesením č.k. 21Cb/147/2010-79 zakázal žalovanému nakladať, prenajímať,

zaťažovať, darovať nehnuteľnosti ležiace v k.ú. P.V., zapísané na LV č. XXX. Návrh voči Slovenskej
uhoľnej spoločnosti, spol. s r.o. so sídlom Podhrabina zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol,
že žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania v sume 30.289,12 eur. V podaní z 22.4.2016
zástupca žalobcu vyjadril podozrenie, že konanie žalovaného, pokiaľ sa nezúčastňuje pojednávaní, javí
účelové smerovanie k tomu, aby sa získal čas na to, aby sa mohol zbaviť svojho majetku, z ktorého
by bolo možné uspokojiť pohľadávku navrhovateľa. Overoval si v katastri, či nedošlo k zmene vlastníka

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kde zistil, že dňa 18.4.2016 bol na katastrálny odbor podaný
návrh na povolenie vkladu pre nového vlastníka na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, a to pre
spoločnosť Slovenská uhoľná spoločnosť, spol. s r.o., so sídlom v Podhrabine. Jediným konateľom a
spoločníkom je X.. O. S., takže pri prevode nehnuteľností ide o právny úkon medzi blízkymi osobami, čo
spĺňa hmotnoprávne podmienky na odporovateľnosť takéhoto úkonu. Cieľom je prevod nehnuteľností
na tretie osoby, aby nebolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Preto navrhuje vydať predbežné

opatrenie zákazom žalovanému, ako aj Slovenskej uhoľnej spoločnosti, spol. s r.o. nakladať, prenajímať,
zaťažovať, darovať nehnuteľnosti v k.ú. P., zapísané na LV č. XXX. Súd dotazom na katastrálny úrad
zistil, že bol podaný vklad 18.4.2016 a vedie sa pod sp.zn. C.-XXXX/XXXX. Vklad povolený nebol. O
návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd rozhodol s poukazom na § 102 ods. 1 O.s.p., že ak treba
po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné
opatrenie. Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi

najmä, aby nenakladal s určitými vecami, alebo právami, alebo niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo
niečo znášal. Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu
inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Okresný súd sa v celom
rozsahu stotožnil s dôvodmi žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu. Žalovaný si je
vedomý právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie istiny ešte v roku 2010
a mal dostatok času na splnenie tejto povinnosti. Žalovaný vykonával úkony smerujúce k prevodu

nehnuteľností, a v tomto kontexte môže dôjsť k ohrozeniu budúceho výkonu rozhodnutia. Preto sú dané
dôvody pre úpravu pomeru účastníkov konania. Potom okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vovýroku jeho rozhodnutia. Vo vzťahu k spoločnosti Slovenská uhoľná spoločnosť, spol. s r.o., ktorý nie je
účastníkom konania vo veci samej, tu súd návrh zamietol. Ak nebol povolený vklad pre túto spoločnosť,
a ešte nie je vlastníkom nehnuteľnosti, upravovať pomery medzi žalobcom a týmto účastníkom je zatiaľ

bezpredmetné.

2. Proti uzneseniu okresného súdu dal odvolanie právny zástupca žalovanej obchodnej spoločnosti.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj opísanie
rozhodujúcich skutočností zdôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia. Má sa zdôvodniť nárok,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť jasné, čoho sa žalobca v konaní vo veci samej mieni domáhať.
Má byť osvedčený nárok, ktorému sa predbežným opatrením poskytne dočasná ochrana. Osvedčenie
návrhu má smerovať k tomu, aby bolo preukázané, že nejde o šikanózne, resp. zjavne bezúspešné
uplatňovanie práva. Žalobca ale nepreukázal svoje tvrdenia o dôvodnosti obavy ohrozenia a marenia
prípadného výkonu budúceho rozhodnutia. Prevodom nehnuteľností malo dôjsť k zmene štruktúry

majetku žalovaného, ale na druhej strane majetkové hodnoty sa nezmenili, pretože nehnuteľnosti
boli predávané Slovenskej uhoľnej spoločnosti, spol. s r.o. za objektívnu trhovú cenu. Naviac došlo
k prevodu finančnej čiastky na účet žalovaného v rozsahu 132.000,- eur. Keď žalobca neosvedčil
ohrozenie výkonu budúceho rozhodnutia, ani nepreukázal, že toto nebezpečenstvo marenie výkonu
rozhodnutia bezprostredne hrozí, tak samotná existencia dlhu nemôže byť dôvodom na nariadenie

predbežného opatrenia, čo vyplýva aj z judikovaného rozhodnutia R20/1998. Žalobca v podanom
návrhu neuviedol hodnotu jednotlivých nehnuteľností tvoriacich predmet predbežného opatrenia z
kúpnej zmluvy z 15.4.2016. Žalobca v konaní vo veci samej sa domáha zaplatenia úrokov z omeškania
30.289,12 eur, pričom trovy mali predstavovať 17.058,53 eur. Prevod nehnuteľností je napadnutý
predbežným opatrením, pričom hodnota nehnuteľností je 323620,61 eur, čo je zjavný nepomer medzi

spornou pohľadávkou žalobcu a hodnotou zablokovaných nehnuteľností, kde pomer je približne 1:7. Je
potrebné zvážiť, či vydaním predbežného opatrenia a neužívaním nehnuteľnosti vlastníkovi nevznikne
neprimeraná ujma, resp. či vec nestráca na ekonomickej hodnote. Podľa judikovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR R49/1995, predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať
s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na

podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený. Aj
nariadeniepredbežnéhomásvojezákonnélimity,pričomnenakladanievecamialeboprávamijezjavným
zásahom do vlastníckeho práva, či do iných ústavou zaručených práv. Súd mal zvážiť, či vydaním
predbežného opatrenia nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného nad nevyhnutnú mieru.
Je pravda, že pri nariadení predbežného opatrenia súd nemusí dodržiavať všetky formálne postupy

dokazovania a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, to ale
neznamená, že súd má vyhovieť predbežnému opatreniu len na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, a to bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Keďže žalobca žiadne z vyšších tvrdení nepreukázal, nepreukázal ani nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy, preto navrhuje vyhovieť odvolaniu.

3.Zástupcažalobcukodvolaniužalovanéhonavrholpotvrdiťpredbežnéopatrenie.Samotnápohľadávka
žalobcu je cca 50.000,- eur. Tvrdenia žalovaného o zaplatení časti kúpnej ceny 132.000,- eur sú zatiaľ
irelevantné. Rozhodujúce je to, že žalovaný má jediného konateľa a spoločníka X.. O. S., pričom aj

kupujúca spoločnosť Slovenská uhoľná spoločnosť, spol. s r.o. má toho istého spoločníka a konateľa X..
O. S.. Sú to personálne prepojené spoločnosti. Akýkoľvek prevod majetku medzi týmito spoločnosťami
je odporovateľný v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 42a zákona č. 40/1964
Zb.). Hlavnou a jedinou činnosťou žalovaného je prevádzkovanie jazdeckého areálu a chov koní, a
to všetko v nehnuteľnostiach, resp. na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom predbežného opatrenia.

Žalovaný tvrdí, že kúpna cena je obvyklou cenou a že výrazne presahuje eventuálnu hodnotu záväzku.
Toto tvrdenie však ničím nepreukázal, a teda aj uvádzaná cena je pochybná. Úmysel žalovaného vyhnúť
sa zaplateniu žalobcovi svedčí aj fakt, že konateľ žalovaného je zároveň aj likvidátorom spoločnosti
ENERGOIMPEX, a.s. v likvidácie. V rovnakom období ale X.. S. prevádza jediný nehnuteľný majetok
na inú spoločnosť, takže cieľom konania je znemožnenie vymôcť žalovanú pohľadávku. Nehnuteľnosti

sú súčasťou jedného hospodárskeho areálu a ich funkčnosť je podmienená využívaním všetkých
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Vyčlenením ktorejkoľvek z nehnuteľností automaticky stráca
svoju reálnu hodnotu, pretože sama o sebe bez ostatných nehnuteľností nemajú reálne vyžitie.
Žalobca chce uzavrieť súdnym zmierom alebo mimosúdnym vyrovnaním, čo ale nie je v záujmežalovaného. Záujmom žalovaného je vyhnúť sa plateniu. Ak by odvolací súd zamietol návrh na vydanie
predbežného opatrenia, môže žalobca odporovať právnym úkonom predaja týchto nehnuteľností, čo
však medzičasom môžu byť prevedené na ďalšie osoby. Navrhuje preto potvrdiť napadnuté uznesenie

a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu uviedol, že žalovaná obchodná spoločnosť má
v predmete podnikania ďalšie činnosti, čo dokladuje výpisom z Obchodného registra týkajúce sa
žalovaného. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaného jedinou hlavnou podnikateľskou činnosťou

je prevádzkovanie jazdeckého areálu a chov koní. (Odvolací súd poznamenáva, že podľa výpisu z
Obchodného registra v predmete podnikania je aj sprostredkovateľská činnosť, ubytovanie, preprava,
predaj na priamu konzumáciu, organizovanie, upriadavanie spoločenských a kultúrnych podujatí,
reklamné služby, skladovanie, predaj a nákup tovaru, poľnohospodárstvo a lesníctvo a vykonávanie
mimoškolskej vzdelávacej činnosti.) Tvrdenia, že žalovaný predajom nehnuteľností stratí možnosť
podnikania považuje žalovaný v zmysle vyššie uvedeného za účelový výmysel žalobcu, ako aj záver o

úmysle znemožniť vymoženie pohľadávky. Na výkon činnosti, napr. ekonomického poradcu nepotrebuje
žalovaný ani maštale, ani hnojisko. To, že obchodná spoločnosť ENERGOIMPEX, a.s. v stúpila v
decembri 2014 do likvidácie nemá súvis s prejednávanou vecou. Že mimosúdne rokovania neviedli k
úspechu, nemôže byť na ťarchu žalovaného, ktorý sa snaží celý spor vyriešiť zmierne. Zneužitie, hoci
aj zatiaľ neúspešného, mimosúdneho jednania v argumentačnom boji považuje zo strany žalobcu za

nekorektné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Podľa

§ 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenie nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa spravuje ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.
Podľa § 324 ods. 1, 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže

súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ods. 2 neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä podľa písm. c) nenakladať s určitými
vecami alebo právami a podľa d) niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať. Podľa § 329
ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

6. Žalobca podal návrh na vydanie návrh predbežného opatrenia zákazom žalovanému a Slovenskej
uhoľnej spoločnosti, spol. s r.o. nakladať, prenajímať, zaťažovať, darovať nehnuteľnosti v k.ú. P.,
zapísané na LV č. XXX, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy z 15.4.2016 za cenu 323.620,61
eur. Podľa žalobcu išlo o odporovateľný právny úkon, pretože medzi kupujúcim a predávajúcim je
personálne prepojenie v osobe spoločníkov a konateľov a zo strany žalovaného je evidentná snaha

zbaviť sa majetku, ktorý by mohol byť predmetom výkonu rozhodnutia. Okresný súd Prešov rozsudkom
zo dňa 30.6.2009 č.k. 19Cb/63/2009-6 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.248,55 eur a v
prevyšujúcej časti nárok zamietol. Na odvolanie žalobcu a žalovaného krajský súd rozsudkom zo
dňa 16.6.2010 č.k. 3Cob/73/2009-46 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej
časti a zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi na istine ďalších 14.269,98 eur. Rozhodnutie je právoplatné dňom 22.7.2010. Žalobca má
vykonateľný titul na vymoženie pohľadávky v rozsahu 24.518,53 eur. Z prisúdenej istiny žalobca ďalej
žaloval zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 30.289,12 eur. Žalobca výškou dlhu zdôvodnil obavu
možného budúceho výkonu rozhodnutia, ak zo strany žalovanej spoločnosti dochádza k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalovaný namietal vydanie predbežného opatrenia s poukazom

na neproporcionálnosť obmedzení z predbežného opatrenia, pokiaľ majetok v hodnote 323.000,- je
zablokovaný pre pohľadávku v rozsahu 30.000,- eur. Naviac trval na tom, že žalobca neosvedčil
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ako predpokladu nariadenia predbežného opatrenia.
Z predaja má žalovaný k dispozícii značnú finančnú sumu 132.000,- a nemožno hovoriť o ohrození
budúceho výkonu rozhodnutia. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že vzhľadom na znenie §

471 ods. 1 CSP, že predbežné opatrenie nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa spravuje ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach,
potom podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný cieľ
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V § 343 ods. 1 CSP sú definované zabezpečovacieopatrenia, a to zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách
dlžníka a zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Spôsoby vykonávania exekúcie sú uvedené v § 63 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., a to

predaj nehnuteľností, prikázaním pohľadávky a podobne, pričom CSP pripúšťa aj zriadenie záložného
práva. Zo strany žalovaného je preukázané zloženie sumy 132.000,- eur kupujúcim, takže je značne
spochybnená obava žalobcu z nemožnosti výkonu rozhodnutia na majetok žalovanej spoločnosti. Podľa
názoru odvolacieho súdu zo strany žalobcu nedošlo k osvedčeniu potreby nariadenia predbežného
opatrenia, ak žalobca môže uspokojiť svoju pohľadávku jedným zo spôsobov uvádzaných v Civilnom

sporovom poriadku, a to zriadením záložného práva. V prípade potreby je možné obmedziť žalovanú
spoločnosť s disponovaním finančných prostriedkov na účte do výšky žalovanej pohľadávky, pokiaľ
nebude preukázané, že žalovaný disponuje ďalším majetkom s ktorého použitím môže vytvárať finančné
prostriedky, ktorými môže byť zaplatená prípadne prisúdená pohľadávka žalobcu na príslušenstvo, a
to úroky z omeškania. Len samotná výška uplatnenej pohľadávky nemôže byť dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia, alebo predbežného opatrenia. Realizácia predaja nehnuteľností za odplatu

323.000,- eur neznamená také konanie žalovanej spoločnosti, ktoré by znamenalo len znižovanie
majetkovej hodnoty žalovanej spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď nariadené predbežné
opatrenie nie je proporcionálne z hľadiska porovnania výšky pohľadávky s hodnotou zablokovaného
majetku, keď žalobca môže zabezpečiť svoju ochranu majetkových práv niektorým zo zabezpečovacích
opatrení, keď nie je osvedčená potreba dočasne upraviť pomery účastníkov, krajský súd mení uznesenie

súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).