Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/144/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120275761
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120275761.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Passerati, s. r. o., so
sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 52 309 304, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom V. G. X/A, XXX XX K. -
A. M., o zaplatenie 120,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 42C/43/2020-132 zo dňa 06.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
120,-eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy120,-eurod15.08.2019dozaplatenia
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 442 ods. 1, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §
4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu, že táto je daná. Tvrdenia
žalovaného o cesii dlhu považoval súd prvej inštancie za účelové a obštrukčné. V danom prípade bolo
podľa súdu prvej inštancie nesporné, že žalobca prenajal poškodenému W. E. vozidlo počas trvania

opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. 33/2019 zo dňa
03.07.2019 (Peugeot 208 EVČ: ZA 598HJ na dobu od 03.07.2019 do 12.07.2019 za cenu 39,- eur
bez DPH/deň) poškodený užíval vozidlo v rozsahu 10 dní nájmu, na základe čoho vznikol žalobcovi
nárok na zaplatenie nájomného. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúrou č. 0342019 zo dňa 12.07.2019,
s dátumom splatnosti 12.07.2019 na sumu 420,- eur bez DPH za nájom vozidla od 03.07.2019 do
12.07.2019, t. j. 10 dní nájmu spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidla vo výške 30,- eur bez DPH. Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla, nie vyúčtovaním a je

úplne nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje po škodcovi poistnú udalosť. Ďalej súd prvej
inštancie dôvodil, že dňa 12.07.2019 poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku
voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že
počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu 420,-eur. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Tým, že si strany
započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako
nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne

zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni
irelevantné. V žiadnom prípade súd prvej inštancie nezistil, že by žalobca vykonal akýkoľvek úkon
pristúpenia k dlhu poškodeného, ktorý mal poškodený voči nemu. Takéto konanie by bolo iracionálne,
nakoľkoakbychcelžalobcaprebraťdlhnájomcuvočinemusamému,vykonalbyodpusteniedlhu.Veriteľ
nemôže prebrať dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka voči veriteľovi samému, nakoľko to vylučuje výklad ust.

§ 531 Obč. zákonníka. Teda súd prvej inštancie mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.
Podľa súdu prvej inštancie v zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v
rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že
poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala
v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej
veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené

za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím
vlastného vozidla. Aplikácia Zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je
vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).
Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 300,-
eur bola potom žalobcom v konaní uplatnená pohľadávka vo výške 120,- eur uplatnená dôvodne

(uplatnená suma 420,- eur - priznaná suma 300,- eur = žalovaná istina 120,- eur), a toto právo bolo
žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15
ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení
vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu
vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

Podľa súdu prvej inštancie žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Bolo nepochybné, že poškodený si
zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania
vozidla v oprave (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú
v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie
veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou

a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom,
aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne
zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u
iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to,
že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd prvej inštancie nezistil žiadny dôvod neposkytnúť

poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku a dĺžku
nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd prvej inštancie
posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t. j.
náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe
patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti bolo podstatné,

že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje
motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať
vozidlo až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené
nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca
žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať

lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným
poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby
hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou
osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“
hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil výšku

denného nájomného, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako
nesprávny a neopodstatnený. Súd prvej inštancie mal tak vykonaným dokazovaním riadne preukázanú
dobu a výšku prenájmu, pričom z listín, ako je faktúra, či čestné prehlásenie poškodeného, vyplýva dĺžka
opravy a opodstatnenosť dĺžky nájmu.
Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho

dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t. j. od 15.08.2019, nakoľko dňa 01.08.2019
došlo k čiastočnému poskytnutiu poistného plnenia zo strany žalovaného a bolo možné dôvodne
predpokladať, že dňom 30.07.2019 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti, tak ako to bolo
oznámené žalovaným listom zo dňa 02.08.2019, a teda týmto dňom začala plynúť 15-dňová lehota naposkytnutie plnenia, ktorá uplynula 14.08.2019. So zvyškom poistného plnenia bol žalovaný v omeškaní
odo dňa 15.08.2019.
Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody

bol žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Súd prvej
inštancie posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu
prax, preto danú sadzbu osobitne nedokazoval. Súd prvej inštancie tiež posúdil, že žalovaný sa dostal do
omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného
plnenia, t. j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou

vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd prvej inštancie teda vyhodnotil, že žalovaný
sa dostal do omeškania od 15.08.2019, keďže ustálil skončenie šetrenia dňom 30.07.2019, kedy došlo
k oznámeniu o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo strany žalovaného, a teda týmto dňom začala
plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 14.08.2019. Žalovaný podľa súdu prvej
inštancie neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných
dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 120,- eur

(t. j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia,
bez faktického základu, nebolo možné posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po
uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1
CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom

rozsahu, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. V zákonnej lehote podal odvolanie voči citovanému rozsudku žalovaný. Mal za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval
za nesprávne, nezákonné, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Súd sa nedostatočne vysporiadal
s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore. Poškodenej - W. E. bola spôsobená
škodová udalosť prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, v ktorej súvislosti mala byť
poškodená nútená užívať náhradné vozidlo zapožičané u žalobcu v zmysle príslušnej zmluvy o nájme č.

33/2019 zo dňa 03.07.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenej faktúru zo dňa 12.07.2019
s dátumom splatnosti 12.07.2019 na celkovú sumu 420,- eur. Poškodená mala zároveň dňa 12.07.2019
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpiť svoju pohľadávku z titulu účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla na žalobcu. Z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že
poškodená mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Potom poškodená

predstavovala subjekt, ktorá bola dlžníkom žalobcu, pričom uvedené preukazuje faktúra, v zmysle ktorej
subjektom zaviazaným na plnenie bola práve poškodená, a nie žalovaný. Poškodená predstavovala
dlžníka žalobcu, teda nemohla so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Jej
uzatvorením nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobcu, lebo túto pohľadávku pred
cesiou poškodená žalobcovi neuhradila, a teda mu pohľadávka nevznikla. Odvolateľ tvrdil, že uvedeným

postúpením došlo medzi poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu
pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. V zmysle zmluvy o postúpení
pohľadávky prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu (neexistujúcej) pohľadávky a až
následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodenej a žalobcu. Ak teda poškodená
nebola majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohla túto postúpiť na žalobcu a

tomu následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie,
ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Predmetné postúpenie (neexistujúcej) pohľadávky
je tak pre obchádzanie zákona absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň
odvolateľ poukázal na skutočnosť, že prvoinštančný súd rozsudkom priznal žalobcovi aj úroky z
omeškania, a to v rozpore s ustálenou judikatúrou. V tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v

rozhodnutí Najvyššieho súdu z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo 145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil
so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať
až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi
súdom priznanú náhradu škody.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Podľa žalobcu nespokojnosť odvolateľazhodnotením priebehu a výsledku konania a s právnym posúdením súdu prvej inštancie v rámci
rozhodnutia o peňažnom nároku netvorí opodstatnený dôvod odvolania. Žalobca sa nestotožnil s
názorom žalovaného o nemožnosti splnenia záväzku poškodeného započítaním, nakoľko v zmysle

voľnej dispozície účastníkov zmluvných strán bolo na poškodenom, že sa rozhodol svoj záväzok
voči žalobcovi splniť takýmto spôsobom. Zákon takúto formu splnenia záväzku pripúšťa a rovnako
judikatúra i odborná prax tento právny úkon považuje za ekvivalent platenia. Rovnako za správny
pokladá napadnutý rozsudok v časti priznaného úroku z omeškania, keďže žalobcovi neboli vysvetlené
dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie, žalovaný si tak nesplnil svoje povinnosti v zmysle § 11

ods. 6 Zákona o PZP. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti bolo namieste, ak súd s poukazom na
ust. § 11 ods. 8 citovaného zákona zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 OZ. Zároveň navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní
(§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
postupom v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu

odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca
spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvárajú organickú kompletizujúcu
jednotu. Z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP vyplýva, že ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na

dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak
zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani

nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380
ods. 2 CSP). Čo sa týka námietky žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku, s touto sa odvolací
súd nestotožňuje, pretože z rozsudku okresného súdu je dostatočne zrejmé, na akých dôvodoch založil
svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom
a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné,

zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými
i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení §
220 ods. 2 CSP.

9. Žalovaný v odvolaní namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Z vykonaného

dokazovania je nesporne preukázané, že pri škodovej udalosti dňa 23.05.2019 bolo poškodené osobné
motorové vozidlo zn. Peugeot 308, EVČ: CA 691 DG. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla Toyota Land Cruiser, EVČ: ZA 417 GN v tom čase povinne zmluvne poistený u
žalovaného. Poškodená si na základe zmluvy o nájme č. 33/2019 zo dňa 03.07.2019 prenajala
od žalobcu náhradné motorové vozidlo na obdobie v čase od 03.07.2019 do 12.07.2019, za nájom

vozidla jej bolo účtované nájomné žalobcom na celkovú sumu 420,- eur s DPH. Žalobca svoju aktívnu
vecnú legitimáciu v spore odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 12.07.2019
medzi žalobcom ako postupníkom a poškodenou z poistnej udalosti ako postupcom. Postúpená bola
pohľadávka voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody - vynaložených nákladov za užívanie
náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Postúpenie pohľadávky bolo odplatné,

pričomodplatazapostúpeniepohľadávkypredstavovala420,-eur.Zmluvnéstranysadohodli,žedôjdek
započítaniu ich vzájomných nárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároku
na úhradu nájomného za náhradné vozidlo.

10. Z uvedeného potom vyplýva, že v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorá spočíva v nákladoch na

zapožičanie náhradného vozidla. Žalovaný ani vo svojom odpore nespochybnil, že náklady na požičanie
náhradného vozidla predstavujú náklady vzniknuté v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti.
Ak namieta (popri tvrdenému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie), že uplatňovaná pohľadávka
nemohla poškodenej ako postupcovi vzniknúť z dôvodu, že faktúru za požičanie motorového vozidlanezaplatila,suvedenýmzáveromsanemožnostotožniť,pretožepostupcoviakopoškodenejzdopravnej
nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom
motorového vozidla. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku

uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik
pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol
existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore.
Zároveň žalovaný si sám vo svojej obrane protirečí, keď na jednej strane namieta aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, no na druhej strane sám dobrovoľne uhradil žalobcovi v zmysle oznámenia o

poistnom plnení sumu 300,- eur.

11. Poškodená postúpila zmluvne nárok na poistné plnenie (vo zvyšku nevyplatenej náhrady žalovaným)
na žalobcu v medziach ustanovení § 524 ods. 1, § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvu o
postúpení pohľadávky odvolací súd hodnotí ako platný právny úkon spĺňajúci všetky kritériá platnosti
právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky stanovené hmotnoprávnou úpravou.

12. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci, uskutočneným súdom prvej inštancie, aj pokiaľ
ide o priznaný úrok z omeškania, vrátane jeho splatnosti.

13. V zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu

začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

14. V zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

15. V zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku
6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o vzniku nároku na úroky

z omeškania, keď dospel k správnemu právnemu názoru o dôvodnosti tejto časti žalobcom uplatneného
nároku, keď žalovaný síce zaslal oznámenie o poistnom plnení v lehote podľa § 11 zákona č. 381/2001
Z. z., v jeho oznámení však absentovali náležitosti podľa § 11 ods. 6 písm. b/ predmetného zákona,
a síce písomné kvalifikované vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil
poistné plnenie, prípadné písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých

nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a
výška poistného plnenia. Dôsledkom uvedeného je v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. vznik
povinnosti žalovaného zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, t. j. podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

17. Vecnú správnosť vykazuje aj výrok o náhrade trov konania, ktorý nebol spochybnený žiadnymi
odvolacími námietkami.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

19. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešným účastníkom odvolacieho konania, preto mu patrí
náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.20. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)