Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7907203412
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:7907203412.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: O.M. N., J.. XX.XX.XXXX, G.
K. XX, XXX XX A., o vymoženie 442,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Bardejov, č. k. 5Er/263/2007-111 z 13. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Povinný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti oprávnenému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením

zastavil exekúciu a nepriznal súdnemu exekútorovi Z.. V. H., K.. trovy exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že uznesením, č. k. 5Er/263/2007-24 z 21. októbra 2010 vyhovel návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Z.. V.
H., ktorému vec postúpil a uložil povinnému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke Z.. V. Ď. trovy
exekúcie vo výške 43,56 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Následne uznesením, č.

k. 5Er/263/2007-40 z 11. júla 2012 nepripustil vstup L. J. Q. Q. N. E., N. N. I. XX, XXX XX K., F.: XX XXX
XXX do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zastavil ju a rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným
uznesením.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie, č. k. 5Er/263/2007-40 z 11.

júla 2012 odvolanie oprávnený. Rovnako v zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej
inštancie, č. k. 5Er/263/2007-40 z 11. júla 2012, proti výroku o nepripustení vstupu L. J. Q. Q. N. E.,
N. N. I. XX, XXX XX K., F.: XX XXX XXX do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného
odvolanie vedľajší účastník na strane povinného.

4. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 12CoE/36/2013-69 z 25. apríla 2013 odmietol odvolanie L.

J. Q. Q. N. E., zrušil uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie
a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zamietol návrh oprávneného na
prerušenie konania a nepriznal L. J. Q. Q. N. E. náhradu trov odvolacieho konania.

5. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 5Er/263/2007-93 z 18. januára 2016 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie oprávnený.7. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 12CoE/85/2016-109 z 30. novembra 2016 zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Súd prvej inštancie po (prvom) vrátení veci odvolacím súdom vyzval oprávneného, aby mu
predložil zmluvu o úvere, rozhodcovskú zmluvu a Všeobecné obchodné podmienky. Po doručení týchto
dokumentov a po (druhom) vrátení veci odvolacím súdom sa súd zaoberal rozhodcovskou doložkou
obsiahnutou v článku 17. Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorej všetky

spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)
predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouN.V.,M..N..,N.N.Y.U.XX,XXXXXG.,F.:
XX XXX XXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. XXXX/
B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde,
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom

Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije

v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu.

9. S poukazom na skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom

spotrebiteľským a rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, súd prvej inštancie považoval
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda za neplatnú. Keďže nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej doložky má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku,

súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v
spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.

10. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a nepriznal

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu, že súdny exekútor mu podaním z 18. februára 2016
oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

11. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie oprávnený.
Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vzhliadol v neakceptovaní
ustanovenia obsiahnutého vo Všeobecných obchodných podmienkach, podľa ktorého zmluvné strany
sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú

spravovať Obchodným zákonník. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
ako nepomenovaná zmluva. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že súdna prax zhodne určila
použitie Obchodného zákonníka nezávislé na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov
zo zmluvy o úvere (V. N. XX/XXXX), ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe
neplatnej zmluvy o úvere (N. XX/XXXX, V. Č. XX/XXXX), v dôsledku čoho je podľa neho a maiori ad

minus nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným
zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d)). Mal za to, že ak Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy
inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o
kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych
vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny

obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Čo sa týka rozhodcovskej
doložky tvrdil, že platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzatvorenia a bez
hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzatvorení. Dôležité
je to, či zmluva v čase jej uzatvorenia sama osobe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľoviuskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže
stať v budúcnosti. Domnieval, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy
týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, zo znenia smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere a z

odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne
riešenie spotrebiteľských sporov. Mal za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov zakotvenej v § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, keďže rozhodcovský
súd doručil povinnému oznámenie o podanom návrhu na začatie rozhodcovského konania, výzvu na
žalobnú odpoveď a výzvu na vyjadrenie sa k návrhu na začatie rozhodcovského konania, ku ktorým

mal povinný možnosť sa vyjadriť. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň žiadal úhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

12. Povinný sa k odvolaniu oprávneného v súdom určenej lehote nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie podané oprávneným v
zmysle ustanovení § 378 a nasl. CSP v rozsahu odvolacích dôvodov, bez nariadenia pojednávania,
s tým, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd pritom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné.

14. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý po posúdení zmluvného vzťahu

medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského riešil ako rozhodujúcu právnu otázku
platnosť rozhodcovskej doložky.

17. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke odvolací súd konštatuje, že ak má byť rozhodcovská doložka
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch

zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú doložku je zväčša forma jej uzavretia, t. j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka je súčasťou
zmluvy o úvere vo formulárovej podobe, teda bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho
rozhodcovského súdu.

18. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do

informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (S. U. bod 25-28, uznesenie K. U.-XX/XX
bod 37, a iné).

19. V súvislosti s uvedeným odvolací súd dáva do pozornosti spoločné stanovisko občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2010, podľa ktorého

zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak

síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskémukonaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.

20. V prejednávanej veci bola rozhodcovská doložka naformulovaná v článku 17. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že práve oprávnený, ktorý je takmer zakaždým
žalujúcou zmluvnou stranou, vopred určil konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal rozhodnúť všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere, bez toho, aby tento výber mohol povinný zmeniť, pričom
neuviedol povinnému rozdiely medzi konaním pred rozhodcovským súdom a konaním pred všeobecným

súdom. Určenie rozhodcovského súdu a prioritné určenie rozhodcovského konania v prípadných
sporoch medzi účastníkmi tak, ako je to naformulované v predmetnom prípade, teda v typizovanom
tlačive pochádzajúcom od oprávneného, obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv
povinného a potláčajúc základné procesné postupy súdneho konania, stavia povinného do situácie
vzdania sa vopred práv, ktoré mu priznáva zákon, jednoznačne bez uvedomenia si dôsledkov a
závažnosti možného stavu do tej miery, aby venoval rozhodcovskej zmluve zvýšenú pozornosť.

21. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 387 CSP potvrdil uznesenie vo
výroku o zastavení exekúcie, vrátane výroku o trovách exekúcie, ako vecne správne.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1 CSP, teda povinnému úspešnému v odvolacom konaní bol priznaný nárok na ich náhradu
proti neúspešnému oprávnenému v rozsahu 100 %.

23. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).