Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 3, 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619204539
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6619204539.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou, v spore žalobcov: v 1. rade: I. J., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: Z. č. XXX, XXX XX Z., štátny občan SR, v 2. rade: I. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: Z. XX, XXX XX Z., štátny občan SR, zastúpený žalobcom v rade 1., v 3. rade: N. U.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. XXXX, L. E., XXXXX E. 9, štátny občan ČR, zastúpená žalobcom
v rade 1., v 4. rade: D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y., XXX XX Y., štátny občan SR, zastúpená
žalobcom v rade 1., v 5. rade: D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. XXX, XXX XX N., štátny občan
SR, zastúpená žalobcom v rade 1., v 6. rade: D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. XX, XXX XX
H., štátny občan SR, zastúpený žalobcom v rade 1., proti žalovanému: G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom: Z. XXX, XXX XX Z., štátny občan SR, zastúpený Mgr. Jozef Mochnacký, advokát, so sídlom:
T.G.Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, o určenie, že vec patrí do dedičstva.

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia v rade 1./, 2./, 3./, 4./, 5./, 6./ s ú p o v i n n í zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti samostatného uznesenia
súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaným.

III. Štát n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.10.2019 domáhali vydania rozsudku,
ktorýmbysúdurčil,ženehnuteľnostivcelosti,t.j.oveľkostispoluvlastníckehopodielu:1/1,nachádzajúce
sa na adrese XXX 58 Z. č. XX, zapísané v katastri nehnuteľností a vedené Okresným úradom Lučenec,
katastrálnym odborom, na Liste vlastníctva č. XX, okres: O.. obec: Z.,
katastrálne územie: Z., a to:
a) Parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako:

Pozemok - parcelné číslo: XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie. výmera: 320 m2,
b) Stavba: Rodinný dom - súpisné číslo: XX, zapísaný ako stavba stojaca na pozemku parcely registra
CKN parcelné číslo: XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie. výmera: 320 m2,
patria do dedičstva po nebohej N. V., rodenej Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale
bytom Z. XX,XXX XX Z., dátum úmrtia XX.XX.XXXX

2.Svoju žalobu vo veci samej odôvodnili žalobcovia tým, že je to jediný možný vhodne zvolený procesný

prostriedok právnej ochrany ich práv, ktoré sú ohrozené. Bez jeho včasného podania by žalobcovia
prišli o svoje vlastnícke právo, resp. o možnosť domáhať sa v poslednom kroku určenia vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam, ku ktorým je už zapísaný iný vlastník - žalovaný. Podľa ich názoru
v tomto prípade je daný naliehavý právny záujem už na podaní tohto návrhu a žaloby a na meritórnomurčení/posúdení vlastníctva ich právneho predchodcu v konaní in re, ktoré bude predpokladom na
osvedčenie nadobudnutia vlastníctva sporných nehnuteľností žalobcov (resp. niektorého z nich), v
konaní v ktorom sa uskutoční aj prejudiciálny prieskum platnosti úkonov, ku ktorým došlo po smrti ich

právnehopredchodcu(KúpnejzmluvypovolenejdoKNvkladovýmkonaním-Rozhodnutím č.
V XXXX/XX z X.XX.XXXX - v.z. XXX/XX ako aj Osvedčenia N XXX/XXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs
XXXXX/XXXX z 05.08.2019, zapísané na LV č. XX pre k.ú. V.), a ktorý prieskum bez podania tejto
žaloby by možný nebol (neboli by aktívne legitimovaní).
Porušenie ich práv spočíva v tom, že im bolo odňaté vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam, ktoré im patria po ich právnej predchodkyni ( u žalobcu v rade 1./, 2./ a 3./ po
nebohej matke a u žalobcu v rade 4./, 5./ a 6./ po starej matke, nakoľko jej syn D. U., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy trvale bytom: Z. XX, XXX XX Z. dňa XX.XX.XXXX zomrel) nebohej N. V., rodenej Y., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom: Z. XX, XXX XX Z., dátum úmrtia XX.XX.XXXX (ďalej aj ako
„právna predchodkyňa“), ktorá ich nadobudla ex lege vydržaním. Manžel právnej predchodkyne J. V.,
rod.V.,nar.XX.XX.XXXX,naposledytrvalebytom:Z.XX,XXXXXZ. užtaktiežzomreldňaXX.XX.XXXX.

Nehnuteľnosti, v celosti t.j. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu: 1/1, nachádzajúce sa na adrese XXX
XX Z. č. XX, zapísané v katastri nehnuteľností a vedené Okresným úradom O., katastrálnym odborom,
na Liste vlastníctva č. XX, okres: O.. obec: Z.. katastrálne územie: Z., a to:
a) Parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako:
Pozemok - parcelné číslo: XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 320 m2,

(ďalej len „pozemok")
b) Stavba: Rodinný dom - súpisné číslo: XX, zapísaný ako stavba stojaca na pozemku parcely registra
CKN parcelné číslo: XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 320 m2 (ďalej len
„rodinný dom“ ale aj ako „Rodinný dom Z. s č. XX“, resp. aj ako „stavba“) (pozemok a rodinný dom spolu
ďalej aj ako „nehnuteľnosti“), v súčasnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného v spoluvlastníckom

podiele: 1/1, pod por. č. B1.
Z citovaného listu vlastníctva vyplýva, že žalovaný nadobudol vlastníctvo titulom:
a) Kúpna zmluva č. V XXXX/XX z X.XX.XXXX - v.z. XXX/XX
b) Osvedčenie N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX z 05.08.2019, Informácia o
určení súpisného čísla č. XXX/XXXX z 02.08.2019, Z-XXXX/XXXX - XXX/XX.

Žalobcovia majú za to, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam im prináleží
po ich právnej predchodkyni, pretože jedine ona nadobudla svoje vlastnícke právo k predmetnými
nehnuteľnostiam už pred rokmi ako prvá, a to vydržaním. Pôvodne patrili urbarialistom a želiarom (ako
súčasť spoločného pasienku). Uvedené vyplýva z časti A. Majetkovej podstaty pozemkovoknižnej vložky
č. 2. pričom pozemok, na ktorom rodinný dom Z. súp. č. XX stojí je tam uvedený ako parcela číslo XX,

a rodinný dom súp. č. XX spolu s dvorom je tu zapísaný ako Dom pod p. č. XX a dvor ležiaci na parcele
číslo XX, a to všetko spolu o rozlohe 3 áre 56 m2. Ich právna predchodkyňa predmetné nehnuteľnosti
mala užívať cca od 20. roku svojho života, t.j. cca od r. 1947, celý svoj ďalší život až do svojej smrti, t.j. do
XX.XX.XXXX. Uvedené vedia dosvedčiť hlavne starší obyvatelia obce Z.. Na preukázanie tohto svojho
tvrdenia v prílohe doložili súdu čestné prehlásenia občanov, ktorí poznali ich právnu predchodkyňu,

v počte 12 ks. Ich právna predchodkyňa N. V. vykonávala držbu nehnuteľností nerušene viac ako 50
rokov, hoc est nepretržite a absolútne dobromyseľne od samého začiatku, hlavne aj preto, že
iný vlastník tohto domu po zániku urbarialistov a želiarov nebol. Do smrti ich vyššie menovanej právnej
predchodkyne a ani po jej smrti nikdy nedošlo k faktickému odovzdaniu predmetných nehnuteľností
cudzej osobe, a to ani k dnešnému dňu. Taktiež nikdy nikto iný ako ich rodina, jej členovia fakticky

nedržala predmetnú nehnuteľnosť. Majú za to, že aj z tejto skutočnosti pri rozhodovaní by mal súd
vychádzať. Opakovane žalobcovia konštatujú, že v predmetnej nehnuteľnosti žila, obhospodarovala ju
a obývala ich právna predchodkyňa. Spolu s ňou tu ako jej deti bývali aj žalobca v rade 1./, 2./ a 3./ a
otec - právny predchodca žalobcov v rade 4./, 5./ a 6./. Taktiež tam žil a býval so žalobcom v rade
1./ po sobáši dva roky aj manžel T. J. (čo ako svedok môže dosvedčiť), pričom do tohto rodinného

domu sa narodila vnučka právnej predchodkyne, ktorá je dcérou žalobcu v rade 1./ a T.a J.ho - I. J.,
rod. J.ová. nar. XX.XX.XXXX, ktorá tu má hlásený trvalý pobyt od svojho narodenia dodnes. Právna
predchodkyňa sa o nehnuteľnosti starala podľa svojich síl a schopností, pozemok obhospodarovala. O
rodinný dom sa starala ich právna predchodkyňa podľa svojich síl a schopností, pretože boli chudobnou
rodinou. Udržiavala ho, vyvakovala, vybielila, nové schody sa robili, opravovala sa strecha. Uvedené si

pamätá a dosvedčí aj manžel žalobcu v rade 1./ T. J..
Z posledných dokladov, ktoré preukazujú nepretržité užívanie právnej predchodkyne v rodinnom dome
na adrese Z. XX poukazujú žalobcovia na doklad o dôchodku, in concreto Rozhodnutie o priznaní
dôchodku N. V. zo dňa XX. 02. XXXX, ale sú tu aj ďalšie rozhodnutia, ktorými sa jej dôchodok ročnezvyšoval. Taktiež platenie miestnej dane na predmetné nehnuteľnosti v Obci Z. podľa ich názoru
preukazujú, že platiteľmi miestnej dane na predmetnej nehnuteľnosti, vrátane pozemku na ktorom stojí,
t.j. p.č. XXX v k.ú. Z. bola právna predchodkyňa žalobcov aj s manželom. Žalobcovia na

preukázanie svojich tvrdení doložili súdu Genézu zmluvných vzťahov so Stredoslovenskou energetikou
na odbernom mieste T. XXZSSXXXXXXXXXXX, adresa: Z. XX, XXX XX Z. a k tomu patriace
platby za odber elektriny je možné dožiadať z evidencie dodávateľa Stredoslovenskej energetiky a.s.
AktuálnejeodberelektrinynamenoT.aJ.ho-manželažalobcuvrade1./.Posmrtiprávnejpredchodkyne
N. V. (XX.XX.XXXX) a následne po smrti jej manžela J.a V. (XX.XX.XXXX) dom obýval syn právnej

predchodkyne nebohý D. U. až do svojej smrti dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav
počas svojho života rodinný dom veľmi nezveľadil. V súčasnej dobe majú nahlásený trvalý
pobyt na adrese Z. č. XX vnučky právnej predchodkyne, ktoré sú dcérami žalobkyne v rade 1./.
V žalobe žalobcovia ďalej konštatujú, napriek tomu, že súdy pri obdobných žalobách typu skúmajú
stav ku dňu smrti poručiteľa a na okolnosti ktoré nastali po smrti poručiteľa by v tomto prípade nemal
tunajší súd prihliadať. Návrh spolu so žalobou bol z ich strany podaný za tým účelom, aby sa odstránil

stav neistoty v právnych vzťahoch, ktorý je v súčasnosti daný aj tým, že na Liste
vlastníctva č. XX je už k nehnuteľnostiam zapísaný iný vlastník, ktorým je práve žalovaný. Uvedené
je dôležité preto, že vlastnícke práva k nehnuteľnostiam sa preukazujú listom
vlastníctva.Teraz,keďjeužžalovanýzapísanýakovlastníkajkstavbesúžalobcoviaohrozenívovýkone
svojich vlastníckych práv, ktoré im patria po ich právnej predchodkyni. Žalovaný si svoje vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam, t.j. aj k stavbe bude uplatňovať, čo vyplýva z obsahu Výzvy na vypratanie
nehnuteľnosti doručene žalobcovi v rade 1./ a žalobcovi v rade 2./, ktorý má úmysel stavbu Rodinný dom
Z. súp.č. XX zbúrať, nakoľko susedí so stavbou v ktorej podniká. Aby tak mohol učiniť dal si osvedčiť
vlastníctvo k predmetnej stavbe vydržaním, aj napriek tomu, že v správnom - stavebnom konaní Obec
Z. a žalovaný tvrdia, že ju nadobudol na základe kúpnej zmluvy z XX.08.2007, pričom v zmluve rodinný

dom uvedený nebol, avšak jeho cena bola zahrnutá v kúpnopredajnej cene. Následne si dal vlastnícke
právo ešte pre zvýšenie svoje istoty k predmetnej stavbe osvedčiť u notára, a to aj napriek vedomosti,
že celé roky predmetnú stavbu drží, obhospodaruje a užíva celé roky rodina žalobcov, počnúc ich
právnou predchodkyňou. Žalovaný mal/musel „čestne“ pred notárom v zmysle platného práva prehlásiť,
že stavbu Rodinný dom so súp. č. XX užíva dobromyseľne a nepretržite minimálne 10 rokov. Uvedené

však nemôže byť pravda, pretože stavbu užívala celé roky ich právna predchodkyňa so svojimi deťmi,
následne aj spolu s manželom J.om V.m. pričom naposledy v nej býval minimálne od 12.07.2006 až ku
dňu svojej smrti XX.XX.XXXX D. U.. K faktickému odovzdaniu stavby, in concreto rodinného domu v Z.
so súp. č. XX a ani pozemku parc. č. XXX v k.ú. Z. žalovanému nikdy nedošlo. Žalovaný predmetné
nehnuteľnosti nikdy od nikoho neprevzal.

Žalobcovia sa vo výkone svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam po ich nebohom
právnom predchodcovi necítili byť vôbec ohrození minimálne až do smrti D.a U. (dát. úmrtia:
XX.XX.XXXX), z tohto dôvodu návrh a žalobu tohto typu na súd nepodávali. Nemali totiž vôbec
vedomosť o kúpe pozemku žalovaným. A to už vôbec nie že ho mal kúpiť od Obce Z.. Nie je im známe ani
to, ako tento pozemok mohla nadobudnúť Obec Z. a následne ho odpredať. Keďže stavba až do augusta

tohto roku nebola zapísaná na žiadnom LV a teda ani k nej nebol zapísaný žiaden vlastník, nemali
žalobcovia koho žalovať. Žalovaný vo výzve na ich adresu z titulu vypratanie z júna tohto roku dôvodnil
svoj počin tým, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pričom dôkazy na uvedené im nepredložil
žiadne. Následne až teraz sa žalobca v rade 1./ dozvedel písomne o stavebnom konaní
a o skutočnosti, že predmetnú stavbu žalovaný odkúpil v roku 2007 od Obce Z., pričom

v kúpnej zmluve sa táto stavba ako predmet kúpy neuvádza vôbec, t.j. ako predmet kúpy táto stavba
vyšpecifikovaná v kúpnej zmluve vôbec nie je. Žalobcovia sú presvedčení, že táto zmluva je neplatná v
časti kúpy rodinného domu. Taktiež majú za to, že nedošlo ani k jej vydržaniu. Sledovaním zápisov v KN,
in concreto LV č. XX pre k.ú. Z. zistili, že 05.08.2019 dochádza k osvedčeniu nadobudnutia vlastníckeho
práva predmetnej stavby žalovaným vydržaním formou NZ, o ktorom svedčí zápis na LV, ktorý sa

do KN zapisuje koncom mesiaca august 2019, k osvedčeniu vlastníckeho práva Notárskou zápisnicou
spísanou o vydržaní dochádza na Notárskom úrade JUDr. D. G.. Žalobcovia spochybňujú uplynutie
času a spôsob vydržania rodinného domu v Z. súp. č. XX žalovaným. Aj bývalý starosta Obce
Z. tohto času už nebohý ich ubezpečoval, aby kľudne vo svojom dome bývali a užívali
ho spolu s priľahlým pozemkom. Uvedené by si mala pamätať aj vtedajšia zamestnankyňa Obecného

úradu Z.. Preto boli všetci pokojní.
K predžalobnej výzve na vypratanie nehnuteľnosti v spojení s podaním Návrhu na neodkladné opatrenie
a negatívnym rozhodnutím súdu v danej veci (č.k. XXC/XX/XXXX Okresný súd O.) ich žalovaný vyzval,
in concreto žalobcu v rade 1./ a v rade 2./prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyzval na vypratanie nehnuteľnosti rodinného
domu Z. s.č. XX. Výzva obsahovala, podľa názoru žalobcov viacero vád. Neuniklo totiž ich pozornosti,
že vo výzve je označený žalovaný ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností a žalobcovia ako

nájomcovia. Avšak poukazujú vo svojej žalobe na to, že medzi nimi a žalovaným nikdy žiaden nájomný
vzťah nevznikol. Na uvedenú výzvu žalobcovia vo svojej písomnej odpovedi požiadali právneho
zástupcu žalovaného o preukázanie právneho titulu, na základe ktorého
mal sporné nehnuteľnosti nadobudnúť. Avšak žiadnu odpoveď nikdy nedostali. Vo výzve o vypratanie
nehnuteľnosti bolo zároveň uvedené, že žalovaný mieni rodinný dom zbúrať. Na základe tohto žalobca

v rade 1./ a v rade 2./ podali na Okresný súd O. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
bol Uznesením Okresného súdu O. spis. zn. XXC/XX/XXXX-29 zo dňa 6. augusta 2019 zamietnutý, a to
pre neosvedčenie existencie naliehavosti vydania neodkladného opatrenia. Žalobcovia dôvodnia, že je
absolútne logické. že na vydaní neodkladného opatrenia mali naliehavý právny záujem, keďže hrozilo,
že žalovaný Rodinný dom so súp.č. XX zbúra/odstráni, čo môže mať za následok ďalší „zbytočný“
spor. Žalobcovia sa voči zamietavému uzneseniu Okresného súdu O. neodvolali, i napriek tomu, že sa

cítili byť ohrození na svojich právach.
Žalobcovia v stavebnom konaní a to konkrétne podaním podnetu/návrhu na obnovu konania dňa
19.07.2019 na stavebný úrad, ktorý ako to logicky vyplynulo z Výzvy na vypratanie nehnuteľnosti
od právneho zástupcu žalovaného už podľa ich názoru musel vydať povolenie o odstránenie stavby
rodinného domu, nadôvažok v konaní do ktorého ich stavebný úrad opomenul prizvať. Pričom ani

samotné Rozhodnutie o povolení odstránenia predmetnej stavby vydané Obcou Z. pod číslom RD-
SP-XXX/XXXX zo dňa 17.05.2019 im doručované nebolo a z tohto dôvodu nevedeli ani k ich Návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia pripojiť a tak preukázať naliehavosť a bezprostredné ohrozenie
nášho práva a naliehavý právny záujem. Inter alia povolenie vydal žalovanému stavebný úrad, ktorý
mal byť pre pomer k veci vylúčený z konania a rozhodovania a taktiež pre pomer k žiadateľovi

(žalovanému), ktorý svoje vlastnícke právo nevedel v čase podania žiadosti a rozhodovania stavebnému
úradu preukázať platným právnym titulom (pretože žiadosť o zbúranie stavby podáva vlastník stavby).
Ich podnet na obnovu konania bol opätovne prvoinštančným stavebným úradom Obcou Z., in concreto
Rozhodnutím č. RD-SP-XXX/XXXX zo dňa 30.08.2019 zamietnuté. Voči tomuto rozhodnutiu podali
žalobcovia odvolanie dňa 20.09.2019. V rozhodnutí Obce Z. č. RD-SP-XXX/XXXX zo dňa 30.08.2019

je opísaná žalovaným a Obcou Z. tvrdená kúpa stavby od Obce Z..
V spojitosti so stavbou sporného rodinného domu žalobcovia konštatujú, že táto je z pred roka 1910,
avšak žalobca v rade 1./ ktorý mám prístup k predmetnej stavbe s manželom tvrdia, že nie je v takom
stave, že by hrozilo jej zrútenie. Na podporu svojho tvrdenia poukázali na str. 6 posl. odsek bodu 1 v
rozhodnutí Obce Z. č. RD-SP-XXX/XXXX zo dňa 30.08.2019 ( ktorým bola, avšak zatiaľ

nie právoplatne zamietnutá obnova konania). Rodinný dom nie je v zlom stavebno-technickom stave
ako sa v rozhodnutí píše. Základy stavby sú kamenné, obvodové murivo je kombinované z nepálenej
tehly a kameňa, krov je hambálkový, strešnú krytinu tvoria škridle, V rodinnom dome pozdĺžneho tvaru
je päť vzájomne prepojených miestností. Zvonka sú dva vchody. Na dome sú dva komíny, kúrenie je
zabezpečené kachľami. Na dvore je studňa. Objekt nie je napojený na verejný vodovod a

kanalizáciu. V obci Z. ešte stále nie je vybudovaná kanalizácia, preto je WC vonkajšie. Stavba je
napojená na rozvod SSE -Distribúcia a.s. Žilina v obci. Zariadenie, ktoré sa v dome ešte stále nachádza
a ktoré je vyobrazené na priložených fotografiách je po právnej predchodkyni žalobcov, ktoré im patrí.
Žalobcovia majú za to, že všetky vyššie uvedené okolnosti a skutočnosti odôvodňujú ich tvrdenia, že ich
právna predchodkyňa ako prvá nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zo

zákona vydržaním, nakoľko splnila zákonné podmienky, a to k rodinnému domu Z. súp.
č. XX spolu s pozemkom parc. č. XXX v k.ú. Z., ako spôsobilému predmetu vydržania (dom a pozemok
po urbarialistoch a želiaroch), preukázala oprávnenosť držby vecí/nehnuteľností, pretože nakladala s
vecami ako s vlastnými, žila s vedomím že jej tieto nehnuteľnosti patria, obhospodarovala
ich, teda z jej konania podľa ich názoru vyplýva, že jej presvedčenie bolo dôvodné, iný vlastník nebol

a preto vzhľadom na všetky okolnosti bola jej držba dobromyseľná. Preukázala sa taktiež nepretržitosť
a dlhodobosť trvania držby od cca roku 1947 až do jej smrti v roku 2002.
Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobcovia predložili súdu: Uznesenie o dedičstve č. XXD
XXX/XXXX zo dňa 23.09.2002 č.l. 12, Uznesenie o dedičstve č. XD XXX/XXXX zo dňa
17.08.2007č.l.13, Uznesenieč.XXDXXX/XXXXzodňa17.06.2019 č.l.14,výpis z LVč.XXč.l.

XX, Výpis z pozemkovej knihy č.l. XX, Čestné prehlásenia v počte 12 ks č.l. 18-29, Potvrdenie o pobyte v
počte 3 ks č.l. 30-32, Rozhodnutie Úradu dôchodkového zabezpečenia z XX.XX.XXXX č.l. 33, Sociálna
poisťovňa -rozhodnutie zo dňa 04.XX.2001 č.l. 34, Platobný výmer č. XX na daň z nehnuteľnosti zo dňa
25.02.1998 č.l. 35, kópia príjmového pokladničného bloku preukazujúceho úhradu dane z nehnuteľnostizo dňa 15.01.1997 č.l. 36, Rozhodnutie č. XXX/XXXX Obce Z. o vyrubení dane z nehnuteľnosti na rok
2019 č.l. 37, príjmový doklad č. E zo dňa 26.03.2019 o úhrade dane z nehnuteľnosti- pozemky č.l. 38,
Potvrdenie Obce Z. o nedoplatkoch č.l. 39, Potvrdenie o zaplatení poplatkov SIPO za mesiac august

2000 č.l. 40, Potvrdenie o pobyte č.l. 41, Obec Z. Rozhodnutie č. RD-SP-XXX/XXXX zo dňa 30.08.2019
č.l. 42 -áee 45, Odvolanie č.l. 46-50 s kópiou podacieho lístka č.l. 50 z opaku, SSE odpoveď zo dňa
23.09.2019 č.l. 51, fotografie rodinného domu v počte 3 ks č.l. 52 - 53.

3.So žalobou in hoc casu žalobcovia zároveň podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek nakladania
so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/1 nehnuteľností, a to pozemku parc. č. XXX
parcela reg. „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 320 m2 a stavby - rodinného
domu súp. č. XX, ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXX parcela reg. „C“, zapísané a
vedené Okresným úradom O., katastrálnym odborom, na LV č. XX pre katastrálne územie Z., najmä
nesmie tento spoluvlastnícky podiel predať, darovať, ani iným spôsobom scudziť, založiť v prospech

tretích osôb, zriadiť k nemu právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ani ho iným spôsobom
zaťažiť, ani stavbu - rodinný dom súp. č. XX odstrániť, a to až do právoplatného skončenia konania o
určenie vlastníckeho práva. Zároveň sa svojim návrhom o nariadenie neodkladného opatrenia domáhali,
aby Okresný súd O. nariadil zápis obmedzujúcej poznámky k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na
LV č. XX vo vyššie uvedenom znení. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia

Uznesením č.k. XXC/XX/XXXX zo dňa 07.11.2019, právoplatného dňa 30.11.2019 zamietol, z dôvodu
že žalobcovia neosvedčili potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a nutnosti bezodkladnej úpravy
pomerov vzhľadom k tomu, že žalobcovia neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,
hoc est neosvedčili existenciu naliehavosti vydania neodkladného opatrenia, nakoľko neosvedčili to, že
bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo ich právo ohrozené. Z obsahu návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a z pripojených dôkazov nezistil súd také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
potrebu zásahu v podobe vydania neodkladného opatrenia. Žalobcovia v rade 1./, 2./, 3./, 4./, 5./, 6./
nedoložili súdu také listiny, z ktorých by vyplývalo ich vlastnícke právo, ako aj vlastnícke právo ich
právnej predchodkyne k nehnuteľnosti a ani skutočnosť na akom základe predmetnú nehnuteľnosť
užívajú. Súd kladie akcent na § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri

obyvateľov SR v znení neskorších predpisov, kde je eklatantne uvedené, že prihlásenie občana na trvalý
pobyt nezakladá nijaké právo k budove v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. Pre
doplnenie, podľa § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z., trvalý pobyt má občan v budove alebo jej časti, ktorá
je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie
alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Trvalý pobyt, opakovane spomínaný

a skloňovaný žalobcami v návrhu nezakladá tak ich vlastnícke, ako ani užívacie právo k budove a má
len evidenčný charakter. Inter alia žalobcovia nepreukázali ani skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť
obývajú, nakoľko ani jeden zo žalobcov ako trvalý pobyt neuvádza adresu Z. XX. Z predloženého listu
vlastníctva č. XX je totiž evidentné, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je práve žalovaný. Aj keď
z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky

skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, je napriek tomu nutné, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti
musí byť dostatočne presvedčivé.

4.Uznesením zo dňa 13.12.2019, súd vyzval žalovaného k písomnému vyjadreniu k žalobe, k pripojeniu
listín a k označeniu dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný doručil súdu dňa 13.01.2020
žiadosť o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia, ktorú odôvodnil tým, že keďže ide o komplikovanú
vec, ktorá si vyžaduje právne zastúpenie, z dôvodu čerpania dovoleniek advokátom sa mu ho nepodarilo
zabezpečiť. Na základe uvedeného žalovaný požiadal súd o predĺženie lehoty o 15 dní, zároveň

písomne uviedol, že nárok uplatnený v žalobe neuznáva in extenso. Súd jeho žiadosti vyhovel.
(č.l. 85 a 88 spisu)
Dňa 27.01.2020 doručil právny zástupca žalovaného vyjadrenie k žalobe, ktoré odôvodnil tým, že
žalobcovia sa v podanej žalobe domáhajú určenia, že nehnuteľnosti t.č. vedené na LV č.
XX, pre okres: O., obec: Z. k.ú.: Z., ako pozemok parc. CKN parc.č. XXX zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 320 m2 a rodinný dom súp. č. XX na parc.č. XXX patria v celosti do dedičstva po poručiteľke
N. V., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX Z. XX, zomrela dňa XX.XX.XXXX (ďalej
len „poručiteľka“). Podľa vyjadrenia žalobcov sa poručiteľka mala stať výlučnou vlastníčkou uvedenýchnehnuteľnosti vydržaním. Otázku nadobudnutia vlastníckeho práva poručiteľky k nehnuteľnostiam
vydržaním bude súd posudzovať ako predbežnú otázku.
Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.
Podľa ust. § 130 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba

je oprávnená.
K zákonným predpokladom vydržania nehnuteľnej veci patria:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívanie predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby, ktorá je desať rokov.
Predpokladom oprávnenej držby je dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť

ako vnútorný psychický stav spočívajúci v presvedčení držiteľa že mu vec patrí je treba vždy
hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho presvedčenia držiteľa veci. Dobromyseľnosť ako vnútorný
psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolností, z ktorých sa tento
psychicky stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci pri normálnej
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol

alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí. Okolnosti, z ktorých
možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci (nadobúdací titul
i keď neplatný).
Predpokladom dobromyseľnosti vydržiteľa je, že nastala taká skutočnosť resp. udalosť, ktorá dôvodne
mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci a túto vec mal príslušnú, zákonom

stanovenú dobu v držbe.
Z podanej žaloby však nevyplýva, aká skutočnosť resp. udalosť mala taký charakter, ktorá mohla
dôvodne mohla v poručiteľke vyvolať presvedčenie, že je vlastníčkou nehnuteľnosti a kedy táto
skutočnosť resp. udalosť mala nastať. Žalobcovia v podanej žalobe neuviedli, a teda ani nepreukázali,
z ktorých okolnosti možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti poručiteľky ako držiteľa, že je veci

patria. (nepreukázali nadobúdací titul i keď neplatný).
Z pozemkovoknižnej vložky predloženej žalobcami a z listín, ktoré v prílohe predkladám vyplýva, že
nehnuteľnosti - rod. dom súpisne č. XX (t.č. súp.č. XX) a pozemok parc. č. XX (t.č. parc. č. XXX)
boli do 27.02.1976 vo vlastníctve bývalých urbarialistov a želiarov v podiele
1/1. Rozhodnutím Okresného národného výboru v Lučenci XX4/76 zo dňa 26.2.1976 boli uvedené

nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva štátu.
Ku dňu 01.05.1991 boli uvedené nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva Obce Z., čo vyplýva z Protokolu
o prechode vlastníctva nehnuteľnosti, ktorý v prílohe predkladám. Z uvedeného protokolu vyplýva, že
pred týmto prechodom vlastníctva, mala Obec Z. právo hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam.
Žalobcovia v podanej žalobe neustálili ani plynutie vydržacej doby, avšak vzhľadom na nepreukázania

existencie nadobúdacieho titulu poručiteľky, považujeme posudzovanie otázky uplynutia vydržacej doby
za právne irelevantné. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom právna zástupca žalovaného navrhol aby
súd po prejednaní veci žalobu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal žalobcov na náhradu trov konania
žalovaného vo výške 100 %.
Na preukázanie svojich tvrdení právny zástupca žalovaného predložil súdu Pozemkovoknižná vložka

č. 2 pre k.ú. Z. (č.l. 93 spisu), Rozhodnutie Okresného národného výboru v Lučenci XX4/76 zo dňa
26.2.1976 (č.l. 95-XX spisu), Protokolu o prechode vlastníctva nehnuteľnosti (č.l. 94 spisu)

5.Uznesením zo dňa 31.01.2020, súd vyzval žalobcov k písomnému vyjadreniu žalovaného, k pripojeniu
listín a k označeniu dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.

Žalobcovia vo svojom vyjadrení k replike žalovaného konštatovali, že žalovaný vo
svojom vyjadrení poukazuje na zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti vydržaním, a to výkonom nepretržitej držby (držiteľom je ten, kto nakladá s vecou
ako s vlastnou alebo vykonávanie práva pre seba) po dobu 10 rokov a oprávnenosť
držby po celú vydržaciu dobu. Predpokladmi oprávnenej držby je dobromyseľnosť držiteľa,

že mu vec patrí, pričom predpokladom dobromyseľnosti vydržiteľa je, že nastala taká skutočnosť resp.
udalosť, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci a túto vec
mal zákonom stanovenú dobu v držbe.Z podaného vyjadrenia žalovaného majú žalobcovia za to, že podľa neho z ich žaloby nevyplýva aká
skutočnosť, resp. udalosť mala taký charakter, ktorá mohla dôvodne v poručiteľke vyvolať
presvedčenie, že je vlastníčkou nehnuteľnosti a kedy táto skutočnosť mala nastať. Ďalej žalovaný

poukazuje na to, že žalobcovia vo svojej žalobe neuviedli, a teda ani nepreukázali, z ktorých okolnosti je
možné usúdiť existenciu dobromyseľnosti poručiteľky ako držiteľa, že jej veci patria pretože žalobcovia
nepreukázali žiaden nadobúdací titul i keď neplatný. S poukazom na uvedené žalovaný
považuje posudzovanie otázky uplynutia vydržacej doby za právne irelevantné.
K uvedenému žalobcovia majú za to, že ich právna predchodkyňa naplnila všetky podmienky, ktoré

zákon vyžaduje na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním a to formou,
ktorá bola v danom čase možná a dostupná. Opakovane poukázali na tú skutočnosť, že poručiteľka
nehnuteľnosti užívala cca od roku 1947 (až do svojej smrti do XX.XX.XXXX), a to od začiatku absolútne
dobromyseľne, v tom že tieto patria výlučne jej, nakladala s nimi ako s vlastnými, starala sa o ne,
hospodárila s nimi pretože iný vlastník k predmetným nehnuteľnostiam jej známy nebol.
Bola si vedomá, že ide o dom s pozemkom, ktorý pôvodne patril urbarialistom a želiarom, ktorí už v

dobe keď poručiteľka začala dom užívať neexistovali a neexistoval ani žiaden iný vlastník, to znamená,
že toto právo vykonávala absolútne dobromyseľne. Táto skutočnosť je tou skutočnosťou, od ktorej
sa odvíja jej dobromyseľnosť a následne aj oprávnenosť držby. Pretože nebol známy iný vlastník a
napokon ani žiaden nebol, aj z tohto dôvodu tak právna predchodkyňa, ako ani žalobcovia nedisponujú
nadobúdacím titulom. Avšak svoju dobrú vieru preukazujú užívaním veci ako vlastnej a neexistenciou

iného vlastníka, ako aj ďalšími konkrétnymi okolnosťami už uvedenými v žalobe. Žalobkyňa v rade 1./
si pamätá, že aj bývalý starosta Obce Z.. toho času už nebohý, ich ubezpečoval, aby kľudne bývali v
spornej nehnuteľnosti s rodinou a užívali ju spolu s priľahlým pozemkom. A práva aj z tohto dôvodu
boli všetci spokojní, že im dom patrí. Nemali totiž vedomosť o tom, že si musia dať svoje
vlastnícke právo nadobudnuté zo zákona, ako uvádzajú žalobcovia osvedčiť notárom, resp. uviesť do

dedičského konania. O tom, že v čase začatia plynutia držby poručiteľkou, t.j. v r. 1947 nebol žiaden
vlastník preukázal aj žalovaný, ktorý doložil k svojmu vyjadreniu dôkazy, ktorými disponoval, no napriek
tomu im ich spolu so starostom Obce Z. vôbec nepredložil. Ide o Rozhodnutie Okresného národného
výboru v Lučenci XXX/XX . zo dňa 26.02.1976, na základe ktorého mali byť nehnuteľnosti
uvedené v pozemkovoknižnej vložke - rod. dom súpisné č. XX (t.č. súp.č. XX) a pozemok parc. č. XX (t.č.

parc.č.XXX)dňom27.02.1976prevedenédovlastníctvaštátu,aktorémalináslednekudňu01.05.1991
prejsť do vlastníctva Obce Z., tak ako to vyplýva z Protokolu o prechode vlastníctva nehnuteľnosti, ktorý
až teraz v prílohe žalovaný priložil. Žalovaný tvrdí, že z uvedeného protokolu vyplýva, že
pred týmto prechodom vlastníctva mala Obec Z. právo hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam
(poznámka žalobcov: keby aj podľa súdu mala, svoje právo nevykonávala, dane z nehnuteľnosti platila

poručiteľka, pričom oni sa starali o nehnuteľnosti, obhospodarovali ich). Kúpnu zmluvu žalovaného
považujú za neplatný právny titul, na základe ktorej mal žalovaný nadobudnúť
nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a na predloženie ktorej ho vyzvali listom, ktorým
reagovali na výzvu žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti. Žalobcovia vo svojom
vyjadrení zdôraznili, že pokiaľ nadobúdací titul k nehnuteľnostiam neexistuje je možné ho preukázať

iným spôsobom, a to výsluchom svedkov, prípade iným dôkazom a pod., pričom zákon
pripúšťa oprávnenú držbu aj v prípade neexistentného titulu, aj keď je to skôr výnimočný prípad. Keby
to tak nebolo, nebola by tak naplnená ani funkcia vydržania. Na preukázanie svojho tvrdenia uviedli
rozhodnutie NS SR, in concreto Uznesenie sp.zn. XCdo XX/XXXX z 28.03.2011, z ktorého
vyplýva, že: „Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo

ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej
úpravydaná„sozreteľomnavšetkyokolnosti“.Žalobcovianadobudlipresvedčenie,žepodanoužalobou,
ako aj žalovaným predložené písomné dôkazy (Rozhodnutie ONV zo dňa 26.02.1976 a preberací
protokol 01.05.1991) dostatočne preukazujú, že poručiteľka vydržala predmetné nehnuteľnosti ešte
predtým ako ich mal nadobudnúť československý štát a následne Obec Z.. To znamená, že vydržacia

doba podľa žalobcov uplynula ešte pred 26.02.1976. Poručiteľka a ani žalobcovia nemali vedomosť o
týchto dokumentoch, z ktorých ale vyplýva, že šetrenie finančného odboru ONV v O. bolo toho času
vykonané nedostatočne a to z dôvodu toho, že sa neskúmalo, že nehnuteľnosti obýva
ako oprávnená držiteľka poručiteľka, vtedy už ex lege de facto vlastníčka so svojou rodinou.

6.Uznesením zo dňa 20.02.2020, súd vyzval žalovaného k písomnému vyjadreniu na dupliku žalobcov,
k pripojeniu listín a k označeniu dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.
Po oboznámení sa s vyjadrením žalobcov žalovaný uviedol prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
že v celom rozsahu trvá na argumentoch uvedených vo svojom vyjadrení k žalobe.Poukázali taktiež na Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo XX/XXXX zo dňa 28.3.2011, ktoré hovorí
o možnosti nadobudnúť vydržaním výnimočne aj vec, kde nadobúdací titul vôbec nebol. Aj v tomto
prípade sa však vyžaduje dobromyseľnosť. Podľa uvedeného rozhodnutia „Posúdenie, či držiteľ je

alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl

ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať.“
Pokiaľ teda, ako žalobcovia vo vyjadrení uvádzajú, u ich predchodkyne žiadny nadobúdací titul
neexistoval, nemohla byť dobromyseľnou držiteľkou nehnuteľnosti.

7.Žalobcovia súdu dňa 02.03.2020 doručili v rámci doplnenia dokazovania čestné prehlásenia v počte
9 ks identického obsahu: „N. V., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XX, ktorá zomrela dňa
XX.XX.XXXX, žila a bývala viac ako 50 rokov v rodinnom dome súp.č. XX na adrese XXX XX Z. XX,
bola jeho oprávneným držiteľom, pričom ho mala v držbe od roku 1947 „. (č.l. 118-126 spisu)

8.Z predloženého Uznesenia o dedičstve č. XXD XXX/XXXX, Dnot. XXX/XXXX zo dňa 23.09.2002,
právoplatného dňa 23.09.2002 eklatantne vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené po právnej
predchodkyni žalobcov N. V., rod. Y., z dôvodu, že zomretá nezanechala majetok. (č.l. 12 spisu)

9.Z predloženého Uznesenia o dedičstve č. 5D XXX/XXXX, D/not. XXX/XXXX zo dňa 17.08.2007,

právoplatného dňa 17.08.2007 eklatantne vyplýva, že dedičské konanie bolo po právnom predchodcovi
žalobcov J.ovi V., manželovi N. V., rod. Y., zastavené z dôvodu nemajetnosti. (č.l. 13 spisu)

XX.Z predloženého Uznesenia o dedičstve č. XXD XXX/XXXX, Dnot XX/XXXX zo dňa 17.06.2019,
právoplatného dňa 11.07.2019 eklatantne vyplýva, že dedičské konanie bolo po D.ovi U., nar.

XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. č. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX zastavené z dôvodu
nemajetnosti. (č.l. 14 spisu)

11.Z výpisu listu vlastníctva č. XX, pre okres O., obec Z., katastrálne územie Z. vyplýva, že výlučným
vlastníkom: par. reg. „C“, par. č. XX8 vo výmere 419 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria

a par. reg. „C“, par. č. XXX vo výmere 320 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ako aj
stavby rodinného domu so súpisným číslom XX na parcele č. XXX je žalovaný.
Titulmi nadobudnutia predmetných nehnuteľností sú:
-D XXX/XX z XX.X.XXXX-XX/XX,
-Kúpna zmluva č. V XXXX/XX z X.XX.XXXX - v.z. XXX/XX,

-Kúpna zmluva č. V-XXXX/XXXX z 28.08.2018 - XXX/XX,
-Osvedčenie N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX z 05.08.2019, Informácia o určení
súpisného čísla č. XXX/XXXX z 02.08.2019, Z-XXXX/XXXX - XXX/XX. ( č.l. 15 spisu)

12.Z výňatku z pozemkovoknižnej vložky č. 2 časť A. Majetková podstata - Spoločný pasienok bývalých

urbarialistova želiarovobceZ.(neidentifikovateľnéhočasovéhoobdobia)vyplýva,žepredmetnýrodinný
dom je zapísaný na parcele č. XX, katastrálna plocha 3 áre a 56 m2. (č.l. 17 spisu)

13.Žalobcami boli doložené čestné prehlásenia identického obsahu v počte 12 ks, v znení,
že právna predchodkyňa žalobcov bývala v predmetnom rodinnom dome 50 rokov

a tento mala v nepretržitej oprávnenej držbe. (č.l. 18-29)

14.Z potvrdenia o pobyte žalobcovia ( v počte 4 ks) preukazujú, že osoby, ktoré nie sú tak aktívne a
ani pasívne legitimované v tomto spore, majú evidovaný trvalý pobyt na adrese Z. XX.
(č.l. 30-32 spisu)

15.Z rozhodnutia K. zo dňa XX.XX.XXXX je evidentné, že bolo adresované právnej predchodkyni
žalobcov na adresu Z. č. 98. (č.l. 33 spisu)16.Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 04.XX.2001, adresované právnej predchodkyni
žalobcov je taktiež evidentné, že bolo doručované na adresu Z. č. XX. (č.l. 34 spisu)

17.Z platobného výmeru č. XX č. konania XXX/XXXX, zo dňa 25.02.1998, vystaveného Obcou Z.
adresovanej manželovi právnej predchodkyne je evidentné, že trvalým pobytom menovaného je
uvedená adresa Z. XX. (č.l. 35 spisu)

18.Z doloženej kópie príjmového pokladničného bloku č. 71 zo dňa 15.01.1995 vystaveného Obecným

úradom Z., bola adresa príjemcu - právnej predchodkyne žalobcov uvedená Z. XX. (č.l. 36 spisu)

19.Z doloženého Rozhodnutia č. XXX/XXXX zo dňa 04.03.2019 obce Z. na rok 2019 adresovanej
nebohému synovi právnej predchodkyne žalobcov je evidentné neuvedenie adresy jeho trvalého pobytu,
uvedené je ale vyrubenie dane zo stavieb v sume 2,86 Eur, základ dane v m2 84. (č.l. 37 spisu)

20.Potvrdenie č. XXX/XXXX vystavené Obcou Z. preukazuje zaplatenie dane z nehnuteľnosti pod súp.
č. XX na parc. č. XXX tak v minulosti, ako aj za rok 2019. Obec neeviduje žiadne nedoplatky. (č.l. 39
spisu)

21.Z doloženého potvrdenia o zaplatení poplatkov SIPO ev.č. XXX XXXXXXX za obdobie august 2000

je evidentné, že je adresované právne predchodkyni žalobcov na adresu Z. XX. (č.l. 40 spisu)

22.Z doloženého potvrdenia o pobyte syna právnej predchodkyne žalobcov zo dňa 12.07.2006
jednoznačne nevyplýva, či ide o jeho trvalý, resp. prechodný pobyt (nevyznačené) na adrese Z. XX.
(č.l. 41 spisu)

23.Z doloženého Rozhodnutia Obce Z., č. RD-SP-XXX/XXXX zo dňa 30.08.2019 jednoznačne vyplýva,
že ním bol podnet na obnovu konania podaný žalobcom v rade 1 zamietnutý z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na obnovu konania vo veci povolenia odstránenia stavby Z. so súp. č. XX podľa §
62 ods. 1 správneho poriadku. (č.l. 42-45 spisu)

24.Odpoveď SSE, zo dňa 23.09.2019 obsahuje oznámenie, že Zmluva o združenej dodávke elektrickej
energie T.a J.ho, adresa Z. 118, pre odberné miesto Z. XX je naďalej platná a účinná. (č.l. 51 spisu)

25.Okresný úrad Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 16.12.2019 číslo: OU-BB-A zrušil rozhodnutie

Obce Z. č. RD-SP-XXX/XXXX zo dňa 30.08.2019, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania
v zmysle § 62, §63 správneho poriadku a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Pričom
okresný úrad zdôraznil, predmetom tohto konania nie je rozhodnutie o odstránení stavby rodinného
domu so súpisným číslom XX a či bol v tomto smere dodržaný zákon, pretože
to by bolo predmetom už obnoveného konania, ale odvolací orgán sa zaoberal výlučne tým, či boli

dodržané zákonné ustanovenia správneho poriadku pri konaní o návrhu na povolenie obnovy konania.
(č.l. 146 spisu)

26.Z Rozhodnutia A. zo dňa 26.02.1976 má súd za preukázaný prevod vlastníctva nehnuteľného
majetku nachádzajúceho sa na kat. území obce Z., vo vl. čís. X parc. č. XX (t.č. parc. č. XXX) - dom pop.

č. XX (t.č. súp. č. XX) a dvor vo výmere 356 m2 / ktorá zodpovedá parc. č. EN XX vo výmere 356 m2/ a
parc. č. XX - dom pod pop. č. XX a dvor vo výmere 398 m2 /ktorej zodpovedá parc. č. EN XX vo výmere
401 m2/, vedená podľa pozemkovej knihy ako vlastníci bývalí spoločný pasienok bývalých urbarialistov a
želiarovvcelostinačsl.štátvspráveMiestnehonárodnéhovýboruvZ.dňomprávoplatnostirozhodnutia.
Prevod vlastníckeho práva sa uskutočnil v zmysle zák. č. XX/XX Zb. a § 453 OZ ako majetok opustený.

V odôvodnení sa konštatovalo, že pri zisťovaní vlastníctva v poz. knihe ako aj na tvare miesta v obci Z.
na prísl. MNV zistil, že tento nehnuteľný majetok je vedený stále na spoločnosti bývalých urbarialistov a
želiarov obce v celosti, hoci táto spoločnosť už neexistuje a bolo zistené, že na uvedenej nehnuteľnosti /
pozemkoch/ MNV v Z. má postavené svoje budovy /kino/, na kt. prevádzal rôzne opravy a tieto slúžia
toho času ako predajňa s priemyselným tovarom a pohostinstvo v užívaní Jednoty SD v O.. Na základe

toho, že budovy sú vo vlastníctve čsl. štátu, jedná sa o usporiadanie pozemkov pod tieto, ktoré sú
neusporiadané a javia sa ako majetok opustený býv. spoločnosťou. Uvedené pozemky sú v intraviláne
obce a celá nehnuteľnosť slúži pre spoločenský účel, ktorá bude odovzdaná zámennou zmluvou dovlastníctva Jednoty SD v O. ako užívateľovi, i z tohoto dôvodu je preto potrebné tieto majetkovoprávne
usporiadať na čsl. štát. (č.l.95-XX spisu)

27.Z listiny označenej ako Výpis z pozemkovej knihy Štátneho notárstva v O. dňa 08.07.1975, obec Z.
- A. Majetková podstata, má súd za preukázané, že na parcele č. XX - Dom pod pop. č. XX a dvor o
rozlohe 3 áre a 56 m2 - je inkorporovaný do spoločného majetku urbarialistov a želiarov.
(č.l. 97 spisu)

28.Na pojednávaní konanom dňa 03.06.2020 obe sporové strany zotrvali na svojich písomných
podaniach v plnom rozsahu.

29.Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

30.Súd sa najprv zaoberal otázkou, vzhľadom k tomu, že ide o určovaciu žalobu podľa §
137 písm. c/ CSP, či žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby.
Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu

alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavý právny záujem musí ale žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu
preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové
tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo
jejednouzpodmienoknatoabysúdmoholvrozsudkužalobemeritórnevyhovieť.Napreukázanietýchto

je povinný navrhnúť dôkazy. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom
určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Súd má za to, že žalobcovia osvedčili
svoj naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva po ich právnom predchodcovi. Ak je žalovaný odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako
vlastník nehnuteľnosti, má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva,

lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v
katastri nehnuteľností (Rozsudok NS SR 1 Cdo 3/03).

31.Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. K tomu aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené kumulatívne všetky zákonné predpoklady

a to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav
užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, spôsobilým držiteľom a že musí ísť o
spôsobilý predmet vydržania. K tomu aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia
byť splnené kumulatívne všetky zákonné predpoklady - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, k
vydržaniu práva, či veci nedochádza. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych

predstávdržiteľa.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomje
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pre naplnenie dobrej viery
nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nepôsobí bezprávie, ale je treba pozitívne presvedčenie,
že mu vec alebo právo náleží. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo
osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno ale o dobrej viere usudzovať z okolností, za ktorých

sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto
podložené konkrétnymi objektívnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa
bolo dôvodné. Zo zákona vyplýva, že držiteľ musí byť v dobrej viere vzhľadom ku všetkým okolnostiam.
Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli
vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ

bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na
existenciu dobromyseľnosti, musí v konaní preukázať držiteľ. Len samotné užívanie, hoc je nerušené,
nepreukazuje dobromyseľnosť oprávnenej držby. Žalobcovia tvrdia, že ich právna predchodkyňa užívala
sporné nehnuteľnosti od bližšie neuvedeného časového termínu roku 1947.32.V čase od 1855 do 1950 platilo na území Slovenska Uhorské obyčajové právo a Pozemková kniha
(obdobne ako teraz kataster nehnuteľností) bola verejnou evidenciou nehnuteľností, ich vlastníkov a

práv s nimi spojených, pričom rovnako ako teraz platil intabulačný princíp, t.j. práva vznikali, zanikali a
menili sa až zápisom a to vkladom (výmazom) do pozemkovej knihy. Vklad bol možný len na základe
súkromných alebo verejných listín s predpísanými náležitosťami a v písomnej forme s úradne overeným
podpisom a povolením ku vkladu. Zmluva či už darovaciu alebo iná musela spĺňať tieto náležitosti,
vrátane písomnej formy, overenia podpisu a návrhu na vklad do pozemkovej knihy, čo boli všeobecne

známe skutočnosti. Okrem toho na vydržanie bol potrebný taktiež oprávnený a dobromyseľný vstup
do držby pri začatí vydržania a aj bola potrebná nerušená držba po dobu aspoň 32 rokov ( proti štátu
100 a cirkvi 40 rokov ) a nadobúdateľ musel byť pri začiatku držby dobromyseľný. Vlastnícke právo
k nehnuteľnosti nemohol vydržať ten, kto nebol od počiatku dobromyseľným, teda kto už od začiatku
svojej držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne sa jej zmocnil bez
právneho dôvodu, alebo vedel že patrí inému, no nevrátil ju. Platné právo vyžadovalo do 31.12.1950

dobromyseľnú a nepretržitú držbu, pričom za dobromyseľného sa považoval držiteľ len vtedy, ak so
zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí.

33.Podľa § 143 z.č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

34.Podľa § 144 z.č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, držať možno veci, ako i práva, ktoré pripúšťajú
trvalý alebo opätovný výkon.

35.Podľa § 145 ods. 1 z.č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, ak je držiteľ so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

36.Podľa § 145 ods. 2 z.č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, v pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

37.Podľa § 135a ods. 1 Občiansky zákonník v znení zákona č. 131/19XX Zb., vlastníkom veci, ktorá
môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1)
hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne
občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

38.Podľa § 135a ods. 2 Občiansky zákonník v znení zákona č. 131/19XX Zb., ak ide o pozemok
alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by
sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo
k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku
v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera

podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného
užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom
ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

39.Podľa § 135a ods. 3 Občiansky zákonník v znení zákona č. 131/19XX Zb., takto však nemožno

nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia
právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý
je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa
osobitných predpisov.

40.Podľa § 135a ods. 4 Občiansky zákonník v znení zákona č. 131/19XX Zb. do doby podľa odsekov 1
a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo
nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

41.Podľa § 868 Občiansky zákonník, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa

ustanoveniami tohto zákona aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.42.Podľa § 129 ods. 1 z.č. 40/1XX4 Zb. Občiansky zákonník, držiteľom je ten, kto s vecou
nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

43.Podľa§130ods.1z.č.40/1XX4Zb.Občianskyzákonník, akjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

44.Podľa § 134 ods. 1 z.č. 40/1XX4 Zb. Občiansky zákonník, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom

veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť.

45.Podľa § 134 ods. 3 z.č. 40/1XX4 Zb. Občiansky zákonník, do doby podľa ods. 1 sa
započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

46.Súd poukazuje na zákonnú domnienku vyplývajúcu z ust. § 145 ods. 1 zákona č. 141/1950
Zb., v zmysle ktorej v pochybnostiach sa predpokladá, že je držba oprávnená.
Podľa názoru súdu neobstálo by z hľadiska hmotnoprávneho a z hľadiska objektívneho práva priznať
vlastnícke právo komukoľvek, kto sa ho domáha len z titulu, že síce nepreukázal dostatočne hodnoverne
ani eventuálnu dobu počiatku oprávnenej a dobromyseľnej držby, ani ostatné zákonné atribúty pre

nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam vydržaním, no len s poukazom na to, že síce existujú
pochybnosti, ale zákonná domnienka ukladá pri pochybnostiach predpokladať oprávnenosť držby.
Takýto formalistický a striktný prístup súdu k určeniu vlastníckeho práva len s poukazom na uvedenú
zákonnú domnienku by zjavne nebol súladný s elementárnymi princípmi objektívneho práva, ústavou
garantovaných práv, ani so zásadami kontradiktórnosti sporového konania s povinnosťou tvrdenia a

preukázania tvrdeného práva a unesenia dôkaznej povinnosti, ktorá zaťažuje toho, kto tvrdí, že je
nositeľom určitého práva, ktorého sa domáha určovacou žalobou. V konaní má súd za preukázané a
za nesporné, že žalobcovia preukázali len faktické ovládanie veci ich právnou predchodkyňou. Bolo by
možnévyvodiťajjejvôľunakladaťsvecouakososvojou,pričomnebolopreukázané,žebybolarušenáv
užívaní sporných nehnuteľností. Súd však nemal za preukázanú dobromyseľnosť právnej predchodkyne

žalobcov, že jej sporné nehnuteľnosti skutočne patria a to od počiatku. Oprávnenosť držby nevyhnutne
predpokladádobromyseľnosťtoho,ktosvecoučiprávomzaobchádzaakososvojou,pričomsozreteľom
navšetkyokolnostijedobromyseľnývtom,žemutátovecčiprávoajvlastníckypatrí.Tietookolnostivšak
v spore preukázané neboli. Oprávnenú držbu nie je možné založiť na nepoctivom uchopení predmetu
držby. Ten, kto nie je vlastníkom veci, sa považuje za oprávneného držiteľa vtedy, ak sa jeho držba

opiera o dovolený právny titul (iný ako vlastnícky), prípadne aj vtedy, ak v dobrej viere opiera svoju
držbu o domnelý právny titul (napr. o neplatnú zmluvu, na základe ktorej nadobudol vec). Domnienka
držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa vždy musí opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu
skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo nadobudol. Z
hľadiska oprávnenosti stačí i len domnelý právny titul, ktorý však nesmie byť v rozpore so zákonom.

Otázka existencie dobrej viery sa vždy posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri
bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti
o tom, že mu právo nepatrí. Ako podmienka vydržania teda nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa
o tom, že vec alebo právo mu patrí, teda že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho
práv, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“,

t. j. skúma sa, či pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho
prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, držiteľ mal alebo mohol mať pochybnosti o tom,
či mu vec alebo právo patrí (rozsudok NS ČR z 28.4.1997, sp. zn. 2 Cdon 1178/XX, rozsudok NS ČR
z 9.11.2000, sp.zn. 22 Cdo 1253/1999). Dobrá viera musí teda byť podložená konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Dôkazné bremeno preukázania

právneho dôvodu držby potom zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním.

47.Žalobcovia súdu dňa 02.03.2020 doručili v rámci doplnenia dokazovania čestné prehlásenia v počte
9 ks identického obsahu s úradne neoverenými podpismi osôb, ktoré prehlásenie poskytli: „ N. V., rod.

Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, žila a bývala viac ako 50
rokov v rodinnom dome súp. č. XX na adrese XXX XX Z. XX, bola jeho oprávneným držiteľom, pričom
ho mala v držbe od roku 1947“. Z týchto čestných nemožno podľa názoru súdu vyvodiť na základe
akých skutočností vstúpila právna predchodkyňa do dobromyseľnej držby, že jej uvedené nehnuteľnostipatria a nakladať s nimi ako s vlastnými. Hoci ľudia, ktorí poskytli písomné čestné prehlásenie, (aj
keď súd vzhľadom na uvedené vide infra má pochybnosti ohľadne identity týchto osôb v čestných
prehláseniach), mali vedomosť o tom, že sporné nehnuteľnosti obhospodarovala právna predchodkyňa

žalobcov, avšak len výlučne z tejto skutočnosti, že ľudia boli v povedomí o tom, že pokiaľ niekto v obci
obhospodaroval určité nehnuteľnosti, vo všeobecnosti sa aj predpokladalo, že mu patria a užíva ich
oprávnene, ešte nemožno bez ďalšieho dôkazu dostatočne hodnoverne a právne relevantne vyvodiť ako
nespornú skutočnosť, že vstúpil do oprávnenej držby v zmysle zákonných požiadaviek pre nadobudnutie
práva vydržaním.

48.Neušlo pozornosti súdu, že žalobcovia evidentne a ako aj sami v návrhu a v žalobe uviedli neriešili
dlhé roky svoje vlastnícke právo, inter alia k predmetnej nehnuteľnosti. Už z dedičského
konania po ich právnej predchodkyni č. 15 D XXX/XXXX zo dňa 23.09.2002 predsa nadobudli vedomosť
o dôvode zastavenia tohto a to práve pre jej nemajetnosť. Týmto istým dôvodom bolo aj zastavenie
dedičskéhokonaniapomanželoviichprávnejpredchodkyne,dedičskékonanie č.5DXXX/XXXX zodňa

17.08.2007. Súd kladie akcent na skutočnosť uvedenú samotnými žalobcami, ktorí sa uspokojili
ohľadne ich vlastníckeho práva ako píšu ubezpečením bývalého starostu (už nebohý) Obce Z., aby
predmetný dom a pozemky k nemu patriace pokojne užívali. (žaloba č.l. 4 z opaku spisu prvý odstavec).
Ad absurdum považuje súd tvrdenia žalobcov, že nemali doteraz koho žalovať, keďže nebola stavba
do augusta roku 2019 zapísaná na žiadnom liste vlastníctva, a to z dôvodu, že už minimálne od roku

2002, in concreto od 23.09.2002 po dedičskom konaní po ich právnej predchodkyni č. 15 D XXX/
XXXX nadobudli vedomosť, že tak sporné pozemky, ako ani rodinný dom nie sú predmetom dedičského
konania po právnej predchodkyni, hoc est nie sú v ich vlastníctve a napriek tomu ostali nečinní. Všetky
uvedené skutočnosti vôbec nenasvedčujú tomu, že by právna predchodkyňa žalobcov samu seba, ako
anižalobcoviapovažovaliichprávnupredchodkyňu,zavlastníkaspornýchnehnuteľnostíasebasamých

za dedičov a následne vlastníkov /dedičstvo sa nadobúda smrťou/, vzhľadom aj k tomu že žalobu in hoc
casu podali po uplynutí viac ako 17 rokov od úmrtia poručiteľky, resp. rozhodnutia o dedičstve po nej.

49.Tvrdeniu žalobcov odporuje aj Rozhodnutie Okresného národného výboru v O. - finančný odbor zo
dňa26.02.1976,predloženýprávnymzástupcomžalovaného,nazákladektoréhomásúdzapreukázaný

prevod vlastníctva nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa na kat. území obce Z., vo vl. čís. 2 parc.
č. XX (t.č. parc. č. XXX) - dom pop. č. XX (t.č. súp. č. XX) a dvor vo výmere 356 m2 / ktorá zodpovedá
parc. č. EN XX vo výmere 356 m2/ a parc. č. XX - dom pod pop. č. XX a dvor vo výmere 398 m2 /ktorej
zodpovedá parc. č. EN XX vo výmere 401 m2/, vedená podľa pozemkovej knihy ako vlastníci bývalí
spoločný pasienok bývalých urbarialistov a želiarov v celosti na čsl. štát v správe Miestneho národného

výboru v Z. dňom právoplatnosti rozhodnutia. Prevod vlastníckeho práva sa uskutočnil v zmysle zák.
č. XX/XX Zb. a § 453 OZ ako majetok opustený. V odôvodnení sa konštatovalo, že tamojší finančný
odbor pri zisťovaní vlastníctva v poz. knihe ako aj na tvare miesta v obci Z. na prísl. MNV zistil, že tento
nehnuteľný majetok je vedený stále na spoločnosti bývalých urbarialistov a želiarov obce v celosti, hoci
táto spoločnosť už neexistuje a bolo zistené, že na uvedenej nehnuteľnosti /pozemkoch/ MNV v Z. má

postavené svoje budovy /kino/, na kt. prevádzal rôzne opravy a tieto slúžia toho času ako predajňa s
priemyselným tovarom a pohostinstvo v užívaní Jednoty SD v O.. Na základe toho, že budovy sú vo
vlastníctve čsl. štátu, jedná sa o usporiadanie pozemkov pod tieto, ktoré sú neusporiadané a javia sa
ako majetok opustený býv. spoločnosťou. Uvedené pozemky sú v intraviláne obce a celá nehnuteľnosť
slúži pre spoločenský účel, ktorá bude odovzdaná zámennou zmluvou do vlastníctva Jednoty SD v O.

ako užívateľovi, i z tohoto dôvodu je preto potrebné tieto majetkovoprávne usporiadať na čsl. štát. Na
základe uvedeného vide infra má súd za to, že do roku 1976 sporné nehnuteľnosti, in concreto parc.
č. XX (t.č. parc. č. XXX) - dom pop. č. XX (t.č. súp. č. XX) a dvor vo výmere 356 m2 /
ktorá zodpovedá parc. č. EN XX vo výmere 356 m2 boli vo vlastníctve bývalých urbarialistov a želiarov,
následne v celosti prešlo vlastnícke právo na čsl. štát v správe Miestneho národného výboru v Z. dňom

právoplatnosti rozhodnutia. Prevod vlastníckeho práva sa uskutočnil v zmysle zák. č. XX/XX Zb. a § 453
OZ ako majetok opustený.

50.Napriek existencii princípu dôvery v správnosť zápisov v katastri nehnuteľností, je to
práve konanie o určenie vlastníckeho práva, ktoré slúži tomu, aby sa formálne existujúci evidenčný stav

buď potvrdil, alebo zvrátil, príp. modifikoval. Podstatou konania v prejednávanej veci je, aby žalobcovia
preukázali, že aktuálny zápis v katastri, podľa ktorého oni spoluvlastníkmi nie sú, je v rozpore s právnym
stavom a preto je nesprávny.Žalobcovia doložili súdu List vlastníctva č. XX, pre okres O., obec Z., katastrálne územie Z. vyplýva,
že výlučným vlastníkom: par. reg. „C“, par. č. XX8 vo výmere 419 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria a par. reg. „C“, par. č. XXX vo výmere 320 m2, druh pozemku: zastavané plochy

a nádvoria, ako aj stavby rodinného domu so súpisným číslom XX na parcele č. XXX je žalovaný.
Titulmi nadobudnutia predmetných nehnuteľností sú: D XXX/XX z XX.X.XXXX-XX/XX, Kúpna zmluva
č. V XXXX/XX z X.XX.XXXX - v.z. XXX/XX, Kúpna zmluva č. V-XXXX/XXXX z 28.08.2018 - XXX/XX,
Osvedčenie N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX z 05.08.2019, Informácia o určení
súpisného čísla č. XXX/XXXX z 02.08.2019, Z-XXXX/XXXX - XXX/XX.

Žalobcovia ale nedoložili súdu doposiaľ žiadne listiny ako dôkaz, ktoré by vyvrátili hodnovernosť a
záväznosť zápisu vlastníckeho práva žalovaného na liste vlastníctva č. XX vide infra.

51.Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré
sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo
potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

52.Podľa § 70 ods. 1 z.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak
sa nepreukáže opak.

53.Podľa § 70 ods. 2 z.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových

bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra „E“.

54.Žalobcovia v rade 1./, 2./, 3./, 4./, 5./, 6./ nedoložili súdu také listiny, z ktorých by vyplývalo ich

vlastnícke právo, ako aj vlastnícke právo ich právnej predchodkyne k nehnuteľnosti a ani skutočnosť
na akom základe predmetnú nehnuteľnosť užívajú. Čo sa týka apelácie žalobcov ohľadne nahláseného
trvaléhopobytunaadresespornejnehnuteľnosti,súdkladieakcentna§3ods.3zákonač.253/1998Z.z.
o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov, kde je eklatantne
uvedené, že prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove v odseku 2 ani k jej

vlastníkovi a má evidenčný charakter. Pre doplnenie, podľa § 3 ods. 2 zákona č.
253/1998 Z.z., trvalý pobyt má občan v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo
súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, ak
tento zákon neustanovuje inak. Trvalý pobyt, opakovane spomínaný a skloňovaný žalobcami v návrhu
nezakladá tak ich vlastnícke, ako ani užívacie právo k budove a má len evidenčný charakter. Inter alia

žalobcovia nepreukázali ani skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť obývajú, nakoľko ani jeden zo
žalobcov ako trvalý pobyt neuvádza adresu Z. XX.

55.Súd po zhodnotení všetkých v konaní vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných
súvislostiach dospel k záveru, že žalobcovia dôkazné bremeno preukázania splnenia zákonných

podmienok na vznik vlastníckeho práva ku sporným nehnuteľnostiam ich právnou predchodkyňou ku
dňu jej smrti na základe vydržania nepreukázali. Iba tvrdili, že právna predchodkyňa
žalobcov pokojne a nerušene užívala spornú nehnuteľnosť od roku 1947, avšak nepreukázali právny
titul užívania. Nebolo v konaní preukázané, že právna predchodkyňa užívala sporné nehnuteľnosti
ako oprávnený držiteľ, ktorý by sa domnieval, že je vlastníkom. Žalobcovia nepreukázali nadobudnutie

spornýchnehnuteľnostívydržaním,nakoľkonepredložiližiadnerelevantnédôkazyaneuviedli v
podstate žiadne skutkovo významné okolnosti o tom, žeby ich právna predchodkyňa vstúpila na základe
určitej relevantnej právnej skutočnosti do oprávnenej držby sporných nehnuteľností. Žalobcovia tak
neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali ani dobromyseľnosť držby od počiatku, ako ani objektívny
vstup ich právnej predchodkyne N. V., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX do držby v súlade s vtedy platnou

právnou úpravou. In hoc casu žalobcovia nepreukázali objektívny vstup svojho predka do oprávnenej a
hlavne dobromyseľnej držby. Dobromyseľnosť a počiatok držby ich predkom nebola nijakým z
predložených dôkazov žalobcami preukázaná.56.Nie je úlohou civilného súdu snažiť sa z vlastnej iniciatívy hľadať v podaniach parciálne údaje na
účely vyhovenia žalobe a vykonávať dokazovanie bez iniciatívy strany sporu, ktorej svedčí bremeno
tvrdenia a bremeno dôkazné. Treba totiž zdôrazniť, že v civilnom

konaní platí zásada ukladajúca strane tvrdiacej istú skutočnosť, túto aj preukázať, inak sa vystavuje
riziku neúspechu v konaní. Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť
tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj
nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a
predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej

povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena.
Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav
tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „ non liquet „ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v
súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad
pre prijatie záveru čo už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdenej strany sporu, prípadne je tento
stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej

núdze. V podstate ide o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej
tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôsledky neunesenia
dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore,
ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a
dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje

skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia
dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu,
ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže
pravdivosť, ale ani nepravdivosť, skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd
nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j.

žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť
ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere
dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.

57.Súdeštepoukazujenato,žeknaplneniudobrejvierynestačí,keďtvrdenéprávo knehnuteľnosti

bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby mu vlastníci nehnuteľnosti v jeho výkone bránili, prípadne, že
bolo vykonávané od nepamäti. Nadobúdateľovo presvedčenie o tom, že mu právo užívania veci patrí, že
nekoná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim na toto presvedčenie, teda okolnosťami
svedčiacimi o poctivom nadobudnutí. Posúdenie toho, či je držiteľ s prihliadnutím na všetky okolnosti v
dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z hodnotenia subjektívnych predstáv

držiteľa, ale len z preukázania právneho dôvodu dobromyseľnej držby jeho právnymi predchodcami. Len
v tom prípade si oprávnený držiteľ do plynutia vydržacej doby môže započítať vydržaciu dobu svojho
právneho predchodcu. Doby v rámci ktorých vykonávali oprávnenú držbu rôzni držitelia, potom musia na
seba navzájom nadväzovať a nesmú byť prerušené dobou, počas ktorej bola vec v neoprávnenej držbe.
Dobromyseľnosť totiž zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne

musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí, a to bez ohľadu na to, že
subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci, alebo oprávnenom výkone
práva. Takáto dobromyseľnosť a hlavne dobromyseľnosť od počiatku, in hoc casu preukázaná nebola.
Na záver súd ešte konštatuje, že žalobcovia preukázali len stav užívania sporných nehnuteľností ich
právnou predchodkyňou, predovšetkým však nepreukázali to, že ich právna predchodkyňa nebola len

užívateľomspornýchnehnuteľností,alenazákladenejakejskutočnosti-právnehotitulubolaajdržiteľom
a to objektívne dobromyseľným v tom, že jej vlastnícke právo patrí; pre nepreukázanie (neoznačenie)
konkrétneho právneho titulu súd nemal možnosť u žalobcov ich postavenie držiteľov vôbec posudzovať,
teda títo nič viac ako protiprávne užívanie nepreukázali.

XX.Podľa § 155 ods. 1, ods. 3 CSP každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy tlmočenia podľa ods. 1 znáša štát.
Keďže v konaní bolo zistené, že žalobca 1./ je síce občanom Slovenskej republiky, ktorý ale nerozumie
slovenskému jazyku, súd pribral do konania na jeho návrh tlmočníka, ktorému priznal za tlmočenie na
pojednávaní sumu 19,92 Eur a to uznesením zo dňa 09.06.2020, pričom sú to trovy, ktoré

vznikli štátu a preto súd s poukazom ustanovenia § 155 ods. 3 CSP
rozhodol tak, že tieto trovy znáša štát.

59.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.60.Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
61.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka

zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním
uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 20XX, sp.zn. 6Cdo
222/2016).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15

dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec,
Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,

ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.