Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 10, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 56Pc/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520200247
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Purgat Martinusová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2021:1520200247.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Purgat Martinusovou, v právnej

veci navrhovateľky: K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, I., adresa na doručovanie: K. 6, XXX
XX I., zastúpená: advokátom JUDr. Miroslavom Totkovičom, Ružová dolina 8, Bratislava proti odporcovi:
A. K., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, I. - K., zastúpený: advokátom JUDr. Igorom
Klamárom,sosídlomDružstevná5,Bratislavaonávrhunavrhovateľkynazvýšenievýživnéhoaonávrhu
odporcu na zrušenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania čo do výroku I.
tohto rozsudku.

III. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky určenú rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V č. k. 22P/11/2008-108 zo dňa 24.04.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č. k. 11CoP169/08-145 odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania čo do výroku III.
tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.01.2020 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal jej otca - odporcu
platiťnajejvýživusumou300,-Eurod01.01.2020.Návrhodôvodnilatým,žeodnaposledyurčenejvýšky
výživného sa podstatne zmenili pomery na jej strane, ukončila základnú školu, je študentom 3. ročníka
strednej odbornej školy pre žiakov s telesným postihnutím na Mokrohájskej ul. v Bratislave. Náklady
na svoju osobu vyčíslila mesačne v sume 500,- Eur. Nakoľko odporca prispieva na jej výživu mesačne
sumou100,-Euratátojevzhľadomnajejvekapotrebynedostačujúca,žiadalanávrhuvyhovieť.Uviedla,

že jej matka hradí všetky jej náklady spolu s jej partnerom a nemá vedomosť, kde odporca pracuje ani
kde sa zdržiava.

2. Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že náklady prezentované navrhovateľkou sú nadhodnotené.
Poukázal na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. dcére C. K., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú
prispieva výživným v sume 200,- Eur mesačne. Bol ochotný prispievať na výživu navrhovateľky sumou
150,- Eur mesačne.

3. Súd sa oboznámil s prostriedkami procesného útoku: výsluchom účastníkov, rodným listom plnoletej
navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy zo dňa 08.01.2020, výučným listom navrhovateľky zo dňa
29.05.2020, rozsudkom Okresného súdu v Bratislave V č. k. 22P/11/2008 v spojení s rozsudkomKrajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/169/2008 zo dňa 18.11.2008, potvrdeniami o príjme matky
navrhovateľky za obdobie od 10/2019 do 11/2020, rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
o príspevku v hmotnej núdzi priznaného matke navrhovateľky, Výzvou na vypratanie bytu zo dňa

29.10.2019 adresovanej matke navrhovateľky, lekárskymi správami o zdravotnom stave navrhovateľky,
oboznámil sa s prostriedkami procesnej obrany: potvrdením o príjme odporcu za rok 2019 a rok 2020,
lekárskymi správami o zdravotnom stave odporcu, rozsudkom Okresného súdu v Bratislave III č. k.
38P/19/2017 a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/11/2008 zo dňa 24.04.2008, v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/169/2008 zo dňa 18.11.2008, bola naposledy určená
vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku v sume 2500,- Sk, t. č. 82,98 Eur. Podľa vyjadrenia
navrhovateľky, odporca asi dva roky poukazuje na jej výživu 100,- Eur mesačne, túto skutočnosť
účastníci konania nerozporovali.

5. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

7. Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné
postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v
manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť

narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. V
tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho
spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje
platenie výživného.

10. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku(ďalej CSP) (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí
súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.(2) Žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu.

11. Podľa § 191 CSP(1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

12. Súd pri svojom rozhodovaní posudzoval dôvodnosť návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného.
V čase posledného určenia výživného súdom, bola navrhovateľka žiačkou základnej školy a odporca už
bol držiteľom živnostenského oprávnenia , matka navrhovateľky pracovala ako pomocná sila v školskej

jedálni. Inú vyživovaciu povinnosť nemal ani jeden z rodičov. Od poslednej úpravy výživného uplynulo
13 rokov, navrhovateľka ukončila základnú školu, je študentom 3. ročníka strednej odbornej školy. V
súčasnosti odporca pracuje naďalej ako živnostník, má svoju firmu, v ktorej je jediným zamestnancom aj
konateľom spoločnosti ENERGY TEAM s.r.o. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k mal. dcére C. K., nar.
XX.XX.XXXX, na ktorú prispieva výživným v sume 200,- Eur mesačne. Matka navrhovateľky nepracuje,

je dlhodobo práceneschopná a poberá dávky v hmotnej núdzi od 01.04.2020 v sume 98,20 Eur a od
01.09.2020 v sume 135,50 Eur. Zmenili sa teda pomery tak na strane navrhovateľky ako i odporcu.
Navrhovateľka preukázala, že je študentom 3. ročníka strednej odbornej školy pre žiakov s telesným
postihnutím na Mokrohájskej ul. v Bratislave. Je nesporné, že náklady na jej výživu ošatenie, štúdiumspoločenský a kultúrny život za 13 rokov od poslednej úpravy vzrástli. V priebehu konania školu ukončila
a vyučila sa v odbore polygraf-knihár, získala v tomto odbore výučný list dňa 29.05.2020. Na Úrade
práce sa nezaevidovala a ako sama uviedla, v tomto odbore si prácu nehľadala, ale na odporučenie

školskej psychiatričky, začala študovať na tej istej strednej odbornej škole v septembri 2020 iný odbor
- technicko-administratívny pracovník.

13. Navrhovateľka v čase podania návrhu bola študentom 3. ročníka strednej odbornej školy pre
žiakov s telesným postihnutím na Mokrohájskej ul. v Bratislave. V priebehu konania školu ukončila

a vyučila sa v odbore polygraf-knihár. Odporca prispieval na jej výživu dobrovoľne sumou 100,- Eur,
pričom táto suma zodpovedala v čase od podania návrhu 15.01.2020 do 29.05.2020 jeho osobným
a majetkovým pomerom. Jeho príjem v roku 2020 predstavoval v priemere sumu 95,20 Eur, pričom
protiepidemické opatrenia zhoršili jeho finančnú situácia, má málo zákaziek nakoľko pracuje v oblasti
poskytovania elektroinštalácií. Ako uviedol, pol roka rieši svoje zdravotné problémy, čo preukázal
zdravotnou dokumentáciou od marca 2020 a v októbri 2020 sa podrobil operácii štítnej žľazy. Ako

vyplynulo z jeho výpovede, mal pred rokom snahu riešiť otázku bývania navrhovateľky v rodinnom
dome svojej matky, kde býva, čo však odmietla z dôvodu, že matka odporcu nesúhlasila s tým, aby tam
prespávalipriateľnavrhovateľky.Navrhovateľkauvádzalasvojezdravotnépostihnutiaakokrivúchrbticu,
očnéproblémy,problémystrávenímprezúženúdýchaciutrubicu,kriváčeľusťapripojilalekárskusprávu,
podľa ktorej je evidovaná v psychiatrickej ambulancii pre stavy úzkosti. Tieto zdravotné ťažkosti však

neovplyvnili jej štúdium na strednej škole a vyučiť sa v odbore s výbornými štúdijnými výsledkami.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že jej návrh nie je dôvodný a návrh
na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol. Výživné v sume 100,- Eur zodpovedalo majetkovým
pomerom odporcu v období keď jeho prispievanie na výživu navrhovateľky bolo potrebné a odôvodnené,

keďže študovala a pripravovala sa na svoje budúce povolanie (01.01.2020 do 29.05.2020). Súd vzal do
úvahy aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Za predpokladu, že rovnako aj matka navrhovateľky má tiež
k nej vyživovaciu povinnosť a ako predavačka určite dosiahla príjem, z ktorého mohla tiež prispievať na
ňu výživným v sume 100,- Eur, mala by navrhovateľka na svoju osobu výživné v sume 200,- Eur. Ako
však vyplynulo z výpovede navrhovateľky, finančne ju i jej matku podporuje partner matky navrhovateľky.

15. Otec navrhovateľky podaním zo dňa 19.01.2021 žiadal zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť na
navrhovateľku z dôvodu, že jej trvanie zaniklo ukončením štúdia na strednej škole a vyučením sa v
odbore v zmysle.

16. Nakoľko sú splnené podmienky na spojenie vecí podľa § 147 CSP a § 166 CSP, súd prejednal tento
vzájomný návrh v konaní.

17. Navrhovateľka so zrušením výživného nesúhlasila s poukazom na svoje štúdium na strednej škole
v inom učebnom odbore a zdravotné problémy. Navrhovateľka bola ochotná pristúpiť na dohodu o novej

výške výživného v sume 200,- Eur.

18. Súd pri svojom rozhodovaní návrhu na zrušenie výživného posudzoval schopnosť navrhovateľky
samostatne sa živiť a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Navrhovateľka 29.05.2020 ukončila
štúdium na strednej odbornej škole pre žiakov s telesným postihnutím na Mokrohájskej ul. v

Bratislave a vyučila sa v odbore polygraf-knihár, pričom v tomto odbore získala výučný list. Z
dodatku k vysvedčeniu o záverečnej skúške súd zistil, že navrhovateľka ako absolventka učebného
odboru je kvalifikovaná pracovníčka s primeraným všeobecným vzdelaním, schopná samostatne
vykonávať a ovládať stanovené polygrafické operácie. Vie vykonávať všetky bežné prevádzkové
práce na základe použitia technickej a technologickej dokumentácie, hospodárne využívať materiál a

energiu. Navrhovateľka ako absolventka predmetného učebného odboru sa uplatní v polygrafických
organizáciách, umeleckých štúdiách, v archívoch, umeleckých remeslách, reštaurátorských dielňach a
pod. Z uvedeného súd dospel k záveru, že ukončenie štúdia navrhovateľky dňom 29. mája 2020 preto
predstavuje podstatnú zmenu pomerov na jej strane, brániacu ďalšiemu priznaniu výživného. Tým, že
navrhovateľka sa rozhodla opätovne študovať na škole stredného stupňa, len v inom učebnom odbore,

nepredstavuje ďalšiu prípravu na jej budúce povolanie, takým by bolo štúdium na vysokej škole, čo v
tomto prípade nenastalo.19. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

20. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP)
a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP). V konaní o zvýšenie
výživného na plnoletú navrhovateľku nie je možné ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie trov
konaniaurčiťlento,ženavrhovateľkabolavkonaníúspešnáaleboneúspešná,resp.úspešnáčiastočne.
Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že zákon jednoznačne ustanovuje, že úspech a neúspech v

konaní je dôvodom na priznanie trov v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach
notárskych úschov a to tiež len vtedy, ak je to možné spravodlivo požadovať. V konaniach, na ktoré sa
vzťahuje Civilný mimosporový poriadok, musí existovať taká okolnosť prípadu, vzhľadom ku ktorej je
spravodlivé priznať trovy a touto okolnosťou nemôže byť sám o sebe len úspech v konaní. Z dôvodu
absencie takej okolnosti, ktorá by spravodlivo odôvodňovala priznať trovy konania účastníkovi, proti
ktorému návrh smeruje je potrebné aplikovať na rozhodnutie o trovách ustanovenie § 52 Civilného

mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak. Súd preto rozhodol tak, ako je vo výroku II. a IV. uvedené.

21. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len
„CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú

v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
22. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajší súd, dvojmo.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.