Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 27, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120212513
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7120212513.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore navrhovateľa: D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., proti odporcovi:
J., nar. X.X.XXXX, bytom F. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.11.2020 domáhal, aby súd zakázal
odporcovi nakladanie s jeho majetkom.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporca je jeho otec, ktorý podľa názoru navrhovateľa nie
je schopný konať správne, vedome a v súlade s dobrými mravmi. Navrhovateľ návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia chce predísť nesprávnym rozhodnutiam odporcu, ktorý by ho mohol pripraviť
o majetok nadobudnutý počas svojho života, na ktorom sa podieľal aj navrhovateľ. Odporca mal
navrhovateľovi viackrát uviesť, že svoj majetok rozdá cudzím osobám. V zmysle uvedeného, podľa
názoru navrhovateľa, odporca nie je duševne, psychicky v poriadku a preto žiada, aby sa odporca
podrobil psychologickému a psychiatrickému vyšetreniu.

3. Súd podľa obsahu posúdil predmetné podanie navrhovateľa ako návrh na vydanie neodkladného
opatrenia v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP).

4. Podľa ust. § 324 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností

odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúťochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu
musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa ust. § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

9.Podľaust.§328ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia

rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326.

10. Podľa ust. § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Z dikcie vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom
pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi
alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného
sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných
predpokladov. Navrhovateľ neodkladného opatrenia preto v návrhu musí uviesť rozhodujúce skutočnosti

odôvodňujúcepotrebuneodkladnejúpravypomerovaleboobavu,žeexekúcia budeohrozenáazároveň
musí uviesť skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

12. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych

vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a jej relevanciu
posudzujesúdvčasevydaniauzneseniasúduprvejinštancie.Potrebaichúpravymusíbyťbezodkladná,
čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho
neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a
pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za

nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa žalobcovia nedomáhali ochrany prostredníctvom neodkladného
opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery.

13. Úpravou pomerov neodkladným opatrením zákon umožňuje rýchle a pružné riešenie situácie, ktoré
je v záujme určenej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických osôb, ak je potrebný okamžitý zásah

súdu. Súd musí zvážiť či v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorej zo
strán.

14. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ
opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy.

15. K návrhu musia byť navyše pripojené listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné

dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez
pojednávania a bez výsluchu strán (§ 329 ods. 1 CSP).

16. Navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na
základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana
nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými

skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany či poa) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,

c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d) navrhovaným neodkladným opatrením pokiaľ má mať podľa okolností prípadne dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah,
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Navrhovateľ sa neodkladným opatrením domáha, aby súd zakázal odporcovi disponovať s jeho
vlastným majetkom.

19.Navrhovateľkpodaniunepripojilžiadnelistinnédôkazy,ktorébypreukazovalidôvodnosťjehotvrdení
a neuviedol žiadne relevantné skutkové tvrdenia odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

20. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné

iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov.

21. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení Civilného
sporového poriadku a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vydanie
neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ nepreukázal že je potrebné neodkladne upraviť pomery

medzi stranami sporu.

22. Navrhovateľ neuviedol a ani neosvedčil nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy, kde by
bola potrebná bezodkladná úprava pomerov, pričom nejde ani o prípad kedy je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom skutočnosť, na základe ktorej by bol

odporca nespôsobilý na nakladanie so svojím hnuteľným či nehnuteľným majetkom. Navrhovateľ síce
navrhol psychologické a psychiatrické vyšetrenie odporcu, avšak toto je možné uplatniť len v konaní
o obmedzenie spôsobilosti odporcu na právne úkony v zmysle zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku.

23. Súd dodáva, že navrhovateľa nemožno obmedziť v nakladaní s jeho hnuteľným a nehnuteľným
majetkom, t. j. obmedziť nakladanie s jeho vlastníckym právom v intenciách ust. § 123 Občianskeho
zákonníka.
24.
25. V zmysle uvedeného navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taktiež

neuviedol žiadne relevantné skutkové tvrdenia odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov
a osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Navrhovateľ k
návrhu nepredložil ani žiadne dôkazy preukazujúce opodstatnenosť predloženého návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Opis skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a
skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, predstavuje

podstatné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bez ktorých súd nemôže dospieť
k záveru o legálnosti a naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia. Absencia čo i len jednej z
uvedených náležitostí spôsobuje vadu brániacu pokračovaniu v konaní, čo má za následok zamietnutie
takéhoto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia v
navrhovanom znení zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. V danom prípade súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, preto súd žalobcovi
právo na náhradu trov nepriznal.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.