Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 23, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49C/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120277842
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tőre Janíčková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6120277842.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou, LL. M v právnej veci
žalobcu: POMO, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 52 756 904, právne
zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO:
36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO 00 585 441, právne zastúpená JUDr. Felix

Neupauer - advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
408,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 408,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 408,- eur od 02. 04. 2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 13. 04. 2020 sa žalobca domáhal proti

žalovanému vydania platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z. z., ktorým by súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 408 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 408
EUR od 02. 04. 2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 27. 01. 2020 došlo v S. K. Q. k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Suzuki Vitara, EČV: S., ktorého držiteľom

v čase dopravnej nehody bola poškodená R. Š., K.. XX. XX. XXXX, O. O. J. XXX, XXX XX S. K.
Q. (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla BMW
x3, EČV: S., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná
pod č. XXXXXXXXXX. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú
bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 15/2020 zo dňa 06.
02. 2020, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Toyota
Auris, EČV: G. v čase od 06. 02. 2020 do 17. 02. 2020. V ďalšom žalobca uvádzal, že po ukončení

doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 18.
02. 2020, splatnú dňa 18. 02. 2020 na sumu 618 EUR. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 06.
02. 2020 do 17. 02. 2020, t.j. 12 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 49 EUR. V sume
618 EUR je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla
vo výške 30,- EUR.
Poškodený mal zároveň dňa 18. 02. 2020 postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v

nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 01. 2020 z titulu
náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 618 EUR, spolu s jej
príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenejpohľadávky u žalovaného listom zo dňa 18. 02. 2020. Žalovaný mal poskytnúť žalobcovi poistné plnenie
za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 210 eur. Krátenie poistného plnenia nemalo byť
zo strany žalovaného odôvodené.

Podľa názoru žalobcu, náklady vo výške 408, - EUR boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže
bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody
je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je
možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil.
Uplatnený nárok vo výške 408 EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške 618 EUR uvedenej na faktúre

č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške
210 EUR.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. 17Up/627/2020
zo dňa 29. 04. 2020.

4. Žalovaný v zákonnej lehote podal na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu
odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca v návrhu nešpecifikoval základné údaje - napr. o vinníkovi
škodovej udalosti a o samotnom priebehu škodovej udalosti, o mieste a čase pristavenia a prevzatia
náhradného motorového vozidla. Niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom
na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa žalovaného postačujúce.

Zo Zmluvy o nájme nemalo byť zrejmé, kto predmetnú zmluvu za prenajímateľa a nájomcu uzatvára,
nakoľko absentovali mená osôb pri podpisoch, ktoré sú ku zmluve pripojené. V predmetnej zmluve, ako
ani v jej prílohe nemá byť uvedené miesto odovzdania a prevzatia náhradného motorového vozidla.
V ďalšom právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa obsahu zmluvy o nájme už pri jej uzavretí malo
byť podľa jeho názoru dohodnuté, že nájom potrvá do 17. 02. 2020, pričo pri jej uzavretí nemohli zmluvné

strany vedieť, kedy bude doručený krycí list žalovaného. V zmysle uvedeného vyvodzoval záver, že
zmluva o nájme nemohla byť uzatvorená 06. 02. 2020 ako má tvrdiť žalobca, ale najskôr dňa 17. 02.
2020, čo podľa jeho názoru zakladá pochybnosť o existencii resp. realizácii nájomného vzťahu medzi
žalobcom a poškodeným.
Ďalej podľa názoru žalovaného žalobca nemá byť aktívne vecne legitimovaný. Podľa žalovaného

nemohol poškodený platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, nakoľko poškodený predstavoval
dlžníka žalobcu. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou poškodený
Žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu
záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K

úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky podľa žalovaného nemohlo dôjsť ani na základe
vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky ako to
uvádza žalobca. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči Žalobcovi pred jej postúpením,
nemohol túto pohľadávku postúpiť na Žalobcu a kauzálne Žalobcovi následne nemohla vzniknúť
pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne Žalobca mienil

použiťnazapočítanie.Zuvedenéhopotommávyplývať,žeŽalobcanemôžepredstavovaťaktívnevecne
legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Žalovaný zároveň uviedol, že
považuje postúpenie pohľadávky poškodeným za úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatný.
K nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaný uviedol,

že tento nárok voči Žalovanému vyslovene zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení neskorších predpisov neuvádza a takisto nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka.
Žalobca podľa tvrdenia žalovaného zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo
nútený užívať. V Čestnom prehlásení Poškodeného zo dňa 18. 02. 2020 mal Poškodený uviesť, že

počas doby opravy svojho vozidla nemal k dispozícii iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol
nevyhnutný, avšak toto tvrdenie nie je podľa žalovaného nijakým spôsobom špecifikované ani inak
zdokladované.
Ďalejpoukázalnaoznámenieopoistnomplnenízodňa13.03.2020,vzmyslektoréhoposkytolžalovaný
žalobcovi plnenie vo výške 210 eur, a v zmysle ktorého bola sadzba za nájom vozidla priznaná v sume

42 eur DPH/deň za dobu nájmu v rozsahu 5 dní vzhľadom na skutočnosť, že motorové vozidlo bolo
opravené a poškodené dňa 10. 02. 2020 v zmysle údajov vyplývajúcich z faktúry. Zároveň namietol
žalobcom nárokovaný úrok z omeškania a to aj s poukazom na rozhodnutie NS SR zo dňa 22. 11. 2018,
sp. zn. 3Cdo/145/2017.5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu
platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods.

1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP,
Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec dňa 08. 07. 2020 Okresnému súdu Žilina
(ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.

6. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie

v konaní podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., a to tak, že podaný odpor považuje za
nedôvodný a neopodstatnený. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobca
uviedol, že žalobcova aktívna legitimácia vyplýva z postúpenia pohľadávky zo strany poškodeného
žalobcovi, ktorú pohľadávku žalovaný uspokojil v prospech žalobcu len v časti a vo zvyšku sa jej
uspokojenia žalobca domáha touto žalobou. Poškodený pritom svoju pohľadávku voči žalovanému
spočívajúcu v nároku na poskytnutie poistného plnenia z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov

na prenájom náhradného vozidla postúpil žalobcovi ako pohľadávku budúcu, ktorá však vznikla
momentom započítania pohľadávky žalobcu voči poškodenému na zaplatenie nákladov spojených s
nájmom náhradného vozidla v celkovej výške 618,- EUR bez DPH v zmysle faktúry č. XXXXXXX
zo dňa 18.02.2020 s pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky, ktoré vzájomné pohľadávky žalobcu a poškodeného sa kryli a stretli ku dňu uzavretia

zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ má ísť o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe
odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, poukázal na dojednanie bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky z 18.02.2020, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky /na úhradu
odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo/ sa podpisom tejto
zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene

a na vlastný účet. V nadväznosti na to možno podľa žalobcu konštatovať splnenie všetkých zákonom
predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej
škody podľa úpravy § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP, vo
výške žalovanej istiny v sume 408,- EUR zodpovedajúcej rozdielu sumy 618,- EUR a už poskytnutého
plnenia v sume 210,- EUR. Žalobca poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp.
zn. 8Co/24/2020-133. V ďalšom žalobca uviedol, že nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného
poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky
zodpovedajúcejnájomnémuzaužívanienáhradnéhovozidlazpovinnéhozmluvnéhopoisteniasaopiera
oustanovenie§4ods.2písm.b)zákonaoPZP.Podmienkyvznikunárokunanáhraduškodyspôsobenej

prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku
na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody
bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa
ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený
univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná

jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa
teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia §
427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za
predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča
vozidla založená na princípe zavinenia). K namietaným náležitostiam žalobného návrhu žalobca uviedol,

že uvedené skutočnosti a dôkazy sú postačujúce vzhľadom k uplatnenému nároku. Navyše ak by aj
žalobca v žalobe neuviedol všetky tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce
skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Vo vzťahu k pochybnosti o
existencii nájomného vzťahu žalobca uviedol, že zmluva o nájme sa vždy uzatvára na začiatku nájmu,
pri odovzdaní vozidla, nakoľko predmetná zmluva slúži nie len na účely uplatnenia poistného plnenia,

ale prioritne zakladá záväzkový vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Zároveň v prípade, že by
nájomca odmietol vrátiť zapožičané vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu alebo ho užíval v
rozpore s dohodnutými podmienkami, zmluva o nájme je právnym titulom žalobcu voči poškodenému,
na základe ktorého sa môže domáhať svojich práv, preto aj z hľadiska logického sa vždy zmluva
podpisuje pri prevzatí náhradného vozidla, nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu by ju poškodený

nepodpísal. V ďalšom uviedol, že žalobca v čase začatia nájmu nevie koľko bude nájom trvať, nakoľko
oprava poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti je v každom jednotlivom prípade odlišná,
preto je zrejmé, že dátum vrátenia vozidla poškodeným nájomcovi sa do zmluvy vpisuje po ukončení
nájmu, načo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program. Pri podpise nájomnej zmluvy sú vzmluve uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla, od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom
dodatočne sa vloží len doba do kedy nájom trval, v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi
ako prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. Doba nájomného

pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia
jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom
neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy
nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu,
kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia

nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete
nájmu a výške nájomného. Žalobca ďalej dôvodil, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani
prenajímateľzvyčajnenevedia,čibudepoistnáudalosťriešenáakototálnaškodaalebočidôjdekoprave
poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové
obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas
tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané.

Podľa žalobcu nie je možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie
inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu
fungovania. Na zabezpečenie chodu a organizácie práce si poškodený nevyhnutne na čas opravy
svojho vozidla musel prenajať motorové vozidlo od žalobcu, pretože nemal iné voľné vozidlo, ktoré by
poškodené vozidlo nahradilo. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.03.2020, ako aj z postupu

žalovaného pri likvidácii vyplýva, že zapožičanie náhradného vozidla bolo priznané do ukončenia opravy
poškodeného vozidla dňa 10.02.2020. Tento postup zo strany žalovaného podľa žalobcu nemožno
považovať za dôvodný, nakoľko k uvedenému dňu ešte nebolo autoservisom vydané opravené vozidlo
poškodenému, a to z dôvodu, že autoservis neobdržal od žalovaného poistné plnenie, teda oprava
vozidlanebolauhradená,resp.neboloautoservisupotvrdenékrytienákladovopravyzpoistnéhoplnenia.

Uvedené jednoznačne vyplýva z Čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 18.02.2020, ktorý bol z
užívania svojho vozidla vylúčený až do dňa 17.02.2020. Žalovaný si podľa názoru žalobcu svojvoľne
určil dobu trvania nájmu. Keďže je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo
poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka
prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním

krycieho listu a poskytnutím poistného plnenia. V prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z
pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím
plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. V ďalšom žalobca
poukázal na to, že žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku
ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Po vykonaní prác na poškodenom

vozidle a po doručení krycieho listu na plnenie bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia
opraveného vozidla, čo aj bezodkladne urobil a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené
vozidlo vydané autoservisom. V ďalšom poukázal na závery konštatované v rozhodnutí Krajského súdu
v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018, v zmysle ktorého „dobu opravy poškodeného
motorového vozidla bolo zrejmé, že poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani v tomto smere doba

prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť
vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla z titulu vzniknutej poistnej
udalosti ako škodovej udalosti.“, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015, z
ktorého vyplýva, že za primeranú dobu prenájmu súd prvého stupňa, ktorého rozsudok bol rozhodnutím
odvolacieho súdu potvrdený, považoval dobu pokým poisťovateľ jednak neoznámil poškodenému, že

sa jedná o totálnu škodu, ale i v akej výške mu bude poskytnuté poistné plnenie.
Ďalej žalobca poukázal na to, že v oznámení o poistnom plnení, ani v podanom odpore žalovaný
neuviedol žiaden dôvod, a ani nepredložil žiaden dôkaz, pre priznanie len sumy 42,- EUR s DPH/deň
za nájom vozidla vzhľadom na typ náhradného vozidla, oproti fakturovanému dennému nájomnému
vo výške 49,- EUR/deň. Žalobca považuje výšku denného nájomného za absolútne primeranú a

poukazuje na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na
základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a
porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní.
Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer,
resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom

okruhu požičovní prostredníctvom internetu (k uvedenému poukázal na Rozsudok Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014). Čo sa týka poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,-
EUR bez DPH, o ktorý bolo podľa žalobcu bez odôvodnenia krátené poistné plnenie, tento je všeobecnepaušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené
s prenájmom náhradného vozidla, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Zo zmluvy o nájme vyplýva,
že poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od

žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej
škody. Poplatok 30,- EUR bez DPH podľa názoru žalobcu predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli
v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré
bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo
vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukázal na závery vyplývajúce

z rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017.
Žalobca v ďalšom dôvodil, že základným dôvodom legitimity náhrady nákladov na nájom náhradného
vozidla na strane poškodeného je skutočnosť zmenšenia majetku na strane poškodeného, ktoré je v
príčinnej súvislosti so škodou - cenou prenájmu náhradného vozidla. Neposkytnutím poistného plnenia
v deň splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania. Uviedol, že žalovaný sa
mal dostať do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP

poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie
rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. (K danej problematike sa
vyjadril Okresný súd Bratislava I v Rozsudku zo dňa 06.06.2013, sp. zn. 27Cb/39/2012). Pokiaľ ide
o žalobcom uplatnený úrok z omeškania, poukazoval na to, že zákonná úprava týkajúca sa úrokov z
omeškania vyplývajúca z ust. § 11 ods. 6, 7, 8 zákona o PZP nie je dostatočne určitá, keď zakotvuje

splatnosť pohľadávky poškodeného na poskytnutie poistného plnenia dvomi spôsobmi. Ustanovenie
11 ods. 8 zákona o PZP sa podľa názoru žalobcu týka len prípadu omeškania poisťovateľa s plnením
jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 predmetného zákona riadne a včas začať a skončiť
prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému. Nezaoberá sa naopak
omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti peňažného charakteru, a to včas a

riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré poisťovateľovi žalobca riadne preukázal.
Ustanovenie § 11 ods. 8 tak nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom
omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je
možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného
vylúčiť. V uvedenom poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn.

8Co/24/2020-133.

7. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 23. 10. 2020 za prítomnosti právnej zástupkyne
žalobcu a v neprítomnosti žalobcu, žalovaného, a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na
predmetnom pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez ich

prítomnosti. Možno konštatovať, že právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zásadne zotrvala na
svojej vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom
spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

9. Súd považoval za medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenie žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP),
z ktorého zároveň vychádzal pri svojom rozhodnutí v prejednávanom spore (§ 186 ods. 2 CSP), keďže
nemal dôvodné pochybnosti o jeho pravdivosti, že dňa 27. 01. 2020 došlo v S. K. Q. k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. Suzuki Vitara, EČV: S., ktorého

držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená R. Š., K.. XX. XX. XXXX, O. O. J. XXX, XXX XX
S. K. Q. (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn.
BMW x3, EČV: S., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného.

10. Žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca uzatvorili zmluvu o nájme č. 15/2020 (dôkaz

produkovaný žalobcom na č. l. 8 spisu), ktorej predmetom bol nájom osobného motorového vozidla
zn. Toyota Auris, EČV: G. XXX Z., a to na dobu od 06. 02. 2020 do 17. 02. 2020. Ďalej bolo v zmluve
dojednané denné nájomné vo výške 55, - EUR a zmluvné nájomné vo výške 49,- EUR denne. V zmluve o
nájme bola zároveň uvedená suma poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla, a to vo výške 30, - EUR.

11. Podľa protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 15/2020 (dôkaz produkovaný žalobcom na
č. l. 7 spisu) bolo osobné motorové vozidlo zn. Toyota auris, EČ: G. XXX Z. žalobcom odovzdané a
poškodeným prevzaté dňa 06. 02. 2020 a poškodeným odovzdané a žalobcom prevzaté dňa 17. 02.
2020. Zároveň v tomto protokole bol ako držiteľ poškodeného osobného motorového vozidla zn. SuzukiVitara, EČV: S. XXX O. (poškodenie: zadná časť) označený poškodený a ako vodič, ktorý nehodu zavinil:
Q. B., a to vozidlom zn. BMW x3, EČ: S. XXX U.. Na protokole sa nachádza poznámka, že prenájom
náhradného vozidla bude hradený z povinného zmluvného poistenia vinníka (č. poistky: XXXXXXXXXX,

č. poistnej udalosti: XXXXXXXXXX).

12. Dňa 18. 02. 2020 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l.
9 spisu), ktorou so splatnosťou dňa 18. 02. 2020 fakturoval poškodenému za prenájom náhradného
vozidla podľa zmluvy o nájme č. 15/2020 zn. Toyota Auris, EČ: G. XXX Z. za obdobie od 06. 02. 2020 do

17. 02. 2020, t. j. za 12 dní sumu 588 eur (12 x 49,- EUR) a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla
v sume 30,- eur; teda spolu na úhradu sumu 618,- EUR.

13. Podľa potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo servisu podpísaného obchodnou
spoločnosťou A-AUTO s.r.o. (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 91 spisu) bolo osobné motorové
vozidlo zn. Suzuki Grand Vitara prevzaté do servisu za účelom opravy dňa 06. 02. 2020 a vydané

poškodenému ako jeho držiteľovi dňa 17. 02. 2020.

14. Dňa 18. 02. 2020 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený ako postupca zmluvu o postúpení
pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 10 spisu), v ktorej poškodený deklaroval, že má
peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ako poisťovni a likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu

spôsobenú vozidlom zn. BMW x3, EČV: S. XXX U., vo výške 618 eur z titulu jeho nároku voči
žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených
nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 27. 01. 2020 na
vozidle zn. Suzuki Vitara, EČV: S. XXX O. (bod 1 zmluvy). Poškodený touto zmluvou ďalej postupoval
žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť Poškodenému za

postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy (bod 2 zmluvy). V bode 4 zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za
postúpenie pohľadávky je vo výške 618 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 0162020 vystavenej žalobcom
akoprenajímateľompoškodenémuakonájomcovináhradnéhomotorovéhovozidlazn.ToyotaAuris,EČ:
G. XXX Z.. V bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za

postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú,
pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu 1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a
na vlastný účet.

15. Dňa 18. 02. 2020 poškodený podpísal čestné prehlásenie (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l.

12 spisu), že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo zn. Toyota Auris po dobu od 06. 02. 2020 do
17. 02. 2020 z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 01. 2020
v autoservise. Zároveň poškodený prehlásil, že po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne
iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.

16. Listom zo dňa 18. 02. 2020 adresovanom žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l.
13 spisu) poškodený oznamoval žalovanému, že dňa 18. 02. 2020 postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 01. 2020 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom
náhradného vozidla vo výške 618,- EUR na žalobcu, čím jeho pohľadávka prešla na žalobcu a týmto

listom tak zároveň žalovaného požiadal o jej plnenie na ďalej špecifikovaný bankový účet.

17. Žalovaný v oznámení o zaslaní poistného plnenia zo dňa 13. 03. 2020 adresovanom poistenému
- KLENOTY - Olivín, s.r.o. (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 36 spisu) oznamoval, že dňa 12. 03.
2020 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého bude žalobcovi poukázané poistné plnenie

vo výške 210, - EUR, pričom táto suma je náhradou za prenájom náhradného vozidla v dôsledku škody
spôsobenej na poškodenom motorovom vozidle EČ: S. XXX O..

18. Podľadetailupohybunabankovomúčteoznačenomvlistezodňa18.02.2020(dôkazprodukovaný
žalobcom na č. l. 14 spisu) bola na tento účet pripísaná dňa 17. 03. 2020 suma 210, - EUR pod VS:

XXXXXXXXXX.

19. Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich citovaných ustanovení právnych predpisov:20. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické
a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky.

21. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

22. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

23. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak

je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

25. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

26. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu postúpiť písomnou

zmluvou inému.

27. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

28. Podľa ust. § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.
29. Podľa ust. § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.

30. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZPZP“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie
poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

31. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa,
poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie
zodpovednostinaúzemíSlovenskejrepublikynazákladeosobitnéhopredpisu,f)poistenýmten,nakoho
sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla

škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

32. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

33. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
zanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutejpoškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

34. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému

poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

36. Podľa ust. § 11 ods. 7 ZPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistnéplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

37. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

38. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

39. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj vyššie uvedených skutočností súd
dospel k záveru, že nárok uplatňovaný v tomto konaním žalobcom je dôvodný.

Súd dospel posúdením náležitostí podanej žaloby k záveru, že podaná žaloba obsahuje všetky
podstatné náležitosti v zmysle § 132 CSP.
Súd posúdil pohľadávku poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného
vozidla ako existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku fakturácie prenájmu
náhradného vozidla zo strany žalobcu (pričom v konaní bolo preukázané, že v predmetom období od 06.

02. 2020 do 17. 02. 2020 bolo poškodené vozidlo servisované (resp. bolo umiestnené v autoservise), a
preto si žalovaný počas tohto obdobia prenajal náhradné vozidlo).
Súd považuje postúpenie pohľadávky poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie
náhradného vozidla na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi
žalobcom a poškodeným, za platný právny úkon, v dôsledku ktorého je daná aktívna vecná legitimácia

žalobcu na uplatňovanie si časti predmetnej postúpenej pohľadávky v tomto konaní. K uvedenému
záveru súd dospel z dôvodu, že Občiansky zákonník v § 525 OZ nevylučuje postúpenie predmetnej
pohľadávky. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého z dôvodu, že
poškodený bol dlžníkom žalobcu, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky poškodeného voči
žalovanému z titulu nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla na

žalobcu (vysporiadanie záväzku poškodeného voči žalobcovi z titulu neuhradenej faktúry bolo totiž
vyriešené v zmluve o postúpení, bod 5, a to vzájomným započítaním s nárokom poškodeného na odplatu
za postúpenie pohľadávky).
Poškodený ako právny predchodca žalobcu mal z uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby žalovaný za neho

nahradil preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci. Súd je toho názoru, že žalobcom uplatňovaný nárok je aj s prihliadnutím na rozhodovaciu
prax súdov, podľa ktorej skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo,.... Poškodený
nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo
v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného

motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok. (napr. rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 11. 2017, sp. zn. 13Cob/110/2017), dôvodný.
Vzhľadom na potrebu poškodeného počas umiestnenia motorového vozidla v autoservise (ktoré, ako
bolo v konaní preukázané, trvalo 12 dní a bolo poškodenej vydané po doručení krycieho listu zo strany
žalovaného) využívať náhradné motorové vozidlo, súd neuznal krátenie počtu dní, za ktoré sa malo

vyplatiť nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného. Zníženie sumy
stanoveného denného nájomného zo strany žalovaného taktiež nie je možné akceptovať, nakoľko
nemožno objektívne požadovať od poškodeného, aby v prípade poistnej udalosti, kedy utrpí škodu na
vozidle, ktoré má v držbe a nemôže ho využívať, hľadal prenajímateľa náhradného vozidla, ktorý účtuje
čo možno najnižšie nájomné. Uvedené podľa názoru súdu by poškodeného v jeho situácii zaťažilo

nad primeranú mieru. Súd neuznal ani paušálne zníženie nájomného zo strany žalovaného, nakoľko
dôvodnosť takého zníženia žalovaný v konaní nepreukázal.
Súd je toho názoru, že žalobcom účtovaný poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,
- EUR má oporu v nájomnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným, preto je ho možné
považovať za náklad účelne vynaložený v súvisloti s prenájmom náhradného vozidla.

40. Čo sa týka priznaných úrokov z omeškania, podľa názoru súdu sa ustanovenie § 11 ods.
8 zákona č. 381/2001 Z. z. (t.j. stanovenie povinnosti zaplatiť úroky z omeškania) týka omeškania
poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 predmetného zákona (t.j. skončiťprešetrovanie poistnej udalosti a oznámiť jeho závery poškodenému do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti). Uvedené preto nemá dopad na ustanovenie § 11 ods.
7 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania poistnej udalosti. Podľa názoru súdu, ustanovenie § 11 ods. 8 predmetného
zákona nevylučuje nárok poškodeného na úroky z omeškania v prípade, ak sa poisťovateľ omešká s
plnením poistného plnenia. Súd preto priznal žalobcovi z priznanej časti žalovaného nároku aj úrok z
omeškania, a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 02. 04. 2020, t.j. od nasledujúceho dňa plynúceho od

uplynutia 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej udalosti (ktoré bolo skončené dňa 17. 03. 2020),
a to s poukazom na ust. § 11 ods. 7 ZPZP.

41. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
42. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa
zásady úspechu v konaní a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní úspech v plnom rozsahu,
súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).