Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113221511
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3113221511.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.
G. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Jiřím Choutkom, so sídlom v Trenčíne, Štúrovo nám. 121, IČO: 42
277 981, proti žalovaným: 1/ P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. G. č. XXX, 2/ Z. X., nar. XX.XX.XXXX
bytom U. G. č. XXX, obaja právne zastúpení Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova
č. 13, IČO: 36 866 563, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. mája 2020, č.k. 12C/132/2013-403 v spojení
s uznesením zo dňa 24. augusta 2020, č.k. 12C/132/2013-446, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% k rukám
jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca C. V. ml., rodený V., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX, bytom U. G. č. XXX je výlučným vlastníkom v 1/1-ine nehnuteľností a to pozemok
CKN parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 3 m2 a CKN parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 16 m2 vytvorené geometrickým plánom Ing. Daniela Panáka č. 36335924-113-13

zo dňa 17.07.2013, overený Správou katastra Trenčín dňa 29.07.2013 pod č. 625/13, ktorý je súčasťou
tohto rozsudku. Výrokom II. zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100% k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Jiří Choutkovi v lehote 3 mesiacov
odprávoplatnostiuzneseniasúdnehoúradníkatunajšiehosúdu,ktorýmbudepoprávoplatnostirozsudku
určená výška náhrady trov konania.

2. Opravným uznesením zo dňa 24.08.2020, č.k. 12C/132/2013-446, bolo opravené záhlavie

napadnutého rozsudku tak, že správne znie, že žalovaní 1/, 2/ sú právne zastúpení Vojčík & Partners,
s.r.o. so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 13.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal určenia vlastníckeho práva v podiele 1/1-ina ku KNC parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere
3 m2 a KNC parcela č. XXXX/X o výmere 16 m2, k.ú. U. G., na tom skutkovom základe, že svoje
nehnuteľnosti okrem KNC parcely XXXX/X nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 27.07.2007

od predávajúcich C. V. st. a R. V., rodičov strán sporu, pričom parcelu XXXX/X nadobudol na základe
kúpnej zmluvy od P. V. a Z. V., teda žalovaných po jej odčlenení geometrickým plánom, rešpektujúc
dlhodobé užívanie prístupovej cesty vlastníkmi KNC parcely XXXX/X, ktorá bola vybudovaná v roku
1974 pri výstavbe rodinného domu a KNC parcela XXXX/X v roku 1975. Žalovaní 1/, 2/ nadobudli svojenehnuteľnosti do svojho vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy z roku 2003 s tým, že ich kúpili v takom
stave ako ležia a stoja. Spor kvôli hranici pozemkov vznikol v roku 2012 z dôvodu, že boli vyhotovené
dva rozdielne vytyčovacie náčrty. Žalobca teda tvrdil, že na jeho strane došlo k vydržaniu vlastníckeho

práva k žalovaným parceliam.

4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 507a, teda prechodnými
ustanoveniami k úpravám účinným od 01.04.1983, kedy Občiansky zákonník do dňa 01.04.1983 nemal
ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva. Ďalej použil ust. § 135a ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka

účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991. Ďalej ust. § 134 ods. 1, 4 OZ účinného od 01.01.1992 doteraz,
ďalej § 868 zák.č. 509/91, § 872 ods. 1, 4 OZ účinného od 01.01.1992, § 872 ods. 4, § 134 ods. 1,
§ 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ. Podľa citovaných ustanovení je vydržanie osobitným originárnym
spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona ex lege pri splnení zákonom požadovaných
predpokladov. Musí isť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená, držba musí byť
nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby 10 rokov. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci

alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci
patria. Táto dobrá viera sa hodnotí objektívne nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného
presvedčenia samotného držiteľa. Držiteľ musí teda preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať
na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci,
resp. práva, nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. Súd poukazuje na

to, že predmetom tohto súdneho sporu nie je šírka KNC parcely XXXX/X a XXXX/X, ale v skutočnosti
určenie, kadiaľ prechádza ich hranica so susednými pozemkami KNC parcela XXXX/X a XXXX/X spolu
s vymedzením plochy, ktorá by mala vlastnícky patriť žalobcovi. Z tohto dôvodu v tomto súdnom spore
nie je právne významné, či šírka pozemkov KNC parcela XXXX/X a XXXX/X mala byť iba 20 a či bola a či
právny predchodca žalobcu posunul hranicu svojich pozemkov do pozemku suseda z opačnej strany a

či stavebná komisia v roku 1982 merala, alebo nemeral skutočnú šírku pozemkov, resp. mala vedomosť
o bežnej šírke pozemku 20 m. Z tohto dôvodu sa súd týmito skutočnosťami nezaoberal. Súd skúmal, kde
sa nachádzala pôvodná hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovaných 1/, 2/. Podľa vyššie uvedeného
skúmal splnenie zákonom požadovaných predpokladov, t.z. či sa jednalo o spôsobilý predmet vydržania,
či bola držba oprávnená, či bola nepretržitá po celej zákonom stanovenej doby 10 rokov.

5. V prejednávanej veci išlo o spôsobilý predmet vydržania, pretože žalované pozemky neboli vo
vlastníctve štátu od spomínaného roku 1974 doteraz. K tvrdeniu žalovaných 1/, 2/, že neexistoval
spôsobilý predmet vydržania, nakoľko predmet vydržania a to parcela 1253/8 a parcela XXXX/X vznikli
až v roku 2013 približne 2 mesiace predtým ako žalobca podal žalobu, súd uvádza, že keď sa chcel
žalobca žalobou o určenie vlastníckeho práva o určenie svojho vlastníckeho práva k určitej ploche

pozemku, ktorá je len časťou určitej parcely a táto parcela je evidovaná na liste vlastníctva na správe
katastra vo vlastníctve inej osoby, nič iné mu nezostávalo, len si dať geodetom zamerať túto plochu, ku
ktorej vlastníkom sa cítil byť s tým, aby ju geodet odčlenil od pôvodnej parcely a priradil jej číslo, pretože
petit určovacej žaloby musí byť konkrétny a vykonateľný aj z pohľadu Katastrálneho zákona.
6. K druhej a tretej podmienke vydržania, že držba musí byť oprávnená súd zistil výsluchom strán sporu,

svedkov i obhliadkou na mieste samom, že právni predchodcovia žalobcu, jeho rodičia a zároveň rodičia
žalovaného 1/ nadobudli vlastníctvo k parcele XXXX/X od svojich rodičov na stavbu rodinného domu.
C. V. st. otec žalobcu a žalovaného 1/ v roku 1968 postavil oplotenie pozostávajúce z kovových stĺpikov
a drôtenej siete oddeľujúcej parcely XXXX/X a XXXX/X od parciel XXXX/X a XXXX za účasti jeho
matky. Následne v roku 1974 C. V. st. kúpil od rodičov parcely XXXX/X a XXXX/X, na ktorých postavil

rodinný dom, kolaudovaný v roku 1978. Pôvodný plot pozostávajúci z kovových stĺpikov a drôtenej
siete bol v roku 1982 nahradený súčasnou betónovou podmúrovkou a oplotením, ktoré žalovaní 1/,
2/ odstránili. Pred vybudovaním nového oplotenia v roku 1982 došlo k zameraniu pozemkov komisiou
MNV. V zápisnici je uvedená len šírka pozemku. Po celú dobu užívania parciel č. XXXX/X a XXXX/
X neboli právni predchodcovia žalobcu nikým rušení, nikto, ani ich právni predchodcovia žalovaných

1/, 2/ nemali žiadne námietky alebo výhrady a tieto skutočnosti boli potvrdené jednotlivými svedeckými
výpoveďami na obhliadke na mieste samom dňa 01.10.2015. Spôsob výsluchu svedkov na obhliadke bol
vykonaný tak, ako bolo uvedené v zápisnici, pretože nešlo o výsluchy svedkov v uzavretej pojednávacej
miestnosti, ale vo voľnej prírode bez oddeľujúcich stien. V zápisnici je pri výsluchu svedkov použitý
odkaz na výpoveď predchádzajúceho svedka z dôvodu hospodárnosti. Ak by aj súd na tieto výpovede

svedkov na obhliadke vzhľadom na procesné námietky žalovaných 1/, 2/ neprihliadol, potom nebolo
žiadnymi svedkami, ani listinami žalovaných 1/, 2/ preukázané rušenie dobromyseľnej držby žalobcu
a jeho právnych predchodcov. Teda právni predchodcovia žalobcu od roku 1974 min. od roku 1982
(vybudovania nového oplotenia na mieste pôvodného) boli v dobrej viere, že parcela č. XXXX/X aXXXX/X im patrí vo výmere ohraničenej plotmi a takto vymedzenú ohraničenú parcelu dobromyseľne
ako svoju užívali a v tomto užívaní neboli nikým rušení. Sporná plocha tvorená parcelami XXXX/X a
XXXX/X bola od roku 1968 oplotená a tvorila súčasť parcely XXXX/X a neskoršie od roku 1974 bolo

súčasťou pozemku priliehajúcemu k domu súp.č. XXX. Tieto skutočnosti potvrdili svedkovia a zároveň
nebola ani medzi stranami sporná. Z pohľadu času sa nikdy nestalo až do roku 2012 než bol žalobca
vyrozumený o právnom stave vlastníctva užívaných pozemkov niečo, čo by pri obvyklej miere opatrnosti,
ktorú bolo možné so zreteľom ku všetkým okolnostiam po žalobcovi a jeho právnych predchodcov
požadovať, mohlo viesť k tomu, aby zistil, resp. zistili skutočné právne vzťahy. Žalobca a jeho právni

predchodcovia, to platí aj pre žalovaných nenadobudli nehnuteľnosti, ktoré by nepoznali, ale boli na nich
prevedené blízkymi osobami, pričom išlo o nehnuteľnosti rodinou bezprostredne užívané a preto nemali
dôvod sa zaujímať o jeho parametre. V čase vzniku držby a následne aj ďalšie roky a to až do doby
niekoľko rokov po nežnej revolúcii v roku 1989 neexistoval internet z verejnosti dostupným katastrom
nehnuteľností, ani súdny znalci a geodeti nezameriavali hranice pozemkov pomocou satelitných údajov
presne na milimetre, ale iba s pásmom a kvôtami v prírode s prípustnou zákonom dovolenou odchýlkou

pri meraní. V danej veci bola preukázanou právnych predchodcov žalobcu oprávnená držba, teda
faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej
viere, že držiteľovi veci patria v čase vzniku držby ako aj počas 10-ročnej i viac vydržacej lehoty. Túto
dobrú vieru súd hodnotil objektívne nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia
samotného presvedčenia. Objektívnosť vyplýva zo skutočnosti, že po zameraní bolo zistené, že plot je

vo vzdialenosti takmer 0,5 m od domu, tak ako je uvedené v Stavebnom povolení pre rodičov žalobcu
zo dňa 23.05.1974 ako aj z toho, že Komisia pre výstavbu a obchod pri zameraní zo dňa 09.08.1982
nekonštatovala osadenie, resp. umiestnenie plota do susednej parcely, ako aj skutočnosť, že oprávnený
držiteľ nebol počas celej držby až do roku 2012 nikým rušený, ani susedmi, ani žalovanými 1/, 2/, ktorí si
pri kúpe svojich pozemkov tieto nedali zamerať a rešpektovali hranice viditeľné v prírode. K sporu došlo

až po zistení žalovaného 1/, že jeho otec predal žalobcovi svoj rodinný dom a jemu to nepovedal. Súd
nemal pochybnosti o dobromyseľnosti žalobcu a jeho právnych predchodcov, ani o poctivosti právneho
dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovanými nehnuteľnostiam v časti pozemku na strane
susediacej s pozemkami žalovaných 1/, 2/ v predmete sporu. Súd zotrváva na svojom názore, že
predmetomtohtokonanianiešírkapozemkovKNCparcelyXXXX/XaXXXX/X,alevskutočnostiurčenie,

kadiaľ prechádza ich hranica so susednými KNC parcelami XXXX/X a XXXX/X spolu s vymedzením
plochy, ktorá by mala vlastnícky patriť žalobcovi. Z tohto dôvodu v tomto súdnom spore nie je právne
významné, či šírka pozemkov mala byť 20 m a či ich právny predchodca žalobcu posunul hranicu
svojich pozemkov do pozemku suseda z opačnej strany a či stavebná komisia v roku 1982 merala alebo
nemerala skutočnú šírku pozemkov, resp. mala vedomosť o bežnej šírke nových stavebných pozemkov

20 m. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v tomto prípade nemajú žiadny vplyv ani rôzne
vytyčovacie náčrty geodetov z roku 2012, ani merania z roku 1973, ani z iných rokov, pretože samotné
merania a zakreslenia na papier pokiaľ nedošlo k novému vytýčeniu hranice v prírode, nemal žiaden
vplyv na stojaci plot žalobcu a jeho právneho predchodcu a ich presvedčenie o dobromyseľnosti. V
tomto konaní žiadna zo strán netvrdila a nepreukázala, že by počas vydržacej doby, resp. od rokov

1974 až 2012 bolo geodetom v prírode zistené posunutie spornej hranice. Vzhľadom na uvedené súd
žalobe vyhovel v celom rozsahu pre splnenie zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Týmto rozhodnutím nedôjde ani k porušeniu ústavného
práva žalovaných 1/, 2/ podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Podľa citovaných ustanovení súd skúmal aj to,
či nedošlo k porušeniu ústavnej zásady primeranosti spravodlivosti ochrany práv a teda, či nedošlo k

hrubému nepomeru medzi právom žalobcu vlastniť nehnuteľnú vec a právom žalovaných 1/, 2/ vlastniť
nehnuteľnú vec. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu bola malá časť pozemku v celkovej výmere
19 m2, táto bola od začiatku ohradená a užívaná ako súčasť pozemkov a žalobcu a jeho právnych
predchodcov už starou matkou žalobcu a žalovaného 1/ nikto túto skutočnosť nenamietal a nemal o nej
pochybnosti vrátane žalovaných 1/, 2/ až do roku 2012 dospel súd k záveru, že nešlo o hrubý nepomer

medzi právami vlastniť majetok žalobcom tak isto ako aj žalovanými 1/, 2/, či nedošlo k porušeniu
ústavného princípu rovnosti spravodlivosti a ochrany práva vlastniť majetok.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi súd plnú náhradu trov konania proti žalovaným
1/, 2/, pričom podľa § 232 ods. 3 CSP súd určí lehotu na finančnú plnenie dlhšiu ako 3 dni vzhľadom
na predpokladanú vyššiu výšku náhrady trov konania, kedy mnoho sa jednalo o mnoho úkonov právnej

službyvprejednávanejveciazároveňjetuzhoršenáfinančnásituáciaobčanovvzhľadomnakaranténne
opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19.
8. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalovaní 1/, 2/, ktorí žiadali, aby krajský súd ako súd
odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Namietali konštatovaniesúdu prvej inštancie v tom smere, že v tomto súdnom spore nie je právne významné, že šírka pozemkov
mala byť iba 20 m, keďže práve tieto skutočnosti majú rozhodujúci vplyv na posúdenie, či plocha,
ktorej vlastníkom bol rozsudkom OS Trenčín určení žalobca, bol zo strany žalobcu, resp. právnych

predchodcov dodržaný, alebo nie. Poukázali na znalecký posudok Ing. Ľudmily Rabárovej, súčasťou
ktorého je aj geometrický plán overený strediskom geodézie dňa 11.04.1973, z ktorého zreteľne vyplýva,
že šírka parcely 1253/2 má byť v prednej aj zadnej časti 20 m. Na základe tohto geometrického plánu
vznikli okrem parcely XXXX/X v k.ú. U. G. aj parcely XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX, t.j. všetci
ich vlastníci si museli byť v tomto čase vedomí hraníc medzi jednotlivými pozemkami a to, že šírka

parcely XXXX/X má predstavovať v prednej aj zadnej časti asi 20 m. Tento geometrický plán overený
11.04.1973 bol ako listinný dôkaz v konaní zároveň predložený už aj žalovanými dňa 01.10.2015 počas
obhliadkynamiestesamom.Súčasťoutohtogeometrickéhoplánubolajvýkazplôch.To,žešírkaparcely
1253/2 má v prednej aj zadnej časti 20 m vyplýva z poľného nákresu pre geometrický plán zo dňa
16.07.1979 aj zo samotného tohto geometrického plánu. Argumenty, že na nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním nemajú vplyv ani rôzne vytyčovacie náčrty geodetov sú nelogické, keďže geometrický

plán, ktorý bol technickým podkladom pre darovaciu zmluvu R1 XXX/XX a z jeho znenia vyplýva, že nové
hranice sú označené železnými trubkami s tým, že stavba plota, realizáciu ktorého spomína žalobca
bola ohlásená zo strany právnych predchodcov až v roku 1982, údajmi ktoré neboli v súlade so stavom
právnym. Rovnako došlo k vytyčovaniu hraníc v prírode Ing. Petrom Drhom v roku 2012. Nové hranice
boli v prírode označené železnými kolíkmi. Preto s posúdením dobromyseľnosti právnych predchodcov

žalobcu ako ju vykonal v rozsudku okresný súd nesúhlasia. To, že sa vlastník nezaujíma o parametre
ním vlastnenej nehnuteľnosti, nemôže svedčiť o obvyklej miere opatrnosti z jeho strany. Svedok tvrdil,
že keď ploty staval, nemerali šírku 20 m ako aj to, že neriešil rozdiel v šírke pozemku. V tejto dobe sa
dávali pozemky v šírke 20 m. Nie je možné, aby žalobca vydržal nehnuteľnosti, ak žalobca, resp. právny
predchodca vie, resp. pri zachovaní náležitej opatrnosti mohol vedieť, že oplotenie bolo vybudované

na hranici medzi parcelami XXXX/X a XXXX/X. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná so
zreteľom na všetky okolnosti. Nemôže ich ospravedlňovať skutočnosť, že v danej dobe neexistoval
internet s verejne dostupným katastrom nehnuteľností, keďže možnosti oboznámenia sa s takýmito
údajmi treba vždy posudzovať s ohľadom na ich technické možnosti a dostupné prostriedky danej doby.
C. V. st. ako svedok uviedol, že postavil železný tyčkový plot, ktorý je na fotke z roku 2007 v roku

1996, teda keď ešte žili jeho rodičia a to vinklový a pletivový, pričom on urobil betónový múrik. Železný
tyčkový plot z roku 1997 sa nehýbal, je namieste pôvodného plotu. Od roku 1938 nie je pohnutý, len sa
robila generálna oprava. Počas pojednávania však žalovaný 1/ tvrdenia svedka C. V. st. poprel, pretože
uviedol, že železný tyčkový plot tam nebol a svedok ho staval v roku 1982. Rovnako svedkyňa R. V.
uviedla, že prišla tam bývať v roku 1977 a po vydaji v roku 1968 rodinný dom už stál. Ploty sa robili asi až

potom, už si to nepamätá. Svedkyňa R. M. uviedla, že betónová podmúrovka bola postavená na mieste
starého plota, nerobili sa žiadne posuny ani doľava, ani doprava. Nie je zrejmé z jej výpovede, kedy dané
ploty boli postavené. Zo strany žalobcu v konaní nebolo dostatočným spôsobom preukázané, či vôbec
a kedy bol min. pred rokom 1982 postavený plot. Navyše uvedené parcely ešte v roku 1968 neexistovali
a teda plot by nemohol mať vplyv na posudzovanie dobromyseľnosti žalobcu, resp. jeho právnych

predchodcov. Poukázal na skutočnosť, že medzi parcelami XXXX/X a XXXX/X plot vôbec neexistoval,
a preto nemožno takýmto spôsobom odôvodňovať dobromyseľnosť v užívaní plochy žalobcom. Čo sa
týka zápisnici č. 5 z roku 1982, vo vzťahu k tejto zápisnici sa spomína geometrický plán, pričom však
nikde nie je uvedené jeho číslo. Muselo byť isť o niektorý z geometrických plánov spomínaných v konaní
pred súdom prvého stupňa, pričom zo všetkých z nich vyplýva, že šírka parcely mala byť 20 m. Nikde

nie je uvedený súhlas a podpis pani R. V. vlastníčky susedného pozemku s výstavbou a napojením
plota, To, že C. V. st. si bol vedomý toho, že nedodržiaval hranicu určenú už v roku 1973 vyplýva aj
zo spôsobu stavby jeho rodinného domu, teraz vo vlastníctve žalobcu, keď múry domu nestoja priamo
na plánovom vybetónovanom základe, ale sú posunuté ďalej smerom od hranice pozemku. Žalovaní
teda trvajú na tom, že stavba plota, realizáciu ktorého spomína žalobca bola v roku 1982 ohlásená zo

strany právnych predchodcov žalobcu s údajmi, ktoré neboli v súlade so stavom právnym čo sa týka
vzdialenosti umiestnenia plota. Tiež poukázal na skutočnosti novozistené zo strany žalobcov, kedy bolo
zo štátneho archívu zistené, že Zápisnica č. 5 z roku 1982 má úplné iné znenie, ktoré nekorešponduje
s obsahom, štruktúrou, dátumom, programom a predmetom Zápisnice č. 5 predloženej iba v kópii v
súdnomkonaní.Vzhľadomnatietoskutočnostisútvrdeniažalobcuuvedenévžalobezodňa22.08.2013,

že žalobca a jeho právni predchodcovia od roku 1974 min. od roku 1982 užívali parcelu č. XXXX/X v
k.ú. U. G. o rozlohe ohraničenej oplotením, tieto tvrdenia sú teda nepravdivé. Poukázali tiež na rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/169/2015 z roku 2016, ktorý prejednával obdobný prípad, v
ktoromsaokreminéhokonštatuje,žeajkebysapreukázalo,žeprávnipredchodcoviažalobkynesúhlasilis výstavbou plota tak, ako je postavený, žalovaní by nemohli nadobudnúť spornú plochu vydržaním s
tým, že pozemok bol žalovaným daný do osobného užívania rozhodnutím MNV v Medzilaborciach a to v
presne určenej výmere 671 m2. Žalovaní nemohli užívať pozemok o väčšej výmere a byť dobromyseľní

v tom, že im patrí. Museli vedieť, že stavali plot a stavajú ho na pozemku, ktorý im nepatrí. V závere
tiež poukázali na procesné pochybenia súdu prvej inštancie v tomto konaní, ktoré mali za následok
porušenie práva na spravodlivý proces žalovaných. Z vyjadrenia svedkýň R. V., R. M., U. L., V. V.
a U. V. počas obhliadky na mieste samom zo dňa 01.10.2015 vyplýva, že tieto súd nemal brať do
úvahy, keďže svedkyne neboli vypočuté samostatne v neprítomnosti svedkov, ktorí ešte neboli vypočutí,

nachádzali sa počas obhliadky na mieste samom a vypovedali všetky v prítomnosti ostatných svedkýň
naraz, preto ich výpoveď bola očividne ovplyvnená prítomnosťou na predmetnej prehliadke. Konajúci
súd musí byť schopný zabezpečiť oddelený výsluch svedkýň vo voľnej prírode bez oddeľovacích stien.
Právny zástupca žalovaných opakovane poukazoval na to, že mu neboli opakovane zo strany súdu
doručované dokumenty zo strany konajúceho súdu, resp. opakovane nebol upovedomený o úkonoch
zo strany konajúceho súdu. Pokyny sudkyne vo vzťahu k znaleckému posudku boli vágnymi pojmami, z

ktoréhonemožnoodvodiť,akývplyvmali,resp.mohlimaťpostupyznalkyneprivyhotovovaníznaleckých
posudkov a jeho záverov. Následne došlo k vyčiarknutiu p. Bendovej zo zoznamu znalcov a došlo teda
následne k zrušeniu jej ustanovenia za znalkyňu. Okrem toho poukázal na tú skutočnosť, že v úvodnej
častipísomnéhovyhotoveniarozsudkujeuvedenýakoprávnyzástupcažalovanýchJUDr.JánKasenčák
a nie AK Vojčík & Partners, pričom JUDr. Jánovi Kasenčákovi bol zo strany okresného súdu doručený

rozsudok. Napriek tomu, že ako právny zástupca žalovaných už niekoľko rokov nezastupuje. Vo svetle
týchto uvádzaných faktov, teda o nedobromyseľnosti žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov a s tým
súvisiaceho nedodržania vydržacej lehoty v trvaní 10 rokov ako aj procesných pochybení zo strany súdu
prvého stupňa v konaní považujú porušenie práva žalovaných vlastniť majetok garantovaného v čl. 20
Ústavy SR, rozhodnutie preto považujú za nespravodlivé a protizákonné.

9. Žalobca sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjadril.
10. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v súlade s § 387 ods.
2 CSP odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu

prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a zároveň naňho poukazuje.
11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov ako aj prednesov účastníkov vyplynuli. Neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191

CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie súd použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na
daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si aj odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia
a v celom rozsahu na ne poukazuje v súlade s § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam dodáva.
12. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej

po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý
vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy
daná so zreteľom k všetkým okolnostiam veci. Opakom ovládania veci držiteľom, je nečinnosť vlastníka.
Vydržanie tak hojí predovšetkým vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu v prípade, že zmluva je
neplatná pre vadu, o ktorej nadobúdateľ nemohol pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo tu

výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že
tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci oprávneným držiteľom a po splnení ďalších podmienok ju vydrží.
Účelom vzniku inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
13. Čo sa týka definície veci spôsobilej, vydržaním nemožno nadobudnúť vlastníctvo veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo

zákonom určených právnických osôb. Faktom je, že v právnej praxi vznikli pred časom pochybnosti o
tom, či spôsobilým predmetom vydržania môže byť aj časť pozemku tak, ako uvádza vo svojom odvolaní
žalovaný s tým, že nemožno súhlasiť s názorom, že zákonnú podmienku držby by nespĺňal pozemok,
ktorý by nebol samostatne geodeticky oddelený, pričom teda možno konštatovať, že predmetom
právnych vzťahov sú tiež veci nehnuteľné a takýmito vecami sú aj pozemky. Pozemkom sa rozumie časť

prirodzeného povrchu zemského, ktorá je oddelená od susedných častí trvale viditeľných rozhraničením
hranicou správnou alebo držbou alebo sa od nich líši užívaním alebo obhospodarovaním. Časť parcely,
ktorá bola v držbe inej osoby ako vlastníka tejto parcely je pozemkom a pozemok ako nehnuteľnú vec je
možné vydržať. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní namieta, že pozemok, ktorý je predmetom tohto sporunebol spôsobilým predmetom vydržania, tento názor nie je vecne správny, pretože ako vyplýva z vyššie
uvedeného aj časť parcely môže byť predmetom vydržania bez ohľadu nato, či má samostatné parcelné
číslo alebo nie, pretože v opačnom prípade by sme popierali samotný zmysel inštitútu vydržania.

14. V prejednávanej veci sa jedná fakticky o spor o hranicu, kde podstatnou časťou sporu o hranicu je v
zásade vyriešenie vlastníctva určitej plochy, ktorá je medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností sporná.
Pokiaľ je teda v žalobe tvrdené, že bola posunutá hranica, bude na mieste zisťovať, či k posunu tejto
hranice došlo. Pokiaľ posun hranice nebude preukázaný, bude to dôvodom na zamietnutie žaloby. Ak je
teda v žalobe tvrdené, že hranica je posunutá, bude predovšetkým potrebné zisťovať, či nemohlo dôjsť

k vydržaniu vlastníckeho práva sporného pásu zeme.
15. Ak účastník konania napadá správnosť existujúcej hranice preto, že uplatnil vlastnícke právo v časti
susednej parcely a to k ploche, ktorá doteraz nebola geometricky z tejto susednej parcely vyčlenená.
Pričom svoje vlastnícke právo dovodzuje z vydržania, alebo z správneho úkonu, ktorý nebol zapísaný
v pozemkovej knihe a podobne, ide o zistenia, či sa žalobca stal vlastníkom plochy, ktorá podľa
pozemkovej knihy, prípadne podľa evidencie nehnuteľnosti je vedená ako vlastníctvo žalovaného. Tu

je potrebný znalecký posudok zodpovedajúci predpisom o vyhotovení geometrického plánu, v ktorom
znalec spornú plochu vymedzí podľa výsledkov zistenia súdu a podľa tohto posudku potvrdeného
príslušným strediskom geodézie možnosť riešiť potom rozsudkom.
16. Následne potom pri posudzovaní dobromyseľnosti pri samotnej držbe hrá rozhodujúcu rolu aj tzv.
ospravedlniteľný skutkový omyl. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú

nekúpil, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti.
Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade pomer plochy
kúpeného a skutočne držaného pozemku. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti na základe právnej
skutočnosti spôsobilej k nadobudnutiu vlastníckeho práva chopí držby pozemku, na ktorý sa táto právna
skutočnosť nevzťahuje, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom aj

tohto pozemku. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade
pomer plochy nadobudnuteľného a skutočne držaného pozemku. Ospravedlniteľný skutkový omyl v
prípade vydržania pozemku je taký, kedy pomer plochy kúpeného a skutočne vydržaného pozemku
nesvedčí v prospech fakticity. Každopádne však pôjde o posúdenie každého konkrétneho prípadu a
ťažko vyjadriť túto tézu akýmkoľvek číselným zlomkom.

17. Suma sumárum vydržanie je teda v platnom znení Občianskeho zákonníka definované tak, že
oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov pokiaľ ide
o nehnuteľnosť. Takto však nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom stanovených
právnických osôb. Do doby vydržania sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca. Pre počiatok a trvanie vydržacej doby sa použijú primerane ustanovenia o behu premlčacej
doby. Pokiaľ ide o oprávnenú držbu, oprávnený držiteľ je charakterizovaný tak, že ide o držiteľa, ktorý je
so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere o tom, že mu vec alebo právo patrí. V pochybnostiach
sa má zato, že držba je oprávnená. Dobrá viera oprávneného držiteľa sa však musí posudzovať nie z
hľadiska subjektívneho presvedčenia držiteľa, ale so zreteľom ku všetkým objektívnym okolnostiam, z

ktorýchmožnodôvodnepresvedčeniedržiteľausudzovať.Akvzniknepochybnosť,čidržbajeoprávnená
alebo neoprávnená, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. Vydržacia doba je
rovnako upravená tým spôsobom, že je potrebné, aby táto držba bola nepretržitá. Po celú vydržaciu
dobu teda musí byť u vydržateľa splnená požiadavka nakladania s vecou ako so svojou a to so zreteľom
ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí. Ak držiteľ prestane byť v dobrej viere, stáva sa

automaticky držba neoprávnenou a pri novom vzniku oprávnenej držby sa beh pôvodne vydržacej doby
neobnovuje. V takomto prípade vydržacia doba počína plynúť znova od začiatku.
18. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, o ktorom odvolací súd nemá pochybnosti, právni
predchodcovia žalobcu jeho rodičia, ktorí sú zároveň rodičmi žalovaného nadobudli vlastníctvo k parcele
1253/2 od svojich rodičov na stavbu rodinného domu. Ivan Balaj st. otec žalobcu a žalovaného 1/ v

roku 1968 postavili oplotenie pozostávajúce z kovových stĺpikov a drôtenej siete, ktorý oddeľoval parcelu
1253/2, 1253/3 od parciel 1255/1 a 1254 za účasti jeho matky. Následne v roku 1974 Ivan Balaj st. kúpil
odrodičovparcelu1253/2a1253/3,naktorýchpostavilrodinnýdomskolaudovanývroku1978.Pôvodný
plot pozostávajúci z kovových stĺpikov bol v roku 1982 nahradený súčasnou betónovou podmúrovkou
s oplotením. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal riadne výsluch

svedkov pri obhliadke na mieste samom tým spôsobom ako to obhliadka na mieste samom umožňuje.
Účelom takejto obhliadky je práve na tvári miesta zistiť skutočné faktické a užívacie stavy. Je prirodzené,
že pokiaľ došlo k vybudovaniu oplotenia v dávnych dobách, že svedkovia si presne nevedeli spomenúť
a nemohli spomenúť, kedy konkrétne bol plot postavený. Skôr naopak možno konštatovať, že pokiaľby svedkovia vedeli uviesť presný dátum vzniku oplotenia, toto by nasvedčovalo tomu, že ich výpoveď
bola vopred ovplyvnená niektorou zo strán sporu. V zásade všetci svedkovia vypočutí na mieste samom
potvrdili dlhodobý a nerušený užívací stav sporných nehnuteľností tak, ako to tvrdil vo svojej žalobe

žalobca. Nie je rozhodné, či k výstavbe plotu došlo v roku 1968 alebo 1982, pretože po celý čas boli
nehnuteľnosti užívané v takých hraniciach ako tvrdil žalobca, z čoho teda vyplýva, že aj pokiaľ by sme
vydržaciu dobu začali počítať od roku 1982, i v takomto prípade by boli splnené všetky podmienky
pre vydržanie vlastníckeho práva k spornej parcele. Zároveň sa javí byť aj logickým tvrdenie svedkov
vypočutých v konaní, predovšetkým Ivana Balaja st., ktorý plot vybudoval, že podmúrovka k plotu sa

robila v roku 1982 po obhliadke komisiou, ktorej zápisnicu súdu predložil zo dňa 09.08.1982 s tým, že
o dobromyseľnosti svedčí i tá skutočnosť, že plot je postavený 0,5m od domu. Ani jeden zo svedkov
netvrdil, že by došlo k sporom medzi vlastníkmi susedných pozemkov. Svedkyňa Anna Balajová, ktorá
prišla bývať do obce Mníchova Lehota v roku 1977 potvrdila, že babka, teda matka svedka Ivana Balaja
st. nemala žiadne spory so svojim synom s tým, že problémy nastali asi pred tromi rokmi. Svedkyňa
Agnesa Kováčiková sestra Ivana Balaja st. potvrdila, že betónová podmúrovka bola postavená namieste

starého plota, nerobili sa žiadne posuny. Svedkyňa Margita Ježíková rovnako potvrdila, že betónovka a
podmúrovka bola postavená namieste starého plota. Svedkyňa Bernadeta Balajová, sestra Ivana Balaja
st. potvrdila, že betónová podmúrovka bola postavená namieste starého plota z čoho teda vyplýva, že
žiaden zo svedkov nespochybnil tvrdenie žalobcu v tom smere, že jeho držba časti spornej nehnuteľnosti
bola dobromyseľná a zároveň, že trvala po zákonom stanovenú dobu.

19. Čo sa týka námietok žalovaných v odvolaní vo vzťahu k šírke pozemkov, odvolací súd poukazuje na
túskutočnosť,žesúdjeprikaždomsporeviazanýpetitomnávrhu.Pokiaľsažalobcavprejednávanejveci
domáhal určenia vlastníckeho práva k vymedzenej ploche, nebolo úlohou súdu skúmať šírku samotných
pozemkov tak, ako uviedol vo svojom odvolaní, pretože táto skutočnosť nebola predmetom sporu. Pokiaľ
v prejednávanej veci namietal žalovaný v odvolaní vytyčovacie náčrty, v zásade zhoda panuje len v

tom smere, že pokiaľ boli nové hranice v prírode označené železnými kolíkmi, preukázateľne tak mohlo
byť v roku 2012 s tým, že rovnako faktom je, že v prejednávanej veci boli rôzne vytyčovacie náčrty, z
ktorých boli niektoré chybné. Aj keby sme vychádzali z predpokladu, že plot bol postavený v roku 1996
tak, ako tvrdili žalovaní vo svojom odvolaní, aj v takomto prípade by bola splnená zákonom stanovená
vydržacia lehota v prospech žalobcu po započítaní si vydržacej lehoty jeho právnych predchodcov.

Faktom je, že žalobca vstúpil do oprávnenej držby uzavretím kúpnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť v
roku 2007 a pokiaľ započítame vydržaciu dobu jeho právneho predchodcu, pretože nehnuteľnosti sa v
čase kúpy nezameriavali a kúpil ich v hraniciach ako boli dlhodobo užívané a medzi účastníkmi v zásade
nespochybňované, možno teda povedať, že splnil zákonom stanovenú 10-ročnú lehotu na vydržanie
spornej nehnuteľnosti.

20. Pokiaľ žalovaní v odvolaní poukazujú na rôznenie znenie zápisnice z roku 1982, jedná sa o nový
dôkaz, na ktorý odvolací súd v rámci uzavretia dokazovania pred súdom prvej inštancie už prihliadať
nemôže a nebude. Nikto v prejednávanej veci netvrdil a ani nespochybňoval, že by pôvodná vlastníčka
Anna Balajová mala nejaké výhrady vo vzťahu k rozdeleniu sporných nehnuteľností takým spôsobom,
ako tvrdil v konaní žalobca. Pokiaľ ďalej žalovaní namietajú pokyny k sudkyne vo vzťahu k znaleckému

posudku, ktoré vágnymi pojmami, ani táto námietka neobstojí, pretože znalecký posudok znalkyni
Bendovej nebol v konečnom dôsledku braný do úvahy pri výsledku tohto sporu. Čo sa týka ďalšej
odvolacej námietky vo vzťahu k chybnému uvedeniu právneho zástupcu do záhlavia rozhodnutia, v
tomto smere bol tento nedostatok odstránený formou opravného uznesenia, ktorý je súčasťou rozsudku
súdu prvej inštancie.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k tomu záveru,
že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, pričom vo zvyšku
poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom
rozsahu stotožňuje.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1v spojení s § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, kedy v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v rozsahu 100%.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).