Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319201303
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2319201303.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: Z.. J. D., Q.. XX.XX.XXXX,

U. F. XX, XXX XX U., proti žalovanej: G. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. J. X, XXX XX R. Ú., právne zastúpenej
JUDr. Petrom Debnárom, advokátom so sídlom Metodova 7, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 6.000 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 250 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000
eur od 09.11.2018 do zaplatenia zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.03.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi 6.000 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000 eur od
09.11.2018 do zaplatenia) a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 30.07.2018
bez zmluvného vzťahu poslal nedopatrením zo svojho osobného účtu v Slovenskej sporiteľni IBAN:
Y. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX žalovanej sumu vo výške 6.000 eur na účet č. IBAN: Y. R.atriaci
žalovanej. Žalovaná tieto peniaze prijala bez právneho nároku. Jednalo sa o chybnú platbu. Žiaden

zmluvný vzťah ani iná dohoda alebo plnenie nebolo s osobou žalovanej dohodnuté. Žalovanú nepozná
ani ju nikdy nevidel. Následne žalobca vyzval žalovanú doporučeným listom dňa 09.11.2018 o vrátenie
peňažných prostriedkov na účet žalobcu do 20.11.2018. Žalovaná však vôbec na výzvu nereagovala
a dlžnú sumu ani v dodatočnej lehote nezaplatila. V predmetnom spore bolo už aj podané trestné
oznámenie, resp. v jej mene sa niekto pokúšal o podvod po doručení predžalobnej výzvy a vyhrážanie
jeho osobe a podľa tvrdení si plánuje žalovaná optimalizovať majetok, aby predmetné neodôvodnené
obohatenievsume6.000eurnebolovymožiteľné.Aktuálneužžalovanáabsolútneprestalakomunikovať

o danom probléme a odmieta prevziať poštu na známych adresách.

2.Vovecisúdvydaldňa23.04.2019platobnýrozkazč.k.18C/13/2019-20,protiktorémupodalažalovaná
vecneodôvodnenýodpor.Súdpretoplatobnýrozkazuznesenímč.k.18C/13/2019-26zodňa18.06.2019
v zmysle § 267 ods. 3 CSP zrušil.

3. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že žalobcu nepozná a ani s ním nikdy žiadnu zmluvu o pôžičke

neuzavrela. Žalobcove tvrdenia sú nepravdivé a zavádza súd, s akou osobou uzavrel zmluvu o pôžičke.
Zmluvu o pôžičke uzavrel so žalobcom jej vnuk Patrik Majtán, bytom Š. XX, XXX XX U., pričom pošta
mu je doručovaná na poštu U. Q. J.. O tejto skutočnosti ju informoval a uviedol, že si v skutočnosti
požičal sumu 6.000 eur s lehotou splatnosti 31.08.2019. Ďalej jej uviedol, že žalobcovi uviedol čísloúčtu a názov banky, kde mu má poslať požičanú sumu peňazí a nakoľko nemal účet, tak nadiktoval
jej číslo účtu a názov banky. Žalovaná mu sumu 6.000 eur z účtu vybrala a odovzdala. Žalobca nemal
odkiaľ vedieť jej číslo účtu a názov banky, keby mu to jej vnuk neuviedol. Žalobca podal na jej vnuka

trestné oznámenie na ORPZ Bratislava I, vec je vedená pod ČVS: K.-T.-U.-XXXX a vnuk bol vypočutý
pre spáchanie trestného činu zatajenia veci a podvodu. V spise sú uvedené všetky skutočnosti ohľadom
uzavretia pôžičky. V danom spore ako žalovaná nie je pasívne legitimovaná.

4. Žalobca v replike zopakoval, že dňa 30.07.2018 bez zmluvného vzťahu poslal nedopatrením, ktoré

spôsobil vnuk žalovanej R. J., zo svojho osobného účtu žalovanej sumu vo výške 6.000 eur. Mal za to, že
nie je relevantné, čo žalovaná s neprávom prijatou sumou urobila, faktom je, že mu na vyžiadane danú
sumu nevrátila. Sama v odpore priznáva, že sumu obdržala, vybrala z účtu a použila ju pre svojho vnuka.

5.Žalovanávduplikezopakovalasvojetvrdeniazodporuprotiplatobnémurozkazuadoplnila,žejejvnuk
informoval žalobcu pri uzavretí zmluvy, že on nemá v peňažnom ústave /banke/ zariadený žiadny účet,

a preto nadiktoval žalobcovi číslo jej účtu - účtu starej mamy, aby na tento účet poslal sumu 6.000 eur. V
žiadnom prípade žalobcu neuviedla do omylu a ani sa bezdôvodne neobohatila. Vnuk ju informoval, že
žalobca podal trestné oznámenie na políciu a aj bol vypočutý na polícii, kde uviedol všetky skutočnosti
týkajúce sa pôžičky. Žiadala, aby bol vypočutý ako svedok jej vnuk R. J.Q., Q.. XX.XX.XXXX, U. Š.
XX, XXX XX U.. Voči nej nie je vedené žiadne trestné konanie a ani nebola obvinená z trestného činu

podvodu. Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov
konania.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (zmluvou o pôžičke, výpismi z účtu
a potvrdeniami o transakciách, predžalobnou upomienkou, výzvami, poštovými podacími hárkami,

výpisom z elektronickej komunikácie) založenými v spise, výsluchom žalobcu a výsluchom svedka R. J..

7. Na pojednávaní dňa 17.10.2019 sa žalobca pridržal písomne podanej žaloby, poprel existenciu
akejkoľvek zmluvy o pôžičke uzatvorenej v písomnej či ústnej forme. Uviedol, že vnuka žalovanej pozná.
Poukázal na to, že aj na listinnom dôkaze predloženom žalovanou na pojednávaní je v poznámke

uvedené, že je to platba za G. X.. Pripustil, že suma 250 eur mu bola poukázaná na jeho bankový účet.
Vnuk žalovanej R. J. mu dlhuje peniaze na základe ústnych dohôd. Keď zistil, kto je majiteľom účtu, na
ktorý poslal sumu 6.000 eur, v novembri 2018 telefonicky kontaktoval žalovanú, nejaká osoba mu do
telefónu povedala, že oni mu tie peniaze vrátili, celú sumu 6.000 eur v hotovosti, že majú na to svedkov.
Namietal vykonanie dôkazu dotazom na notárku, nakoľko, ak aj bol vnuk žalovanej overovať podpis u

uvedenej notárky, táto bude disponovať len tým, že predmetný podpis bol úradne overený, avšak nebude
disponovať zmluvou o pôžičke.

8.Prisvojomvýsluchužalobcaďalejuviedol,žečísloúčtužalovanejvedelodR.J..Vprípadesumy6.000
eur poukázanej žalovanej sa jednalo o chybnú transakciu, k platbe malo dôjsť až po podpise zmluvy o

pôžičke s R. J., bola to predpripravená transakcia, avšak omylom podpísal internetovú platbu. V čase
odoslania platby neexistovala žiadna zmluva ani dohoda na poskytnutie tejto peňažnej sumy. Mali s R. J.
v budúcnosti uzavrieť zmluvu o pôžičke, avšak keď chybou predpripravenú transakciu zrealizoval, potom
R. J. začal tvrdiť, že nemá platný občiansky preukaz a nevie si z tohto dôvodu dať overiť svoj podpis
a naťahoval čas niekoľko týždňov. Nikdy sa k podpísanej zmluve o pôžičke nedostal. Návrh zmluvy o

pôžičke pripravoval on. Nikdy od R. J. nepýtal späť peniaze z tejto transakcie, má za to, že z jeho strany
nie je právny nárok na požadovanie predmetnej sumy od R. J.. R. J. viackrát požičiaval peniaze, ktoré
mu stále dlhuje, a tieto aj žiadal naspäť. S R. J. v súčasnosti vôbec nekomunikuje. Podával trestné
oznámenie vo veci nebezpečného vyhrážania na R. J., o čom bol aj kamerový záznam, vyšetrovateľ
však zamietol stíhanie z dôvodu, že kamerový záznam neobsahoval zvukové nahrávky.

9. Právny zástupca žalovanej uviedol, že vnuk žalovanej R. J. sa osobne pozná so žalobcom, u notára
overil podpis na zmluve o pôžičke, s tým, že uviedol žalobcovi číslo účtu, na ktoré mu má žalobca sumu
6.000 eur poslať. Nakoľko nemá svoj účet, tak uviedol číslo účtu svojej starej mamy, ktorej povedal od
koho si požičal peniaze, teda kde ich má vrátiť. Keď prišli peniaze na účet starej mamy, táto ich vybrala

a svojmu vnukovi R. J. ich odovzdala. Od vnuka sa dozvedela, že poslal na účet žalobcu tri splátky,
ktoré vie preukázať, pôžička ešte nie je celá splatená. Žalobca sa dobre pozná s vnukom žalovanej, boli
kamaráti a za tým účelom predložil súdu výpis sms komunikácie medzi vnukom žalovanej a žalobcompredtýmakoišielknotárovi.Vnukžalovanejišielknotárkesámapredloženýmdôkazomchcelažalovaná
preukázať, že o tejto skutočnosti vnuk žalovanej žalobcu informoval.

10. Žalovaná vo svojom prednese na pojednávaní uviedla, že peniaze vybrala z účtu a následne ich
odovzdala svojmu vnukovi, o čom predložila čestné vyhlásenie jej vnuka zo dňa 07.10.2019. Žalobca sa
jej vyhrážal do telefónu, že vie aké nehnuteľnosti vlastní a žiadal vrátiť sumu 6.000 eur späť. Ona však
s týmto nič nemá, nech sa dohodne s jej vnukom. Vnuk sa jej opýtal, že či si môže dať poslať pôžičku
na jej účet, nakoľko tie peniaze súrne potrebuje a ona súhlasila. Navrhla, aby súd predvolal ako svedka

jej vnuka R. J., aby objasnil skutočnosti súvisiace s poskytnutou pôžičkou resp. prevedenou sumou vo
výške 6.000 eur na jej účet.

11. Podaním doručeným súdu dňa 12.11.2019 zaslal žalobca vyjadrenie k dôkazom predloženým
žalovanou. Pokiaľ ide o Čestné vyhlásenie, ktoré realizoval R. J., toto považoval za zavádzajúce,
keďže bolo podpísané a overené 10 dní pred pojednávaním a pohľadávka voči žalovanej vznikla dňa

30.07.2018. Pokiaľ by mala vzniknúť zmluva o pôžičke, pôžička by mala byť splatená do 29.07.2019
podľa písomnej verzie. Dokonca čestné prehlásenie bolo staršie aj ako dátum splatnosti pomyselnej
pôžičky o 3 mesiace neskôr. V čestnom vyhlásení prehlasuje osoba R. J. s uvádzaným vekom 64
rokov, resp. dátumom narodenia 27.08.1955, ktorú nepozná a s touto osobou nemohol vzniknúť nejaký
potencionálny zmluvný vzťah ani náhodne. V čestnom vyhlásení tvrdí R. J., že zmluva o pôžičke vznikla

31.07.2018. Podľa vyjadrenia sa predmetná osoba R. J. zúčastňovala overovania podpisu u notára
JUDr. Luciana Rebrová 30.07.2018. Je nesúlad v dátumoch vzniku zmluvy o pôžičke a vylučuje možnosť
konkludentného spôsobu uzatvorenia zmluvy o pôžičke a dôvodom, že sa R. J. mal účastniť u notára,
kde sa overoval jeho podpis, bola podmienená písomná forma overená u notára pre vznik zmluvy o
pôžičke. Z predmetného dôkazu - Čestné vyhlásenie, ktoré realizoval R. J. 07.10.2019, z vyjadrenia

notárskeho úradu JUDr. Luciana Rebrová a výsluchu žalobcu, že zrejmé, že zmluva o pôžičke mala byť
v písomnej forme a podmienka zo strany žalobcu bolo to, že má byť overená výhradne u notára (nie na
matrike). Aj to je dôvod, prečo nie je možné, aby zmluva o pôžičke vznikla ústne alebo konkludentne.
Podmienka žalobcu bola 2 ks predmetnej zmluvy overenej od R. J. resp. aby každá strana mala jeden
rovnopis a podpis bol nutný od oboch zmluvných strán. Zmluva o pôžičke nebola uskutočnená ani

v konkludentnej forme a suma 6.000 eur je neodôvodnené obohatenie žalovanej. Podľa výpisov z
bankového účtu je jasné, že peniaze vyberala hotovostne G. X. - dňa 31.07.2018 osobne v sume 3.000
eur. Ostatné výbery boli formou platobnej karty držiteľa G. X.. Podľa uvedeného dôkazu sa neuskutočnil
predmet odovzdania pôžičky veriteľovi v prípade ak by pôžička vôbec vznikla či už v písomnej,
ústnej forme alebo konkludentným spôsobom. Vzniklo neodôvodnené obohatenie zo strany žalovanej,

ktorej sa do držby dostala preukázateľne suma 6.000 eur, o čom sama poskytla dôkazy. K dôkaze
o komunikácií prostredníctvom whatsapp nevedel uviesť, či je predmetná komunikácia úplne presná
a pravá, ale uvádzané telefónne číslo XXXXXXXXXXXXXX je jeho. Mobilné zariadenie smartphone
z daného obdobia nemá k dispozícii a nevie posúdiť pravosť komunikácie. Môže však potvrdiť fakt,
ktorý je aj zrejmý z danej komunikácie, že podmienkou uzatvorenia zmluvy o pôžičke bolo, aby bola

predmetná písomná zmluva o pôžičke bola podpísaná u notára od dlžníka v 2 verziách a následne
dodaná veriteľovi a jedna ostávala dlžníkovi. Žalobcovi nebola nikdy doručená predmetná zmluva. V
čase prípravy zmluvy obidve strany vyjadrili jednoznačný zámer uzatvoriť zmluvu písomne, čo bolo
jednoznačne potvrdené aj predmetnou whatsapp a emailovou komunikáciou. Preto emailovú, whatsapp
komunikáciu nemožno považovať za návrh a prijatie návrhu. Išlo len o predzmluvnú komunikáciu, kde

sa dolaďoval obsah zmluvy a iné informácie. Chybou žalobcu resp. omylným odoslaním transakcie
prostredníctvom internet bankingu nie je možný vznik konkludentného uzatvorenia zmluvy o pôžičke.
Žalobcasatieždodatočnevyjadrilkpojednávaniuzodňa17.10.2019auviedol,žežalovanátvrdí,žemali
byť uhradené 3 splátky, avšak doklady o transakcii nemá. Ukázala iba doklad o úhrade jej pohľadávky,
ktoré uhradil jej vnuk vkladom na účet s popisom transakcie „Za G. X., čo bolo vyžadované a oznámené

ako identifikátor platby pre uvedené neodôvodnené obohatenie. Nemal vedomosť, kto je majiteľ účtu,
inak by to ani následne nezisťoval 2 spôsobmi. Prvýkrát sa to dozvedel dňa 24.10.2018, kedy poslal
0,20 eura na daný účet zo svojho účtu a následne kontaktoval žalovanú, aby mu neodôvodnené
obohatenievsume6.000eurvrátila.Maltiežzato,žežalovanáneuniesladôkaznébremenospoukazom
na požiadavku právneho zástupcu žalovanej, aby súd vyžiadal od notárky JUDr. Luciany Rebrovej

zmluvu o pôžičke uzavretú medzi vnukom žalovanej a žalobcom s jeho osvedčeným podpisom. Na
základe uvedeného tvrdenia je jasné, že zmluva mala vzniknúť písomne s overeným podpisom a
nie ústne alebo konkludentne. Predložený dôkaz o možnosti pripravenia budúcej transakcie sa týka
toho, že preddefinované a budúce transakcie naozaj existujú. Konkrétna transakcia bola realizovanáprostredníctvom internet bankingu o čom svedčí už dôkaz, ktorý je v spise resp. je tam uvedené pri
položke ,,Názov obrat“ - Platobný príkaz na úhradu / Fit 2.0 (EB). Pri vypisovaní platby sa malo jednať
o prípravu platobného príkazu s budúcim dátumom splatnosti resp. s nastavením platby na dátum

30.10.2018 a následne sa dala obratom podpísať a realizovať ihneď pri vzniku zmluvy o pôžičke podľa
podmienok - že bude doručená v písomnej forme a overená od notára v 2ks od R. J. a nemusela
byť znovu nastavovaná v internet bankingu. Predmetný dátum splatnosti 30.10.2018 nebol zadaný a
transakcia sa realizovala ihneď, aj keď reálne zmluva o pôžičke nevznikla. Písomne nevznikla, keďže
absentuje jej oficiálna písomná verzia podpísaná od účastníkov a konkludentne nevznikla z dôvodu,

že konkludentný úkon je jednoznačne neomylný úkon, čo v tomto prípade tento úkon nie je možné
považovať za neomylný úkon aj z dôvodu, že bola transakcia reklamovaná a majiteľ účtu, banka a
aj konečný užívateľ pôžičky bol legitímne informovaný o chybnej transakcii doporučeným listom a
telefonicky. V prípade, ak by transakcia ostala s budúcim dátumom a zmluva o pôžičke v písomnej
a overenej forme by nebola dodaná, tak by transakciu mohol do 30.10.2118 vymazať. Pri realizácii
nastavenia však spravil chybu. Žalobca tiež predložil dôkaz o svojich iných chybných prevodoch s tým,

že v druhom polroku 2018 spravil celkovo 3 chybné platby pri internet bankingu. Omyl zo strany žalobcu
nemôže mať za následok vznik konkludentného vzniku zmluvy o pôžičke. Žalobca ďalej poukázal na to,
že judikatúra za konkludentný prejav súhlasu so zmluvou považuje tiež absenciu ďalších pripomienok
druhej strany k obsahu zmluvy, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie sp. zn. 33Odo 663/2005.
Žalobca písomne informoval R. J. listom o tom, že nikdy žiadna zmluva o pôžičke nevznikla a písomne

potvrdil, že eviduje voči žalovanej pohľadávku z právneho základu neodôvodneného obohatenia 6.000
eur. Žalobca zaslal na všetky známe adresy doporučené listy. R. J.Q. predmetné zásielky neprevzal
v odbernej lehote. Jedná sa jednoznačne o špekuláciu zo strany R. J. a ignoráciu riešenia sporu.
Zmluva podpísaná zo strany R. J. nebola doposiaľ doručená žalobcovi a s odkazom na ust. § 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka uviedol, že nakoľko akceptácia návrhu doposiaľ nebola žalovanému doručená,

tento úkon voči nemu nepôsobí a zmluva nebola doposiaľ platne uzatvorená. Mal za to, že dôkazom o
priznaní pohľadávky neodôvodneného obohatenia žalovanej je identifikátor v popise transakcie „za G.
X.“. Žalobca žiadal síce v popise transakcie uviesť „X. Bezdovodne obohatenie“, ale účet, na ktorý bola
platba realizovaná aj popis, je jasné priznanie pohľadávky neodôvodneného obohatenia. Za tým účelom
predložil list, ktorý bol doručený žalovanej a postupovala podľa uvedených pokynov a čiastočne uhradila

podľa pokynov časť neodôvodneného obohatenia. Poukázal tiež na to, že v prípade, ak by zmluva o
pôžičke vznikla, bola by daná platba zbytočná hradená v dátume 06.12.2018 a v sume iba 250 eur,
keďže prípadný potencionálny dlžník R. J. podľa neuzatvorenej písomnej zmluvy o pôžičke mal vrátiť
sumu jednorazovo v sume 6.000 eur, a to do 29.07.2019 podľa predloženej písomnej formy zmluvy o
pôžičke, ktorá nebola uzatvorená. Preto daná platba 06.12.2018 a v sume 250 eur s popisom „za G.

X.“ vyvoláva absolútne vylučujúcu možnosť existencie zmluvy o pôžičke, keďže tento úkon zo strany
žalovanej vyvoláva jasnú nejasnosť. Podstatným faktom je, že v čase 11/2018 bola doručená žiadosť na
vrátenie neodôvodneného obohatenia a tak isto sa aj písomne a telefonicky komunikovalo s dlžníkom
G. X.. Preto tento úkon datovaný 06.12.2018 je úplne jasným vrátením čiastočne neodôvodneného
obohatenia a priznanie pohľadávky neodôvodneného obohatenia. Vo vzťahu k návrhu na uzavretie

zmluvy uviedol, že súhlas s návrhom na uzatvorenie zmluvy neexistuje ani ho on nikdy nedal. Jeho
následné listy hovoria jasne o prejavenom nesúhlase a považovaní celej transakcie ako omyl a chybu
v internet bankingu spôsobenú ním, z ktorej podvodne ťažila žalovaná s vnukom R. J.. Žalobca sa
tiež vyjadril sa tiež k svojim majetkovým pomerom, pričom tvrdil, že výška jeho aktuálneho majetku
29.000 eur. Vlastní auto v zostatkovej hodnote 24.000 eur a na účte má zostatok 5.000 eur. Je majiteľom

2 izb. bytu v Bratislave, na ktorý sú 2 hypotéky v plnej ťarche banky. Z uvedeného je zrejmé, že
by 6.000 eur pôžičku k pomeru majetku 29.000 eur, čo je 20 % majetku, nikdy slobodne a vážne
neuzatvoril, a to bez možnosti dosiahnutia zisku. Majetkové fakty a pomer pôžičky k majetku vzbudzuje
pochybnosti o tom, či prejavovateľ vôle zamýšľal naozaj prípadným konkludentným spôsobom alebo
ústnym spôsobom pôžičku uzatvoriť. Pokiaľ by súd usudzoval, že predmetná čiastka 6.000 eur nie

je neodôvodnené obohatenie žalovanej, ale predmetná zmluva bola návrh na uzatvorenie zmluvy a
zmluva vznikla konkludentným spôsobom, poukázal na ustanovenia zmluvy o pôžičke, ktorá nebola
uzavretá, s tým, že vyžadovala sa písomná forma zmluvy o pôžičke a aby každá zmluvná strana mala
jeden rovnopis, neboli splnené podmienky doručovania písomností, nebola zo strany žalobcu uplatnená
rozhodcovská doložka, zmluva nebola podpísaná. Uviedol, že podľa rozhodnutí súdu konkludentne

môže vzniknúť zmluva, avšak musí byť splnená aspoň jedna podmienka návrhu, pričom samotné
odoslanie platby nemožno považovať za splnenú podmienku konkludentného súhlasu na prijatie návrhu
zmluvy o pôžičke. Podľa podmienok písomnej zmluvy o pôžičke nebola splnená ani jedna z podmienok,
čo by mohlo mať vplyv na prípadný vznik konkludentnej zmluvy o pôžičke. Žalobca tiež žiadal, abysúd posúdil osobu žalovanej a jej vnuka R. J.. Podľa overených informácií sa jedná o problematickú
rodinu bez vysokoškolského vzdelania členov rodiny, otec R. J. bol právoplatne odsúdený za nejaké
podvody a R. J. je poslednú dobu bez zamestnania (podnikať nezačal) a podvodne okradol viacero ľudí.

V danej veci absolútne nekomunikovali, neprebrali poštu a žalovaná úplne odmietla poštu od žalobcu
prevziať. Už uvedené správanie má všetky znaky špekulatívneho jednania s cieľom získať materiálny
prospech. Dôkazom nemorálneho a nespoločenského správania je aj telefonát, ktorý bol realizovaný
dňa 19.11.2018 v čase 15:38 na tel. číslo G. X.X. XXXX XXX XXX z jeho telefónneho čísla XXXX
XXX XXX. Ďalej uviedol, že žalobca pripravoval podklady a malo prísť k uzatvoreniu písomnej zmluvy

o pôžičke s osobou R. J. (podmienenou písomnou formou a overeným podpisom u notára) avšak
mala to byť pôžička s absolútne dobrým úmyslom a bez úroku. Navrhovateľ by danou pôžičkou nič
nezískal iba znehodnotenie danej čiastky 6.000 eur o infláciu, resp. uzatvorením zmluvy o pôžičky by
bol stratový. Súd by mal posudzovať aj dobromyseľnosť žalobcu a evidentné nemorálne a podvodné
úmysly žalovanej. To, že účet žalovanej mal byť iba miestom úhrady nevyviňuje a nezbavuje žalovanú
zodpovednosti za manipuláciu na účte, prípadný súdny spor a prípadné trestné konanie. V prípade,

ak bola poškodená R. J., resp. podľa vyjadrenia jej ukázal nejakú zmluvu, je potrebné skúmať, či sa
nejednalo o podvodné konanie zo strany jej vnuka R. J. z dôvodu, že žalobca nepodpisoval žiadnou
písomnou zmluvou o pôžičke. Žalobca odporúčal žalovanej obrátiť sa na súd a žalovať R. J., ktorý od nej
podľa jej tvrdení zinkasoval uvedenú chybnú čiastku uvedením do omylu. Žalobca mal za to, že podľa
uvedených dôkazov je preukázané, že suma 6.000 eur sa dostala iba do držby G. X. - podľa výpisov

z banky. Žiaden iný účtovný doklad o prevzatí hotovosti R. J. predložený nebol, resp. iba antidatované
čestné vyhlásenie vytvorené 10 dní pred pojednávaním. Na prípadnej pôžičke by žalobca iba prerobil
a aktuálne jeho družka, ktorá je momentálne nezamestnaná, čaká dieťa a určite nie je výhovorka to,
že žalovaná je na dôchodku a nemá to z čoho zaplatiť. Predmetná suma 6.000 eur ostala v rodine
X., prípadne možno aj v držbe jej vnuka R. J., ale v konečnom dôsledku jej dediča, resp. majetkom

jednej rodiny. Právnu zodpovednosť nesie majiteľ účtu resp. žalovaná pri tomto type neodôvodneného
obohatenia. Žalobca preto žiada iba danú čiastku 6.000 eur bez úrokov z omeškania a nebude žiadať
ani úhradu súdnych poplatkov a nákladov na vymoženie pohľadávky neodôvodneného obohatenia.

12. Žalobca tiež dňa 12.11.2019 predložil súdu návrh na vykonanie dôkazov, a to predloženie

dokumentu, ktorý podpisoval R. J. u notára JUDr. Luciana Rebrová; prepis telefonátu od mobilného
operátora medzi žalobcom Ing. Martin Danys a žalovanou dňa 19.11.2018 v čase 15:38; žiadosť o
súčinnosť notárskeho úradu JUDr. Luciana Rebrová, PhD., či R. J. overoval podpis v notárskom úrade
JUDr. Luciana Rebrová, PhD., v akej veci a koľkokrát, a to dňa 31.07.2018 a 30.07.2018; či žalobca
overoval podpis v notárskom úrade JUDr. Luciana Rebrová. PhD., a v akej veci a koľkokrát a to dňa

31.07.2018 a 30.07.2018; výsluch svedka J.. T. U., ktorá je jeho priateľkou s právnickým vzdelaním a
pomáhala mu riešiť predmetný spor a má informácie a svedectvo v predmetnej veci.

13. Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2019 požiadal žalobca o úpravu žalovanej resp. požadovanej
sumy, a to na konečnú sumu 5.750 eur. Uviedol, že žalovaná uhradila 06.12.2018 sumu 250 eur

prostredníctvom svojho vnuka R. J., ktorý bol splnomocnený na základe ústneho splnomocnenia zo dňa
19.11.2018.

14. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 18.11.2019 informoval žalobca súd o poskytnutí možnosti
splátkového kalendáru žalovanej v mesačných splátkach po 100 eur od 06.01.2020 s tým, že uviedol,

že chcel dať žalovanej časový priestor, ak naozaj omylom odovzdala peniaze vnukovi R. J., aby mala
čas sa obrátiť na samostatné konanie či už civilné alebo trestné a mala tak možnosť z čoho uhrádzať
neodôvodnené obohatenie, keďže ju podľa informácií a pokiaľ sa preukáže, že ju dostal do omylu R. J.
a peniaze mu odovzdala alebo si prípadne ponechala pre seba pre vlastnú potrebu.

15. Svedok R. J., vnuk žalovanej, pri svojom výsluchu uviedol, že sa so žalobcom pozná cez kamarátku.
Sumužalovanejistiny6.000eursiodžalobcupožičalon,peniazeišlinaúčetstarejmamyatáichvybrala
pre neho. Podpísal zmluvu o pôžičke, ktorú pripravil žalobca na sumu 6.000 eur a následne overil svoj
podpis u notára. U notára bol sám, následne išiel za žalobcom do Panorámy. Kópiu zmluvy o pôžičke
nemá, nakoľko obidve kópie v euroobale odovzdal žalobcovi, avšak nie sú žiadni svedkovia, ktorí by

potvrdili, že žalobcovi odovzdal dva rovnopisy o zmluvy o pôžičke ním podpísané. Číslo účtu žalovanej
nadiktoval žalobcovi on. Žalobcu vyzýval na vydanie jedného rovnopisu zmluvy slovne a nebol si istý,
či to má aj v správach. Žalobcovi dlhuje okrem žalovanej sumy aj sumu 1.000 eur, nakoľko žalobca mu
dal hotovosť 2.000 eur, z ktorej doposiaľ vrátil 1.000 eur. Žalobca ho vyzýval na vrátenie sumy 6.000eur niekoľko mesiacov po poskytnutí pôžičky cez whatsapp komunikáciu vulgárnymi správami, ktoré má
aj dispozícii. Do správy pre príjemcu pri uhradení sumy 250 eur žalobcovi uviedol poznámku ,,za G.
X.“ z dôvodu, že žalobca ho zmanipuloval tým, že ak dá poznámku za ,,Alžbeta Krišková“, tak stiahne

trestné oznámenie na babku.

16. Z výpisu z účtu žalobcu IBAN: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že žalobca príkazom
na úhradu previedol na účet príjemcu IBAN: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX 7019 dňa 30.07.2018 sumu
6.000 eur s poznámkou „Pozicka zmluva R. J.“.

17. Nedatovanou predžalobnou výzvou vyzval žalobca žalovanú na vrátenie sumy 6.000 eur na jeho
bankový účet do 20.11.2018 s tým, že v opačnom prípade bude vec riešiť prostredníctvom orgánov
činných v trestnom konaní, ako aj súdnou cestou. Podľa poštového podacieho hárku bola zásielka
adresovaná žalovanej na adresu J. X, R. Ú., podaná na poštovú prepravu dňa 08.11.2018 a dňa
09.11.2018 bola žalovanej doručená.

18. Dňa 24.01.2019 podal žalobca na ORPZ v Bratislave I. trestné oznámenia pre podozrenie zo
spáchania trestného činu zatajenia veci a podvodu, kde označil ako osobu, ktorá sa neodôvodnene
obohatila žalovanú.

19. Listom zo dňa 06.12.2018 zaslala Slovenská sporiteľňa, a.s. na žiadosť žalobcu identifikačné údaje
majiteľa účtu, v prospech ktorého bola úhrada vo výške 6.000 eur vykonaná, z ktorých vyplýva, že ide
o účet žalovanej.

20. Z nepodpísanej a nedatovanej Zmluvy o pôžičke pripravenej a predloženej na pojednávaní

žalobcom, vyplýva, že jej predmetom bolo požičanie peňazí vo výške 6.000 eur dlžníkovi R. J., Q..
XX.XX.XXXX, U. Š. XX, U., veriteľom - žalobcom s tým, že pôžička mala byť poskytnutá dlžníkovi
prevodom na ním uvedený bankový účet č. Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Požičanú sumu mal
dlžník vrátiť veriteľovi bezúročne jednorazovo v lehote do 29.07.2019 prevodom na číslo účtu: Y. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX. V zmysle bodu 1. záverečných ustanovení mal byť pre každého účastníka

vyhovený jeden rovnopis zmluvy a zmluvne strany sa dohodli, že túto zmluvu o pôžičke je možné
meniť iba očíslovaným písomným dodatkom podpísaným oboma zmluvnými stranami, ktorý sa stane
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke.

21. Podľa elektronickej komunikácie medzi R. J. a žalobcom, R. J. bol u notára v Auparku, o čom žalobcu

informoval a následne sa so žalobcom stretli.

22. Podľa čestného vyhlásenia R. J. (pravosť podpisu R. J.Q., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. U., Š. XXXX/XX,
bola osvedčená po preukázaní totožnosti podľa OP pod por. č. XXXX/XXXX) zo dňa 07.10.2019, R. J..
XX.XX.XXXX, U. Š.W. XX, XXX XX U., čestne vyhlásil, že si dňa 31.07.2018 požičal od Z.. J. D., U. F.

XX, XXX XX U., sumu 6.000 eur, ktorú žiadal poslať na účet starej mamy (žalovanej) vedený v Tatra
banke, a.s. č. ú. Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Sumu 6.000 eur mu stará mama vybrala zo svojho
účtu a osobne mu ju odovzdala.

23. Podľa oznámenia Notárskeho úradu JUDr. Luciana Rebrová, PhD., osoba R. J., Q.. XX.XX.XXXX,

U. Š. XX, U., si na ich úrade osvedčovala podpis dňa 30.07.2018 pod por. č. K. XXXXXX/XXXX.

24. Z potvrdení o transakciách z účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná dňa 31.07.2018 vybrala zo svojho
účtu sumu 3.000 eur, dňa 14.08.2018 sumu 1.000 eur, dňa 20.11.2018 sumu 1.000 eur a dňa 14.03.2019
sumu 1.000 eur.

25. Nedatovaným listom oznámil žalobca pánovi J., že s ním nikdy žiadnu zmluvu o pôžičke na sumu
6.000 eur so splatnosťou 29.07.2019 neuzatvoril, návrh zmluvy nikdy neakceptoval a ani mu nebola
zmluva v písomnej forme dodaná a ani ju v písomnej forme nikdy nepodpísal. Platba v prospech účtu Y.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 6.000 eur zo dňa 30.07.2018 je neodôvodnené obohatenie, a

to je aj vymáhané ako neodôvodnené obohatenie. Platbu je potrebné vrátiť na číslo účtu Y. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX. Doporučené listy adresované R. J. Q. G. J. XXXXX/XXX, U.; J. XX, U.; Š. XX, U.,
sa vrátili žalobcovi 11.12.2018 a 12.12.2018 ako neprevzaté adresátom v odbernej lehote.26. Žalobca v ďalšom priebehu konania netrval na výsluchu svedkyne J.. T. U. a v záverečnom
vyjadrení sa pridržal svojej predchádzajúcej argumentácie, osobitne zdôraznil, že neuzatvoril s R. J.
zmluvu o pôžičke písomnou ani ústnou formou a ani žiadnym konkludentným spôsobom. Súd by mal

posudzovať jeho dobromyseľnosť v tomto konaní a evidentne nemorálne a podvodné úmysly svedka, či
už nepreberanie pošty, čestné vyhlásenia na poslednú chvíľu, nejasnosti v dátume a tiež, že žalovaná
neuniesla dôkazné bremeno. Poukázal tiež na absenciu vrátenia žalovanej sumy, čo považoval za
naťahovanie súdneho sporu.

27. Právny zástupca žalovanej súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby a v rámci svojho záverečného
vyjadrenia žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca priznal, že zmluvu o pôžičke s R. J. pripravoval,
ale žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrel, že R. J. mu z požičanej sumy vrátil na jeho účet sumu 250
eur, že R. J. pozná a už niekoľkokrát mu požičal peniaze. Žalobca sám predložil pripravovanú Zmluvu
o pôžičke, v ktorej je uvedené meno R. J., výška požičiavanej sumy a aj účet žalovanej, čiže tvrdenie
žalobcu na začiatku pojednávania bolo preukázateľne zavádzajúce.

28. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

29. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

30. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

31. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť, súd konanie so súhlasom žalovanej v časti o
zaplatenie sumy 250 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.000 eur od 09.11.2018 do
zaplateniazastavil(výrokI.).Predmetomkonaniatakzostalnárokžalobcunazaplateniesumy5.750eur.

32. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

34. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

35. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

36. Ako prvoradou otázkou, ktorou sa súd musí v každom spore ex offo zaoberať, je otázka vecnej

legitimácie strán sporu. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti
v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúce z hmotného
práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v spore rozhoduje. Súd žalobe vyhovie

len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanej strany ako nositeľa
hmotnoprávnej povinnosti uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd žalobu zamietne so záverom o
nedostatku aktívnej/pasívnej vecnej legitimácie bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej/
pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v spore nevystupuje ako strana.37. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a R. J. ako dlžníkom mala
byť uzatvorená zmluva o pôžičke v písomnej forme, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť dlžníkovi

peňažnú pôžičku 6.000 eur bezúročne prevodom na dlžníkom uvedený bankový účet č. Y. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX. Návrh predmetnej zmluvy pripravoval žalobca, k jej uzavretiu v písomnej
forme však nedošlo. Žalobca sumu pôžičky 6.000 eur poukázal dňa 30.07.2018 na účet žalovanej.
Žalobca po zistení majiteľa účtu následne vyzval žalovanú na vrátenie poskytnutej sumy 6.000 eur,
pričom žalovaná zásielku dňa 09.11.2018 prevzala. Ďalšiu zásielku od žalobcu dňa 27.12.2018 žalovaná

odmietla prevziať. Oznámenie o neuzavretí zmluvy o pôžičke a potrebe vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky 6.000 eur na žalobcom označené číslo účtu zasielal žalobca aj R. J., pričom tieto zásielky
sa žalobcovi vrátili ako neprevzaté adresátom v odbernej lehote. Ako vyplýva z predložených potvrdení
o transakciách žalovanej, žalovaná sumu 6.000 eur zo svojho účtu postupne vybrala v mesiacoch júl,
august, november 2018 a marec 2019 a odovzdala ju svojmu vnukovi R. J., čo mal súd preukázané
z výsluchu svedka R. J.. R. J. uhradil dňa 06.12.2018 žalobcovi z poskytnutej sumy 6.000 eur sumu

250 eur s poznámkou „Za G. X.“, čo svedok odôvodnil tým, že žalobca ho zmanipuloval tým, že ak dá
poznámku „ M. G. X., tak stiahne trestné oznámenie na babku.

38. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná,
teda nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v spore ide. Podstatou bezdôvodného

obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto
obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Uvažovať o
posúdení nároku na zaplatenie peňažného plnenia podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení možno
však až vtedy, pokiaľ dôvod plnenia nemožno oprieť o iný záväzkový vzťah. Medzi stranami nebolo
sporné, že medzi nimi nikdy nebol a ani nie je žiadny zmluvný vzťah a ani sa nepoznajú. Naopak

žalobca a svedok R. J. sa poznajú, žalobca opakovane svedkovi požičiaval peniaze, čo uviedol pri
svojom výsluchu žalobca a potvrdil to aj svedok. Žalovaná suma 6.000 eur mala byť zo strany žalobcu
poskytnutá práve svedkovi ako dlžníkovi s tým, že podmienkou bola písomná forma zmluvy o pôžičke.
Žalobca pritom sám koncipoval zmluvu o pôžičke, kde uviedol aj číslo účtu, na ktorý mala byť suma
pôžičky dlžníkovi zaslaná. Ak teda žalobca tvrdil, že podmienkou poskytnutia pôžičky bola písomne

uzavretá zmluva o pôžičke s notársky overeným podpisom R. J., mohol by sa v konaní pred súdom
domáhať relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 40a OZ, keďže nebola dodržaná jej zmluvne
dohodnutá písomná forma, avšak samozrejme len v konaní, kde by bola stranou sporu druhá zmluvná
strana (t.j. dlžník). Právo na vrátenie poskytnutého plnenia musí smerovať voči tomu, komu sa plnilo.
Podľa názoru judikatúry to platí aj v prípade, keď peňažné plnenie skončilo na účte tretej osoby, ktorý

bol uvedený v neplatnej zmluve.

39. Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že žalobca si ani nesplnil povinnosť v zmysle § 132 CSP,
a to uviesť v žalobe pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Žalobca v podanej žalobe
navodil dojem, že v prípade poukázanej sumy 6.000 eur na účet žalovanej sa jednalo o chybnú platbu,

napr. zadaním nesprávneho čísla účtu (v ktorých súvislostiach bolo možné uvažovať o posúdení žalobou
uplatneného nároku ako bezdôvodné obohatenie žalovanej). Ako vyplýva zo zisteného skutkového
stavu, poskytnutá suma 6.000 eur vyplýva z vopred pripravenej transakcie, a pôžička 6.000 eur mala
byť poukázaná dlžníkovi R. J. na ním označený účet (patriaci žalovanej), čo napokon v následných
vyjadreniach potvrdil samotný žalobca. Ak konštantná judikatúra v zhode s doktrínou nevyžaduje fyzické

odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, bolo by zbytočným a neodôvodneným obmedzením autonómie
vôle zmluvných strán nepripustiť určenie bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam má byť predmet
pôžičky prevedený, ak sa na tom strany zmluvy o pôžičke dohodnú. Uskutočnením prevodu je potom
splnená podmienka odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi podľa § 657 OZ (porovnaj Ro NS ČR z
11.11.2008, sp. zn. 28 Cdo 3790/2008). Podmienkou žalobcu pre poskytnutie pôžičky R. J. však bola

písomná forma zmluvy s osvedčeným podpisom žalovaného. Je tiež potrebné pripomenúť, že zmluva o
pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. To znamená, že k vzniku právneho vzťahu
k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky.
Zaoberať sa otázkou (ne)platnosti zmluvy o pôžičke, či tvrdeniami o (ne)odovzdaní zmluvy o pôžičke s
notárskym osvedčeným podpisom svedka žalobcovi by bolo v prejednávanej veci bezpredmetné, keďže

svedok v konaní nevystupuje ako strana sporu. Účastník zmluvy, ak nie je dohodnuté niečo iné, koná
vždy so svojím konkrétnym zmluvným partnerom, a teda môže legitímne očakávať, že všetky plnenia
uskutočnené na základe zmluvy budú poskytnuté práve jemu. V prípade, keď kontrahent poskytuje
finančné plnenie na bankový účet uvedený v neplatnej zmluve, má nárok domáhať vrátenia tohto plneniavoči osobe druhého kontrahenta, hoci tento bankový účet patril tretej osobe. Možno uzavrieť, že účet
žalovanej v žalobcom pripravenej zmluve o pôžičke, na ktorý žalobca poukázal sumu 6.000 eur, bol
určený len ako platobné miesto, čo nezakladá pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v tomto spore. Pre

úplnosť súd považuje za potrebné poukázať na protirečivé vyjadrenia žalobcu, keď na jednej strane sám
zmluvu o pôžičke ako bezúročnú pripravoval (a sám ju aj na pojednávaní predložil) a na druhej strane s
poukazom na svoje majetkové pomery tvrdil, že by nikdy slobodne a vážne neuzatvoril zmluvu o pôžičke
na sumu 6.000 eur bez možnosti dosiahnutia zisku. Taktiež žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní
dňa 17.10.2019 tvrdil, že nikdy nepýtal od R. J. späť peniaze z tejto transakcie (6.000 eur) a v následnom

písomnom vyjadrení sám predložil oznámenie zaslané R. J., v ktorom uviedol, že s ním nikdy žiadnu
zmluvu o pôžičke na sumu 6.000 eur so splatnosťou 29.07.2019 neuzatvoril a platbu je potrebné vrátiť
na číslo účtu Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

40.Ďalšietvrdeniaanámietkyžalobcubolinadbytočnéavprejednávanejveciajbezprávnehovýznamu,
preto súd nepovažoval za potrebné sa s nimi osobitne vysporiadavať a z toho dôvodu aj zamietol

návrhy žalobu na doplnenie dokazovania. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech žalobe, preto súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako
procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, v lehote
15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.