Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120275761
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6120275761.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: O., A..P..U.., A.

A. J. R. XXXX/XX, XXX XX Ž., T.Č.: XX XXX XXX, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o.,
so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: C. O., Q..A.. Z. T.
W., A. A. Š. X, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom
Dvořákovonábrežie8/A,81102Bratislava-StaréMesto,ozaplatenie120,-EURspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 120,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 120,- EUR od 15.08.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu K. K. dňa 21.03.2020 a postúpenou Okresnému súdu Žilina
dňa 10.06.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 120,- EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 120,- EUR od 15.08.2019 do zaplatenia a nahradenia trov
konania.

2. Žalobca žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 23.05.2019 došlo v Žiline k dopravnej

nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky O. XXX, N.: R. XXXDG, ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená W. E., G..XX.XX.XXXX, K. XXX XX A. XX (ďalej len
poškodená). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla E. L. R., N.: J., v danom
čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX.
Poškodenýnechalvykonaťopravuuvedenéhomotorovéhovozidla,naktorúbezprostrednenadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 03.07.2019, na základe ktorej
prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky O. XXX, N.: J. XXXHJ v čase

od 03.07.2019 do 12.07.2019. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca
poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 12.07.2019, splatnú dňa 12.07.2019 na sumu 420,- EUR.
Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 03.07.2019 do 12.07.2019, t.j. 10 dní, pričom výška
denného nájomného predstavovala 39,- EUR. V sume 420,- EUR je zahrnutý aj jednorazový poplatok
za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR. Poškodený zároveň dňa 12.07.2019
postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z
poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.05.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov

na prenájom náhradného vozidla vo výške 420,- EUR, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou
spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom
zo dňa 12.07.2019. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 02.08.2019, zaslaného žalobcovi jasne
vyplýva, že dňa 30.07.2019 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti.Dňa 01.08.2019 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového
vozidla spolu vo výške 300,- EUR. Krátenie poistného plnenia bolo odôvodnené tým, že žalobca účtoval
neprimeranú dennú sadzbu náhradného vozidla, ktorá bola žalovaným upravená na sumu 30,- EUR.

Z predloženého výpočtu je zrejmé, že žalovaný krátil poistné plnenie aj o poplatok za pristavenie
a prevzatie motorového vozidla vo výške 30,- EUR. Náklady vo výške 420,- EUR boli poškodeným
vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového
vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich
so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak

si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatnil aj úroky z omeškania. Dňa 30.07.2019 bolo
skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo
dňa 15.08.2019, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca vyzval
žalovaného na úhradu zvyšku poistného plnenia výzvou zo dňa 25.02.2020, pričom žalovaný zvyšok
dlžnej sumy dodnes neuhradil. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný,

nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. S poukazom
navšetkyvyššieuvedenéskutočnostibolžalobcanútenýobrátiťsasosvojimnárokomnasúd.Uplatnený
nárokvovýške120,-EURspočívavrozdielesumyvovýške420,-EURuvedenejnafaktúreč.XXXXXXX
za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 300,- EUR.
Žalobca si v zmysle vyššie uvedeného uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy

120,- EUR od 15.08.2019 do zaplatenia.

3. Okresný súd K. K. žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa
23.04.2020 (č.l. 25 spisu).

4. Žalovaný v zákonnej lehote podal na Okresnom súde K. K. proti platobnému rozkazu odpor s vecným
odôvodnením (č.l. 31 spisu). Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č.
307/2016 Z.z. o upomínacom konaní k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca
v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na
súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd K. K. postúpil predmetnú sporovú vec

Okresnému súdu Žilina ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.

5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho
za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku žalovanému nebola doručená a uplatňovaný
nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný namietal, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá

požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia
sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Poukázal na ods.
2 cit. ust. podľa ktorého ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy.“ Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný

peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca
pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o vinníkovi škodovej udalosti a o samotnom priebehu
škodovejudalosti,omiesteačasepristaveniaaprevzatianáhradnéhomotorovéhovozidla.Žalobcavšak
údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne
nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok,
teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje, čo v konečnom dôsledku zakladá neurčitosť a nejasnosť
žalobného návrhu. Tvrdil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej
legitimácie na strane žalovaného a tiež žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z
uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom)

vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného
potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje
žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom viazaným na plnenie bol práve poškodený.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne

uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku
žalobcu poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom
prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje právepohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným
zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca

nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní.
Žalovaný ďalej citoval rozsudok, sp. zn. XObo XX/XXXX zo dňa 29.01.2008. S poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného
vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo

strany poškodeného, ktorú práve žalobca ako veriteľ, eviduje voči poškodenému ako voči dlžníkovi (t.j.
neexistujúci predmet postúpenia), žalovaný považoval takýto právny úkon podľa § 39 OZ za absolútne
neplatný. Súčasne žalovaný v podanom odpore poukázal na skutočnosť, že samotný predmet zmluvy o
postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne
nešpecifikovaný. Nakoľko z predmetu zrealizovaného postúpenia pritom vyplýva, že poškodený ako
postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať

sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči
poškodenému. Rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že z textu
samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o
postúpenípohľadávkyvyplýva,žetátopohľadávkapredstavujezáväzokpoškodeného,zakladárovnako,
a to ako aj v prvom uvedenom prípade absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu, t.j. zmluvy

o postúpení pohľadávky. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný navyše podotkol, že žalobca nepreukázal,
že by poškodený zaplatil faktúru v časti žalobou uplatneného nároku v kauzálnom dôsledku čoho mu
nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho motorového vozidla. Vzhľadom k
doposiaľ uvedenému mal za dostatočne preukázané, že likvidácia škodových udalostí bola realizovaná
plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami.

6. Následnedoručilvyjadreniekodporužalobca(č.l.53),vktorompožiadalpríslušnýsúdopokračovanie
v konaní a k odporu uviedol, že žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom
spore od ust. § 524 zákona č. 40/1964 Zb.. „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.“ Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca
pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. S poukazom na názor v komentovaných predpisoch Fekete,
I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1498, súdna prax v zhode s doktrínou
vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie
je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na

splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že OZ alebo iný predpis postúpenie niektorých
pohľadávok nezakazuje. Žalobca zdôraznil, že faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 12.07.2019 uplatnil za
prenájom vozidla zn. O. XXX, N.: J. XXXHJ podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. XX/XXXX
sumu vo výške 420,- EUR s DPH voči poškodenému. K zániku záväzkov z predmetnej faktúry došlo
započítaním pohľadávok žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke

poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená
pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na
ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.07.2019, a to
odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na
náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, žalobca poukázal v tejto

časti na nesporný obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z 12.07.2019 podľa bodu 5,
podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky /na úhradu odplaty za postúpenie
pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo/ sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a
žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V
nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre

priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442
ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), vo výške žalovanej istiny
v sume 120,- EUR zodpovedajúcej rozdielu sumy 420,- EUR a už poskytnutého plnenia v sume 300,-

EUR. Poukázal na to, že z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ
v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej
strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj
zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď vrátiť (dolo agit, qui petit, quod statimredditurus est); v rovine procesného práva to znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať
žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci
vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou

(surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. (Fekete, I.: Občiansky zákonník,
Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1708). K tejto problematike poukázal na Uznesenie Krajského
súdu v K. zo dňa 17.01.2018, sp. zn. XCob/XXX/XXXX, v zmysle ktorého „Záver súdu, že nebol
preukázaný vznik škody poškodeného t.j. zaplatenie nájomného za požičanie vozidla, tak je potrebné
vychádzať zo Zmluvy o postúpení z 2.4.2013, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu

pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako
prenajímateľom. Tiež odvolací súd prisvedčil námietke odvolateľa, že úhradu nájomného supluje v
tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom
postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému
ako následok dopravnej nehody. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na

žalobcu, ak mu samotná škoda ešte nevznikla. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná
škoda podľa § 442 ods. 1, Obč. zák. v spojení so zák. č. 381/2001, t.j. náklady spojené s odstraňovaním
dôsledkov poškodenia medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na
uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v
zmysle § 525 ods. 1, Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne

legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné
postúpenie pohľadávky. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi
ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku
čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných.“ V záujme právnej istoty pri posúdení vecnej legitimácie

žalobcu vo väzbe na otázku, či reálne došlo k vzniku nákladov u poškodeného za prenájom náhradného
vozidla, je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky ako inominátnej zmluvy, ktorú
uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom
náhradného motorového vozidla. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu budúcej pohľadávky
z titulu nákladov na prenájom vozidla (budúcej škody) a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi

poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vo forme započítania vzájomných
pohľadávok (nájomného a odplaty za zmluvné postúpenie budúcej pohľadávky) s tým, že podľa
zmluvy si žalobca bude postúpenú pohľadávku vymáhať svojim menom na svoj účet (obdobne Krajský
súd K., sp. zn.: XCob/XXX/XXXX zo dňa 05.05.2015). V danej veci je relevantná skutočnosť, že
poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu

vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal
poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom,
sosúčasnýmpostúpenímprávapoškodenéhonájomcuuplatňovaťsinárokztitulunákladovnaprenájom
vozidlapriamoprenajímateľomvočipoisťovni.Tzn.žeúčastnícizmluvyoprenájmevozidlasadohodli,že
nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu

pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom
na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny
za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Započítanie je jedným zo
spôsobov zániku pohľadávky veriteľa a záväzku dlžníka a dochádza k nemu bez toho, aby si navzájom
veriteľ s dlžníkom poskytovali vzájomné plnenia, teda reálne by jeden druhému niečo platili, či už v

hotovosti alebo bezhotovostne. Vo vzťahu k vyššie uvedenej argumentácii poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Ž. sp. zn. XXCob/XX/XXXX, XXCob/XX/XXXX, zároveň predložil súdu Rozsudok
zo dňa 30.05.2019 sp. zn. XCo/XXX/XXXX a Rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 27.09.2019 sp.
zn. XCo/XXX/XXXX, v ktorom súd v obdobnej veci medzi obdobnými stranami sporu dôvodil: „Krajský
súd sa tak nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu v prejednávanej veci. Táto legitimácia vyplýva, nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale
aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. Rovnako
sa nestotožňuje s argumentáciou okresného súdu, že poškodený postupoval neexistujúcu pohľadávku.
Na základe opakovaného dokazovania mal odvolací súd preukázané, že poškodený uhradil nájomné
žalobcovi titulom zmluvy o nájme č. XXX/XXXX z 09.11.2018 formou započítania (čo je aj jeden zo

zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa § 580 OZ v spojení s § 581 ods.
3 OZ. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to
nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za
náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom apoškodenýmasúčasnekúhradepredmetnejfaktúryzapočítaním,nespôsobujerozporsust.§524OZ,či
neexistenciunárokunanáhraduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla.Zmluvaopostúpení
pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný

nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak
zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej
praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku

čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na
zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený.
Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil
predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj
nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.“
Tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobcom uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z.

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ani
z Občianskeho zákonníka považoval za nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného
poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky
zodpovedajúcejnájomnémuzaužívanienáhradnéhovozidlazpovinnéhozmluvnéhopoisteniasaopiera
oustanovenie§4ods.2písm.b)zákonaoPZP.Podmienkyvznikunárokunanáhraduškodyspôsobenej

prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku
na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody
bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa
ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený
univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná

jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa
teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia §
427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za
predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča
vozidla založená na princípe zavinenia). Poukázal na to, že podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP: „Náhradu

škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ a podľa § 442 ods. 1 OZ:
„Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Vzhľadom na vyššie uvedené je
žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je
daná jeho pasívna vecná legitimácia. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval tiež tvrdenia žalovaného

ohľadom absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky za neopodstatnené. Žalobca
ďalej uviedol, že podľa názoru žalovaného návrh nespĺňa zákonné kritériá požadované v ust. § 132
CSP. V tomto smere žalobca poukázal na to, že žalobca uplatnil svoj nárok návrhom na vydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z.z., ktoré je alternatívnym
spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku, pričom

uplatnenýnároknepochybnevyplývazoskutočnostíuvedenýchžalobcomazlistínpripojenýchknávrhu.
Žalobcom uvedené skutočnosti a dôkazy sú postačujúce vzhľadom k uplatnenému nároku. Navyše ak
by aj žalobca v žalobe neuviedol všetky tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také
rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Žalobca ďalej
uviedol, že žalovaný namieta, že zo zmlúv o nájme nie je zrejmé, kto zmluvy za prenajímateľa a nájomcu

uzatvára a taktiež že v predmetnej zmluve nie je uvedené miesto odovzdania ani prevzatia náhradného
vozidla. Takéto tvrdenia a námietky žalovaného žalobca považoval za zmätočné a bezpredmetné
vo vzťahu k uplatnenému nároku. Žalovaný v odpore tiež namietal, že uvedenie presného dátumu
skončenia nájmov pri uzavretí zmlúv o nájme zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti týchto
zmlúv, keďže pri ich uzavretí nemohli mať zmluvné strany vedomosť o skutočnostiach, ktoré mali

nastať v budúcnosti. Vo vzťahu k pochybnosti o existencii nájomných vzťahov je podstatné uviesť,
že zmluva o nájme sa vždy uzatvára na začiatku nájmu, pri odovzdaní vozidla, nakoľko predmetná
zmluva slúži nie len na účely uplatnenia poistného plnenia, ale prioritne zakladá záväzkový vzťah
medzi prenajímateľom a nájomcom. Zároveň v prípade, že by nájomca odmietol vrátiť zapožičané
vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu alebo ho užíval v rozpore s dohodnutými podmienkami,

zmluva o nájme je právnym titulom žalobcu voči poškodenému na základe ktorého sa môže domáhať
svojich práv, preto aj z hľadiska logického sa vždy zmluva podpisuje pri prevzatí náhradného vozidla,
nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu by ju poškodený nepodpísal. V ďalšom je potrebné uviesť,
že žalobca v čase začatia nájmu nevie koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava poškodeného vozidla avybavenie poistnej udalosti je v každom jednotlivom prípade odlišná, preto je zrejmé, že dátum vrátenia
vozidla poškodeným nájomcovi sa do zmluvy vpisuje po ukončení nájmu, načo má žalobca špeciálne
vyhotovený počítačový program. Pri podpise nájomnej zmluvy sú v zmluve uvedené zmluvné strany, typ

zapožičaného vozidla, od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom dodatočne sa vloží len doba do kedy
nájom trval, v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi ako prenajímateľovi oznámi ukončenie
nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú
môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania
nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú

skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe
dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však
isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli
na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej
zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda
alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise,

teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla,
pričomlenpočastejtodobyjemožnépovažovaťnákladynanájomnáhradnéhovozidlazanutneaúčelne
vynakladané. Žalovaný v podanom odpore spochybnil predložené čestné prehlásenie poškodeného
ako aj samotnú nevyhnutnosť nájmu a účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla. Argumentáciu
žalovaného v tejto súvislosti žalobca považoval za účelovú a bezpredmetnú, keďže žalovaný touto

argumentáciou spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie
vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený
na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich
pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne

konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného
spôsobu fungovania. V Oznámení o poistnom plnení žalovaný uviedol, že neprimerane účtovaná denná
sadzba na náhradné vozidlo bola vzhľadom na typ požičaného vozidla upravená na 30,- EUR s DPH/
deň, v podanom odpore však uvádza, že denná sadzba bola upravená na 40,- EUR, zatiaľ čo žalobca
si účtoval dennú sadzbu vo výške 39,- EUR. K uvedenému postupu však žalovaný v rozpore so

zákonomdodnešnéhodňaneposkytolpodrobnejšievysvetlenie.Kodporužalovanýpredložilinternetový
prieskum, ktorý však účelovo skúmal takú vzorku trhu, ktorá by svedčila jeho tvrdeniam. Poškodeným
vozidlom bol O. XXX, ktorý patrí do kategórie vozidiel vyššej triedy ako zapožičané náhradné vozidlo
O. XXX, ktoré možno zaradiť do kategórie nižšej strednej triedy. Žalobca účtoval štandardné denné
nájomnévovýške39,-EURbezDPH,pričomtátocenajeprimeranátypuvozidla.Naporovnaniežalobca

predložil cenník spoločnosti G. Z., A..P..U.., z ktorého vyplýva štandardná denná sadzba nájomného za
náhradné vozidlo O. XXX vo výške 41,- EUR s DPH. Z cenovej ponuky spoločnosti A. vyplýva denný
nájom za náhradné vozidlo O. XXX vo výške 42,- eur, spoločnosť M. Ž. prenajíma vozidlá v ekonomickej
triede od 110,- EUR. Ak sa žalovaný odvoláva na ním predložené cenníky, potrebné je uviesť, že
bližšie nešpecifikoval čo majú preukazovať, a okrem toho z predložených cenníkov nie je zrejmé, akého

miesta a času sa cenová ponuka týka a potom je potrebné ako účelové vyhodnotiť jeho konanie v
rozsahu predkladania neobjektívnej vzorky trhu z čo najnižšou výškou denného nájomného. Navyše
prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko
pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je
zrejmé čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná cena finálna. Žalovaný pri určovaní ceny

prenájmu vychádzal aj z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi vzhľadom na dobu prenájmu, čo
však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za správny postup. Cenníky
bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na ako
dlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje podnikateľské aktivity.
Žalobca nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, ale tak, že cena za každý

deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, nakoľko ani poškodený ani požičovňa nevie odhadnúť dĺžku
opravy. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal
po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné
podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou
je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne

výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní
prostredníctvom internetu (Rozsudok Okresného súdu K. I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. XXCb/XX/XXXX,
Rozhodnutie Krajského súdu v K. zo dňa 05.05.2015, sp. zn. XCob/XXX/XXXX). V čase uzavretia
nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmua výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či
bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako
dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne

vylúčenýzužívaniasvojhomotorovéhovozidla,pričomlenpočastejtodobyjemožnépovažovaťnáklady
na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa
02.08.2019, zaslanému žalobcovi vyplýva, že poistné plnenie bolo krátené aj o poplatok za pristavenie a
prevzatie vozidla vo výške 30,- EUR s DPH, tento je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok
za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, a

preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že poplatok je žalobcom účtovaný
v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady
aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Predmetné krátenie
poplatkunebolopodporenénijakýmdôkazomaniargumentáciouapretožalobcapovažovaltotokrátenie
za svojvoľné a neopodstatnené konanie žalovaného. Poplatok 30,- EUR predstavuje náklady, ktoré
nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na

vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec
nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov žalobca poukázal
na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Ž. sp.zn. XXCob/XXX/XXXX zo dňa 22.11.2017,
podľa ktorých: „Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i
prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel

o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu
dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil
požičanímnáhradnéhovozidlaacenuzanájompožičanéhovozidlapodobuopravysvojhovozidla,ktorú
vyplatil a uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp.
jeho právnemu predchodcovi vznikli, a ktoré by inak nenastali, ak by mohol užívať svoje vlastné vozidlo.

Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutne vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky
toho, že na vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď.“ Žalobca ďalej uviedol, že v
žalobe si okrem istiny uplatňuje aj úroky z omeškania, pričom sa nestotožňuje s názorom žalovaného,
že akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané. Mal zato, že uplatnený nárok na základe vyššie

uvedenej právnej a skutkovej argumentácie je dôvodný a spolu s istinou si uplatnil aj úroky z omeškania.
Základným dôvodom legitimity náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla na strane poškodeného
je skutočnosť zmenšenia majetku na strane poškodeného, ktoré je v príčinnej súvislosti so škodou -
cenou prenájmu náhradného vozidla. Neposkytnutím poistného plnenia v deň splatnosti sa žalovaný
vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka

dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z

omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V nadväznosti na uvedené skutočnosti a
zákonné ustanovenia sa žalovaný dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle §
11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné

plnenie. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 30.07.2019, nárok žalobcu bol preto splatný
najneskôr dňa 14.08.2019 a od 15.08.2019 sa žalovaný dostal do omeškania. Krajský súd v C. sa
vo svojom Rozsudku zo dňa 09.04.2015, sp. zn. XCo/XXX/XXXX vyjadril, „že nesúhlasí s názorom
žalovaného, že úroky z omeškania by pripadali do úvahy až potom, ako by sa dostal do omeškania s
úhradou priznanej istiny. Žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 09.08.2012 a do omeškania

sa dostal tým, že žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) predmetnú pohľadávku v čase jej splatnosti
upravenej v § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. neuhradil, a teda rozhodnutie súdu prvého stupňa je
správne aj v časti priznaného príslušenstva - úrokov z omeškania.“ Rovnako mal zato, že Rozsudok
G. A. A. zo dňa 22.11.2018, sp. zn.: XCdo/XXX/XXXX, na ktorý sa žalovaný odvoláva, sa týka odlišnej
skutkovej a právnej otázky v súvislosti s priznaním nemajetkovej ujmy a v ňom prijaté právne závery sú

na tento skutkový stav neaplikovateľné. Vzhľadom na uvedené preto žalobca navrhol, aby súd vo veci
konal a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 120,- EUR s príslušenstvom a zaviazal žalovaného na
náhradu trov konania a právneho zastúpenia.7. Súd vo veci nariadil a dňa 06.10.2020 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP v
neprítomnosti žalobcu, žalovaného, právneho zástupcu žalovaného a za prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 07.10.2020, ktoré bolo doručené súdu dňa

07.10.2020, požiadal o ospravedlnenie svojej a žalovaného neúčasti na nariadenom pojednávaní
z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj
z dôvodu hospodárnosti konania (t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania),
ako aj s poukazom na zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu ochorenia COVID-19 spôsobeného
koronavírusom SARS-CoV-2 a v záujme predchádzania vzniku škôd na zdraví a eliminovania šírenia

nákazy. PZ žalovaného ďalej uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a
súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, pričom navrhol, aby súd
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Súd vec na nariadenom pojednávaní prejednal a následne po vykonanom
dokazovaní aj rozhodol. Možno konštatovať, že strany sporu vo svojich vyjadreniach ako aj v konaní
pred súdom zásadne zotrvali na svojej vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore.

8. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd vychádza zo
zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o
skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

9. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. V konaní nebolo sporné, že dňa 23.05.2019 došlo v Ž. k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k
poškodeniu motorového vozidla značky O. XXX, N.: R. XXXDG, ktorého držiteľom v čase dopravnej

nehody bola poškodená W. E., G..XX.XX.XXXX, K. A. XX, a to prevádzkou motorového vozidla E.
L. R., N.Č.: J. XXXGN, zmluvne poisteného u žalovaného. Poistná udalosť bola evidovaná pod č.
XXXXXXXXXX. Uvedenú skutočnosť súd podľa § 151 ods. 2 CSP považoval za nespornú. Rovnako
nespornou bola skutočnosť, že žalobca a poškodený uzavreli dňa 03.07.2019 zmluvu o nájme č. XX/
XXXX, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal poškodenému ako nájomcovi motorové

vozidlo značky O. XXX, N.: J. XXXHJ na dobu od 03.07.2019 do 12.07.2019 za cenu s uvádzaným
denným nájomným 39,- EUR spolu s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- EUR.
Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 12.07.2019, s dátumom
splatnosti 12.07.2019 na sumu 420,- EUR bez DPH, a to za prenájom vozidla od 03.07.2019 do
12.07.2019, t.j. 10 dni nájmu vo výške 390,- EUR bez DPH a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla

vo výške 30,- EUR bez DPH. V Čestnom prehlásení uviedol poškodený, že náhradné vozidlo O. XXX,
N.: J. XXXHJ mal prenajaté od 03.07.2019 do 12.07.2019, z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej
udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.05.2019 umiestnené v autoservise až kým servis opravu vozidla
neukončil a v tomto období nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla
bol pre neho nevyhnutný. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.07.2019 postúpil postupca W.

E., G..XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX A. žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku vo výške 420,- EUR
bez DPH z nároku voči žalovanému podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. za užívanie náhradného vozidla
za odplatu 420,- EUR bez DPH. Zároveň v čl. 5 zmluvy sa strany dohodli na vzájomnom započítaní
záväzkovatoodplatypostupcuvočipohľadávkepostupníka,ktorúmalvočipostupcovinazákladenájmu
náhradného vozidla vo výške 420,- EUR bez DPH vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXX. Postúpenie bolo

postupcom listom zo dňa 12.07.2019 oznámené žalovanému s výzvou na plnenie na účet postupníka -
žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní
neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade
s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu.

11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

12. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénárokynanáhradua)škodynazdraví
a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému.

16. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

17. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.07.2019 je daná aktívna
legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik
bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a
vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške
420,- EUR. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za

postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému
oznámenélistomzodňa12.07.2019.ZoZmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa12.07.2019nepochybne
vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 420,- EUR voči žalovanému, pričom postúpenie v
zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 420,- EUR, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode
č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného,

započítavajú(č.l.14spisu).Ztohodôvodusúdposúdil,žejedanáaktívnalegitimáciažalobcu.Kdanému
záveru súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v K. zo dňa 17.01.2018, sp.zn. XCob/XXX/XXXX,
v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o postúpení došlo
jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom
a žalobcom ako prenajímateľom a teda úhrada nájomného supluje samotné postúpenie a teda je daná

aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa §
525 Občianskeho zákonníka.

18. Zároveň nebolo sporné, že poškodený dňa 03.07.2019 uzavrel Zmluvu o nájme č. XX/XXXX, na
základe ktorej poškodený si prenajal motorové vozidlo zn. O. XXX, N.: J. XXXHJ na dobu od 03.07.2019

do 12.07.2019. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému
faktúru č. XXXXXXX zo dňa 12.07.2019, splatnú dňa 12.07.2019 na sumu 420,- EUR bez DPH. Faktúra
bola vystavená za obdobie od 03.07.2019 do 12.07.2019, pri výške denného nájomného predstavovala
39,- EUR bez DPH a jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,-
EUR bez DPH, spolu v sume 420,- EUR bez DPH (č.l. 13 spisu). Zo zmluvy o nájme Č..XX/XXXX ako

aj z vystavenej faktúry č. XXXXXXX je zrejmé, že bolo prenajaté vozidlo zn. O. XXX, N.: J. XXXHJ.

19. Z oboznámeného listinného dôkazu Oznámenie o poistnom plnení - list žalovaného zo dňa
02.08.2019 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že dňa 30.07.2019 ukončil šetrenie
poistnej udalosti, na základe ktorého mu poukázal poistné plnenie vo výške 300,- EUR s odôvodnením

výpočtu výšky plnenia a vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie: Neprimerane účtovaná denná
sadzba za náhradné vozidlo vzhľadom na typ požičaného upravená na 30,- EUR s DPH/deň (č.l.
20 spisu). Ako Príloha k Oznámeniu o poistnom plnení bol pripojený Výpočet výšky plnenia zo dňa
02.08.2019 z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX: Faktúra za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX
suma 420,- EUR; Neprimerané náklady na náhradné vozidlo suma - 120,- EUR. Spolu priznané 300,-

EUR.

20. V tomto konaní je uplatnený nárok na náhradu škodu avšak nie priamo voči osobe zodpovednej
za škodu, ale podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. voči poisťovni, u ktorej je poistená osobazodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tým bola aj založená pasívna
legitimácia žalovaného.

21. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd má za to, že táto je daná. Tvrdenia žalovaného o cesii
dlhu považoval súd za účelové a obštrukčné. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal
poškodenému W. E. vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na
základe zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 03.07.2019 (O. XXX N.: J. XXXHJ na dobu od 03.07.2019
do 12.07.2019 za cenu 39,- EUR bez DPH/deň) poškodený užíval vozidlo v rozsahu 10 dní nájmu, na

základečohovznikolžalobcovinároknazaplatenienájomného.Tentonárokbolajvyúčtovanýfaktúrouč.
XXXXXXX zo dňa 12.07.2019, s dátumom splatnosti 12.07.2019 na sumu 420,- EUR bez DPH za nájom
vozidla od 03.07.2019 do 12.07.2019, t.j. 10 dní nájmu spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR bez DPH. Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla,
nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje po škodcovi poistnú
udalosť. Následne dňa 12.07.2019 poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku

voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že
počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu 420,-
EUR. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Tým, že si strany
započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako
nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne

zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni
irelevantné. V žiadnom prípade súd nezistil, že by žalobca vykonal akýkoľvek úkon pristúpenia k dlhu
poškodeného, ktorý mal poškodený voči nemu. Takéto konanie by bolo iracionálne, nakoľko ak by chcel
žalobca prebrať dlh nájomcu voči nemu samému, vykonal by odpustenie dlhu. Veriteľ nemôže prebrať
dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka voči veriteľovi samému, nakoľko to vylučuje výklad ust. § 531 Obč.

zákonníka. Teda súd mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.

22. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. Úprava
nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla. Žalovaný dňa 01.08.2019 poukázal na účet
žalobcu poistné plnenie vo výške 300,- EUR bez DPH. Krátenie poistného plnenia z faktúry č. XXXXXXX

bolo dôvodené vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala výška
denného nájomného predstavovať sumu 30,- EUR s DPH/deň. Takto určené poistné plnenie bolo tiež
neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Tento postup žalovaného však
nebolpodloženýnijakýmidôkazmianibližšouargumentáciou.Súdpovažujeuvedenékráteniepoistného
pneniazaneoprávnenéasvojvoľnékonaniežalovaného.NaopakzoZmluvyonájmeč.XX/XXXXzodňa

03.07.2019 vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo O. XXX vo výške 39,- EUR. Súd
skonštatoval,žecenajeprimeranáaobvyklávzhľadomnacenyprenájmuinýchobdobnýchvozidiel.Súd
s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal dôvod a relevantnosť ním
určenej ceny denného prenájmu náhradného vozidla. Ničím nepreukázal skutočné vykonanie prieskumu
trhu, ani záver takého prieskumu. Ním určenú cenu súd posúdil ako svojvoľné stanovenie ceny denného

prenájmu. Z ničoho nevyplýva konkrétna žalovaným určená výška, či výpočet, či aritmetický priemer,
s aplikáciou ktorého nemožno súhlasiť vzhľadom na prenájom konkrétneho vozidla, vzhľadom na
stanovenie konkrétneho nájomného a na porovnateľnosť s iným nájomným. Na základe uvedeného súd
posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené
náklady a v primeranej výške v porovnaní s nájomným obdobných vozidiel. Súd zároveň posúdil, že aj

jednorazový poplatok 30,- EUR bez DPH účtovaný prenajímateľom vozidla je opodstatneným nákladom
vyplývajúcim zo zmluvných dojednaní a ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla. Spornou nebola
ani skutočnosť, že poškodený užíval náhradné vozidlo po dobu 10 dní, t.j. až do navrátenia poškodeného
vozidla do pôvodného stavu. Súd poukazuje na to, že bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem
samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné

tvrdenia o dôvodnosti ním určenej ceny denného nájomného a jeho dĺžky, ktoré priznal poškodenému.
To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci
svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v
rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov
procesnej obrany uplatnil. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a

primeranosť dĺžky a výšky denného nájomného. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie
skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej
povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného
popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovanýrelevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, či stanovenie ceny a je absurdné, aby poškodený
zisťoval ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych autopožičovniach, keďže poškodený bol ten, komu
bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo vlastníckom práve a bolo

jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy
jeho vozidla a bolo by aj neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom
voľnom čase „hľadaním“ najlacnejšieho nájomného. Súd posúdil, že cena 39,- EUR bez DPH za deň
je bežná cena, je obvyklá, primeraná. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a
dohodol výšku nájomného, ktorú súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal dôvod spochybňovať

a považovať za neprimeranú. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti
výšky a dĺžky nájomného z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal.

23. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia

dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.
(P., P., P., P....).

24. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume
300,- EUR je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 120,- EUR uplatnená
dôvodne (uplatnená suma 420,- EUR - priznaná suma 300,- EUR = žalovaná istina 120,- EUR), a toto
právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody

podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania
súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

25. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na
zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti
tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal
vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla v
oprave (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle

ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá
mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno
nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti
opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať
poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných

subjektov.Takýmprístupombybolpoškodenýneprimeraneanedôvodnezaťažovaný,zvlášťnato,žeon
bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp.
žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku a dĺžku nájomného, relevantným
spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle
§ 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov

poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového
vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné
zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla. Z ustálenej
súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický

priemer,prípadneindividuálnevýpočtyzamestnancažalovaného.Poškodenýnemánijakúpovinnosť,na
základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky.
Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením
inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné
požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve,

aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní.
Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil výšku denného nájomného, čo nemožno akceptovať
a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávny a neopodstatnený. Súd mal takvykonaným dokazovaním riadne preukázanú dobu a výšku prenájmu, pričom z listín, ako je faktúra, či
čestné prehlásenie poškodeného, vyplýva dĺžka opravy a opodstatnenosť dĺžky nájmu.

26. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie
poistného plnenia, t.j. od 15.08.2019, nakoľko dňa 01.08.2019 došlo k čiastočnému poskytnutiu
poistného plnenia zo strany žalovaného a možno dôvodne predpokladať, že dňom 30.07.2019 bolo
skončené prešetrovanie poistnej udalosti, tak ako to bolo oznámené žalovaným listom zo dňa
02.08.2019, a teda týmto dňom začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula

14.08.2019. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 15.08.2019.

27. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

28. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti
na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov

z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval.
Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to
v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd teda
posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 15.08.2019, keďže súd posúdil skončenie šetrenia

dňom 30.07.2019, kedy došlo k oznámeniu o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo strany žalovaného
(č.l. 20 spisu), a teda týmto dňom začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula
14.08.2019. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez
relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú
o 120,- EUR (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného

odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim
dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. (rozhodnutí KS v C. z 09.04.2015,
sp.zn. XCo/XXX/XXXX, podľa ktorého žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15-dňovej lehoty a
s týmto názorom sa súd stotožňuje.)

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu, priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

36. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.