Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119227164
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tőre Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6119227164.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu:

SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený
JUDr. Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto,
IČO 00 585 441, právne zastúpená JUDr. Felix Neupauer - advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/
A, 811 02 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 226,40 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 226,40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 11. 02. 2019 sa žalobca domáhal proti
žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 226,40
eur a na náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo
ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť mala byť spôsobená prevádzkou motorového

vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného mal byť poškodený nútený užívať
náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu.
Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil
na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil
poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne
uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody
vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom

náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť mal oznámiť žalovanému. Žalobca uviedol, že túto žalobu
podáva z dôvodu, žalovaný aj napriek vyššie uvedenému nereagoval na výzvu žalobcu špecifikovanú
ako upomienku.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. 2Up/138/2019
zo dňa 01. 03. 2019.

4. Žalovaný podal v zákonnej lehote na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu
odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný
v odpore uviedol, že má za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením
§ 132 Civilného sporového poriadku. Ďalej uviedol, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisuskutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti
a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje - o akú škodovú udalosť ide, kto bol
poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy o postúpení pohľadávok a pod. Žalobca

však údaje o týchto podstatných náležitostiach nemal uviesť, a tieto majú vyplývať len z príloh. Žalovaný
poukazauje na to, že zo strany žalobcu neboli predložené všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali
tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o prenájme. Podľa vyjadrenia žalovaného zo zmluvy o nájme pritom
nebol zrejmý ani počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného motorového vozidla. Tento údaj
mal byť len ručne dopísaný na Faktúre č. XXXXXX zo dňa 17.07.2018 (ďalej len ,,Faktúra“). Žalovaný

ďalej poukázal aj na to, že žalobca nemá v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting
či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok a
na základe vedomosti o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v
ktorých žalobca má žalovať žalovaného, bol toho názoru, že takúto činnosť žalobcu možno považovať
za neoprávnené podnikanie. Žalovaný zároveň uviedol, že tento údajný nárok voči žalovanému Zákon
o PZP vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na

to, že žalobca nemá byť vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového
stavu má vyplývať, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre.
Z uvedeného potom malo podľa žalovaného vyplývať, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol
dlžníkom žalobcu. Uvedené mala preukazovať žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom
zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. Podľa názoru žalovaného žalobca nemohol

s poškodeným platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o
postúpení pohľadávky nemohlo podľa žalovaného dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na
žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda
mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade malo dôjsť k postúpeniu záväzku poškodeného,
ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Žalovaný zhrnul, že uvedeným

postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu
pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho
zákonníka. K úhrade Faktúry nemohlo podľa žalovaného dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu
realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Zo žalobcom predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávky podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej

účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru
žalovaného neexistujúcej) a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok poškodeného a
Žalobcu. Žalovaný dodáva, že ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej
postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka
voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na

započítanie. Z uvedeného má podľa žalovaného vyplývať, že žalobca nemôže predstavovať aktívne
vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Žalovaný dodal, že považuje
zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou bola postúpená pohľadávka zo strany poškodeného na žalobcu
za právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Z vyššie
uvádzaných skutočností a dôvodov mal žalovaný za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané,

neoprávnené a nedôvodné.

5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu
platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods.
1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP,

Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 05. 06. 2019 predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina
(ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.

6. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie v konaní
podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., a to tak, že tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej

špecifikácie skutočností, ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré žalobca opiera svoj návrh považoval v
plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Poukázal na § 3 ods. 4 predmetného zákona, podľa
ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených
žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ďalej uviedol, že ak sú žalobca a žalovaný účtovnými
jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie

uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca
eviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia
zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom náhradného vozidla
má byť súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolopotrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností
žalobca uviedol, že dňa 05.03.2018 došlo v S. K. Q. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Audi
A6, ev. č. D. XXX D., spôsobenej poškodenému Q. J.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou

motorového vozidla Škoda Superb, ev. č. O. XXX K., poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú
poistnú udalosť žalovaný evidoval pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla ev.
č. O. XXX X. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 381/20 zo dňa 09.07.2018. Po ukončení nájmu
žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 17.07.2018, s dátumom splatnosti 31.07.2018

na sumu 626,40 €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.11.2018 žalovaný oznámil poškodenému
šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 400,- €.
Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri
uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie
žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Všetky relevantné dokumenty mali byť predložené
spolu s návrhom súdu a na tieto opätovne žalobca odkazuje. Náhrada škody má podľa názoru žalobcu

plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie
vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla.
Žalobca dal do pozornosti stanovisko, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil
vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na
prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať

za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov
(R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného
vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. V
ďalšomžalobcadodáva,žekebynedošlokporušeniupravidielcestnejpremávky,nedošlobyknehode,a
teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu,
zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy
vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle
poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného.
Zároveň uviedol, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal

najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré
ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver mal zaujať
aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by
sa podľa žalobcu jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho
motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre

poškodeného. Žalobca preto považoval za neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany
žalovaného. Žalobca dodáva, že poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými
súdmi. Za týmto účelom súdu predložil cenník žalobcu a na zváženie prehľad akceptovateľných sadzieb
poisťovne KOOPERATIVA v Českej republike. Žalobca poukázal, že podľa tohto sadzobníka by za

nájom vozidla Audi A6 mohla byť účtovaná denná sadzba až vo výške 3 000,- KČ bez DPH, čo v
prepočte predstavuje sumu 116,31 €. Žalobca dodáva, že ak žalovaný namietal tvrdenia a dôkazy o
výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, bolo na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu
nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. To sa však v tomto prípade podľa
žalobcu nestalo, keďže žalovaný nijako nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za jeden deň nájmu

vo výške 69,60 € s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná. Napokon žalovaný mal sám
usúdiť, že primeranou je sadzba 50,- € s DPH/deň. Rozdiel medzi priznanou sadzbou a fakturovanou
sadzbou tak predstavuje sumu 19,60 €, čo je rozdiel iba cca 28 %, a to podľa žalobcu nemožno
považovaťzaneprimeranénadhodnotenie.Čosatýkatvrdenia,žezozmluvyonájmeniejezrejmýpočet
najazdených kilometrov prenajatého vozidla, toto považoval žalobca za neopodstatnené a účelové,

nakoľko tento údaj vyplýva z iného dokumentu, a síce z predloženej faktúry č. XXXXXX. Pokiaľ však
ide o námietku neuvedenia počtu najazdených kilometrov pri prevzatí vozidla poškodeným, v danom
smere žalobca uviedol, že vozidlo je zapožičiavané na dni, nezávisle od počtu najazdených kilometrov.
Žalobca poukázal na to, že súdu predložil faktúru doplnenú aj o počet najazdených kilometrov. V ďalšom
žalobca uviedol, že predkladá súdu všeobecné obchodné podmienky. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o

neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ust. § 524 OZ, či neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky považoval za neopodstatnené a účelové. Skutočnosť, že došlo k úhrade
predmetnejfaktúryzanájomasúčasneajkprevoduprávamedzižalobcomapoškodenýmpodľažalobcu
neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Z oznámeniao poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže
byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho
účet čiastočné poistné plnenie. Žalobca doplnil, že v danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku

na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie
so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o
postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako
dlžníkovi. Žalobca podotkol, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci
jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody, a súčasne postúpil

žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej
sfére žalobcu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017
zo dňa 17.01.2018. Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou
pohľadávok mal žalobca za neopodstatnenú, nakoľko uvedené nemožno v tomto, ani v obdobných
prípadoch považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom.
V danom prípade malo ísť o štandardné postúpenie pohľadávky. Pre úplnosť žalobca podotkol, že pokiaľ

ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, túto považuje za neoprávnené krátenie
poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne
užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy, až do ukončenia predmetnej
opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie
poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Súčasne dodal, že servis vystavuje faktúru ešte pred

odovzdaním opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až
po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Dátum dodania tovaru/služby uvedený
na faktúre tak nie je možné automaticky považovať za dátum, kedy si poškodený aj fakticky mohol
vyzdvihnúť vozidlo zo servisu. Pokiaľ už bolo vozidlo v daný deň opravené, poškodený je oprávnený
si prevziať toto vozidlo nasledujúci deň a do tejto doby má nárok užívať náhradné motorové vozidlo

ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxi súdov SR. Záverom uviedol,
že všetky podklady predkladané súdu má žalovaný k dispozícii, nakoľko tieto mu boli doručené pri
uplatňovaní si náhrady škody. Samotný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného
vozidla bol preto podľa žalobcu v danom prípade dostatočným spôsobom konkretizovaný.

7. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 16. 06. 2020 za prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju, ako aj neúčasť žalovaného na predmetnom
pojednávaní, pričom súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Možno konštatovať,
že právny zástupca žalobcu na pojednávaní zásadne zotrval na svojej doterajšej skutkovej a právnej
argumentácii v spore.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom
spise a predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení príslušných právnych predpisov:

9. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické

a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky.

10. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

11. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

12. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

14. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

15. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu postúpiť písomnou
zmluvou inému.16. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

17. Podľa ust. § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.
18. Podľa ust. § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu

alebo dohode s dlžníkom.
19. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZPZP“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie
poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

20. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa,
poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie
zodpovednostinaúzemíSlovenskejrepublikynazákladeosobitnéhopredpisu,f)poistenýmten,nakoho
sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla

škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

21. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

22. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
zanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutejpoškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

23. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému

poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Dňa 17. 07. 2018 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 10
spisu), ktorou so splatnosťou dňa 31. 07. 2018 fakturoval poškodenému (Q. J.) za prenájom náhradného

vozidla (ktoré si poškodený prenajal z dôvodu, že jeho vozidlo bolo v dôsledku poistnej udalosti zo dňa
05. 03. 2018 poškodené a prevzaté do opravy) podľa zmluvy o nájme č. XXX zn. Kia Sportage, EČ: O.
XXX X. za obdobie od 09. 07. 2018 do 17. 07. 2018, t. j. za 9 dní sumu 626,40,- eur vrátane DPH (9
x 58,- EUR bez DPH).

25. Podľa objednávky č. XXX/XXXX v spojení s faktúrou č. XXXXXXXXX podpísanou obchodnou
spoločnosťou PVcar, s.r.o. (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 14 rub spisu) bolo osobné motorové
vozidlo zn. AUDI A6, EČ: D. XXX D. prevzaté do servisu za účelom opravy dňa 09. 07. 2018 a faktúra
za vykonané práce na poškodenom vozidle bola vystavená dňa 16. 07. 2018.

26. Dňa 17. 07. 2018 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený ako postupca zmluvu o postúpení
pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 10 rub spisu), v ktorej poškodený deklaroval, že
má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ako poisťovni a likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu
spôsobenú vozidlom zn. Škoda Superb, EČ: O. XXX K., vo výške 626,40,- EUR s DPH z titulu jeho
nároku voči žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ide o nárok na náhradu účelne

vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa
05. 03. 2018 na vozidle zn. AUDI A6, EČV: D. XXX D. (bod 1 zmluvy). Poškodený touto zmluvou ďalej
postupoval žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť poškodenému
za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy. V bode 4 zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie

pohľadávky je vo výške 626,40,- EUR, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXX vystavenej žalobcom ako
prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Kia Sportage, EČ:
O. XXX X.. V bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za
postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú,pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu 1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a
na vlastný účet.

27. Listom zo dňa 17. 07. 2018 adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č.
l. 11 spisu) poškodený oznamoval žalovanému, že dňa 17. 07. 2018 postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 03. 2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom
náhradného vozidla vo výške 626,40,- EUR spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na

žalobcu, čím jeho pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadal o jej
plnenie na ďalej špecifikovaný bankový účet.

28. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 15. 11. 2018 adresovanom žalobcovi (dôkaz
produkovaný žalobcom na č. l. 13 spisu) oznamoval žalobcovi, že dňa 12. 11. 2018 ukončili šetrenie
poistnej udalosti, na základe ktorého bude žalobcovi poukázané poistné plnenie vo výške 400, -

EUR, pričom táto suma je náhradou za prenájom náhradného vozidla v dôsledku škody spôsobenej na
poškodenom motorovom vozidle EČ: D. XXX D..

29. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj vyššie uvedených skutočností súd
dospel k záveru, že nárok uplatňovaný v tomto konaním žalobcom je dôvodný.

Súd posúdil pohľadávku poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného
vozidla ako existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku fakturácie prenájmu
náhradného vozidla zo strany žalobcu, ktorý si počas opravy poškodeného vozidla prenajal náhradné
vozidlo.
Súd považuje postúpenie pohľadávky poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie

náhradného vozidla na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi
žalobcom a poškodeným, za platný právny úkon, v dôsledku ktorého je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu na uplatňovanie si časti predmetnej postúpenej pohľadávky v tomto konaní. K uvedenému
záveru súd dospel z dôvodu, že Občiansky zákonník v § 525 OZ nevylučuje postúpenie predmetnej
pohľadávky. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého z dôvodu, že

poškodený bol dlžníkom žalobcu, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky poškodeného voči
žalovanémunažalobcu(vysporiadaniezáväzkupoškodenéhovočižalobcoviztituluneuhradenejfaktúry
bolo totiž vyriešené v zmluve o postúpení, bod 5, a to vzájomným započítaním s nárokom poškodeného
na odplatu za postúpenie pohľadávky).

30. Poškodený ako právny predchodca žalobcu mal z uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby žalovaný za
neho nahradil preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením
alebo stratou veci. Súd je toho názoru, že takým nárokom je aj žalobcom uplatňovaná žalovaná suma, a
to s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté

motorové vozidlo. Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný,
a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so
zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte
splnenia ďalších podmienok. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 11. 2017, sp. zn.
13Cob/110/2017).

Vzhľadom na potrebu poškodeného počas trvania opravy poškodeného vozidla využívať náhradné
motorové vozidlo, súd neuznal krátenie počtu dní, za ktoré sa malo vyplatiť nájomné za prenájom
náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného, nakoľko nájomná zmluva bola uzatvorená na
obdobie od 09. 07. 2018 do 17. 07. 2018 (t.j. 9 dní nájmu). Faktúra za opravu poškodeného vozidla
bola síce vystavená dňa 16. 07. 2018 (č. l. 14 rub spisu), avšak v konaní nebolo preukázané, či v

predmetný deň, prípadne v akom čase a za akých okolností bol poškodený vyzvaný na prevzatie
opravovaného poškodeného vozidla zo strany servisu, ktorý opravu realizoval. Súd preto prihliadol pri
priznaní žalovaného nároku na dobu trvania nájmu náhradného vozidla v zmysle uzatvorenej nájomnej
zmluvy (č. l. 9 spisu).
Zníženie sumy stanoveného denného nájomného zo strany žalovaného taktiež nie je možné akceptovať,

nakoľko nemožno objektívne požadovať od poškodeného, aby v prípade poistnej udalosti, kedy utrpí
škodu na vozidle, ktoré má v držbe a nemôže ho využívať, hľadal prenajímateľa náhradného vozidla,
ktorý účtuje čo možno najnižšie nájomné. Uvedené podľa názoru súdu by poškodeného v jeho situácii
zaťažilo nad primeranú mieru.S prihliadnutím na uvedené závery súd priznal žalobcovi nárok vyplývajúci z rozdielu medzi
fakturovaným nájomným za prenájom náhradného vozidla a sumou, ktorú žalovaný žalobcovi z tohto
titulu vyplatil (t.j. 626,40 eur - 400 eur = 226,40 eur).

31. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
34. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania
podľa zásady úspechu v konaní a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní úspech v plnom
rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).