Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 23, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200358
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8716200358.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.

r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému U. R., nar.
X.X.XXXX, bytom C., K. XXX, o zaplatenie istiny 504,50 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 504,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 132,31 eur od 26.12.2012 do zaplatenie, zo sumy 256,23 eur od 26.1.2013 do
zaplatenia, zo sumy 6,46 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 2,- eur od 26.3.2013 do zaplatenia a
zo sumy 107,50 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, to všetko formou pravidelných mesačných splátok po

40,- eur mesačne splatných vždy do konca mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jedinej splátky.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaný zaviazaný
povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu 504,50 eur spolu s úrokom z omeškania, pričom podanú žalobu
odôvodnil tým, že v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 nadobudol pohľadávku
od pôvodného veriteľa Slovak Telekom a.s. voči žalovanému s tým, že dňa 7.11.2012 právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pripojení, v zmysle ktorého právny predchodca
žalobcu žalovanému poskytol pripojenie k mobilnej sieti a služby v rozsahu programu Happy S(L). V
zmysle uzavretej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému dodať objednané hlasové

a dátové služby a žalovaný sa zaviazal hradiť mesačné vyúčtované platby. Dodatkom zmluvy právny
predchodca žalobcu žalovanému poskytol tiež mobilné zariadenie zn. Nokia C5 za sumu 0,02 eur.
Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k riadnej úhrade vyúčtovaných služieb, domáha sa žalobca po
postúpení pohľadávky úhrady podanou žalobou.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a poprel, že by s právnym predchodcom žalobcu uzavrel
zmluvu o pripojení a navrhol znalecké dokazovanie na zistenie pravosti jeho podpisu na zmluve.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, znaleckým posudkom PhDr. Igora Grajcara
a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:4.Zozmluvyopripojenízodňa7.11.2012súdzistil,žeuvedenouzmluvousaprávnypredchodcažalobcu
Slovak Telekom, a.s. zaviazal žalovanému dodať služby v rozsahu Happy S(L) a žalovaný sa zaviazal
za dodané služby zaplatiť vyúčtované sumy.

5. Z dodatku zmluvy o pripojení zo dňa 7.11.2012 súd zistil, že žalovanému bolo poskytnuté mobilné
zariadenie Nokia C5 za sumu 0,02 eur a žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24
mesiacov.

6. Z faktúr č. 7212588285, 7300143830, 7301248598, 7302459608, 7303608052 súd zistil hodnoty
jednotlivých účtovaných služieb.

7. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014 súd zistil, že neuhradené pohľadávky boli
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. postúpené žalobcovi.

8. Zo znaleckého posudku PhDr. Igora Grajcara č. 10/2019 súd zistil, že podpisy na zmluve o pripojení zo
dňa7.11.2012,dodatkuzmluvyopripojeníasúhlasesospracovanímúdajovžalovanéhosújednoznačne
pravými podpismi žalovaného.

9. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

10. Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Zmluvne vznikajú
záväzky zo zmlúv výslovne upravených Občianskym zákonníkom, alebo môžu vznikať aj z iných zmlúv

v zákone neupravených (§ 51 Obč. zák., tzv. nepomenované zmluvy), ako aj zo zmiešaných zmlúv.
Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, upravujúce
záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.

11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, Podnik má

právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12. Podľa § 43 ods. 2 cit. zákona Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb
s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku
1 písm. c).

13. Podľa § 43 ods. 12 cit. zákona Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto
zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry,

14. Podľa § 44 ods. 1 cit. zákona Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných

telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

15. Podľa § 517 Obč. zák. veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri peňažnom plnení aj úrok z

omeškania, výška ktorého je podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z.

16. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. Podľa § 232 ods. 1 C.s.p. vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.18. Podľa § 232 ods. 2 C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

19. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia

ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom
konanízaloženénaprejednacejzásade,ktorájevyjadrenávcitovanomustanovení§čl.8C.s.p.Sporové
konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou
účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán
sporu.

21. Aby mohla strana sporu v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu,
spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol
po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu nie je daný. Pri zisťovaní skutkového
stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak

strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho
nemôže v konaní uspieť.

22. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany

porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

23. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,
uzavrel, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, teda preukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného
nároku.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla
byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle

ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k
objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

24. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že základ

nároku žalobcu voči žalovanému je daný, a to z titulu dodaných vyúčtovaných služieb hlasovej a
dátovej siete. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalovaného o tom, že zmluvu neuzavrel, naopak v
konaní bolo spoľahlivo znaleckým posudkom preukázané, že podpis na zmluve o pripojení a zvyšku
dokumentov je jednoznačne pravým podpisom žalovaného, ktorému tak z uzavretej zmluvy vznikli
povinnosti uhradiť poskytnuté služby. V konaní nebolo v konaní preukázané, že by zo strany žalovaného

došlo k dobrovoľnej úhrade faktúr a s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak súd zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť hodnoty neuhradených faktúr vrátane príslušenstva vo forme úroku z
omeškania v zákonnej výške. Nakoľko mal súd za preukázaný nedostatok príjmu žalovaného, povolil mu
plneniezáväzkuformoupravidelnýchmesačnýchsplátokvprimeranejvýške40,-eurmesačnesplatnýchvždy do konca mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody
splátok v prípade neuhradenia jedinej splátky.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

26. O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 256 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 253 C.s.p. a § 470
ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške trov rozhodne súd v zmysle § 262 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.