Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117218854
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3117218854.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcov 1) V.. U. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U. XX, G., 2) I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. I.u XXX/XX, G., 3) Z. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XX, G., 4) V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, D., 5) S. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, D., 6) Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, G. a 7) R. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, G., všetkých zastúpených Nechala & Co. s. r. o., so sídlom Panenská 23,
Bratislava, IČO 36868604, proti žalovaným 1) SAD Trenčín, a. s., so sídlom Zlatovská cesta 29, Trenčín,
IČO 36323977, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., so sídlom Vojtecha
tvrdého 793/21, Žilina, IČO 52791777, 2) Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského

rad 4, Bratislava, IČO 00151700, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaným 1) a 2) sa voči žalobkyni 1) nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovaným 1) a 2) sa voči žalobcom 2) až 7) priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom

žalobcovi 2) až 7) sú povinní trovy konania žalovaným 1) a 2) nahradiť spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1) - 7) sa podanou žalobou domáhali od žalovaných 1), 2) zaplatenia nemajetkovej ujmy
vo výške 250.000 eur pre žalobkyňu 1), vo výške 100.000 eur pre žalobcu 2), vo výške 50.000 eur
pre žalobcu 3), vo výške 15.000 pre žalovaných 4), 5) a vo výške 35.000 eur pre žalovaných 6), 7)
a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 05.09.2014 došlo k dopravnej nehode,
ktorej účastníčkou bola žalobkyňa 1). Táto pri nehode utrpela ťažké zranenia, a to tržné rany tváre,
devastačné poranenia ruky s amputáciou prsta, zranenie ľavého lakťa a tržnú ranu na pravom kolene.
UznesenímORPZSRBratislavaIII,ktoréboložalobkyni1)doručenédňa30.11.2016,bolakonštatovaná

jednoznačne vina vodiča autobusu. Žalovaný 1) bol dopravcom a vlastníkom autobusu, preto zodpovedá
za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky vozidla. Žalobcovia ďalej poznamenali, že náhrada
nemajetkovej ujmy spadá pod povinné poistenie zodpovednosti za škodu. K tomuto sa vyjadril i ESD
v rozhodnutí C-22/12/1 vo veci R.. Podľa Súdneho dvora sa pod pojmom ujma na zdraví má rozumieť
akákoľvek ujma, ak jej náhrada vyplýva na základe zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho
práva uplatniteľného v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak
fyzickú ako aj psychickú traumu. Pasívne vecne legitimovaní sú teda obaja žalovaní. Konštatovali, že

Občiansky zákonník garantuje každej fyzickej osobe právo na ochranu svojej osobnosti najmä súkromia.
Má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak by sa zadosťučinenie nezdalo postačujúce.
Žalobkyňa 1) svoj nárok odôvodňuje tým, že v čase dopravnej nehody bola v 7. mesiaci tehotenstva. V
dôsledku dopravnej nehody absolvovala viaceré operácie. Po prebudení videla plačúcich príbuzných,všetko ju bolelo, kyslík mala pripojený na nose, obe ruky ofačované, noha fixovaná. Mala polepenú
celú tvár, nos bol rekonštruovaný, čelo stále videlo. Po ukončení akútnej starostlivosti bola preložená
až do 08.10.2014 na oddelenie intenzívnej medicíny. Potom bola preložená na pôrodnické oddelenie

pre rizikové prípady, od 16.10.2014 do 30.10.2014 bola na rehabilitačnom oddelení. Pôrod prebiehal
spontánne, ale bol poznačený následkami dopravnej nehody. Operované koleno nešlo dobre ohnúť a
hlavne tie ruky, chýbala sila, poškodené prsty.. Z nemocnice bola prepustená dňa 04.11.2014. Po pôrode
sa nemohla starať o dieťa. Starali sa oň sestričky, v noci nebolo pri matke, čím bolo pre ňu emocionálne
veľmi náročné. Namiesto starostlivosti o dieťa musela rehabilitovať s rukou. Prežívala psychický

tlak spôsobený jej devastačnými zraneniami a spoznávaním novonarodeného dieťaťa. Komplikovaná
starostlivosť bola aj po prepustení z nemocnice. Pomáhali starí rodičia. Dieťa kúpala babka, ona sa
len prizerala. Následne prevzal podstatnú starostlivosť o dieťa jeho otec. Do kontaktu s dieťaťom
prichádzala pri kojení, ale držať ho nemohla. Prirodzene malo dieťa bližší vzťah k otcovi a k babke.
Cítila vinu, že sa o dieťa nevie postarať. Aj s odstupom času viaceré následky ovplyvňujú vzťah s
dieťaťom. Pri hre nevládze chodiť, kľaknúť si. Ak ju syn trafí do poškodeného lakľa, veľmi ju to bolí,

čo vníma aj syn. Prejavuje sa aj detská zvedavosť, syn skúma jej poškodenú ruku, tvár. Iné deti na
ňu pozerajú, ukazujú a pýtajú sa, čo to má. Dospelí odvrátia oči, alebo radia, či sa to nedá spraviť.
Dopravná nehoda ovplyvnila aj jej plány na svadbu. Starostli, stresové napätie mali dopad na ich
vzájomný vzťah a svadba je zatiaľ odložená na neurčito.. Plánovala aj druhé dieťa, ale neustále operácie
to zatiaľ nedovoľujú. Od 1/2016 navštevuje psychiatrickú ambulanciu. Stále sa jej vybavujú zážitky,

a to najmä, keď vidí modrý autobus. Má poškodenú pamäť, kedy si nespomína na viaceré spoločné
zážitky s priateľom. Užíva lieky na potlačenie týchto problémov. Má za to, že nebyť dopravnej nehody,
prežila by tak najkrajšie chvíle spojené s tehotenstvom a narodením prvého dieťaťa. Budovalo by sa
rodinné prostredie za štandardných podmienok a pravdepodobne by došlo aj k uzavretiu manželstva.
Dopravná nehoda tak spôsobila, že bola vystavená dlhým týždňom v nemocnici, viacerým operáciám,

neschopnosti sa postarať o rodinu, čo sa prejavilo aj na jej psychickom zdraví. Žalobca 2) svoj nárok
odôvodňoval tým, že situácia ho veľmi osobne zasiahla. Doma si často poplakal, ale pred žalobkyňou
1) sa snažil byť optimistický. Pociťoval neistotu, strach o partnerku a nenarodené dieťa. Zúfalosť v ňom
vyvolávala bezmocnosť a čakanie na operácie a pomalé zlepšovanie zdravotného stavu. Všetok voľný
čas sa snažil byť s rodinou a byť maximálnou oporou. Počas návštev v nemocnici výrazne pomáhal

žalobkyni 1), kŕmil ju, umýval, strihal, pomáhal jej pri bežných hygienických potrebách. Oporou jej bol aj
pri prvých krokoch. Permanentný stres sa odrazil aj na jeho zdraví. Ošedivel, mal problémy so spánkom.
Má za to, že nebyť dopravnej nehody, prežil by tak najkrajšie chvíle spojené s tehotenstvom jeho
partnerky a narodením prvého dieťaťa. Budovalo by sa rodinné prostredie za štandardných podmienok a
pravdepodobne by došlo aj k uzavretiu manželstva. Dopravná nehoda spôsobila, že bol vystavený dlhým

týždňom stresových situácií, zvýšenej náročnosti v snahe postarať sa o rodinu, čo sa prejavilo na jeho
psychickom zdraví. Žalobca 3) svoj nárok odôvodnil tým, že vzťah matky a dieťaťa sa buduje už počas
tehotenstva a rovnako dôležité sú aj prvé okamihy po narodení. Práve vek do troch rokov je rozhodujúci
z hľadiska budovania pevných emocionálnych väzieb. Jeho možnosti na budovanie vzťahu s matkou
boli limitované následkami na je fyzickom a psychickom zdraví. Ako dieťa už začína byť konfrontovaný

s otázkami okolia na výzor matky, ktoré budú pokračovať aj v nasledujúcom období. Má za to, že nebyť
dopravnej nehody, prežil by tak plnohodnotné detstvo so svojimi biologickými rodičmi. Budovalo by sa
rodinné prostredie za štandardných podmienok a pravdepodobne by došlo aj k uzavretiu manželstva.
Dopravná nehoda spôsobila, že bol vystavený stresovým situáciám, zmenám prostredia a osôb, ktoré
sa v jeho blízkosti vyskytovali. Žalobcovia 4), 5) svoj nárok odôvodňovali tým, že bezprostredné okamihy

po obdržaní informácie o nehode znášali veľmi ťažko. Zrútil sa im svet. Mali strach o dcéru aj vnúčika.
Dva mesiace dcéru navštevovali v nemocnici a snažili sa jej byť oporou. Mali strach aj sami o seba,
ako to zvládnu. Pohľad na dcéru ich trápi aj v súčasnosti, keďže nie je v poriadku a nikdy nebude tak
ako pred nehodou. Nevedia sa zmieriť s tým, že ich dcéra sa nemôže plnohodnotne zhostiť materských
povinností. Tiež majú obavy, ako to vydrží vzťah jej dcéry s priateľom, nakoľko vzniknutá situácia je veľmi

náročná. Majú za to, že nebyť dopravnej nehody, prežili by tak najkrajšie chvíle spojené s tehotenstvom
ich dcéry a narodením prvého vnúčika. Budovalo by sa rodinné prostredie za štandardných podmienok
a pravdepodobne by došlo aj k uzavretiu manželstva ich dcéry. Dopravná nehoda spôsobila, že boli
vystavení dlhým týždňom stresových situácií, zvýšenej náročnosti v snahe postarať sa o dcéru a jej
rodinu, čo sa prejavilo na ich fyzickom i psychickom zdraví. Žalobcovia 6), 7) svoj nárok odôvodňovali

tým, že nemohli uveriť tomu, čo sa stalo. Celý deň strávili čakaním a telefonovaním. Prebdeli aj celú noc
bez spánku. Pravidelne navštevovali žalobkyňu 1) v nemocnici, čo bolo ich náplňou až do narodenia
dieťaťa. Po pôrode pomáhali, lebo žalobkyňa 1) sa nevedela starať o dieťa, variť, prať, aby uľahčili
potrebné práce okolo dieťaťa. Riešili tiež všetky vyšetrenia a operácie, ktoré žalobkyňa 1) absolvovala.Keď sa žalobca 2) nemohol starať o dieťa, zastúpili ho. Majú za to, že nebyť dopravnej nehody, prežili
by tak najkrajšie chvíle spojené s očakávaním narodením prvého vnúčika. Budovalo by sa rodinné
prostredie za štandardných podmienok a pravdepodobne by došlo aj k uzavretiu manželstva ich syna.

Dopravná nehoda spôsobila, že boli vystavení dlhým týždňom stresových situácií, zvýšenej náročnosti
v snahe postarať sa o priateľku syna a jeho rodinu, čo sa prejavilo na ich fyzickom a psychickom zdraví.
Žalobcovia 1) - 7) zdôraznili, že následky spôsobené dopravnou nehodou sú trvalé, neodstrániteľné,
keď prežité stresové situácie a ochudobnenie v citovej oblasti pri narodení dieťaťa sú nenapraviteľné.
Povaha zásahov do ich práv je úplne neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje všetkých členov rodiny.

Ťažkénásledkynažalobkyni1),priebehtehotenstvaasťaženýpôrod,akoajprvérokysnovonarodeným
dieťaťom môžu vzhľadom na vzájomné úzke a pevné sociálne, morálne, citové a kultúrne väzby
predstavovať vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a naplňovanie osobnosti ich všetkých. Majú za to,
že boli splnené všetky podmienky na vznik občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú
neoprávneným zásahom. Podotkli, že pre posúdenie uplatnených nárokov je významné aj to, akým
spôsobom sa zasiahlo do ich práva na rodinný život. Bolo to v dôsledku hrubého porušenia pravidiel

cestnej premávky žalovaným 1), teda v dôsledku nezodpovedného správania sa vodiča autobusu. K
výške uplatnených nárok vyslovili názor, že táto je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom súd musí
prihliadať aj na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva, a to jednak vo vzťahu k postihnutej
osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby tak bola zabezpečená
požiadavka účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka

nezneužívania tohto právneho prostriedku. Zdôraznili, že súčasťou práva na ochranu osobnosti je i
právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahŕňajú tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami,
predovšetkým s členmi rodiny. K neoprávnenému zásahu do tohto práva dochádza nielen zásahmi do
rodinného života jednotlivca, ale privodením nenapraviteľnej ujmy niektorému z členov rodiny, a preto
majú za to, že dopravnou nehodou bol spôsobený závažný a neodstrániteľný zásah do života, zdravia

a súkromného a rodinného života žalobcov 2) - 7). Nesúhlasili s tvrdeniami žalovaných 1), 2), že ich
nároky sú premlčané. Začiatok premlčacej doby plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Uplatnenie nárokov z nemajetkovej ujmy predpokladá určenie osoby, ktorá nesie zodpovednosť
za zásah do ich osobnosti. Až v uznesení OR PZ Bratislava III bola jednoznačne ustálená vina vodiča
autobusu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.08.2016. Premlčacia doba tak začala plynúť

najskôr dňa 26.08.2016. Dodali, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Bez rozhodnutia príslušných orgánov nebolo možné uplatniť
si nároky z nemajetkovej ujmy voči konkrétnemu subjektu. Rovnako postupoval aj žalovaný 2), kedy
všetky nároky žalobkyne 1) vyplatil až po právoplatnosti uznesenia o vine. Žalobcovia počas konania
upravili počiatok plynutia premlčacej doby na deň 30.11.2016, kedy bolo uznesenie OR PZ Bratislava

III doručené žalobkyni 1). Podľa ich názoru tak premlčacia doba uplynula až dňa 30.11.2019, a teda
žalobu podali včas. Vo vzťahu k žalovanému 2) je navyše potrebné uplatniť na plynutie premlčacej
doby osobitnú úpravu premlčania nárok z poistenia. Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť
premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Túto normu je potrebné uplatniť aj na nároky tých, ktorým
bola spôsobená ujma pri prevádzke motorového vozidla voči poisťovateľovi osoby zodpovednej za túto

ujmu. Na premlčanie tohto nároku je pritom potrebné uplatniť všeobecnú 3-ročnú premlčaciu dobu.
Voči žalovanému 2) tak začala plynúť premlčacia doba dňa 05.09.2015 a uplynula dňa 05.09.2018.
Žalobcovia teda podali žalobu včas. Z opatrnosti namietli aj rozpor uplatnenia námietky premlčania
s dobrými mravmi. Žalobkyňa 1) absolvovala viac ako 5 ťažkých operačných zákrokov a strávila v
nemocnici pripútaná na lôžko 117 dní. Predpokladom pre rozpor s dobrými mravmi je, že žalobca márne

uplynutie premlčacej doby nezavinil a zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby
bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a
s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. Obe tieto podmienky sú v danom prípade naplnené.
Žalobkyňa 1) počas konania uviedla, že nárok sa rozhodla uplatňovať po viac ako troch rokoch z dôvodu
jej zdravotného stavu. Mala v tom období 7 operácií a potrebovala sa dať do kopy tak, aby mohla stáť

pred súdom. Vzhľadom na svoj výzor sa necítila na to, aby sa postavila pred súd. Necítila sa dobre
najmä psychicky, a to najmä keď mala cestovať autobusom. Vedela, že ju čakajú operácie a nebude teda
začínať niečo, keď nevie, či sa bude môcť zúčastniť. Už v roku 2014 jej prišlo oznámenie, že si môže
tieto nároky uplatňovať, čo aj spravila. Žalovaní 1) a 2) nevyvíjali také konanie, ktoré by ju odrádzalo
od podania si tejto žaloby. Žalobca 2) uviedol, že žalobu podali až po troch rokoch preto, lebo sa riadili

pokynmi ich právneho zástupcu. Keď prišiel nejaký papier, povedal, že si môžu uplatňovať to alebo to.
Žalovaní 1) a 2) im nijak nebránili v riadnom uplatnení nároku; riadili sa pokynmi právneho zástupcu.
Zdôraznili, že v dôsledku dopravnej nehody sa im zásadne zmenil život. Očakávané narodenie dieťaťaa jeho výchova neprebiehali a neprebiehajú tak, ako by bez tohto zásahu prebiehať mali. Zásah mal
vplyv na nich všetkých, pričom jeho dopady pretrvávajú doposiaľ.

2. Žalovaný 1) s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Vzniesol
námietku premlčania uplatnených nárokov. Poznamenal, že premlčacia doba začína plynúť dňom
nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Dňom dopravnej
nehody došlo k zásahu do osobnostných práva žalobcov a premlčacia lehota uplynula dňa 06.09.2017.
Žaloba však bola podaná dňa 09.10.2017. Samí žalobcovia poukazujú, že dopravca je zodpovedný

za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky a ide o zodpovednosť objektívnu. Žalobkyňa
1) si od počiatku uplatňovala náhradu škody prostredníctvom plnenia z titulu povinného zmluvného
poistenia uzatvoreného u žalovaného 2) a žalobcom teda nič nebránilo podať žalobu v zákonom
stanovenej lehote. Poznamenal, že žalobkyňa 1) bola v minulosti odškodnená z titulu bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia. Je preto dôvodné sa zaoberať, či v prípade žiadaného nároku ide
o nemajetkovú ujmu podľa § 11 Občianskeho zákonníka alebo o ďalšie odškodnenie z titulu poškodenia

na zdraví formou bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko žalobkyňa 1) odôvodňuje
svoj nárok zraneniami, ktoré utrpela a následnou rekonvalescenciou. Právo na náhradu nemajetkovej
ujmy a nárok na náhradu škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sú samostatné
právne prostriedky ochrany fyzickej osoby, a preto ich nie je možné uplatniť na základe totožných
skutkových tvrdení. V prípade náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 11 Občianskeho zákonníka možno

priznať aj práva na náhradu škody, ale tieto treba chápať v rozsahu, v akom sa chápe majetkovú
ujma. Ale ak náhrada škody umožňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy, pre tento prípad sú ustanovenia
zákona špecifické, a preto je vylúčené ich uplatňovať cez ochranu osobnosti. Nárok na sťaženie
spoločenského uplatnenia má ten, komu bolo poškodené zdravie a má povahu nemajetkovej ujmy,
lebo sťaženie spoločenského uplatnenia v rodinnom živote spoločenskom je nemateriálnou ujmou.

Súhlasil, že právo na život, zdravie a súkromie sú zložkami práva na ochranu osobnosti, ale v prípade
spoločenského uplatnenia nemajetkovou ujmou, ktorou sa výslovne odškodňuje sťaženie v živote a v
spoločnosti. Má za to, že nároky, ktorými bolo zasiahnuté do jej zdravia, telesnej integrity ako aj do jej
rodinného a súkromného života sa uplatňujú v rámci odškodňovania bolesti poškodeného a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Nesúhlasil s poukazom žalobcov na rozhodnutie ESD vo veci Haasová a

nesúhlasil ani s výškou uplatneného nároku, ktorú považuje za neadekvátnu, a to aj vzhľadom na tú
skutočnosť, že žalobkyňa 1) bola už odškodnená. Vo vzťahu k žalobcom 2) - 7) sa domnieva, že týmto
neprináleží uplatňovať si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko nejde o osoby pozostalých po
obeti dopravnej nehody a pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv žalobkyne 1) nie je daná
bezprostredná väzba medzi oprávnenými a žalovanými 1), 2).

3. Žalovaný 2) s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že
predmetnú dopravnú nehodu eviduje ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX, keďže vozidlo, ktorým
bola škoda spôsobená malo v čase dopravnej nehody u neho dojednané povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňu 1) odškodnil titulom

nárokov na náhradu škody nasledovne: bolestné vo výške 6.757 eur, iná vecná škoda vo výške 218,85
eur, náklady spojené s liečením vo výške 256,75 eur, strata na zárobku počas PN vo výške 667,85 eur,
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10.032 eur. Prvý krát vyplatil žalobkyni poistné plnenie
už dňa 01.12.2014 a nečakal na určenie viny. Poznamenal, že hoci žalobkyni 1) vyplatil uplatnené
nároky titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobkyňa 1) sa na základe tých

istých skutkových okolností domáha ďalšieho odškodnenia súbežne v režime náhrady škody a v
režime ochrany osobnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 24Co/202/2011. Zdôraznil, že žalobkyňa 1) si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch z dôvodov, ktoré sú dôvodom na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, nie na náhradu
nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa 1) svoj nárok odôvodňuje aj návštevami psychiatra po nehode. Tieto

si však u neho neuplatnila, neboli ohodnotené v rámci bodového hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia. Listom zo dňa 14.09.2017 žalobkyňu 1) dokonca naviedol na uplatnenie náhrady škody
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu psychických porúch. Žalovaný 2) ďalej vyjadril
názor, že nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nároky uplatnené žalobcami 1) - 7)
nespadajú pod ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z.. Súčasne vzniesol námietku premlčania všetkých

uplatnených nárokov, a to s poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K zraneniam žalobkyne
1) došlo dňa 05.09.2014 a dňa 06.09.2014 začala plynúť 2-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula
dňa 06.09.2016. Žaloba bola podaná až dňa 09.10.2017, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Nároky
by boli premlčané aj pri aplikácii 3-ročne premlčacej doby, kedy by táto uplynula dňa 06.09.2017.Nesúhlasil s aplikáciou § 104 Občianskeho zákonníka, nakoľko tento sa aplikuje v prípadoch, keď sa
jedná o vyplatenie poistného plnenia voči poistenému, nie však pokiaľ ide o priamy nárok poškodeného.
Poukázal na § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého sa na premlčanie vzťahuje právna

úprava Občianskeho zákonníka ako pri škodcovi, preto je potrebné v tomto prípade aplikovať §
106 Občianskeho zákonníka. Počas konania upravil svoje vyjadrenie k nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie, keď uviedol, že vzhľadom na aktuálny vývoj súdnej praxe už na tejto námietke netrvá.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením uznesenia OR PZ Bratislava III zo dňa 27.04.2016,

lekárskych správ žalobkyne 1), oznámenia žalovaného 2) zo dňa 14.09.2017, zo dňa 14.09.2016, zo
dňa 18.11.2016, zo dňa 13.07.2016, zo dňa 19.01.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Uznesením ORPZ Bratislava III ČVS: ORP-633/1-VYS-B3-2014 zo dňa 27.01.2016 bolo trestné
stíhanie pre trestný čin všeobecného ohrozenia preto, že vodič autobusu patriaceho SAD U., a. s., I.
W., sa plne nevenoval vedeniu vozidla a plne nesledoval situáciu v cestnej premávke v dôsledku čoho

narazil do traktora, pričom následne sa autobus odrazil do stredových zvodidiel vozovky, kde sa prevrátil
na ľavý bok, pričom následkom dopravnej nehody vodič W. utrpel na mieste nehody smrteľné zranenie
a cestujúci utrpeli rôzne zranenia, zastavil, lebo trestné stíhanie je neprípustné proti tomu, kto zomrel.
O. nadobudlo právoplatnosť dňa 25.08.2016.

6. Z lekárskych správ žalobkyne 1) vyplýva, že žalobkyňa utrpela mnohopočetné zranenia a podstúpila
viaceré operácie. Z odborného vyjadrenia, lekárskeho potvrdenia zo dňa 21.10.2014 pre účely trestného
konania vyplýva, že úraz žalobkyne 1) zanechá trvalé následky, a to poškodenie tváre, devastácia
ľavej hornej končatiny, amputácia 5. prsta, jazva v oblasti pravého kolena. U žalobkyne 1) je možné z
toho dôvodu predpokladať sťaženie spoločenského uplatnenia. Dňa 21.01.2016 navštívila žalobkyňa

1) psychiatrickú ambulanciu v súvislosti s prekonanou dopravnou nehodou. Diagnostikovaná jej bola
úzkostne depresívna porucha.

7. Oznámením zo dňa 14.09.2017 oznámil žalovaný 2), žalobkyni 1), že prehodnotil nárok na náhradu
škody za sťaženie spoločenského uplatnenia a poukáže jej náhradu škody vo výške 8.208 eur titulom

sťaženia spoločenského uplatnenia a sumu 36,32 eur titulom náhrady nákladov spojených s liečením.
Oznámením zo dňa 14.09.2016 oznámil žalovaný 2) žalovanému 1), že poukazuje náhradu škody
za náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalobkyne 1) vo výške 14.289,43 eur a za vyplatené
nemocenské dávky žalobkyne 1) a p. H. v celkovej sume 6.012,90 eur. Oznámením zo dňa 18.11.2016
oznámil žalovaný 2) žalovanému 1), že uhradili žalobkyni 1) sumu vo výške 38,85 eur titulom náhrady

škody za náklady spojené s liečením. Oznámením zo dňa 13.07.2016 oznámil žalovaný 2) žalovanému
1), že uhradili žalobkyni 1) sumu vo výške 117,41 eur titulom náhrady škody za náklady spojené s
liečením.

8. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

9. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

10. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.12.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

14. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na premlčanie
nárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúpravaakonapremlčanienárokuprotiosobe,
ktorá škodu spôsobila.

15. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žaloba žalobcov 1) - 7) nie je dôvodná.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaní 1), 2) v konaní vzniesli námietku premlčania žalobcami
uplatneného nároku, zaoberal sa súd na prvom mieste práve otázkou premlčania. V zmysle vyššie
uvedených zákonných ustanovení sa právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch premlčí
vo všeobecnej trojročnej lehote, ktorej začiatok plynutia je viazaný na okamih, v ktorom došlo k
neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby.

Premlčacia doba teda začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv. Žalobcovia svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odvodzujú od
dopravnej nehody, ktorej priamou účastníčkou bola žalobkyňa 1) a ku ktorej došlo dňa 05.09.2014.
Premlčaciadobatedavdanomprípadezačalaplynúťdňa06.09.2014auplynuladňa06.09.2017.Žaloba
však bola súdu doručená až dňa 09.10.2017, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej

lehoty. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že začiatok plynutia premlčacej doby je viazaný na skutočnosť, kedy sa
dozvedeli, kto je za dopravnú nehodu zodpovedný a takto stanovili začiatok plynutia premlčacej doby na
deň 30.11.2016, t. j. deň, kedy žalobkyni 1) bolo doručené uznesenie OR PZ Bratislava III o zastavení
trestného stíhania, v tomto smere sa súd s názorom žalobcov nestotožňuje. Ako už bolo vyššie uvedené,
v prípade nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv plynie

premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom došlo k zásahu do týchto zákonom chránených
práv. Nie je pritom dôležité, či a kedy bol porušovateľ osobnostných práv uznaný za zodpovedného
z protiprávneho zásahu do osobnostných práv poškodeného v inom, napr. trestnom konaní. Navyše,
podľa tvrdení žalovaného 2), žalobkyni 1) bolo prvý krát vyplatené poistné plnenie už dňa 01.12.2014
(táto skutočnosť nebola v konaní žalobcami rozporovaná). Žalobkyňa 1) a v tej súvislosti aj ostatní

žalobcovia teda už minimálne od toho momentu vedeli, kto je za možný zásah do osobnostných práv
zodpovedný, a preto nebol dôvod čakať až na doručenie rozhodnutia v trestnom konaní. V súvislosti
so vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k žalovanému 2) žalobcovia poukázali na § 104
Občianskehozákonníka,podľaktoréhopremlčaciadobanapoistnéplneniezačínaplynúťrokpopoistnej
udalosti. Na tomto mieste súd konštatuje, že žalobcovia sa svojho nároku voči žalovanému 2) domáhajú

ako voči poisťovateľovi, ktorý uzavrel s poisteným, žalovaným 1), zmluvu o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Tento zákon v ustanovení § 15 ods. 1 upravuje priamy nárok na náhradu škody poškodeného voči
poisťovateľovi. Znamená to teda, že poškodený, v tomto prípade žalobcovia, si môžu svoj nárok na

náhradu škody uplatniť priamo voči žalovanému 2). V zmysle ustálenej judikatúry sa škodou rozumie
škoda v širšom zmysle slova, ktorá poníma aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňovanej podľa
ustanovení §§ 11 - 13 Občianskeho zákonníka. Aj takýto nárok si teda poškodený môže uplatňovať
titulom povinného zmluvného poistenia u poisťovateľa. Keďže poisťovateľ nie je priamym škodcom; sám
do osobnostných práv poškodeného nezasiahol, poskytuje poškodenému vo svojej podstate poistné

plnenie, ktoré predstavuje náhradu spôsobenej škody. V tomto smere by aplikácia ustanovenia § 104
Občianskeho zákonníka bola správna. Zákonodarca však v ustanovení § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001
Z. z. stanovil, že na premlčanie nároku na náhradu škody poškodeného voči poisťovateľovi (teda
poistného plnenia) platí rovnaká právna úprava, ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu
spôsobila. Týmto ustanovením je ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka. Len toto ustanovenie

upravuje plynutie premlčacej lehoty nároku na náhradu škody poškodeného voči škodcovi. Právna
úprava premlčania v § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. je špeciálnou úpravou k úprave obsiahnutej v
Občianskom zákonníku, a teda aj k ustanoveniu § 104 Občianskeho zákonníka. Je preto potrebné pre
posúdenie premlčania aplikovať práve toto ustanovenie osobitného právneho predpisu a vec posúdiťpodľa ustanovenia, na ktoré priamo odkazuje, a to podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Podľa §
106 Občianskeho zákonníka sa nárok na náhradu škody premlčí v 2 ročnej subjektívnej premlčacej
lehote, najneskôr však v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote. Obe lehoty sú od seba nezávislé a

plynú každá samostatne. Ak uplynie jedna z nich, nárok sa náhradu škody sa premlčí bez ohľadu na
to, že druhá lehota ešte neuplynula. Začiatok subjektívnej premlčacej lehoty sa viaže na vedomosť
poškodeného, že mu bola spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Objektívna premlčacia lehota začína
plynúť od momentu vzniku škodovej udalosti. Aplikujúc na súdenú vec objektívna premlčacia lehota
začala plynúť nasledujúcim dňom po škodovej udalosti, t. j. dňom 06.09.2014 a uplynula dňa 06.09.2017,

t. j. viac ako mesiac pred podaním žaloby zo strany žalobcov. Vzhľadom ku skutočnosti, že do
momentu podania žaloby na súd uplynula objektívna premlčacia lehota, súd ďalej plynutie subjektívnej
premlčacej lehoty neskúmal. S poukazom na uvedené súd vyhodnotil aj vo vzťahu k žalovanému 2)
nárok uplatnený žalobcami ako premlčaný. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že pokiaľ žalobcovia
poukazovali na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/113/2006, treba uviesť, že toto rozhodnutie riešilo
otázku priameho uplatňovania nárokov na náhradu škody poškodenými voči poisťovateľovi. V tejto

súvislostijepotrebnésiuvedomiť,žečeskáprávnaúpravapoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla neobsahuje špeciálne ustanovenie o premlčaní tak, ako je tomu podľa
slovenskej právnej úpravy v § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001. Z. z.. V tomto smere je potom odkaz na
toto rozhodnutie nepriliehavý.

16. Aj v prípade premlčania uplatneného nároku by bolo možné žalobcom tento priznať, avšak len
za predpokladu, že vznesená námietka premlčania by bola v rozpore s dobrými mravmi. Vznesenie
námietky premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, môžu ale nastať situácie, keď uplatnenie
tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby
nezavinila a voči ktorej by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol

neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ňou uplatňovaného práva a s
dôvodmi,prektorésvojeprávovčasneuplatnila.Hocižalobcoviamalizato,ženárok,ktorýjepredmetom
žaloby v tomto konaní, si uplatnili včas, najmä žalobkyňa 1) z opatrnosti uviedla dôvody, pre ktoré
zmeškala včasné podanie žaloby v rámci plynutia premlčacej doby. Boli nimi hospitalizácia, keď počas 3
rokov od nehody absolvovala 7 operácii a hospitalizovaná bola 117 dní. Tiež uvádzala, že sa psychicky

necítila dobre, keď mala strach najmä z cestovania autobusom a vzhľadom na jej výzor sa necítila
na to, aby sa postavila pred súd. Vedela, že ju čakajú ešte operácie a nebude začínať niečo, kde
sa nebude môcť zúčastniť. Súd nespochybňuje vážnosť stavu žalobkyne 1) a nutnosť hospitalizácie
a jej zhoršený psychický stav, avšak má za to, že hospitalizácia v rozsahu 117 dní z troch rokov, čo
je viac ako 1.000 dní, nemohla byť tým dôvodom, ktorý bránil žalobkyni podať žalobu včas. Pokiaľ

žalobkyňa 1) argumentovala svojim fyzickým výzorom, treba uviesť, že na priamu otázku súdu, či jej
fyzický výzor bol dôvodom pre nepodanie žaloby včas, žalobkyňa 1) poukázala len na svoj psychický
stav, pričom k jej fyzickému výzoru sa viac nevyjadrila. Súd má preto za to, že dôvodom nepodania
žaloby včas bol skôr psychický stav žalobkyne ako jej fyzický výzor. Ako uviedla sama žalobkyňa, jej
zhoršený psychický stav pramenil predovšetkým zo strachu z cestovania autobusom. Dôvodne sa tak

možno domnievať, že žalobkyňa prežívala úzkostné stavy najmä, keď cestovala, alebo mala cestovať
autobusom, čo však nemožno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie premlčacej lehoty. To,
že žalobkyňa 1) nechcela žalobu podávať počas plynutia premlčacej lehoty, lebo ju čakali operácie a
nechcela začínať niečo, kde sa nebude môcť zúčastniť, bolo jej slobodné rozhodnutie. Z tohto pohľadu
jej nič nebránilo v tom, aby si uplatnila nárok žalobou včas. Žalobkyňa 1) podľa vlastného uváženia

odkladala začatie konania o uplatnenom nároku. Navyše, ako žalobkyňa 1) sama uviedla, nároky na
náhradu škody voči žalovanému 2) si uplatňovala od počiatku, t. j. už od roku 2014, a to osobne. Nič jej
tedanebránilvtom,abysisvojenárokyuplatňovalaajvsúdnomkonaní.Takistovneprospechžalobkyne
1) nepriamo svedčí aj tvrdenie žalobcu 2), ktorý uviedol, že sa pri uplatňovaní svojich nárokov riadili
pokynmi ich právneho zástupcu. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa 1) už v čase pred podaním žaloby

mala k dispozícii odborne zdatnú osobu, prostredníctvom ktorej si mohla nárok uplatniť včas. To, že tak
neurobila, bolo jej slobodné rozhodnutie, ktoré nemožno pripísať na ťarchu žalovaným 1), 2). Žalobca 2)
sa na výslovnú otázku súdu, prečo sa rozhodol uplatňovať si svoj nárok až po uplynutí 3 rokov od zásahu
do jeho osobnostných práv, obmedzil len na tvrdenie, že sa riadili pokynmi ich právneho zástupcu. Iné
dôvody, ktoré by mu bránili v podaní žaloby včas, neuviedol. Ostatní žalobcovia neuviedli žiadne dôvody,

ktoré by im bránili v podaní žaloby počas plynutia premlčacej doby.17. S poukazom na uvedené za stavu, kedy súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné
vznesenú námietku premlčania vyhodnotiť ako takú, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi, zamietol
žalobu ako nedôvodnú voči všetkým žalobcom v celom rozsahu.

18. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

20. O trovách konania vo vzťahu k žalobkyni 1) rozhodol súd v zmysle § 257 CSP. V danom prípade súd
dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v predmete konania, keď sa žalobkyňa 1) domáhala svojho
nároku za zásah do jej osobnostných práv. Je nepochybné, že žalovaný 1) zasiahol do osobnostnej sféry
žalobkyne dopravnou nehodou, a preto s poukazom na túto skutočnosť súd nepovažuje za spravodlivé

priznať žalovaným 1) ani 2) ako úspešnej strane voči žalobkyni 1), 2) nárok na náhradu trov konania.

21. V prípade žalobcov 2) - 7) však súd dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol, keď títo odvodzujú
zásah do ich osobnostných práv od zásahu do osobnostných práv žalobkyne 1), ktorá bola dopravnou
nehodou primárne poškodená. Vo vzťahu k žalobcom 2) - 7) súd preto pri rozhodovaní o nároku na

náhradu škody postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou boli žalovaní 1), 2), preto
im súd voči žalobcom 2) - 7) priznal nárok na náhradu trov konania, o ktorých výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP), pričom náhradu trov
konania sú žalobcovia 2) - 7) povinní žalovaným 1), 2) uhradiť spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci
výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.