Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203682
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118203682.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobkyne: Y. J., K.. XX.X.XXXX, O.

S. W. I. XX, XXX XX V. zastúpenej JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom Mlynská 28, 040
01 Prešov proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82 , 826 58
Bratislava, IČO: 36 062 235 zastúpená KOOPERATIVOU poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so
sídlomŠtefanovičova4,81623Bratislava,IČO:00585441,onáhraduškodyzublíženianazdraví,takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 16.964 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania v sume 1.087,56 eura, stratu

na zárobku v sume 804,07 eura s 5 % úrokom z omeškania od 16.3.2018 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 6.4.2018 domáhala voči žalovanému náhrady
škody na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 16.964 eur s 5 % úrokom z
omeškania ročne od 12.6.2018 do zaplatenia, straty na zárobku v sume 804,07 eura a straty na zárobku

v sume 804,07 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16.3.2018, pričom svoj návrh odôvodnila tým,
že pri dopravnej nehode dňa 9.4.2016 utrpela ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle zn. Fiat Punto,
ev.č.V.-XXXEGťažkéublíženienazdraví.Motorovévozidlozn.FiatPuntoviedolvodičX.J.,jejsyn,ktorý
v ľavotočivej zákrute nezvládol vedenie vozidla, prešiel s vozidlom cez stredovú čiaru, potom vpravo
mimo vozovku do priekopy, kde sa s vozidlom prevrátil. Na základe uznesenia Okresnej prokuratúry
Prešov zo dňa 7.10.2016 č. 3Pv 261/16/7707-15 bolo trestné stíhanie obvineného Jozefa Lacka
zastavené, nakoľko nedala súhlas na trestné stíhanie. V dôsledku úrazu utrpela rozsiahle poranenia

a podľa lekárskeho posudku MUDr. Jozefa Bujňáka z 22.2.2018 bolo sťaženie jej spoločenského
uplatnenia stanovené vo výške 930 bodov. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje
zaokrúhlene sumu 16.964 eura.
Prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila podaním dňa 27.2.2018 v spoločnosti Kooperativa
poisťovňa, a.s., VIG z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 16.964 eur , avšak žalovaná poisťovňa v zákonnej lehote jej nárok neplnila., preto

uplatňuje okrem nároku aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 12.6.2018 /3 mesiace +
15 dní od uplatnenia dňa 27.2.2018/ do zaplatenia.
Následkom úrazu bola práceneschopná od 10.4.2016 do 14.5.2017, t.j. 372 kalendárnych dní. Denný
vymeriavací základ (DVZ) podľa potvrdenia zamestnávateľa GI GROUP, s,r.0., Bratislava zo dňa31.10.2017 činí 22,5966 eura. Strata na jej zárobku počas pracovnej neschopnosti predstavuje sumu
2.121,82 eura. Tento nárok uplatnila prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 6.11.2017 v
Kooperative poisťovni, a.s., VIG., táto na základe oznámenia zo dňa 15.3.2018 VIG plnila len sumu

1.317,75 eur., preto žaluje zvyšnú sumu 804,07 eura ako aj zákonné úroky z omeškania od 16.3.2018
do zaplatenia.

2. Žalovaný vo vyjadrení doručenom dňa 6.7.2018 považoval žalobu za nedôvodnú s tým, že za škodu
spôsobenú žalobkyni prevádzkou predmetného motorového vozidla zodpovedá osoba bez poistenia

zodpovednosti a škody, ktorej náhrady sa žalobkyňa domáha jej bola spôsobená jej synom Jozefom
Lackom, ktorý porušil pravidlá cestnej premávky tým, že viedol motorové vozidlo v obci neprimeranou
rýchlosťou, v dôsledku čoho nezvládol riadenie motorového vozidla a s vozidlom sa prevrátil.
Žalovaný ďalej namietal v časti náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, že je nevyhnutné, aby
tento nárok poškodenej bol preukázaný, pričom nevyhnutným atribútom posudku, ktorým sťaženia
spoločenského uplatnenia má byť ohodnotené, je jeho kontrolovateľnosť s tým, že z lekárskeho

posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočnosti posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu
930 bodov v prípade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázal na to, že z tohto
dôvodu bol právny zástupca žalobkyne zo strany poverenej poisťovne vyzvaný na predloženie príslušnej
zdravotnej dokumentácie, nakoľko zdravotná dokumentácia predložená poisťovni bola pomerne strohá
a nekompletná. Žalovaná sa preto obrátila na znalecký ústav so žiadosťou o posúdenie správnosti a

adekvátnosti bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak vzhľadom na absenciu
lekárskych záznamov a nekompletnej zdravotnej dokumentácie nie je možné vypracovať odborné
vyjadrenie. Vyzval preto žalobkyňu, aby predložila kompletnú zdravotnú dokumentáciu.
Ďalej žalovaný namietal predčasnosť podania žaloby z dôvodu, že v čase podania žaloby nebolo
ukončené šetrenie, resp. likvidácia predmetnej poistnej udalosti. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na

to, že nie je možné uplatniť právo na poistné plnenie bez ukončenia likvidácia poistnej udalosti a pokiaľ
nedošlo k ukončeniu likvidácie poistnej udalosti, osoba, ktorá má právo na poistné plnenie sa musí
domáhaťurčovacoužalobouskončeniavyšetreniapoistnejudalostianárok,ktorýpredchádzaskončeniu
vyšetrovania by mal súd ako predčasne podaný návrh zamietnuť. V opačnom prípade by si súd prisvojil
právo vyšetriť poistnú udalosť priamo v súdnom konaní, na čo súd nemá právomoc.

Ďalej žalovaný namietal vo vzťahu k strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti, že si žalobkyňa
uplatňuje rozdiel medzi požadovanou sumou 2.121,82 eura a vyplatenou sumou 1.317,75 eura, ktorú
sumu si uplatnila listom zo dňa 6.11.2017., pričom ju listom zo dňa 14.11.2017 vyzval k doloženiu
dokladov škodovej udalosti a to rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní nemocenských dávok spolu
s dokladom o ich vyplatení, na čo však žalobkyňa nereagovala a opätovnou výzvou z 5.2.2018 vyzval

žalobkyňu na predloženie týchto dokladov, bez ktorých nie je možné ukončiť likvidáciu uplatnenej
škody.RozhodnutieSociálnejpoisťovneč.XXX-XXXXXX-D.-XX/XXXXbolopoverenejpoisťovnizaslané
mailom dňa 6.3.2018.
Žalovaný oponoval aj tvrdeniu žalobkyne, že jej denný vymeriavací základ v predmetnom období bol
22,5966 eura, nakoľko z predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplýva, že výška denného

vymeriavacieho základu žalobkyne po zaokrúhlení 4 desatinné miesta nahor bola 14,3000 eura. Preto
poverená poisťovňa dňa 13.3.2018 ukončila šetrenie uplatneného nároku a poukázala žalobkyni poistné
plnenie vo výške 1.317,75 eura a poukazuje na to, že žalobkyňou požadovaný nárok nie je dôvodný.
Ohľadom úrokov z omeškania namietal uplatňovaný úrok z omeškania s poukazom na to, že takýto
nárok patrí poškodenému iba v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona

č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
osobného motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o PZP)., k čomu v
danom prípade nedošlo.

3. Žalobkyňa v replike doručenej dňa 31.7.2018 oponovala tvrdeniam žalovaného s tým, že jeho

námietky k obsahu lekárskeho posudku sú irelevantné, účelové so snahou neplniť uplatnené právo
na náhradu škody, pretože ak mu vznikli pochybnosti o správnom hodnotení bolestného a správnom
hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, mal právo požiadať o vydanie
znaleckého posudku. Praxou žalovaného je, že ako dôkaz oproti lekárskemu posudku predloženému
poškodeným, predkladá odborné vyjadrenie avšak bez osobného vyšetrenia poškodeného a takéto

odborné vyjadrenie nie je znaleckým posudkom. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z.
nevyplýva, aby právo na náhradu škody z titulu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia sa
dokazovalo lekárskymi správami a na základe ktorých by sa určila výška škody, čo je praxou odborných
vyjadrení. Žalobkyňa rovnako oponovala voči predčasnosti podanej žaloby s tým, že uplatnený nároknebol uspokojený v lehote podľa § 11 ods. 6,7 Zákona o PZP, lebo poškodený právo na náhradu škody
oznámil už 8.11.2016, žaloba bola vypracovaná až dňa 6.4.2018, teda 1 a pol roka od oznámenia škody.
Žalobkyňa svoje právo na náhradu škody oznámila a preukázala zákonným spôsobom, pričom žalovaný

bol povinný skončiť šetrenie do 3 mesiacov, a keďže nesplnil svoju povinnosť voči poškodenému, dostal
sa aj do omeškania a to bez ohľadu na to, či zaslal alebo nezaslal oznámenie v zmysle § 11 ods. 6
písm. a), b) zákona o PZP.
K námietkam žalovaného ohľadom škody z titulu straty na zárobku počas práceneschopnosti a
z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobkyňa oponovala, že si stratu na zárobku počas

práceneschopnosti uplatnila písomným podaním zo dňa 6.11.2017 a preukázala to listinnými dôkazmi.
Zamestnávateľ jej denný vymeriavací základ určil v zmysle § 84 zákona č. 461/2003 Z.z. vo výške
22,5966 eura a za správnosť tohto určenia je zodpovedný zamestnávateľ. Žalovaný uhradil len časť z
tohto nároku, keď vychádzal z denného vymeriavacieho základu určeného Sociálnou poisťovňou pre
určenie nároku na nemocenské, avšak Sociálna poisťovňa určila pravdepodobný denný vymeriavací
základ na určenie výšky nemocenského vo výške 14,3000 eura. Nárok z titulu sťaženia spoločenského

uplatnenia si uplatnila písomným podaním 27.2.2018 zákonným spôsobom a preukázala zákonným
spôsobom a to lekárskym posudkom vystaveným MUDr. Bujňákom vo výške 16.964 eur, avšak žalovaný
neposkytol žiadne plnenie. Vo vzťahu k nároku na ročný úrok z omeškania žalobkyňa poukázala
na to, že právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody
nie je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať

poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia, a tým nezaniká povinnosť poisťovateľa
poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí a túto náhradu plniť riadne a včas.
Poisťovateľ nie je v zmysle § 11 ods. 6 písm. a), b) zákona o PZP, povinný len začať prešetrovanie
povinnej udalosti a skončiť ho v lehote 3 mesiacov a oznámiť výsledky prešetrenia poškodenému, ale
je predovšetkým povinný poškodenému jeho oprávnené preukázané nároky reálne plniť. Pokiaľ nesplní

túto svoju povinnosť, dostáva sa do omeškania podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka (OZ) s
plnením a poškodený má nárok na úroky z omeškania.

4. Žalujúca aj žalovaná strana na svojich stanoviskách zotrvali aj na pojednávaní konanom dňa
16.5.2019, na ktorom sa súd pokúsil o mimosúdne vysporiadanie sporu, avšak bezvýsledne.

5. Po tomto pojednávaní žalobkyňa podaním doručeným dňa 4.10.2019 zobrala žalobu sčasti späť o
zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 16.964 eur s tým, že dňa 23.9.2019 poverená
poisťovňa plnila žalobkyni túto sumu. Žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z
omeškania z tejto sumy za čas od 12.6.2018 do 23.9.2019 vo výške 1.087,56 eura, ako aj zotrvala na

nároku straty na zárobku v sume 804,07 eura s prísl.

6. Žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby, avšak zotrval na svojich námietkach voči úroku z
omeškania, aj voči náhrade na strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov:
uznesenie Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 7.10.2016 č. 3Pv/261/16/7707/15, lekársky posudok o
bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22.2.2018 a k nemu pripojené prepúšťacia
správa z 22.5.2016, lekárske správy z 11.7.2016, 15.8.2016, 5.9.2016, 13.6.2016, 3.12.2016, 4.1.2017,
5.1.2017, 11.1.2017, 9.11.2016, 12.1.2017, uplatnenie nároku zo dňa 27.2.2018, Oznámenie o

postúpení vysporiadania nároku z 8.11.216, uplatnenie straty na zárobku zo dňa 6.11.2017, potvrdenie
o strate na zárobku zo dňa 31.10.2017, potvrdenie o práceneschopnosti N3080029,Oznámenie o
poistnom plnení zo dňa 19.3.2018, vyjadrenie žalovaného z 29.6.2018 k nemu pripojené výzvy na
predloženie dokladov zo 14.11.2017 a 15.3.2018, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 9.5.2016 č.
200-074812-CA02/2016, stanovisko žalujúcej strany k vyjadreniu žalovaného z 31.7.2018 a následne

vyjadrenie žalovanej strany zo 17.8.2018 a zistil tento skutkový stav:

8. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 7. októbra 2016 č.k. 3Pv 261/16/7707/-15, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 28.10.2016, v trestnej veci vedenej proti obvinenému X. J. za prečin ublíženia
na zdraví podľa § 158 Trestného zákona súd zistil, že podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku

s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku trestné stíhanie vedené proti
obvinenému X. J., K.. XX. XX. XXXX B. V., trvalé bytom V., S. W. I. Č.. XX, za prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že dňa 09. 04. 2016
v čase p 17.10 hod. v V. - D., viedol po ceste XX/XXX v smere do obce Y. osobné motorové vozidloznačky Fiat Punto, EVČ: V.-XXXEG, porušením ustanovenia § 16 ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke tým, že v obci premával rýchlosťou najmenej 88,41 km/hod. v ľavotočivej zákrute vedenie
vozidla nezvládol, prešiel vľavo cez stredovú deliacu čiaru, následne brzdením a vytočením volantu

vpravo prešiel v pravo mimo vozovku do priekopy, kde sa prevrátil, pričom Y. J., K.. XX. XX. XXXX, trvalé
bytom V., S. W. I. Č.. XX utrpela reznú ranu ľavého líca. podvrtnutie krčnej chrbtice, sériové zlomeniny I.
- VIII. rebra vpravo s pomliaždením pravých pľúc. sériové zlomeniny I. - VI. rebra vľavo s pomliaždením
ľavých pľúc, nestabilnú tlakovú zlomeninu IV. hrudníkového stavca, tlakovú zlomeninu I. driekového
stavca, pomliaždenie chrbtice v hrudníkovo driekovej oblasti, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom

úlomkov s dobou liečenia a práceneschopnosťou 11-12 mesiacov a Y. V., K.. XX. XX. XXXX, I. O. Y. Č..
XXX viaceré kožné odreniny v oblasti tváre obojstranne, prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných a
záhlavnej oblasti hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice, kožné odreniny zadnej plochy pravej ruky, zlomeninu
dolnej časti pravej vretennej kosti, zlomeninu bodcovitého výbežku pravej lakťovej kosti s dobou liečenia
a práceneschopnosti 37 - 38 dní, zastavil, pretože trestné stíhanie je neprípustné nakoľko poškodení
nedali súhlas s trestným stíhaním.

9.Zpredmetnéhorozhodnutiasúdzistil,žeX.J.kritickéhodňaviedolmotorovévozidlorýchlosťou40-50
km/hod. Pred ľavotočivou zákrutou išiel vo svojom jazdnom pruhu, chcel zabrzdiť, ľavá zadná strana sa
pootočiladoprotismernéhopruhu.Svolantompootočildopravejstrany,vozidlosastaloneovládateľným,
vyleteli z cesty, kde sa kotúľali po poli. Vo vozidle viezol brata Y. J., Y.I. V., priateľku svojho brata, družku

U. Z. a mamu Y. J.. K príčinám nehody z technického hľadiska sa vyjadril znalec z odboru cestnej
dopravy, ktorý stanovil, že vodič viedol vozidlo rýchlosťou 88,41 km/hod., v ľavotočivej zákrute nezvládol
vedenie vozidla, prešiel cez stredovú čiaru do protismeru, kde dostal šmyk, v šmyku prešiel naspäť do
svojho jazdného pruhu, tak prešiel vpravo mimo cestu, kde narazil do priekopy rýchlosťou 64.77 km/
hod. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy obvineného a to jazda

vyššou rýchlosťou ako je v danom úseku dovolená a s tým súvisiace neprispôsobenie rýchlosti jazdy
najmä svojim schopnostiam. Z právneho hľadiska obvinený porušil ustanovenie § 16 ods. 4 Zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke, z ktorého vyplýva, že vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50
km/hod.

10. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom MUDr.
Jozefom Bujňákom, MBA dňa 22.2.2018 súd zistil, že v časti hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia lekár posúdil poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice vo výške 190 bodov a zvýšenie o
95 bodov, spolu 285 bodov, poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké na 390 bodov a
zvýšenie o 195 bodov, celkom 585 bodov a obmedzenie pohyblivosti ľavého ramenného kĺbu ľahkého

stupňa na 40 bodov a zvýšenie o 20 bodov, celkom na 60 bodov, teda celkový počet bodov stanovil na
930 bodov s odôvodnením, že zvýšenie o 50 % u každej položky bolo vykonané vzhľadom na zníženie
spoločenského a pracovného uplatnenia jedinca v rodinnom a spoločenskom živote.

11. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že po nehode sa jej zmenil život, pretože ak bola pred nehodou

aktívna a pracovala v spoločnosti Gi Group s. r. o., a teda mala ťažšiu prácu, po nehode si hľadá ľahšiu
prácu a nevydrží v nej dlho pracovať, pretože bolesť neustúpila a stále ju bolí kľúčna a drieková časť
chrbtice.Musínosiťbedrovýpás,keďjedlhšienanohách.Spoločenskýživotsajejúplnezmenil,nemôže
nosiť ani vysoké topánky, ale len nízke a športové, aby nepreťažila chrbticu. Je citlivá a nervózna z
hluku., predtým hrávala futbal, chodila na klzisko, teraz tieto činnosti robiť nemôže. Nemôže dlho stáť

na nohách a rovnako nemôže ani dlho sedieť. Bola veselý, športový, aktívny typ a život sa jej zmenil.
Pred úrazom rada ručne šila, ale v dôsledku úrazu, nie je schopná túto činnosť vykonávať. Úraz utrpela
vo veku 46 rokov.

12. Listom zo dňa 8.11.2016 oznámila Slovenská kancelária poisťovateľov právnemu zástupcovi

žalobkyne, že škodovú udalosť, ktorá bola oznámená dňa 13.6.2016 zaevidoval a poveril jej vybavením
v zmysle § 24 ods. 9 zákona o PZP žalovanú KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group,
( poisťovňa), ktorej spoločnosti postúpili aj nároky na vybavenie.

13. Podľa potvrdenia o strate na zárobku počas PN - úrazový príplatok zo dňa 31.10.2017 vydaného

spoločnosťou Gi Group Slovakia, s. r. o., že žalobkynin denný DVZ v zmysle § 84 zákona č. 461/2003
Z.z. je 22,5966 eura. Zamestnávateľ žalobkyni zároveň potvrdil, že bola práceneschopná od 10.4.2016
do 14.5.2017.14. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti N03829 vydaného MUDr. Michalom Padom,
všeobecným lekárom, ošetrujúcim lekárom žalobkyne, táto bola práceneschopná od 11.4.2016 do
14.5.2017.

15. Listom zo dňa 6.11.2017 uplatnila žalobkyňa v poisťovni prostredníctvom právneho zástupcu
nárok straty na zárobku počas práceneschopnosti, v ktorom uvádza, že v nadväznosti na doterajšiu
korešpondenciu zasiela doklady ku strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti s tým, že
následkom úrazu bola poškodená, práceneschopná od 10.4.2016 do 14.5.2017, t.j. 372 kalendárnych

dní. DVZ podľa potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 31.10.2017 činí 22,5966 eura. Keďže v 1.-3.deň
dočasnej PN jej patrí nárok vo výške 55 % DVZ za toto obdobie, strata predstavuje 37,28 eura,
4.-372.deň dočasnej PN 25 % DVZ, čo predstavuje 2.084,54 eura, celkom uplatňuje nárok vo výške
2.121,82 eura. Predmetný list prevzala poisťovňa 8.11.2017.

16. Listom zo dňa 14.11.2017 adresovaným právnemu zástupcovi žalobkyne poisťovňa vyzvala

žalobkyňu na doloženie dokladov ku škodovej udalosti zo dňa 9.4.2016 a to rozhodnutia Sociálnej
poisťovne o priznaní nemocenských dávok a doklad o ich vyplatení.

17. Listom zo dňa 5.2.2018 adresovaným právnemu zástupcovi žalobkyne poisťovňa podala písomné
vysvetlenie k uplatnenému nároku s tým, že k tomuto dňu nemôže poskytnúť poistné plnenie z uvedenej

poistnej udalosti, nakoľko nebol preukázaný nárok alebo rozsah poistného plnenia na náhradu škody
v zmysle § 15 ods. 1 Zákona PZP a žiada k likvidácii poistnej udalosti predložiť rozhodnutie Sociálnej
poisťovne o priznaní nemocenských dávok a doklad o jej vyplatení.

18. Meilom zo dňa 6.3.2018 bolo potvrdenie Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach žalovanej

poisťovni zaslané.

19. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 9.5.2016 č. 200-074812-CA02/2016 žalobkyni bol
priznaný nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 10.4.2016 vo výške
7,865 eur/deň.

Rozhodnutie sa odvoláva na zákon č. 413/2012 Z. z. a to § 11 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého
všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok s tým, že výška nemocenskej dávky
sa v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 310/2006 Z.z. určuje z pravdepodobného denného
vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ bol určený 14,3000 eura.

20. Listom zo dňa 19.3.2018 oznámila poisťovňa právnemu zástupcovi žalobkyne k poistnej udalosti č.
9526727088, ktorá jej bola nahlásená 9.11.2017 a vznikla 9.4.2016, že dňa 13.3.2018 ukončila šetrenie
poistnej udalosti a na základe toho v prílohe tohto listu predkladá výpočet výšky plnenia.
Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie strata na zárobku počas práceneschopnosti je

priznaná na základe denného vymeriavacieho základu podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, nakoľko
vyplatená náhrada príjmu zamestnávateľovi nekorešponduje s uvedenou výškou DVZ. Z tohto dôvodu
teda poukazuje poistné plnenie len vo výške 1.317,75 eura.
Podľa prílohy k tomuto oznámeniu DVZ predstavuje 14,30 eura a počet započítaných dní PN 365.

21. Listom zo dňa 27.2.2018 uplatnila žalobkyňa v poisťovni nárok z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia, v ktorom podaní uvádza, že v nadväznosti na terajšiu korešpondenciu zasiela lekársky
posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný MUDr. Jozefom Bujňákom dňa 22.2.2018.
Predmetný list poisťovňa prevzala dňa 1.3.2018.

22. Dňa 15.3.2018 zaslala odborná likvidátorka poisťovne právnemu zástupcovi žalobkyne meilom list,
v ktorom oznamuje, že rieši uplatnený predmetný nárok sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne,
pričom však zdravotná dokumentácia, ktorou disponuje je dosť strohá, napr. po prvom ošetrení pani
J. vo Fakultnej nemocnici Prešov dňa 9.4.2016 do 22.5.2016 bola odporúčaná kontrola o 3 týždne
na traumatologickom oddelení, ale takýto lekársky záznam nemá k dispozícii. Tiež bola odporúčaná

kontrola na neurologickom oddelení FNsP v Prešove po absolvovaní rehabilitácie od 14.7.2016, ale
takýtozáznamoplánovanejkontroletiežchýba.Poslednúzdravotnúdokumentáciu,ktorúmákdispozícii
jezodňa12.1.2017zneurologickejambulanciePrešov.Potomtoobdobíďalšiuzdravotnúdokumentáciu
nemá. V tomto liste uvádza, že by chcela požiadať o zabezpečenie vyššie chýbajúcej zdravotnejdokumentácie,abymohlaadekvátneposúdiťuplatnenýnárok,riadnevykonaťúkonznaleckejčinnostiza
účelom preskúmania správnosti hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku
spracovanom MUDr. Jozefom Bujňákom zo dňa 22.2.2018 a skončí tak prešetrenie potrebné na zistenia

rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie v zmysle ustanovenia § 11 ods.6 písm. a)
zákona o PZP.

23. V priebehu konania poisťovňa predložila odborné vyjadrenie č. 293/2019 vypracovaného Inštitútom
forenzných medicínskych expertíz s.r.o., znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia dňa

23.8.2019,kdetátozhodnotilalekárskyposudokMUDr.Bujňákavovecibodovéhoohodnoteniasťaženia
spoločenského uplatnenia za správny a nárok za preukázaný.

24. Listom zo dňa 19.9.2019 poisťovňa oznámila právnemu zástupcovi žalobkyne, že dňa 17.9.2019
ukončila šetrenie poistnej udalosti a poukazuje sumu 16 964 eur žalobkyni.

25. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

26. Predmetom konania sú nároky žalobkyne na náhradu škody v dôsledku poistnej udalosti, ktorý nárok

je potrebné posúdiť podľa ustanovení § 420 a 427 OZ s tým, že nároky poškodenej na náhradu škody
z ublíženia na zdraví upravuje zákon o PZP ako špeciálny právny predpis k vzťahu k Občianskemu
zákonníku.
Účelom tejto špeciálnej právnej úpravy je zabezpečenie čo najadekvátnejšej ochrany obetí dopravných
nehôd, pričom eurokonformný výklad účelu tejto právnej úpravy

(Smernica EP a Rady č. 2009/103/ES) považuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel (poistenie motorového vozidla) za osobitne dôležité pre občanov
Európy, či sú držiteľmi poistenia alebo poškodenými pri nehode. Je takisto dôležité pre poisťovacie
spoločnosti, keďže tvorí dôležitú časť obchodu s neživotným poistením v Spoločenstve. Poistenie
motorových vozidiel taktiež vplýva na voľný pohyb osôb a vozidiel. Preto by kľúčovým cieľom činnosti

Spoločenstva v oblasti finančných služieb malo byť posilnenie a konsolidácia vnútorného trhu poistenia
motorových vozidiel. Každý členský štát by mal prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie krytia
zodpovednosti za škodu vzhľadom k používaniu vozidiel normálne sa nachádzajúcich na svojom území.
Rozsah krytej zodpovednosti a podmienky poistného krytia budú stanovené na základe tých opatrení.
Je preto potrebné podriadiť výklad právnych ustanovení zákona o PZP tomuto eurokonformnému

výkladu, ktorý sleduje cieľ odškodniť obete dopravných nehôd, teda ich práva a nároky uspokojiť čo
najskôr a v zmysle spravodlivého zákonného rámca.

27. Podľa § 4 ods. 1.-4. zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene
odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil

príslušným subjektom6b)
uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky
nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky,
dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je
povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa
odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.28. Podľa § 5 ods. 1 písm b. č. 1 vyššie uvedeného zákona, ak poistná zmluva neustanovuje inak,
poisťovateľnenahradízapoistenéhoškodu,akideozodpovednosťzaškodupodľa§4ods.2písm.b)až
d) , za ktorú poistený zodpovedá

svojmu manželovi alebo osobám, ktoré s ním v čase vzniku škodovej udalosti žili v domácnosti.

29. Podľa § 11 ods. 6.- 8. vyššie uvedeného zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na

poskytnutie poistného plnenia.
Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu.15a)

30. Žalobkyňa má teda nárok voči žalovanému na plnenie nárokov z garančného fondu podľa § 24

ods.2 písm. b) a ods. 3 zákona o PZP.

31. Keďže Slovenská kancelária poisťovateľov v zmysle § 24 ods. 9 zákona o PZP postúpila vybavenie
škodovej udalosti na KOOPERATIVU poisťovňu, a. s. Vienna Insurance Group a táto aj predmetné
nároky žalobkyne uspokojovala, niet sporu o pasívnej legitimácii žalovanej poisťovne.

32.Pokiaľžalovanápoisťovňanamietalanedôvodnosťuplatnenýchnárokovspoukazomnapríbuzenský
pomer vodiča, ktorý spôsobil dopravnú nehodu k poškodenej žalobkyni, je zrejmé z dikcie zákona, že
nároky, ktoré uplatňuje žalobkyňa sú nárokmi dôvodnými a tieto nároky jej v zmysle zákona aj patria,
pretože nároky podľa § 5 ods. 1 písm. b) č. 1 zákona o PZP sú dôvodnými, keďže sa jedná o nárok

podľa § 4 ods. 2 písm. a) a to škodu na zdraví.

33. Žalovaná poisťovňa tak ako to vyplýva z listinných dôkazov prijala poverenie na uspokojenie nárokov
žalobkyne a boli jej postúpené nároky na vybavenie v novembri 2016, o čom dňa 8.11.2016 Slovenská
kancelária poisťovateľov informovala právneho zástupcu žalobkyne. Žalovaná poisťovňa teda od tohto

časumalazákonnúpovinnosťpostupovaťvzmyslezákonaoPZPtak,abynárokypoškodenejžalobkyne
boli uspokojené čo najskôr v zákonnej lehote a v zákonom stanovených podmienkach. Je zrejmé, že
poisťovňa takto nepostupovala ani vo vzťahu k jednému uplatnenému nároku.

34. Podľa § 446 OZ, náhrada na stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa

posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení.

35. Právna úprava úrazového príplatku je upravená v ustanoveniach §§ 84-87 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení.

36. Nárok na stratu na zárobku počas práceneschopnosti žalobkyňa uplatnila listom zo dňa 6.11.2017,
ktorý bol poisťovni doručený 8.11.2017 a teda mala začať šetrenie od tohto dňa a ukončiť ho v lehote
3 mesiacov, pričom mala od žalobkyne zákonom stanovené písomné podklady, z ktorých vyplývala aj
dobapráceneschopnostiajDVZnazákladepotvrdeniazamestnávateľa.Napriektomužiadalaozaslanie

rozhodnutia Sociálnej poisťovne, hoci táto vychádzala v rozhodnutí o výške nemocenských dávok z inej
právnej úpravy a pravdepodobného DVZ a to v zmysle zákona č. 310/2006 Z.z. na základe ktorého bol
ustálený nárok na nemocenské dávky a ktorý bol v zmysle ustanovení zákona č. 413/2012 Z.z. nižší anedôvodne neakceptovala potvrdenie zamestnávateľa. Zamestnávateľ DVZ určil v zmysle § 84 zákona
č. 461/2003 Z.z. vo výške 22,5966 eura a za správnosť tohto určenia je zodpovedný zamestnávateľ.

37. Preto ak žalobkyňa v zmysle zákonne uplatneného správneho nároku uplatnila stratu na zárobku
počas práceneschopnosti za čas od 10.4.2016 do 14.5.2017, t.j. 372 kalendárnych dní., DVZ podľa
potvrdenia zamestnávateľa činí 22,5966 eura a keďže v 1.-3.deň dočasnej PN jej patrí nárok vo výške
55 % DVZ za toto obdobie, strata predstavuje 37,28 eura, 4.-372.deň dočasnej PN 25 % DVZ, čo
predstavuje 2.084,54 eura, celkom nárok vo výške 2.121,82 eura., pričom poisťovňa z tohto nároku plnila

len 1.317,75 eura., dôvodný je nárok vo výške 804,07 eur.

38. Žalobkyňa uplatnila nárok z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, o čom predložila žalovanej
poisťovni lekársky posudok MUDr. Jozefa Bujňáka, MBA z 22.2.2018, listom zo dňa 27.2.2018, ktorý
žalovaná poisťovňa prevzala dňa 1.3.2018.

39.Poisťovňapodľa§11ods.6zákonaoPZPbolapovinnábezzbytočnéhoodkladuzačaťprešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa preukázaný
a poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre

ktoré znížil poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom, v ktorých nebol v
stanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

40. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994

Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na
zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

41. Podľa § 4 tohto zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú
obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).

Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II.
a IV. časti.

42. Podľa § 5 tohto zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 %
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu

podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného
kalendárneho roka.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,4) môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

43. Podľa § 7 tohto zákona, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke
zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár

zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia
alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov
presahuje 200 bodov.Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné
posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia
zdravotnú dokumentáciu6) súvisiacu s poškodením [§ 2 ods. 3 písm. a)].

O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.
O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.
Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4

požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.8)

44. Podľa § 8 tohto zákona, lekársky posudok obsahuje
a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie
poškodeného,
b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z

povolania,
c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví,
d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
e) určenie diagnózy,
f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie,

g) celkový počet bodov.
Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k
celkovému počtu bodov.
Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide
o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

45. Súd teda konštatuje, že ak trojmesačná lehota na posúdenie nárokov žalobkyne z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia začala od 1.3.2018, a predložila lekársky posudok v zmysle vyššieuvedenej

právnej úpravy, pokiaľ mala poisťovňa dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení v lekárskom
posudku, mala by právo požiadať o vydanie znaleckého posudku. Poisťovňa však oproti zákonnej
úprave, podmienila nárok žalobkyne svojou vlastnou internou úpravou, a žiadala o predloženie
lekárskych správ bez toho, aby vôbec vyslovila nejaké pochybnosti o lekárskom posudku, a napokon
nepožiadala o znalecký posudok len o odborné vyjadrenie a na základe neho potom v priebehu súdneho

sporu a to cca rok a pol od podania žaloby.

46. Keďže v tejto časti došlo k späťvzatiu žaloby, súd konanie podľa § 144,145 CSP zastavil a pokračoval
len o nároku na úroky z omeškania, ktoré žalobkyňa uplatnila v paušalizovanej čiastke 1 087,56 eura
ako aj úroky z omeškania v súvislosti

47. Pokiaľ teda žalovaná poisťovňa namietala predčasnosť podanej žaloby z dôvodu, že v zmysle
zákona má lehotu 3 mesiacov na plnenie alebo oznámenie o tom, že nemieni plniť, súd poukazuje na
to, že v danom prípade žalobkyňa uplatnila nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia listom zo dňa
27.2.2018, ktorý list prevzala žalovaná poisťovňa dňa 1.3.2018 a žaloba bola doručená dňa 6.4.2018

a nárok uspokojený až 23.9.2019, teda ak by nebola žalobkyňa nárok uplatnila, je otázne, kedy by sa
vôbec svojho nároku domohla.

48. To, že žalovaná poisťovňa oznámila listom z 15.3.2018 k nárokom z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyni, že žiada predložiť dodatočné listinné dôkazy, keďže mieni predložený lekársky

posudok dať preveriť znaleckým dokazovaním, táto skutočnosť v žiadnom prípade nezbavuje žalovanú
poisťovňu jej zodpovednosti za poskytnutie poistného plnenia riadne a včas.

49. Žalovaná poisťovňa oponovala, v súvislosti s nárokom na náhradu úrokov z omeškania a splnenie
povinnosti poisťovateľa podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa

22.11.2018 sp.zn. 3Cdo 145/2017, ktorý rozsudok prelomil dovtedajšiu rozhodovaciu súdnu prax s
poukazom nielen na rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu v Prešove uvádzané žalobkyňou, ale aj
napr. na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.10.2017 sp.zn. 6Co/66/2017, ktorý jednoznačne
stanovoval povinnosti poisťovne zo zákona o PZP tak, že ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP vspojení s § 11 ods. 6 zákona o PZP sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti a
nezbavujú poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenú plnenie a to i v prípade, ak si
povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP splnila včas, t.j. skončila

prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytla vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia.

50. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vyvolalo právnu polemiku. Analýza predmetného
rozsudku bola podaná Mgr. Kostrošom v Justičnej Revue č. 4/2019 v odbornom článku pod názvom „ Má
poškodený nárok na náhradu úrokov z omeškania podľa zákona o PZP (analýza rozsudku Najvyššieho

súdu SR, sp.zn. 3Cdo/145/2017)“, ktorými právnymi závermi tejto polemiky sa predmetný súd stotožňuje
v tom ohľade, že „ akceptáciou záverov rozsudku by bol v súvislosti s plnením poškodenému z PZP
nastolený taký stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti
mohol vyhnúť prostredníctvom vágnej odpovede poškodenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto
konania. To by na konci dňa viedlo jednak k neúmernému a bezdôvodnému množeniu súdnych sporov,
na druhej strane k významnej demotivácii poškodených subjektov pri uplatňovaní ich nárokov. Len

ťažko si možno predstaviť, že za takto nastoleného stavu budú poisťovatelia pristupovať k prešetrovaniu
poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a nepokúsia sa primárne vyhnúť svojej povinnosti
poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status, flagrantným spôsobom narúšajúci
rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov, nemôže byť v právnom štátu za žiadnych okolnosti
akceptovaný.

51. Súd rovnako súhlasí s názorom autora, že „Aj keď prijmeme záver, že úroky z omeškania zákon
o PZP viaže výlučne na nesplnenie nepeňažnej povinnosti normovanej § 11 ods. 6, detailné skúmanie
legislatívnehotextunásužvosvojichúvodnýchustanoveniachprivediekúskaliu,kuktorémusaNajvyšší
súd vo svojom rozsudku opomenul vyjadriť. Paragral 1 ods. 2 zákona o PZP totiž stanovuje aplikabilitu

osobitných predpisov (s priamym odkazom na Občiansky zákonník) za podmienky, že samotný zákon
o PZP nestanoví inak. Pertraktované ustanovenie tak explicitne zakladá subsidiaritu Občianskeho
zákonníka k zákonu o PZP. Je preto nepochybné, že na predmetný právny vzťah sa bude vzťahovať
Občiansky zákonník ako základný súkromnorávny predpis v podmienkach Slovenskej republiky.
Možno konštatovať, že zákon o PZP aplikáciu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevylučuje a

ani použitím výkladových metód nemožno dospieť k opozitnému záveru. Ak samotný Najvyšší súd v
rozsudku konštatuje, že § 11 ods. 8 zákona o PZP sankcionuje len nesplnenie nepeňažnej povinnosti
zo strany poisťovateľa, neexistuje racionálny predpoklad pre konštatáciu, v zmysle ktorej sa nebude
sankcionovať ani omeškanie s peňažným plnením podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 1 ods. 2 zákona o PZP“.

52. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že je potrebné akékoľvek nároky poškodeného v zmysle
zákona o PZP vykladať eurokonformne a rovnako aj predmetnú právnu úpravu zákona o PZP.
Súd už zmienil Smernicu Európskeho parlamentu a rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti

poistenia tejto zodpovednosti, ktorá je zverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 7.10.2009
č. I263/11, kde v článku 40 sa doslova uvádza:
„Okrem toho, že sa zabezpečí, aby poisťovňa mala svojho zástupcu v štáte, kde má poškodená osoba
trvalý pobyt, je vhodné zaručiť, že poškodená osoba bude mať osobitné právo na rýchle poskytnutie
poistného plnenia.

Preto by sa do vnútroštátneho práva mali zaviesť primerane účinné a systematické finančné alebo
rovnocenné administratívne sankcie - ako sú súdne zákazy v kombinácii so správnymi pokutami,
pravidelné hlásenie sa dohliadajúcim orgánom, kontroly na mieste, uverejnenie v národnom úradnom
vestníku a v tlači, dočasné pozastavenie činnosti spoločnosti (zákaz uzatvárania nových zmlúv na určité
obdobie), vymenovanie osobitného zástupcu dohliadajúcich orgánov zodpovedného za monitorovanie,

či sa podnikateľská činnosť vykonáva v súlade so zákonmi o poistení, odobratie povolenia na
vykonávanie takejto podnikateľskej činnosti, sankcie pre riaditeľov a manažment - pre prípad, že
poisťovňa alebo jej zástupca si neplní povinnosť náhrady škody v primeranej lehote. Toto by nemalo
brániť uplatneniu ďalších opatrení - patriacich najmä pod kontrolné právomoci - ktoré sa môžu považovať
za primerané. Podmienkou však je, aby zodpovednosť a vzniknutá škoda boli nespochybniteľné, aby

poisťovňa bola schopná realizovať zodpovedajúce plnenie v predpísanej lehote. Zodpovedajúce plnenie
náhrady by malo byť vyhotovené písomne a malo by obsahovať dôvody, na základe ktorých bola určená
zodpovednosť a škody.53. Podľa článku 41 Smernice, okrem týchto sankcií je vhodné zaviesť povinnosť platenia úrokov z
výšky náhrady stanovenej poisťovňou alebo súdom poškodenej osobe, ak sa plnenie nerealizovalo
v zmienenej predpísanej lehote. Ak má členský štát platné vnútroštátne predpisy, ktoré obsahujú

požiadavku platenia úroku z omeškania, toto ustanovenie sa môže vykonať odkazom na tieto predpisy.

54. Z tohto ustanovenia súdu jednoznačne vyplýva, že platenie úrokov z výšky náhrady stanovenej
poisťovňou patrí v súvislosti s tým, ak sa plnenie nezrealizovalo v predpísanej lehote, pričom v
danom prípade je zrejmé, že sa nezrealizovalo, pretože ani jeden z nárokov žalobkyne nebol plnený v

trojmesačnej lehote.
V každom z týchto nárokov navyše poisťovňa pochybila s aplikáciou právnych predpisov aj s postupom
uspokojenia nároku žalobkyne.

55. Súd v daných prípadoch je povinný prihliadať k prednostnému právu poškodených na náhradu škody
a nie k tomu, že sa poisťovňa snaží nad rámec zákona predmetné nároky preverovať s poukazom na

to, že sa v mnohých prípadoch lekárskeho posudky ukázali ako chybné.

56. Pokiaľ poisťovňa neplnila žalobkyni nárok z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom sama
konštatovala pri odbornom vyjadrení, ktoré si dala vypracovať, že tento posudok bol správny, musí
znášať následok, že keď nedôvodne neplnila, patria žalobkyni úroky z omeškania. Rovnako je tomu aj v

tom prípade, ak sa rozhodla neplniť nárok žalobkyne z titulu straty na zárobku s poukazom na nesprávnu
právnu úpravu. Poisťovňa je profesionálna inštitúcia, ktorá by mala predovšetkým postupovať v prípade
likvidácie nárokov z dopravných nehôd vo vzťahu k poškodeným na zdraví tak, že tieto nároky by mala
v prvom rade čo najstarostlivejšie posúdiť, priznať a vyplatiť.
Keďže tak nepostupovala, v oboch prípadoch žalobkyni patrí aj nárok na úroky z omeškania.

57. Výška úroku z omeškania v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. je 0 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu vo výške 5,00 % z nárokovanej náhrady škody.

58. V zmysle § 517 OZ sú dôvodné nároky žalobkyne v prípade omeškania s plnením nároku na
náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle upraveného žalobného návrhu a jeho
špecifikácie, keď žalobkyňa uplatňuje 5%-ný ročný úrok z omeškania od 12.6.2018, hoci žaloby bola
podaná 6.4.2018 a počítaná žalobkyňou /3 mesiace + 15 dní od uplatnenia nároku listom zo dňa
27.2.2018, ktorý prevzala žalovaná 1.3.2018 / do 23.9.2019, kedy došlo k zaplateniu dôvodnej sumy

16.964 eura, čo predstavuje 1 087,56 eur.
Súd považuje nárok na úroky z omeškania za dôvodný už po uplynutí troch mesiacov od doručenia
listu žalovanej poisťovni, pretože toto je zákonná lehota, v ktorej má poisťovňa dôvodné nároky plniť
ak neskončila prešetrovanie v trojmesačnej lehote a ak neplnila, ako v tomto prípade, dostala sa do
omeškania. Pätnásťdňová lehota na plnenie by poisťovni patrila len v prípade ak by prešetrenie riadne

v zákonnej lehote ukončila a uznala nároky žalobkyne.
Súd však nemôže prekročiť návrh žalobkyne ohľadom tohto nároku.

59. Vo vzťahu k nároku na náhradu straty na zárobku, pokiaľ žiada žalobkyňa o zaplatenie úrokov z
omeškania od 16.3.2018, súd považuje nárok za dôvodný už po uplynutí troch mesiacov od doručenia

listu, ktorým nárok bol riadne uplatnený teda od 8.11.2017, avšak rovnako aj v tomto prípade nemôže
prekročiť návrh žalobkyne ohľadom tohto nároku.

60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Námietky žalovanej poisťovne ohľadom nároku na trovy právneho zastúpenia v tomto spore nie sú

dôvodné,pretožepodľa§4 zákonaoPZP,poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene

odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku., teda nároky účelne vynaložených nákladov spojených s mimosúdnym uplatňovaním
nároku a nie v súdnom spore, a len vtedy, ak poisťovateľ si splnil svoje povinnosti alebo oprávnene
odmietol poskytnúť alebo krátiť poskytnuté plnenie, pretože to by sa vymykalo nielen zákonnej úprave
nároku na náhradu trov konania strán súdneho sporu ale aj spravodlivému usporiadaniu veci samotnej.

V danom prípade však poisťovňa si nielen nesplnila svoje povinnosti ale aj neoprávnene krátila poistné
plnenie v prípade nároku na stratu na zárobku.

62. Súd ustaľuje, že žalobkyňa mala vo veci 100 % úspech voči žalovanému, preto jej súd priznal plnú
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).