Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 25, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34C/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115206343
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3115206343.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci žalobcu C., zastúpeného
právnym zástupcom GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, IČO : 35 951 125, proti
žalovanému T. H., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom C. X/XXXX, T. o
zaplatenie 2.562,98 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 690,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,05 % ročne zo sumy 690,97 Eur od 30.09.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti s a žaloba z a m i e t a .

III. Žalovanému s a nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca pôvodne domáhal od žalovaného zaplatenia celkovej

sumy 2.553,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 733,91 Eur od
13.3.2015 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že on ako veriteľ dňa 19.11.2003 uzavrel so žalovaným ako
dlžníkom Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX podľa ustanovení
vtedy platného a účinného zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, na základe
ktorej bola žalovanému poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške istiny 23.235,74 Eur (pôvodne
700.000,- Sk) s dobou splatnosti 30 rokov (ďalej len „Zmluva“). Poskytnutý úver mal žalovaný splatiť

spolu s úrokom pri základnej úrokovej sadzbe 2,6 % formou mesačných splátok vo výške 93,04 Eur
(pôvodne 2.803,-Sk) najneskôr do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný skolaudoval nehnuteľnosť, na ktorej kúpu mu bola podpora vo forme úveru poskytnutá,
v lehote dlhšej ako 24 mesiacov odo dňa uzavretia Zmluvy, došlo k porušeniu ustanovenia článku
VI., písm. c) Zmluvy, v dôsledku čoho bolo žalovanému listom zo dňa 06.04.2006 oznámené zvýšenie
úrokovej sadzby na celkovú výšku 3,1 % a zároveň zvýšenie mesačnej splátky počnúc dňom 01.07.2006
na sumu 98,88 Eur (pôvodne 2.979,-Sk). Nakoľko bol žalovaný ku dňu 05.08.2014 v omeškaní so

zaplatením14mesačnýchsplátokspoluvsume1.384,32Eur,pričombolžalobcomopakovanevyzývaný
písomnými upomienkami, využil žalobca svoje oprávnenie odstúpiť od Zmluvy v zmysle ustanovenia
článku VIII. (Sankcie), bodu 8.4. Zásielka s písomným odstúpením od Zmluvy zo dňa 06.08.2014 sa
žalobcovi vrátila späť dňa 02.09.2014 z dôvodu, že nebola adresátom prevzatá, t.j. ku dňu 02.09.2014
sa odstúpenie od Zmluvy považuje za doručené a nadobudlo účinnosť. V písomnom odstúpení od
Zmluvy žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 20.651,26 Eur, ktorá

zodpovedala nasledovným položkám: (i) zostatku nesplatenej istiny vo výške 18.057,08 Eur, (ii) zostatku
nesplateného úroku vo výške 664,81 Eur, (iii) zmluvne dohodnutej sankcie vo výške 1.872,19 Eur, (iv)
úroku z omeškania dlžných splátok ku dňu 05.08.2014 vo výške 57,18 Eur. Žalobca svoju pohľadávkudňa 06.08.2014 súčasne prihlásil ako prednostný záložný veriteľ do opakovanej dobrovoľnej dražby
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného u dražobníka A. a W. N., s.r.o., a to v celkovej sume vyčíslenej
ku dňu 05.08.2014 na 18.779,07 Eur, ktorá zodpovedala sume 18.057,08 Eur ako zostatku nesplatenej

istiny, sume 664,81 Eur ako zostatku nesplatených úrokov a sume 57,18 Eur ako úroku z omeškania. Je
evidentné, že žalobca neprihlásil sumu 1.872,19 Eur zodpovedajúcej zmluvne dohodnutej sankcie pre
prípad odstúpenia od Zmluvy, nakoľko v čase prihlásenia pohľadávky do dobrovoľnej dražby odstúpenie
ešte nebolo účinné. Z výťažku predmetnej dražby bola žalobcovi vyplatená suma v celkovej výške
18.088,28 Eur, a to na základe notárskej zápisnice N XXX/XXXX zo dňa 29.09.2014 spísanej notárkou

S.. G. H. prevodom na účet žalobcu. S poukazom na ustanovenie § 330 ods. 2 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v zmysle ktorého „pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie
najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak,“ je možné konštatovať, že výťažok z opakovanej
dobrovoľnej dražby sa započítal z celkovej prihlásenej pohľadávky 18.779,07 Eur na (i) sumu 664,81 Eur
ako zostatku nesplatených úrokov ku dňu 05.08.2014, na (ii) sumu 57,18 Eur ako úroku z omeškania ku
dňu 05.08.2014 a na (iii) 17.366,29 Eur ako zostatku nesplatenej istiny. Žalobca vtedy uviedol, že suma

uplatnená touto žalobou v celkovej výške 2.553,55 Eur zodpovedá zmluvnej pokute vo výške 1.762,46
Eur, zvyšnej časti nesplatenej istiny vo výške 733,91 Eur a sume 57,18 Eur ako úroku z omeškania do
12.03.2015. V sume uplatneného peňažného nároku sú zahrnuté úroky z omeškania vyčíslené ku dňu
12.03.2015, z tohto dôvodu si žalobca ďalej uplatnil úroky z omeškania až od 13.03.2015 vo výške 8,05
% zo sumy 733,91 Eur až do zaplatenia.

2. S poukazom na nezrovnalosti v špecifikácii dlžných súm bol žalobca vyzvaný na špecifikáciu výpočtu
neuhradenej istiny, výpočtu zmluvnej pokuty a pod.

3.Podanímzodňa25.01.2016(OdvolanieprotiuzneseniuOkresnéhosúduTrenčínč.k.34C/34/2015-30

zo dňa 29.12.2015) žalobca odstránil nezrovnalosti, vzal čiastočne žalobu späť a to v nasledovnej časti:
v časti návrhu uplatnenej istiny vo výške 43,12 Eur (733,91 - 690,79) a v časti 57,18 Eur ako úroku
z omeškania vyčísleného ku dňu 12.03.2015 a upravil žalobný petit, ktorým požadoval od žalovaného
zaplatenie sumy 690,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % zo sumy 690,79 Eur od
30.09.2014dozaplateniaazmluvnejpokutyvovýške1.872,19Eur,čobyspolupredstavovalozaplatenie

sumy 2.562,98 Eur s prísl.

4. Keďže k čiastočnému späťvzatiu a k zmene žaloby došlo pred doručením žaloby žalovanému, súd v
zmysle § 141 CSP procesne nerozhodoval ani o čiastočnom zastavení ani o zmene žaloby.

5. Dňa 20.07.2017 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sumu
690,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 690,79 Eur od 30.09.2014 do
zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1.872,19 Eur.

6. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že si nie je vedomý dlžnej

čiastky voči C. F. Žalovaný uviedol, že byt, ktorý vlastnil, v roku XXXX išiel na dražbu, ktorú vykonávala
firma A. a W. N., I. a bol upovedomený o tom, že akonáhle sa byt vydraží, bude mať prvotné právo C. aby
sa im zostávajúca čiastka, ktorú dlžil, vyplatila. Žalovaný nemal ani len dôvod zisťovať, či je ešte niečo
niekomu dlžný. Ani neobdržal žiadne upomienky o dlžnej sume, preto sa odvoláva a má za to, že dlžnú
čiastku mala doplatiť firma A. a reality N. s.r.o. N. na to, že z prílohy: Prihlásenie a vyčíslenie pohľadávky -

U. XXX/XXXXXXXX vyplýva vyčíslenie zostatku nesplatenej istiny 18.057,08 Eur, zostatku nesplatených
úrokov 664,81 Eur a úrok z omeškania vo výške 57,18 Eur. To bolo vyčíslené k 02.09.2014. Zo zápisnice
o vyplatení čiastky pre C. od firmy A. a rE.. vyplýva, že dňa 29.09.2014 poslali čiastku 18.088,28 Eur a
nie čiastku, ktorá bola dohodnutá. Preto žalovaný nevidí dôvod na to, aby peniaze žiadali od neho, ale
od firmy, ktorá jeho byt vydražila a zaviazala sa doplatiť zostávajúcu čiastku z úveru.

7. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že si prihlásil pohľadávku do opakovanej
dobrovoľnej dražby v celkovej sume vyčíslenej ku dňu 05.08.2014 na 18.779,07 Eur. Z výťažku uvedenej
dražby bola žalobcovi vyplatená suma v celkovej výške 18.088,28 Eur. Opakovane uviedol, že vzhľadom
na to, že v čase prihlásenia pohľadávky žalobcu do dobrovoľnej dražby odstúpenie ešte nebolo účinné,

zmluvná pokuta vo výške 1.872,19 Eur nebola prihlásená do dobrovoľnej dražby. Žalobca dodal,
že žalovaný svojím vyjadrením len potvrdil, že v súvislosti s vykonanou dražbou bola uspokojená
pohľadávka žalobcu len čiastočne. Žalobca si však v súdnom konaní uplatnil nárok na zaplateniezostávajúcej časti neuspokojenej pohľadávky spolu s príslušenstvom. Preto poukázal na to, že žalovaný
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by namietal dôvodnosť žalovaného nároku žalobcu.

8. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 34C/34/2015-75 zo dňa 08.11.2017 súd v zmysle § 267 ods.3 CSP
zrušil platobný rozkaz č. k. 34C/34/2015-52 zo dňa 20.07.2017.

9. Následne žalobca viacerými podaniami počas konania súdu opakovane predkladal svoje vyjadrenia,
ktorými poukazoval na to, že v danej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor. Opakovane zdôrazňoval,

že Zmluva o poskytovaní podpory nie je spotrebiteľskou zmluvou, nie je zmluvou ani typovou alebo
formulárovou, pretože žalobca nespĺňa pojmové znaky dodávateľa v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka. Má za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodnoprávnym
vzťahom podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, preto sa naň vzťahujú ustanovenia
Obchodného zákonníka. Žalobca dodal, že výška zmluvnej pokuty je primeraná s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

10. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil len právny zástupca žalobcu. Žalovaný mal
predvolanie riadne a včas doručené, pojednávania sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil,
preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu preto navrhol, aby súd vo veci
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorej žiadosti súd nevyhovel, nakoľko neboli splnené

procesné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže žalovaný nebol o tejto možnosti
poučený.

11. Súd sa oboznámil so žalobou, vyjadreniami žalobcu, zmluvou o poskytnutí podpory, rozhodnutím o
zvýšení mesačnej splátky, prihlásením a vyčíslením pohľadávky, zápisnicou o vydaní peňazí z úschovy,

odstúpením od úverovej zmluvy, odvolaním žalobcu a zmenou žaloby z č.l. 31, vyjadrením žalobcu z č.l.
37, PR z č.l. 52, odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu a ním predloženými rozsudkami
a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí

podpory uzavretú podľa ustanovení vtedy platného zák. č. XXX/XXXX Z. z. o C.o forme úveru, v zmysle
ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému podporu z prostriedkov fondu na základe žiadosti
žiadateľa č. XXXX/Ž/XXXX zo dňa 14.10.2003 vo výške úveru 700.000,-Sk ( t.j. 23.235,74 Eur) pri
základnej úrokovej sadzbe 2,6 % a doby splatnosti 30 rokov a žalovaný sa zaviazal splatiť celý úver
so základnou úrokovou sadzbou vo výške 2,6 % v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2.803,-

Sk (t.j. 93,04 Eur).

13. Listom zo dňa 06.04.2006 oznámil žalobca žalovanému zvýšenie úrokovej miery na celkovú výšku
3,1 % a zvýšenie splátky na sumu 2.979,- Sk (98,88 Eur) od 01.07.2006, pretože žalovaný v zmysle
uzavretej zmluvy neukončil stavbu v stanovenej lehote 24 mesiacov od podpísania zmluvy, čím porušil

vyhlášku č. 203/1996 Z. z. o lehotách výstavby.

14. Keďže žalovaný nesplácal úver riadne a ku dňu 5.8.2014 bol v omeškaní so zaplatením už 14
mesačných splátok, na ktorých úhradu bol opakovane vyzývaný, žalobca využil svoje oprávnenie,
odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 20.651,26 Eur

pozostávajúcej zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 18.057,08 Eur, zostatku nesplateného úroku vo
výške664,81Eur,vyčíslenéhoúrokuzomeškaniakudňu5.8.2014vovýške57,18Eurazmluvnejpokuty
vo výške 1.872,19 Eur.

15. Následne listom zo dňa 06.08.2014 adresovanému spoločnosti A. a W. N., s..r.o., si žalobca ako

prednostný záložný veriteľ prihlásil svoju pohľadávku do opakovanej dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti
žalovaného v celkovej výške 18.779,09 Eur, ktorá pozostávala zo zostatku nesplatenej istiny vo výške
18.057,08 Eur, zostatku nesplatených úrokov vo výške 664,81 Eur a úroku z omeškania vo výške 57,18
Eur. Z výťažku z vykonanej dobrovoľnej dražby bola žalobcovi ako prednostnému záložnému veriteľovi
vyplatená celková suma vo výške 18.088,28 Eur, ktorá bola započítaná na nesplatené úroky vo výške

664,81 Eur, úroky z omeškania ku dňu 5.8.2014 vo výške 57,18 Eur a nesplatenú istinu vo výške
17.366,29 Eur.16. Touto podanou žalobou si žalobca uplatňuje zaplatenie neuhradenej časti zostatku nesplatenej istiny
vo výške 690,79 Eur, ktorá už nebola pokrytá výťažkom z dražby ( rozdiel medzi prihlásenou istinou do
dražby vo výške 18.057,08 a uhradenou istinou z výťažku 17.366,29 Eur), spolu s úrokom z omeškania

od 30.9.2014 do zaplatenia a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.872,19Eur.

17. Nárok na zmluvnú pokutu žalobca odvodzuje od zmluvne dohodnutej sankcie pre prípad odstúpenia
od Zmluvy, t.j. vo výške 10 % zo súčtu zostatku nesplatenej istiny 18.057,08 Eur a zostatku nesplatených
úrokov 664,81 Eur.

18. Podľa znenia Článku VIII Sankcie bod 8.4. Zmluvy, V prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou
ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od
zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ môže od zmluvy
odstúpiť jednostranne aj v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu a to napríklad
opakovanýmnesplácanímúveru,porušenímstavebnýchpredpisov,zmenoustavbybezsúhlasuveriteľa,

zriadením záložného práva v prospech tretích osôb, zmenou vlastníctva bez súhlasu veriteľa a pod.
Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo
výške 10 % z celej dlžnej sumy, t.j. zo súčtu zostatku istiny a úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu, zostatok
úroku a ak bol poskytnutý nenávratný príspevok aj ten, v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi.

19. V danej veci žalovaný nespochybnil výšku žalovanej sumy, ale v podanom odpore proti platobnému
rozkazu v podstate namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, keď uviedol, že si nie je
vedomý dlžnej čiastky voči C. F., pretože byt, ktorý vlastnil, šiel na dražbu, ktorú vykonávala firma A. a W.
N., s.r.o., ktorá žalovaného informovala o prednostnom práve žalobcu, ktorému bude čiastka z dražby
vyplatená, preto on ani nezisťoval, či je niekomu niečo dlžný a mal za to, že dlžnú čiastku mala doplatiť

firma A. a W. N., s.r.o. pretože podľa zápisnice o vyplatení čiastky pre C. fV. poslali čiastku 18.088,28
Eur a nie čiastku, ktorá bola dohodnutá. Žalovaný teda nevidí dôvod na to, aby peniaze žiadali od neho,
ale firmy, ktorá jeho byt vydražila a zaviazala sa doplatiť zostávajúcu nevyplatenú čiastku z úveru.

20. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania účinného v čase

uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania“), zriaďuje sa Štátny fond rozvoja
bývania (ďalej len „fond“) na financovanie štátnej podpory (ďalej len „podpora“), ktorého prostredníctvom
sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Fond je právnická osoba so
sídlom v D..

21. Podľa § 2 ods. 1 zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania účinného v čase uzavretia zmluvy, správu
fondu vykonáva Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania účinného v čase uzavretia zmluvy,
prostriedky fondu možno použiť na a) podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri

rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, b) správu fondu, c) splátky úverov poskytnutých fondu
bankami a na úhradu úrokov z týchto úverov.

23. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania účinného v čase uzavretia zmluvy, fond
hospodári podľa schváleného rozpočtu. Rozpočet fondu je zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet

ministerstva.

24. Podľa § 8 ods. 1 zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania účinného v čase uzavretia zmluvy, druhy
podpory sú: a) úver, b) nenávratný príspevok, c) úhrada časti úroku zo stavebného úveru poskytnutého
bankou podľa osobitného predpisu.

25.Podľa§52ods.3a4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„Občianskyzákonník),
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

26. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: d) zozmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o

bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

29. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

30. Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie
najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

31. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,

a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

32. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby

osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31.
januári 2013.

34. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 10.09.2014 do 15.03.2016
určená výškou 0,05 %.

37. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.38. Podľa § 302 Obchodného zákonníka, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty.

39. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

40. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

42. Podľa § 531 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho

dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď
pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou
s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa
uzavrela písomnou formou. Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba,
ktorá dlh prevzala.

43. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

44. Podľa § 2 písm. a) z. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom ku dňu vykonania
dražby nehnuteľnosti žalovaného (ďalej len zákona o dobrovoľných dražbách), na účely tohto zákona
sa rozumie a) dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného
práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na
vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri

ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k
predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené
ani najnižšie podanie,

45. Podľa § 6 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách, dražobníkom je osoba, ktorá organizuje

dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom8) avzniklojejoprávnenienaprevádzkovanie
príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť
dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.

46. Podľa § 27 ods.1 zákona o dobrovoľných dražbách, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú
vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu
dražby udelením príklepu. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká
pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.

47. Svojimi podaniami žalobca opakovane zdôrazňoval, že v danej veci sa nejedná o spotrebiteľský
spor, a to vzhľadom na osobitné postavenie žalobcu, ktorý je štátnym účelovým fondom. Tieto podania,
za ktoré si uplatňoval aj náhradu trov, podával právny zástupca žalobcu opakovane, hoci uvedené súd
ani žalovaný nespochybňoval.

48. Hoci judikatúra slovenských súdov je rozdielna v posudzovaní charakteru sporu a postavenia
žalobcu, v danej veci mal súd od začiatku súdneho konania za to, že sa nejedná o spotrebiteľský
spor, teda ani o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, teda ani o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, pretože žalobca je štátnym fondom zriadeným a upraveným samostatným
zákonom a finančnými vzťahmi napojenými na štátny rozpočet. Preto na záväzkový vzťah aplikoval

ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere je absolútnym obchodom (§ 261 ods. 6
písm. d)), na ktorý sa v prvom rade vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a len v prípade,
ak nemožno riešiť niektorú otázku ustanoveniami Obchodného zákonníka, použije sa subsidiárne
Občiansky zákonník.49. V danej veci žalovaný nenamietal výšku žalovanej sumy, ktorá predstavuje zostatok jeho
neuhradeného dlhu zo zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o poskytnutí podpory uzavretej dňa

19.11.2003 podľa zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania vo forme úveru. Žalovaný
namietal len nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko mal za to, že žalobca by nemal
žiadať dlžnú sumu od neho, ale od spoločnosti A. a W. N. s.r.o., ktorá jeho byt vydražila a zaviazala
sa doplatiť zostávajúcu nevyplatenú čiastku z úveru. Poukázal na to, že obdržal aj zápisnicu o vyplatení
čiastky pre žalobcu od uvedenej spoločnosti, kde je uvedené, že dňa 29.9.2014 poslali čiastku 18.088,28

Eur a nie čiastku, ktorá bola dohodnutá. Žalovaný sa domnieva, že žalobca by zvyšok dlhu nemal žiadať
od neho, ale od dražobnej spoločnosti.

50. V danej veci sa súd nestotožnil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej
legitimácie. Žalovaný len uviedol, že nevidí dôvod, aby žalobca žiadal peniaze od neho, ale má ich žiadať
od F. A. a W. N., s.r.o., ktorá jeho byt vydražila a zaviazala sa doplatiť zostávajúcu nevyplatenú čiastku

z úveru. Svoj názor žalovaný právne neodôvodnil.

51. V tejto súvislosti súd uvádza, že názor žalovaného o prechode jeho dlhu na spoločnosť A. a W. N.,
s.r.o. je mylný. A. vykonávaná v zmysle z. č. XXX/XXXX Z. z. o dobrovoľných dražbách je zákonom
upravený spôsob realizácie výkonu záložného práva, v ktorom sa draží predmet zálohu za účelom, aby

z výťažku dražby bola uspokojená pohľadávka záložného veriteľa voči dlžníkovi, ktorý svoj dlh neuhradil
riadne a včas. A. je osoba, ktorá dražbu len organizuje, teda len organizátor dražby, ale dlh dlžníka na
neho neprechádza. Dlh dlžníka voči veriteľovi trvá až do jeho úplného uspokojenia, pretože dlh zaniká
splnením. Spoločnosť A. a W. N., s.r.o. bola len dražobníkom, ktorá zorganizovala dražbu a výťažok
dražby odovzdala žalobcovi ako záložnému veriteľovi. Skutočnosť, že výťažok dražby (18.088,28 Eur)

bol v nižšej sume ako výška pohľadávky žalobcu voči žalovanému (18.779,07Eur), neznamená, že by sa
žalovaný ako veriteľ zbavil všetkého dlhu, teda aj neuspokojenej časti, alebo že by zvyšok dlhu prešiel
na nejakú inú osobu. Dlh žalovaného voči žalovanému zanikol len v rozsahu splnenia veriteľovi vo výške
odovzdaného výťažku dražby, teda vo výške 18.088,28 Eur, ale žalovaný stále dlžní zostatok dlhu, ako
rozdiel medzi prihlásenou pohľadávkou a výťažkom dražby ( 18.779,07 Eur - 18.088,28 Eur), t.j.

sumu 690,79 Eur, pretože v tejto časti pohľadávka žalobcu voči žalovanému uspokojená nebola.

52. Námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie a prechode zvyšku jeho dlhu
na spoločnosť A. a W. N., I.. by bola dôvodná len v prípade prevzatia dlhu podľa ustanovenia § 531
ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy by sa vyžadovala existencia písomnej dohody medzi žalovaným a

spoločnosťou A. a W. N., s.r.o. o prevzatí dlhu vzniknutého zo Zmluvy o poskytnutí podpory a za súhlasu
veriteľa a až v takom prípade, by táto spoločnosť nastúpila na miesto žalovaného ako dlžníka, čoho
dôsledkom by prešla povinnosť zaplatiť vzniknutý dlh zo Zmluvy o poskytnutí podpory zo žalovaného
na túto spoločnosť. Žalovaný však svoju argumentáciu o prechode dlhu takouto dohodou (ani žiadnou
inou) nepodporil, neoznačil na preukázanie svojho tvrdenia žiadny dôkaz. Preto námietka žalovaného

o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie a prechode dlhu na uvedenú spoločnosť je nedôvodná a
dlžníkom z uvedenej zmluvy naďalej zostáva žalovaný.

53. Súd tak má po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žaloba bola v časti o zaplatenie zvyšku
dlhu v sume 690,79 Eur s príslušenstvom voči žalovanému podaná dôvodne, kedy žalobca riadne

preukázal svoj nárok na zaplatenie istiny vo výške 690,79 Eur, ktorá po vyplatení čiastky vo výške
18.088,28 Eur získanej dražbou nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného za použitia § 330 ods. 2
Obchodného zákonníka zostala neuhradená. Žalovaný si svoj záväzok nesplnil riadne a včas a preto
súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi okrem istiny aj úroky z omeškania. Žalobca žiadal úroky z
omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 690,79 Eur od 30.09.2014 do zaplatenia z dôvodu, že

žalovaný dňa 29.09.2014 čiastočne pohľadávku uspokojil. Z aplikovaných právnych predpisov však
vyplýva, že základná úroková sadzba ECB k rozhodujúcemu obdobiu bola 0,05 %, preto úrok z
omeškania k rozhodujúcemu obdobiu bol vo výške 8,05 %, a nie 8,15 % ako si uplatňoval žalobca, preto
súd priznal žalobcovi popri istine túto zákonnú výšku úroku z omeškania 8,05 % ročne zo sumy
690,79 Eur od 30.09.2014 do zaplatenia a v presahujúcej časti nedôvodný úrok z omeškania zamietol.

54. Žalobca si podanou žalobou okrem istiny uplatňoval aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
1.872,19 Eur vypočítanej podľa čl. VIII ods.8.4 zmluvy ako 10 % z celej dlžnej sumy. Súd má za to,
že v tejto časti žaloba nie je dôvodná, pretože zmluvná pokuta nebola platne dohodnutá, a preto ju vtejto časti zamietol. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktoré
porušenie musí byť konkrétne a musí jednoznačne z dojednania o zmluvnej pokute vyplývať. V bode
8.4 zmluvy však bola zmluvná pokuta dohodnutá pre prípad "naplnenia bodu 8.4". Tento bod upravuje

pritom len to, kedy môže žalobca od zmluvy odstúpiť, čo môže učiniť vtedy, ak dlžník je v omeškaní
s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu,
a to napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, zmenou stavby bez
súhlasu veriteľa, zriadením záložného práva v prospech tretích osôb, zmenou vlastníctva bez súhlasu
veriteľa. Teda z bodu 8.4 nemožno vyvodiť nič iné, ako len to, že upravuje iba možnosti odstúpenia

žalobcu od zmluvy, a teda k naplneniu tohto bodu zmluvy dôjde vtedy, keď žalobca od zmluvy skutočne z
tam vymedzených dôvodov aj odstúpi. Tento bod teda nevymedzuje konkrétnu povinnosť žalovaného, s
porušením ktorej by bol spojený nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. Ak bola zmluvná pokuta vymedzená
pre prípad "naplnenia bodu 8.4", ktorým naplnením je situácia, keď žalobca od zmluvy odstúpi, potom
bola zmluvná pokuta vymedzená pre prípad realizácie práva žalobcu odstúpiť od zmluvy a nie pre prípad
porušenia povinnosti žalovaných. Už len preto, že zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad realizácie

práva,jedohodaozmluvnejpokutepodľa§39Občianskehozákonníkaprerozporsozákonomneplatná.
Preto súd konštatuje, že toto ustanovenie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné, na ktorú neplatnosť
súd musel prihliadnuť ex offo. Z týchto dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol.

55. Uvedený právny názor je totožný aj s judikatúrou tunajšieho súdu v obdobných veciach s tým

istým žalobcom ( napr. v konaniach pod sp.zn. XXC/XX/XXXX, 16C/259/2015 ) a tiež s
názoromKrajskéhosúduvTrenčínevobdobnejprávnejvecivyjadrenývjehorozsudkuzodňa28.3.2019
sp.zn. 17Co/61/2018, kedy ako odvolací súd potvrdil výrok súdu prvej inštancie o zamietnutí uplatnenej
zmluvnej pokuty, kedy sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že dojednanie zmluvnej pokuty pre
prípad realizácie práva tak, ako to bolo v súdenej veci, robí samo o sebe takéto dojednanie zmluvnej

pokuty absolútne neplatným z dôvodu rozporu so zákonom v zmysle § 39 OZ, nakoľko odstúpenie
od zmluvy tak, ako bolo dohodnuté v danom prípade v bode 8.4 zmluvy, t.j. pre prípad odstúpenia od
zmluvy, nemožno považovať za porušenie zmluvnej povinnosti, ale za výkon práva, a preto nemôže byť
sankcionované zmluvnou pokutou.

56. Podľa § 255 ods.1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

58. V danej veci žalobca žiadal o priznanie sumy celkom 2.562,98 Eur s prísl., ale priznaná mu bola

suma len 690,79 Eur s prísl. Teda úspech žalobcu v spore bol len 26,95 % a jeho neúspech 73,05 %, čo
ale predstavuje úspech žalovaného. Keďže v danej veci bol vo väčšej časti úspešnejší žalovaný, mal
by nárok na náhradu trov konania. Ale keďže žalovanému v tomto konaní doposiaľ žiadne trovy
konania nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(dvojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto
preukáže,ženaňhoprešloprávozrozhodnutia(§38z.č.233/1995Z.z.).Exekúciu napeňažnúpovinnosť

vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).