Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/436/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108211998
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5108211998.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vprávnejvecinavrhovateľky:Y.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomS.,S.
XX/X, právne zast. JUDr. Ladislav Potocký, advokát, B. XX, H., proti odporcovi: M. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S., Q. XXX/X, právne zast. Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., D. Dlabača 35, Žilina,
v konaní o vydanie nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.
k. 18C/111/2008-250 zo dňa 16.9.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči
odporcovi vydania nehnuteľnosti, zároveň ju zaviazal uhradiť trovy odporcovi v sume 303,84 eur a trovy
štátu v sume 153,01 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pri rozhodovaní vo veci samej, vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckého posudku

znalca Ing. M. I., podľa ktorého, odporca realizáciou stavby nezasahuje do pozemku navrhovateľky,
nakoľko novostavba je minimálne 2 m od spornej hranice. Znalec zároveň určil hranicu
medzi parcelami KN-C č. 27/1 a č. 28 a zakreslil ju do mapy. Znalecký posudok znalca Ing. B., ktorý bol
vyhotovený na základe objednávky navrhovateľky, súd posúdil len ako listinný dôkaz, ktorého závery
podľa jeho názoru spochybnil súdom ustanovený znalec relevantnými tvrdeniami a skutočnosťami.
Keďže znalec vytýčil aj hranicu medzi nehnuteľnosťami účastníkov, čo vyznačil aj na mape, súd mal

nepochybne zistené aj z tohto dôkazu, že časť, ktorú navrhovateľka sa v tomto konaní domáhala vydať,
je vo vlastníctve odporcu, ktorý zároveň spolu s jeho právnymi predchodcami takto danú nehnuteľnosť,
ako aj spornú časť užívajú 10 rokov nerušene ako vlastníci. Keby celá hranica bola skutočne posunutá
v prospech odporcu, tak je nepochybné, že súčasný stav je v nerušenom a dobromyseľnom užívaní
odporcu a jeho právnych predchodcov, v dôsledku čoho, by došlo i k vydržaniu.

Pri rozhodovaní o trovách konania, súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi, ktorý
mal úspech vo veci náhradu trov, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 303,84
eur. V zmysle § 148 ods. 1 O.s.p., následne potom prvostupňový súd zaviazal navrhovateľku i k náhrade
trov štátu, ktoré vznikli z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania.
Proti tomuto rozsudku, podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť, dôvodiac tým, že
prvostupňovýsúdnevykonalvovecidostatočnédokazovanieapretoinesprávnerozhodol.Vprvomrade
postupoval v rozpore s ust. § 127 ods. 1 O.s.p., keď neodstránil rozpory medzi znaleckým posudkom
Ing. W. B. a znaleckým posudkom Ing. I. a to nariadením znaleckého dokazovania. Je neprijateľný
právny záver, že znalecký posudok vypracovaný účastníkom konania, má menšiu dôkaznú pozíciu, ako
znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom. Znalecký posudok musí každý znalec,

bez ohľadu na objednávateľa vypracovať v súlade so zákonom a objektívne, pričom každý má rovnakú
dôkaznú hodnotu. Podľa jej názoru, prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil aj svedecké výpovedea v napadnutom rozhodnutí tieto interpretuje odlišne od protokolácie v jednotlivých zápisniciach.
Pri porovnaní jednotlivých výňatkov, zo svedeckých výpovedí v napadnutom rozhodnutí jednotlivých
zápisníc z pojednávaní, na ktorých svedkovia vypovedali, možno jednoznačne konštatovať, že konajúci

súd v napadnutom rozhodnutí prispôsobil výpovede svedkov vytrhnutím z kontextov tak, aby podporovali
výrokovú časť rozhodnutia. Vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s listinnými
dôkazmi - overené kópie má z roku 1874, overené kópie z registra parciel z roku 1874, kúpno-predajná
zmluva z roku 1919, mapa predložená pánom X., platobný rozkaz z roku 1922, ani so znaleckým
posudkom Ing. B.. Nesprávne právne posúdenie konajúceho súdu je zrejmé aj z toho, že z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že odporca nemohol dobromyseľne užívať sporné nehnuteľností, pretože na
pozemnoknižných parcelách, ktoré si odporca privlastnil z vlastníctva starého otca navrhovateľky a na
ktoré údajne získal svedkov na prehlásenie, stál rodinný dom, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie
a teda ich odporca nemohol dobromyseľne užívať, keďže mali svojho vlastníka, ktorý ich plnohodnotne
užíval. K uvedenej parcele prislúcha i spoločný dvor s parcelou PKN č. 90, na čo súd vôbec nebral ohľad.

Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny potvrdiť. Podľa jeho názoru, prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a
správne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom zdôvodnil. Pokiaľ navrhovateľka
svoje odvolanie opiera o ňou zabezpečený znalecký posudok zo dňa 25.6.2007, o príprave takéhoto
znaleckého posudku a vôbec o prítomnosti znalca Ing. B. na pozemku, ktorý je predmetom jeho

vlastníckeho práva, nebol nikým ani len verbálne informovaný a preto má dôvodné pochybnosti o
objektivite takéhoto posudku. Je len samozrejmé, že takýto posudok, ktorý je v diametrálnom rozpore
so všetkými ďalšími vykonanými dôkazmi, prvostupňový súd nemohol akceptovať.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok

prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, mal i odvolací súd preukázané, že
navrhovateľka so svojím návrhom podaným na súde dňa 16.5.2008 sa domáhala voči odporcovi ochrany
vlastníctva - vydania časti nehnuteľnosti, podľa znaleckého posudku č. 9/2007 Ing. W. B. zo dňa

25.6.2000, ktorá je v znaleckom posudku vymedzená ako parcela č. 28/3 o výmere 18 m2. Ako listinný
dôkaz k návrhu pripojila znalecký posudok Ing. W. B..

Vychádzajúc z týchto skutočností, potom prvostupňový súd postupoval správne, keď v priebehu konania
skúmal, či odporca zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky. V tomto smere, ale nevykonal

vo veci dostatočné dokazovanie, preto musel odvolací súd jeho rozhodnutie ako predčasné zrušiť.
Pokiaľ v priebehu konania bolo nariadené znalecké dokazovanie a znalecký posudok podaný znalcom
Ing. I., bol výrazne odlišný od znaleckého posudku predloženého navrhovateľkou, bolo povinnosťou
prvostupňového súdu jednoznačným spôsobom odstrániť rozpory vyplývajúc z týchto dôkazov, čo by sa
potom muselo prejaviť i v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Tu je potrebné prisvedčiť navrhovateľke,

že povinnosťou každého súdneho znalca je vypracovať znalecký posudok, v súlade s právnymi
predpismi a nemožno potom konštatovať, že by listinný dôkaz, predložený účastníkom bol dôkazom
nižšej dôkaznej sily len preto, že znalecký posudok vypracovaný na žiadosť súdu, je v rozpore s takýmto
dôkazom. Nemôže byť na ujmu účastníka skutočnosť, že spolu s návrhom predložil listinný dôkaz, z
ktorého pri podaní návrhu na začatie konania vychádzal (je len logické, že pred podaním návrhu na

začatie konania sa účastník chce ubezpečiť, že jeho nárok je dôvodný).

Súd hodnotí vykonané dôkazy, podľa svojej voľnej úvahy, každý dôkaz jednotlivo, ako i vo vzájomných
súvislostiach a aj keď v tomto smere nie je viazaný návrhmi účastníkov, z dôvodov rozhodnutia
musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, pričom ak neuverí záverom

znaleckého posudku, musí vo svojom rozhodnutí uviesť konkrétne skutočnosti, v ktorých sa znalec
dopustil pochybenia, v prípade dať možnosť znalcovi, aby takéto skutočnosti súdu vysvetlil. Pokiaľ
teda prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že znalecký posudok Ing. B. je
nedôveryhodný len z toho dôvodu, že bol predložený účastníkmi konania (navrhovateľkou), musel
odvolací súd jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu v prvom rade odstrániť rozpory v znaleckých
posudkoch tak, aby z jeho rozhodnutia bolo zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností vychádzal, ak
neuveril záverom znaleckého posudku znalca Ing. B.. Za tým účelom zváži výsluch znalcov,poprípade nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, keďže sa tu jedná o posúdenie odbornej
otázky a závery v takomto prípade by mali byť jednoznačné.

Ak v ďalšom sa prvostupňový súd sa zaoberal otázkou vydržania a poukazuje na nedôvodnosť návrhu i
z tohto dôvodu, z jeho rozhodnutia musí byť zrejmé kedy, na základe akých skutočností, odporca vstúpil
do držby spornej časti nehnuteľnosti a kedy, ako i podľa ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia
nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.

Až po doplnení dokazovania, v naznačenom smere, poprípade po vykonaní ďalších dôkazov, ktoré v
priebehu konania navrhnú účastníci, bude môcť prvostupňový súd vo veci opätovne rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.