Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 20, 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 37C/293/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215212574
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7215212574.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

I. súd V. II, Y.. V. T., v spore žalobcu: T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 1, V., zastúpený R.. L. V.,

advokátkou, U. XX, V., proti žalovaným: X/Vasilij M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 1, V., zastúpený E.
kancelária R.. U. T. s.r.o., so sídlom V. XX, V., 2/ J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, zastúpená E.
kancelária R.. U. T. s.r.o., so sídlom V. XX, V., 3/ S. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, zastúpený E.
kancelária R.. U. T. s.r.o., so sídlom V. XX, V., v konaní o určenie že dôvody vydedenia nie sú dané a
neplatnosti závetu poručiteľa takto,

r o z h o d o l :

A. z a m i e t a.

A. v X., 2. a 3. rade majú právo voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu XXX% s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa X.X.XXXX domáhal 1) určenia, že dôvody jeho
vydedenia poručiteľom T. M., nar. X.X.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX, v listine o vydedení spísanej
dňa XX.X.XXXX vo forme notárskej zápisnice pod číslom W Nz XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX nie sú
dané a 2) určenia neplatnosti závetu zo dňa XX.X.XXXX, zanechaného poručiteľom T. M., spísaného
dňa XX.X.XXXX vo forme notárskej zápisnice, pod číslom W Nz XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX.

Na odôvodnenie takto uplatnených nárokov žalobca uviedol, že v konaní o prejednanie dedičstva po
poručiteľovi T. M., prejednávanom na notárskom úrade R.. T. L., pod číslom H. XX/XXXX, vyšlo najavo,
že poručiteľ T. M. závetom ustanovil za dedičov svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku svojich
súrodencov, Q. I., rod. M., Y. T., rod. M. a U. M., že žalobcu vydedil a že dôsledky vydedenia sa majú
vzťahovať aj na všetkých mojich potomkov. A. v žalobe uviedol, že dôvody vydedenia nezodpovedajú
skutočnosti a že zákonné dôvody na vydedenie nie sú dané. A. v žalobe uviedol, že so svojim otcom
- poručiteľom, sa stretával aj napriek tomu, že rodičia žalobcu sa rozviedli, keď mal X rokov, že aj po

nadobudnutí plnoletosti sa spolu stretávali. W. spolu predávali zeleninu. stretávali sa bežne, navštevovali
sa, žalobca chodieval za svojím otcom na chatu v J.. Y. tvrdil, že svojmu otcovi pomáhal, keď potreboval
pomoc, navštívil ho aj v nemocnici. Vo vzťahu k závetu žalobca uviedol, že je neplatný, pretože nebol
vlastnou vôľou poručiteľa. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že jeho otec požíval množstvo alkoholických
nápojov, bol agresívny, že si zrejme ani nepamätal, čo podpísal. T. žalobcu je možné, že súrodenci
poručiteľa mohli na neho vyvíjať nátlak, čo mohlo podľa žalobcu súvisieť s tým, že mohli mať pocit, že
po rodičoch nedostali dosť. A. mal taktiež pochybnosti, či závet podpísal jeho otec - poručiteľ, nakoľko

podpis na listine je iný ako sa jeho otec zvyčajne podpisoval.

2. A. sa k žalobe vyjadrili písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žalobcom
uplatnenénárokyneuznalianavrhližalobuzamietnuť.Nasvojuobranuuviedli,žeovydeďovacejlistineaani o závete poručiteľa nemali do jeho smrti vedomosť, že vôľa poručiteľa nebola vyvolaná z ich podnetu,
ale že to bola jeho vôľa, ktorú prejavil podľa svojho vedomia a svedomia pred notárom, vychádzajúc
zo situácie, v ktorej sa nachádzal vo vzťahu k žalobcovi, ktorý od XX-tých narodení poručiteľa (v roku

XXXX), kedy sa naposledy žalobca zúčastnil oslavy, sa o svojho otca vôbec nezaujímal, a to až do jeho
smrti, teda približne XX rokov. T. žalovaných, poručiteľ mal dôvod na vydedenie žalobcu nielen preto,
že žalobca sa o svojho otca nezaujímal, ale aj preto, že svojmu otcovi neposkytol potrebnú pomoc, že
v čase, keď mal otec žalobcu zdravotné problémy s pľúcami a absolvoval liečenie vo U. Q., nikdy ho
nenavštívil, nepostaral sa o jeho odvoz, či prívoz, nepodieľal sa na zabezpečení kyslíkového prístroja

pre svojho otca.

3. U. na zistenie súdu, že v žalobe označená Y. T. ako žalovaná v 2. rade, zomrela dňa XX.X.XXXX, teda
ešte pred podaním žaloby, v dôsledku ktorej skutočnosti nemala spôsobilosť byť účastníkom konania,
ktorá skutočnosť je neodstrániteľnou vadou konania, súd v zmysle vtedajšej právnej úpravy, ust. § 104
I. súdneho poriadku, konanie vo vzťahu k žalovanej v 2. rade zastavil uznesením zo dňa XX.XX.XXXX,

č. k. XXC/XXX/XXXX-XX.

4. T. podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX žalobca navrhol pripustenie ďalšieho subjektu do
konania na strane žalovaných, a to S. T. ml., nar. XX.X.XXXX. Na základe zistenia, že v danom prípade
boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ust. § 79 Z. sporového poriadku (ďalej len Z.), súd

uznesením zo dňa X.X.XXXX, č. k. XXC/XXX/XXXX-XX pripustil vstup S. T., nar. XX.X.XXXX ako
žalovaného v 3. rade.

5. L. vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci
skutkový stav: Z notárskej zápisnice, spísanej dňa XX.X.XXXX R.. A. N. pod číslom W Nz XXXXX/XXXX,

W. XXXXX/XXXX, súd zistil, že poručiteľ T. M., rod. M. urobil dňa XX.X.XXXX pred notárkou právny úkon
vydedenia žalobcu, keď vyhlásil, že ... „pri plnom vedomí a slobodne vyhlasujem, že pre prípad mojej
smrti vydeďujem svojho syna T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. 1, V.. E. dôvod vydedenia uvádzam, že
môj syn T. o mňa vôbec neprejavuje záujem (§ 469a ods. X písm. b I. zákonníka). S uvedeným synom
som síce nežil v spoločnej domácnosti, avšak po dovŕšení plnoletosti ani raz neprejavil snahu sa so

mnou stretnúť, dokonca nebol ani na pohrebe môjho brata, ktorý bol jeho krstným otcom“. T. v notárskej
zápisnici zároveň prejavil svoju poslednú vôľu, ktorou odkázal všetok svoj majetok súrodencom, Q. I.,
rod. M., nar. XX.XX.XXXX, Y. T., rod. M., nar. XX.X.XXXX a U. M., nar. X.X.XXXX, a to každému po v
rovnakompomere,t.j.poX/X-ine(notárskazápisnicanač.l.XpripojenéhospisuI.súduV.IIsp.zn.XXD/
XX/XXXX). Z úradného záznamu, spísaného dňa XX.X.XXXX na W. úrade R.. T. L., vo veci prejednania

dedičstva po poručiteľovi T. M., súd zistil, že žalobca bol oboznámený s obsahom listiny o vydedení a
závetom spísanými vo forme notárskej zápisnice zo dňa XX.X.XXXX, že po tomto oboznámení žalobca
namietol platnosť závetu a listiny o vydedení, že žalobca vyhlásil, že s vydedením nesúhlasí a že podá
žalobunasúdoneplatnosťzávetuavydedenia.A.bolzároveňpoučený,žeakvlehoteXXdnínepredloží
kópiu žaloby o neplatnosť vydedenia a závetu a listiny o vydedení, bude sa predpokladať, že nenamieta

platnosť závetu a listiny o vydedení (listina na č. l. XX pripojeného spisu I. súdu V. II sp. zn. XXD/XX/
XXXX). R.. A. N., notárka, so sídlom A. 2, V. písomným podaním zo dňa X.X.XXXX (č. l. XX) oznámila
súdu, že „W. zápisnica N XX/XXXX, ktorej bolo notársky centrálnym registrom pridelené číslo zápisnice
Nz XXXXX/XXXX, a ktorá notárska zápisnica bola zaregistrovaná do not. centrál. registra listín po číslom
W. XXXXX/XXXX bola spísaná dňa XX.X.XXXX. V notárskej zápisnici je slovne /v zátvorke/ nesprávne

uvedený rok XXXX, správne má byť XXXX. F., t. j. v deň spísania tejto notárskej zápisnice, bola táto
not. zápisnica zaregistrovaná v W. centrálnom registri závetov“. V súvislosti s tým notárka R.. A. N.
predložila T. o registrácii v W. centrálnom registri závetov (v spise na č. l. XX), z ktorého vyplýva dátum
a čas vykonania zápisu v W., a to dňa XX.X.XXXX o XX:XX:XX hod. W. R.. A. N. zároveň v bode
dva svojho listu uviedla, že „W. zápisnica bola spísaná s účastníkom, ktorým bol T. M., rod. M., nar.

X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom V. - V., J. XXX/XX. V notárskej zápisnici je nesprávne uvedené
meno účastníka - M., správne má byť M.“. K uvedeným skutočnostiam notárka predložila aj fotokópiu
občianskeho preukazu T. M. (v spise na č. l. XX).

6. L. vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

T. ust. § 469a ods. X písm. b) I. zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.T. § 469a ods. X a X I. zákonníka, (2) T. to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa
dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. (3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej
zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a XXX; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

T. ust. § 473 I. zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak
nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.

T. ust. § 476 I. zákonníka, (1) T. môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej
forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. (2) V každom závete musí byť uvedený
deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. (3) L. závet viacerých poručiteľov je neplatný.

T. ust. § 476a I. zákonníka, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je
neplatný.

T. ust. § 477 I. zákonníka, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a
práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely
sú rovnaké.

T. ust. § 479 I. zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský
podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu
zozákona.T.tomuzávetodporuje,jevtejtočastineplatný,aknedošlokvydedeniuuvedenýchpotomkov.

T. ust. § 37 I. zákonníka, (1) T. úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný. (2) T. úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) T. úkon nie je neplatný
pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

T. ust. § 38 I. zákonníka, (1) W. je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony. (2) M. je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny

úkon neschopnou.

T. ust. § 39 I. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

T. ust. § 40 ods. X I. zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný.

T. XXX písm. c) Z. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak

vyplýva z osobitného predpisu.

T. § X94 ods. 1 Z. mimosporového poriadku (ďalej len Z.), ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí
od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil

žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

7. V priebehu dedičského konania vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. XXD/XX/XXXX bol
žalobca, popierajúci dedičské právo žalovaných usmernený súdnym komisárom uplatniť neplatnosť
listiny o vydedení poručiteľa žalobou na súde. Na základe toho žalobca podal na tunajšom súde dňa

X.X.XXXX žalobu o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a o určenie neplatnosti závetu, pričom
do času právoplatného skončenia tohto konania, bolo uznesením zo dňa X.X.XXXX dedičské konanie
prerušené s poukazom na to, že od rozhodnutia o platnosti/neplatnosti vydedenia závisí rozhodnutie
o dedičskom práve. A. žalobcu tak nemá oporu v ust. § X94 ods. 1 Z. (v čase podania žaloby ust. §
175k ods. X I.), nakoľko žalobca v dedičskom konaní nebol odkázaný na uplatnenie dedičského práva

uznesením, tak, ako to predpokladá ust. § X94 ods. 1 Z. (v čase podania žaloby ust. § 175k ods.
X I.). Na určení, ktorého sa žalobca domáha preto naliehavý právny záujem nie je daný zo zákona.
Na požadovanom určení preto musí byť teda daný naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137
písm. c) Z.. Vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určení sa považuje za daný predovšetkýmtam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by bez tohto určenia právo
žalobcu stalo sa neistým. Je nepochybné, že medzi žalobcom ako do úvahy prichádzajúcim zákonným
dedičom v I. dedičskej skupine, zároveň v postavení neopomenuteľného dediča a žalovanými, ktorých

poručiteľ závetom ustanovil za dedičov za súčasného vylúčenia z dedenia žalobcu listinou o vydedení,
existuje spor o dedičské právo, pre ktorý dedičské konanie po poručiteľovi T. M. bolo prerušené až
do času rozhodnutia o tomto spore. C. o platnosti/neplatnosti vydedenia i napriek tomu, že predstavuje
riešenie len dielčej otázky, vo vzťahu k dedičskému právu ako takému, majúcej tak povahu len otázky
predbežnej, vo svojom význame, podľa posúdenia súdu môže byť podkladom pre ustálenie okruhu

dedičov v dedičskom konaní, a tým viesť k odstráneniu stavu právnej neistoty v otázkach, pre ktoré
doposiaľ nedošlo k prejednaniu dedičstva. C. o určovacích nárokoch žalobcu tak môže slúžiť potrebám
praktického života a plniť zároveň preventívnu úlohu vo vzťahu k prípadným iným žalobám. M. je podľa
súdu dostatočne odôvodnená prítomnosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení.

8. T. posudzovaní hmotnoprávnej opodstatnenosti určovacieho nároku smerujúceho k určeniu
neplatnosti vydedenia súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že vydedenie je v podstate reakciou na konanie
či správanie sa potomka z doby predchádzajúcej vydedeniu, pričom vydediť potomka nemožno pre
prípad jeho závadného správania sa či protiprávneho konania v čase od urobenia tohto právneho úkonu
do smrti poručiteľa. W. tak pre vydedenie je rozhodujúci stav v čase urobenia prejavu o vydedení alebo

z doby tomuto vydedeniu predchádzajúcej. U. je jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa,
ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého v §
469a taxatívne uvedeného dôvodu. W. obsahovou náležitosťou prejavu poručiteľovej vôle pre prípad
jeho smrti, ktorá obsahuje ustanovenie o vydedení, je výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia.

9. H. pre vydedenie podľa ust. § 469a ods. X písm. b) I. zákonníka spočíva podľa právnej teórie v tom,
že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal.
A., ktorý by mal potomok o poručiteľa prejavovať je potrebné, vychádzajúc zo všeobecne prijímaných
záverov aplikačnej praxe súdov, posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. T. o
frekvenciiaspôsobeprejavovvzájomnejnáklonnostimôžubyťznačnerozdielnepodľapočetnostičlenov

rodiny, podľa zachovávania zvyklostí v danej lokalite, podľa sociálnych pomerov rodiny, náboženského
založenia, rodovej tradície, rozvoja a dostupnosti prostriedkov na udržovanie vzájomného spojenia
a komunikácie. T. neprejavovania záujmu ako trvalého nebránia náhodné prejavy a za skutočný sa
nepovažuje záujem len formálnej povahy. T. je trvalé neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa
potomkom dôsledkom toho, že sám poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho

vyvodiť, že by neprejavenie záujmu potomkom, mohlo byť dôvodom pre jeho vydedenie (por. R XX/
XXXX). U. z hľadiska naplnenia tohto dôvodu vydedenia, je teda tiež, či poručiteľ mal sám záujem sa
s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. U. z tohto dôvodu prichádza do úvahy
len tam, kde poručiteľ o tento blízky vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde
mu tento stav vadí a nie vtedy, ak ide o situáciu, kedy je mu tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu

aj podstatne prispel. T. týchto všeobecných východísk na posudzovaný prípad, z hľadiska skutkového,
významnými pre posúdenie naplnenia/nenaplnenia dôvodu pre vydedenie podľa ust. § § 469a ods. X
písm. b) I. zákonníka, boli predovšetkým zistenia v smere či v rozhodnom čase žalobca o poručiteľa
prejavoval skutočný záujem, pokiaľ nie z akých dôvodov, v tejto súvislosti, či tento stav vyvolal, prípadne
i svojím postojom k nemu podstatne prispel sám poručiteľ.

XX. U. z časového vymedzenia správania sa žalobcu, pre ktoré ho poručiteľ vydedil v listine o vydedení
- „ ...ani po dovŕšení plnoletosti...“, žalobca dovŕšil plnoletosť v roku XXXX (žalobca narodený v roku
XXXX), rozhodujúcim z hľadiska posúdenia existencie dôvodov pre vydedenie bolo obdobie od roku
XXXX do spísania listiny o vydedení dňa XX.X.XXXX.

XX. U. z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne.
Z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by spochybnili splnenie dôvodov
vydedenia. A. svoje tvrdenie o tom, že dôvody vydedenia nie sú dané odôvodňoval skutočnosťami, ktoré
boli zo strany žalovaných účinným spôsobom spochybnené.

XX. A. neexistenciu dôvodov vydedenia odôvodňoval tým, že s poručiteľom určité obdobie predávali
zeleninu na „F.“, že chodili s poručiteľom predávať zeleninu do U. W., W. W., že to bolo v rokoch XXXX -
XXXX. M. tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe spochybnil sám žalobca, keď vo svojej výpovedi uviedol,že s poručiteľom spoločne podnikal od roku XXXX až do smrti poručiteľa. L. ho aj žalovaná v 2. rade, keď
vo svojej výpovedi uviedla, že tvrdenie žalobcu nie je pravda. T., že poručiteľ predával asi rok zeleninu,
ale že mu pri tom pomáhal syn druhej manželky poručiteľa. L. uvádzané žalovanou v 2. rade potvrdila vo

svojej svedeckej výpovedi svedkyňa K. F., druhá manželka poručiteľa, keď uviedla, že poručiteľ predával
zeleninu pri F., kde mal ambulantný predaj, pri ktorom mu pomáhal syn svedkyne.

XX. A. v žalobe uvádzal, že s poručiteľom sa bežne stretávali, navštevovali sa. Vo svojej výpovedi
sa žalobca zmienil aj o spoločných nedeľných obedoch. K týmto skutočnostiam sa vo svojej výpovedi

vyjadrila svedkyňa K. F., druhá manželka poručiteľa, ktorá uviedla, že s poručiteľom žila XX rokov, do
roku XXXX, že v tom období žalobca k ním na návštevu nechodil, že žalobca prvý krát k ním prišiel, keď
žalobca oslavoval XX rokov. M. uviedla, že žalobcovi povedala, že ho považuje za syna rovnako ako
svoje vlastné deti, že môže k ním chodiť, žalobca však nikdy nechodil.

XX. A. v žalobe ďalej uviedol, že v období po rozvode manželstva poručiteľa s jeho druhou manželkou,

s poručiteľom spolu bicyklovali. Y. poručiteľa s jeho druhou manželkou K. F. bolo rozvedené rozsudkom
I. súdu V. II zo dňa X.X.XXXX, č. k. XXC/XX/XXXX-XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX
(č. l. XX). A. v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že približne od roku XXXX bol poručiteľ invalidným
dôchodcom, že poručiteľ mal problémy s dýchaním, že bol astmatik. G. skutočnosti potvrdila vo svojej
výpovedi svedkyňa K. F., druhá manželka poručiteľa, ktorá uviedla, že poručiteľ bol „prieduškár“ , ktorého

zdravotné problémy sa zhoršili po výbuchu v železiarňach, následne bol uznaný za invalidného.

XX. A. v rámci výsluchu tiež tvrdil, že pomáhal poručiteľovi rekonštruovať, opravovať rodinný dom v
roku XXXX. V žalobe žalobca tvrdil, že opravoval strechu na garáži, avšak nevedel uviesť konkrétne
obdobie. M. žalobcu spochybnila výpoveď žalovanej v 2. rade, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že nie je

možné, aby žalobca pomáhal poručiteľovi pri prestavbe domu v V. nad Q., nakoľko poručiteľ sa do domu
nasťahoval až v roku XXXX, že dovtedy býval na ulici U. č. X v V.. G. skutočnosti potvrdila vo svojej
výpovedisvedkyňaK.F.,keďuviedla,ževrokuXXXXsadodomuvV.nadQ.presťahovalisporučiteľom,
že dovtedy bývali na ulici U. v V.. L. ďalej uviedla, že žalobca sa žiadnym spôsobom nepodieľal na
rekonštrukcii, či opravách domu, že jej syn, ktorý bol vyučený stolár, robil na dome, čo bolo treba.

XX. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že v čase keď mal žalobca X rokov, došlo k ukončeniu
spoločného súžitia matky žalobcu a poručiteľa. C. nebolo spochybnené tvrdenie žalobcu, že po rozvode
jeho rodičov poručiteľ prejavoval o žalobcu záujem, stretávali sa, poručiteľ brával žalobcu na výlety. Z
dokazovania však vyplynulo, že vzťah medzi žalobcom a poručiteľom bol narušený. W. tomu skutočnosť,

že žalobca napríklad nepozval poručiteľa osobne na svoju svadbu, že poručiteľ šiel v tom čase na
dovolenku. W. tomu tiež vyjadrenie žalovaného v 1. rade, ktorý vo svojom výsluchu uviedol, že sa snažil
zmieriť žalobcu s poručiteľom, že poručiteľ sám uviedol, že jeho vzťah so žalobcom nie je ideálny, resp.
že poručiteľ sa vyjadril, že „keď sa syn neozve, tak sa ani ja neozvem“. Z výsluchov sporových strán a
svedkov pritom nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by naznačovali, že narušenie vzťahu so žalobcom

zadal svojím správaním sa poručiteľ.

XX. Na druhej strane žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť svedka, K.. L. C., ktorý
sa poznal osobne s poručiteľom, a ktorý naopak uviedol, že žalobca spolu s poručiteľom predávali,
resp. zásobovali zeleninou predajcov na trhovisku, že vzťah žalobcu a poručiteľa bol dobrý, že si spolu

telefonovali, že poručiteľ chcel, aby žalobca prišiel bývať do V. nad Q., že urobia na dome nadstavbu. Je
potrebné tiež uviesť, že právna zástupkyňa žalobcu spochybnila hodnovernosť výpovede svedkyne K.
F.,nakoľkotátosapredsvojouvýpoveďouoboznámilasoskutočnosťami,oktorýchvypovedalažalovaná
v 2. rade, resp. žalobca, ktorá skutočnosť nepochybne vyplynula z výpovede svedkyne.

XX. Z uvedeného pre súd vyplynul záver, že ani po výsluchu sporových strán a svedkov nebola
jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybnosti preukázaná pravdivosť tvrdení žalobcu, či žalovaných
a rozhodujúce skutočnosti zostali aj po vykonanom dokazovaní sporné. A. súdu neponúkol, resp.
nevedel ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce
skutočnosti. Za týchto okolností, navyše potom, ako ani jedna zo sporových strán nemala ďalšie návrhy

na doplnenie dokazovania, súdu neostávalo iné ako žalobu, v časti určenia, že dôvody vydedenia nie
sú dané, ako nedôvodnú zamietnuť.XX. T. ide o určenie neplatnosti závetu, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bol právny
úkon poručiteľa - závet neslobodný, nevážny, neurčitý alebo nezrozumiteľný, ani že by jeho predmetom
nebolo plnenie nemožné (dôvody absolútnej neplatnosti právnych úkonov podľa § 37 ods. X a X I.

zákonníka),nevyplynuložebytentoprávnyúkonsvojimobsahomaleboúčelomodporovalzákonu,alebo
ho obchádzal, resp. že by sa priečil dobrým mravom (dôvody neplatnosti podľa § 39 I. zákonníka) a
napokon neplatnosť tohto právneho úkonu nebolo možné konštatovať ani pre nedostatok formy, pretože
tak ako to vyžaduje zákon, bol zriadený písomne, v danom prípade vo forme notárskej zápisnice. A.
spochybňoval podpis poručiteľa, avšak nenavrhol žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil túto skutočnosť.

W. podpis poručiteľa na listine potvrdila aj notárka R.. A. N., ktorá predmetný závet vo forme notárskej
zápisnice aj spísala. U. dokazovaním súd tak nezistil žiaden dôvod na určenie predmetného závetu
poručiteľa za neplatný a preto žalobný návrh, ktorým žiadal určiť jeho neplatnosť, zamietol.

XX. T. ust. § 255 ods. X Z., súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

XX. T. ust. § 26X ods. X Z., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

XX. T. ust. § 262 ods. 2 Z., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § X55 ods. X Z. tak, že žalovaným priznal
plnú náhradu trov konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. L. v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2
Z. rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§365 ods. 3 C.s.p.).Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.