Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Mariana Muránska
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/41/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208912
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8814208912.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Ľ. A., V.. XX.XX.XXXX, P. N.
XX/X, L. V. B., proti žalovaným 1./.D. X., X/ D. L., V.. XX.XX.XXXX, N. P. K. XXXX/XX, X., zastúpené
JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou so sídlom v Hencoviach, Hencovská 2043, o zaplatenie 1.300,-
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 27.02.2020, č. k.
9C/126/2014 - 87 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným v1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100 %.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca svoj nárok na zaplatenie
peňažnej sumy odvodzoval od dvoch zmlúv o pôžičke, ktoré uzatvoril so žalovanými dňa 23.09.2009
a 06.07.2010. Žalované potvrdili uzatvorenie zmluvy o pôžičke z 23.09.2009, avšak pokiaľ ide o sumu
500,- eur, nie 700,- eur s tým, že ďalšiu pôžičku od žalobcu nečerpali. Žalobca predložil originál
výdavkového dokladu podpísaného žalovanými z 23.09.2009 na sumu 700,- eur a zo 06.07.2010
na sumu 800,- eur. Podľa žalovaných od žalobcu reálne prevzali len sumu 500,- eur a túto čiastku
žalobcovi postupne splatili. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako podnikateľ, ktorý má v predmete
podnikania uvedené poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, je oprávnený tieto úvery aj poskytovať.
V tejto veci však žalobca nevystupoval ako podnikateľ, všetky listiny vystavil na svoje meno priezvisko
s uvedením miesta bydliska, nie s označením obchodného mena, miesta podnikania a IČO-a, ako to
vyplýva zo živnostenského registra. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu podľa § 39 OZ a žalobu
zamietol, nakoľko mal za preukázané, že opakovaným poskytovaním finančných prostriedkov - pôžičiek
obchádza zákona, napr. živnostenský zákon, či zákon o dani z príjmu. Žalobca mimo živnostenského
oprávnenia uzavrel so žalovanými viacero zmlúv o pôžičke - minimálne päť. Takýmto konaním obchádza
zákon, keďže napriek živnostenskému oprávneniu toto nevyužíva, ale cez tieto pôžičky získava profit,
napr. úroky, zmluvnú pokutu a pod. Zdôraznil, že zmluva o pôžičke by mala byť uzatvorená ako
zmluva príležitostná a nemá slúžiť na podnikanie veriteľa. Žalobca má živnostenské oprávnenie na
poskytovanie úverov a nič mu nebráni, aby úvery poskytoval na základe vykonávanej živnosti. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že profit získaný z poskytnutej pôžičky, napr. vo forme dohodnutých úrokov, je príjem
zdaniteľný a podlieha dani z príjmu. Poskytovanie viacerých pôžičiek mimo živnostenského oprávnenia
so ziskom, je obchádzaním aj daňových predpisov. So zreteľom na tieto dôvody žalobu ako nedôvodnú
zamietol a o trovách strán rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazuje na uzatvorené zmluvy o pôžičke so žalovanými v 1. a
2. rade a podľa jeho názoru niet pochýb, že fyzicky peniaze žalované prevzali, uvedenú skutočnosť
vlastnoručne podpísali a čiastočne aj vrátili napriek tomu, že nemajú vedomosť o tom, že zmluvu o
pôžičke zo 06.07.2010 podpísali. Žalované uznali dlh voči veriteľovi, vedeli o ňom a prišli ho aj čiastočne
zaplatiť. Keďže nedošlo k celkovej úhrade pôžičky, dňa 15.04.2013 doručil žalovaným opäť predsúdnu
upomienku a rozhodol sa následne riešiť túto vec súdnou cestou. Žalované vedeli o svojom dlhu a
dobrovoľným čiastočným plnením dlh aj uznali. Nesúhlasí s tým, aby uvedené zmluvy o pôžičke boli
posudzované ako zmluvy spotrebiteľské a jeho nárok nie je premlčaný. Zdôrazňuje, že peniaze výlučne
požičalakofyzickáosoba,keďžežalovanénemaližiadenmajetoknazabezpečeniepohľadávkyvovýške
1.500,- eur. Žiadal v konaní priznať len zvyšok istiny a zákonný úrok z omeškania a žiadne iné výhody
od žalovaných nežiadal. Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalované v 1. a 2. rade navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu opodstatnené nie je.
6. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil
a o veci následne správne rozhodol a svoje rozhodnutie vo veci náležite odôvodnil. Odvolací súd
v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným
nesprávnym postupom súdu prvej inštancie, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s prihliadnutím
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do
pozornosti Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).
7.Odvolacísúdzdôrazňujenajmäto,ževpredmetnejvecinemožnospochybniťspotrebiteľskýcharakter
zmlúv, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, v dôsledku čoho je potrebné
všetky právne vzťahy medzi stranami konania posúdiť aj v závislosti od ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keďže nie je sporné, že žalobca opakovane požičiava finančné prostriedky fyzickým osobám,
ktorým vzniká povinnosť zaplatiť okrem istiny aj úroky.
8. Žalobca v tomto konaní uplatňoval voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na vrátenie pôžičky, ktorý
dokumentoval uznaním dlhu datovaným dňa 22.03.2011, ktorý je podpísaný žalovanými v 1. a 2. rade.
V uznaní dlhu sa uvádza, že pohľadávka žalobcu vo výške 1.600,- eur vznikla na základe poskytnutých
pôžičiek, žalované sa zaviazali vrátiť tento dlh žalobcovi do 30.04.2011 s tým, že v prípade porušenia
povinnosti splatiť riadne a včas tento dlh, vzniká im povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,2
% denne za každý deň omeškania, a to odo dňa porušenia povinnosti až do riadneho splnenia dlhu.
Pôžička vo výške 700,- eur podľa žalobcu bola poskytnutá dňa 23.09.2009 a žalované ju mali vrátiť do
23.12.2009 a pôžička vo výške 800,- eur bola poskytnutá 06.07.2010, k tejto pôžičke bol žiadaný 1,5 %
mesačný úrok a vrátená mala byť žalovanými do 06.12.2010.
9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
priečidobrýmmravom,niejedovolený.Nedovolenosťjetedadaná,akobsahaleboúčelprávnehoúkonu
odporuje zákonu, obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, resp., ak sa právny úkon prieči
dobrým mravom. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne
zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a
povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Zákonom je pritom každá norma, ktorá v
zmysle zákona č. 1/1993 Z. z. bola vyhlásená za zákon. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne
spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku, ako napr. poctivosť, nezneužívanievýkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov a pod.
11. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň
ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa
konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti (R 39/1998).
12. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalobca ako podnikateľ môže v súlade s predmetom
svojho podnikania poskytovať úvery z vlastných zdrojov. V predmetnom spore však žalobca poskytol
finančné prostriedky ako nepodnikateľ, ale ako fyzická osoba. Z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmý
takýto postup žalobcu, ktorý opakovane požičiava finančné prostriedky ďalším fyzickým osobám a v tejto
súvislosti žiada zaplatiť okrem istiny aj ďalšie sankčné nároky, ako napr. v prejednávanej veci zmluvnú
pokutu vo výške 0,2 % denne za každý deň omeškania (uznanie dlhu z 22.03. 2011), resp. 1,5 %-ný
mesačný úrok z nesplatenej pôžičky (č. l. 27 spisu OS Vranov nad Topľou sp. zn. 13C/132/2014). Súd
prvej inštancie v tejto súvislosti správne zdôraznil neprimeranú cenu poskytnutých pôžičiek v spojení
s požadovaným úrokom z pôžičky, či zmluvnej pokuty, ako i celkové neštandardné okolnosti, ktoré
sprevádzali tento vzťah medzi žalobcom a žalovanými, ktorým žalobca poskytoval opakované pôžičky
s povinnosťou vrátiť finančné prostriedky v krátkom období s už spomínanými úrokmi a zmluvnými
pokutami. Súd prvej inštancie správne akcentoval namietaným postupom žalobcu obchádzanie zákona,
a to napr. živnostenského zákona, či zákona o dani z príjmu fyzických osôb. Všetky tieto okolnosti súd
prvej inštancie správnym spôsobom vyhodnotil s dôsledkami absolútnej neplatnosti zmlúv o pôžičkách
v zmysle predpokladov citovaného § 39 OZ, v dôsledku čoho sa žalobca v predmetnom konaní nemôže
úspešne domáhať ich vrátenia.
13. Súd prvej inštancie tiež správne rozhodol o trovách konania strán sporu vzhľadom na výsledok
konania o veci samej, preto so zreteľom na vyššie uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok potvrdil ako
vecne správny postupom podľa § 387 CSP.
14. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovaným
v tomto štádiu konania trovy nevznikli a ani nežiadali žiadne trovy odvolacieho konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.