Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809209138
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3809209138.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom Bratislava,
Tomášikova 48, IČO 35 865 491, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO 36 613 843, proti žalovanej: Q. P., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Y., C. XXX/XX, občan SR, práv. zast. I. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., C. XXX/
XX, o zaplatenie 7.376,24 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Prievidza č. k. 4Cb/15/2009-215 zo dňa 06. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec
v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie 7.376,24 Eur s

0,05 % denným úrokom z omeškania od 22.04.2009 do zaplatenia tak, že konanie v časti o zaplatenie
istiny vo výške 1.456,91 Eur zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 1.456,91 Eur od
22. 04. 2009 do 19. 09. 2011 vyčíslený na sumu 325,28 Eur, žalobu vo zvyšnej časti zamietol a o trovách
konania rozhodol, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Z vykonaného dokazovania
mal preukázané, že dňa 23. 04. 2008 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca

Zmluvu o finančnom leasingu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančného leasingu
na predmet leasingu (osobné vozidlo značky T. K. E., rok výroby XXXX) prenajímateľom nájomcovi
na dobu určenú v zmluve za odplatu. Ako prenajímateľ je v predmetnej zmluve uvedená spoločnosť
Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s., IČO 35 865 491 a ako nájomca žalovaná identifikovaná bydliskom,
rodným číslom, číslom OP. V článku II. predmetnej zmluvy boli dohodnuté základné podmienky Zmluvy o
finančnom leasingu takto: predbežná obstarávacia cena: 862.300 Sk, prvá zvýšená splátka: 258.689,90

Sk, spracovateľský poplatok: 7.183 Sk, kúpna cena 1.190 Sk. Doba splácania bola dohodnutá mesačne,
RPMN bola dohodnutá vo výške 24,02 %, ročná úroková sadzba 21 % ročne a doba trvania leasingu 48
mesiacov. Podľa článku III. neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky finančného
leasingu, Splátkový kalendár
a Protokol o prevzatí predmetu leasingu. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy
súvisiace so zmluvou sa budú v súlade s § 262 ObZ. spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ. V

zmluve sa uvádza, že bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 v spojitosti
s § 262 ods. 1 ObZ. K predmetnej zmluve patrí Dodatok zo dňa 23. 04. 2008. Podľa Splátkového
kalendára bola dohodnutá prvá splátka 23. 04. 2008 vo výške 18.354 Sk
a posledná splátka 23. 03. 2012, pričom dátum ukončenia predmetnej zmluvy je uvedený dňom 22. 04.
2012.Protokoloprevzatípredmetuleasinguz23.04.2008svedčíotom,ženájomca-žalovanáprezvala
predmet leasingu. Podľa Všeobecných podmienok finančného leasingu (ďalej „VPFL“), v zmysle bodu

4.3.3 je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi spracovateľský poplatok, ktorého výška je stanovená
v zmluve o finančnom leasingua akontáciu najneskôr v deň prevzatia predmetu leasingu, v zmysle bodu 4.3.4 je nájomca povinný
platiť platby riadne a včas podľa zmluvy, splátkového kalendára, v prípade omeškania nájomcu má
prenajímateľprávopožadovaťodnájomcuúrokyzomeškaniavovýške0,05%zdlžnejsumyzakaždý,aj

začatý deň omeškania. V bode 5 Všeobecných podmienok finančného leasingu je dohodnuté ukončenie
zmluvy o finančnom leasingu vrátane predčasného ukončenia zmluvy okrem iného tak, že prenajímateľ
je oprávnený písomne vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť okrem iného, ak sa nájomca dostane do
omeškania so zaplatením platby alebo jej časti, prípadne opakovane mešká so splatením platby alebo
jej časti. V prípade predčasného ukončenia zmluvy prenajímateľ vyhotoví finančné vyúčtovanie (bod

5.1.15). V prípade predčasného ukončenia zmluvy vzniká prenajímateľovi právo požadovať od nájomcu
všetky peňažné záväzky nájomcu voči prenajímateľovi, ktoré existujú ku dňu predčasného ukončenia,
najmä dlžné platby, úroky
z omeškania, zmluvné pokuty, poplatky, všetky náklady, ktoré vzniknú prenajímateľovi
v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy, najmä náklady spojené s odobratím, prepravou,
skladovaním a následným predajom predmetu leasingu (s odkazom na bod 5.1.19 VPFL), úhradu

náhrady finančného výnosu (s odkazom na bod 5.1.19), osobitné peňažné plnenie
(sodkazomnabod5.1.19).Podľabodu5.1.19VPFLsavýškaosobitnéhopeňažnéhoplneniavypočítava
ako rozdiel medzi zostatkom istiny v účtovníctve prenajímateľa ku dňu vrátenia, prípadne odobratia
predmetu leasingu a cenou, za ktorú prenajímateľ predmet odpredá. Náhrada finančného výnosu sa
počíta ako úrok z nesplatnej časti istiny za obdobie odo dňa vrátenia, prípadne odobratia predmetu

leasingu do dňa odpredaja predmetu leasingu.
Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 15. 12. 2010 vyplynulo, že peňažné záväzky žalovanej, ktoré
vznikli ku dňu predčasného ukončenia zmluvy vo výške 1.554,57 Eur, pozostávajú z neuhradených
leasingových splátok do dňa zániku zmluvy vo výške 1.456,91 Eur a refakturácie nákladov za opravu
vo výške 97,66 Eur s poukazom na faktúru

č. 9870666049. Náklady žalobcu súvisiace s predčasným ukončením zmluvy vo výške
732,46 Eur pozostávajú z nákladov, na ktorých úhradu žalobcovi vznikol nárok v súlade
s bodom 5. 1. 16 b/ VPFL. Táto suma pozostáva zo sumy 296,26 Eur s poukazom na hromadnú faktúru
č. 20080315, z ktorej sa predmetnej veci týka suma 8.925 Sk (za zadržanie), zo sumy 282,15 Eur s
poukazom na faktúru č. 280100340 ( za uskladnenie) a zo sumy 310,48 Eur s poukazom na faktúru č.

080186 (za prevoz). Úhrada náhrady finančného výnosu vo výške 3.319, 51 Eur pozostáva z nákladov
finančnej služby a vyčíslených v súlade s bodom 5.1.16 d/ VPFL v spojení s bodom 5.1.19 VPFL.
Osobitné peňažné plnenie vo výške 1769,70 Eur je nárok žalobcu vyčíslený v súlade s bodom 5.1.16
písmeno e/ VPFL
v spojení s bodom 5.1.19 VPFL ako rozdiel medzi zostatkom istiny v účtovníctve a sumou za odpredaj

predmetu leasingu, pričom zostatok istiny je súčet istín splátok podľa splátkového kalendára od
poslednej vyfakturovanej splátky a vopred dohodnutej kúpnej ceny bez DPH
a suma za odpredaj - kúpna cena je vo výške 17.386,98 Eur (faktúra č. 9870666051).
Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 14. 02. 2011 vyplynulo, že predmet leasingu bol odobratý od
pána T. a bol dočasne uložený v spoločnosti, ktorá zabezpečila jeho dočasné zadržanie, následne pri

prevoze predmetu z „dočasného uloženia“ k predajcovi bol protokol doplnený podpismi predajcu, ktorý
doplnil protokol o ďalšie závady, ktoré boli zistené pri prevzatí. Podľa žalobcu predmetné poškodenie
neovplyvnilo predajnú cenu predmetu leasingu, pretože táto bola stanovená na základe trhových cien v
čase predaja, čo žalobca zdokladoval internetovými inzerciami. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa
18. 07. 2011 vyplynulo, že úhrada náhrady finančného výnosu vo výške 3.319,51 Eur pozostáva z

nákladov finančnej služby uplatnených a vyčíslených v súlade s bodom 5.1.16 písmeno d/ VPFL v
spojení s bodom 5.1.19 VPFL. Úrok z nesplatenej časti istiny je za obdobie odo dňa prerušenia zmluvy
ku dňu obdržania sumy za odpredaj predmetu, v prípade ušlého zisku žalobca žiada menej, než na čo
má nárok, nakoľko súčet úrokov zo splátkového kalendára počnúc splátkou nasledujúcou po poslednej
vyfakturovanej splátke je vyšší ako je žalobcom uplatnený v návrhu. Úrok vo výške 21 % ročne je

leasingový úrok vyplývajúci zo zmluvy, ktorý bol zohľadnený v každej splátke. Poškodenia uvedené
v Protokole o prevzatí predmetu leasingu zo dňa 04. 09. 2008 boli doplnené pri obhliadke vozidla
u predajcu, nakoľko ich nebolo možné zistiť pri bežnej obhliadke, ale až v rámci odbornejšieho
preskúmania. V prípade prevozu vozidla z Prievidze do Bratislavy išlo
o štandardný postup, ak po daných vozidlách nebol dopyt v rámci regiónu, v ktorom boli poskytnuté do

nájmu. Súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná dňa 19.09.2011
uhradila žalobcovi 1.456,91 Eur a to titulom dvoch splátok po 609,24 Eur a za spracovateľský poplatok
vo výške 238,43 Eur. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že v čase uzatvorenia zmluvy nemala pri sebe
živnostenské oprávnenie, na uzavretie zmluvy ju nahovoril J. T., ktorý bol v tom čase jej priateľom.Žalovaná vylúčila vyvíjanie nátlaku zo strany žalobcu na uzatvorenie predmetnej zmluvy. Potvrdila,
že Dodatok z 23.04.2008 podpísala, prevzala ho, rovnako tak splátkový kalendár ako aj predmetné
vozidlo. S poukazom na ňou doložený protokol o vrátení PL žalobcovi tvrdila, že predmetné vozidlo

pri odovzdaní žalobcovi bolo v poriadku a nemalo poškodené pravé predné koleso. Podpis na protokole
o prevzatí nie je jej podpisom, ale podpisom J. T.. Potvrdila, že neplatila ďalšie splátky, s J. T. bola
dohodnutá tak, že splátky bude splácať on. Voči žalobcovi uznala pohľadávky len tak ako sú uvedené
v uznaní dlhu zo dňa 13. 07. 2009. Listom zo dňa 19. 01. 2011 zo sumy 1.554,57 Eur uznala len
sumu vo výške 1.218,48 Eur (platby podľa splátkového kalendára za mesiace apríl, máj 2008), ostatné

nároky žalobcu neuznala z dôvodu, že spracovateľský poplatok nebol dohodnutý, že predmetné vozidlo
bolo vrátené žalobcovi bez poškodenia, že sumu 296,26 Eur žalobca nešpecifikoval, že mal mať
zabezpečené svoje priestory pre parkovanie, že prevoz auta bol realizovaný 09. 09. 2008, ale k odňatiu
vozidla došlo dňa 10. 06. 2008, že vozidlo bolo možné prepraviť bez použitia odťahovej služby, že úrok z
nesplatenej časti istiny po zániku záväzkového vzťahu je nedôvodný, a že predmet leasingu bol predaný
hlboko pod cenu. Súd prvého stupňa pri právnom posúdení veci vychádzal z príslušných ustanovení zák.

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia leasingovej zmluvy
medzi žalobcom a žalovanou. Uviedol, že predmetný zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa. Negatívne v § 1 ods. 2 vymedzuje, na ktoré zmluvy sa tento zákon nevzťahuje. Podľa § 1

ods. 2 tohto zákona sa tento zákon nevzťahuje okrem iného na zmluvy o nájme, ktoré nezabezpečujú
prevod vlastníckeho práva na nájomcu. Vychádzajúc z obsahu Všeobecných podmienok finančného
leasingu upravujúcich v bode 5.2. riadne ukončenie zmluvy o finančnom leasingu tak, že zmluva riadne
končí dňom prevodu vlastníckeho práva k predmetu leasingu na nájomcu a že nájomca nadobudne
vlastnícke právo k predmetu leasingu, ak budú splnené podmienky uvedené v týchto Všeobecných

podmienkach, konštatoval, že predmetná zmluva zabezpečuje prevod vlastníckeho práva na nájomcu
po splnení príslušných podmienok a že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje právna úprava zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon
č. 258/2001 Z. z. v § 3 ods. 1 a ods. 2 definuje osobu veriteľa a osobu spotrebiteľa, pričom veriteľom
podľa tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci, pričom spotrebiteľom podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Je nesporné, že
žalobca ako veriteľ je právnickou osobou poskytujúcou spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a
predmetná zmluva bola uzavretá so žalovanou ako spotrebiteľom. Uviedol, že aj keď podľa výpisu zo

živnostenského registra žalovaná mala ako fyzická osoba oprávnenie na podnikanie od 22. 04. 2008 do
28. 07. 2008, vznik živnosti bol zrejme účelový vzhľadom na krátky čas medzi vznikom
a zánikom oprávnenia podnikať. Zdôraznil, že žalovaná je v predmetnej zmluve identifikovaná svojim
menom, priezviskom, trvalým bydliskom, rodným číslom a dokladom totožnosti - OP, z čoho je zrejmé, že
uzatvárala predmetnú zmluvu ako fyzická osoba nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Predmetnú zmluvu kvalifikoval aj ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, tak ako tieto ustanovenia upravujú spotrebiteľské zmluvy v znení v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy. Vzhľadom na predtlač predmetnej zmluvy, zmluvné podmienky neboli účastníkmi
konania individuálne dojednané. Predmetnú zmluvu podriadil preto pod právnu úpravu zákona
č. 258/2001 Z. z., Občianskeho zákonníka, a to i napriek tomu, že je v nej uvedené, že bola dojednaná

podľa príslušných ustanovení Obch. zák. Uviedol, že právna úprava podľa Obch. zák. vo vzťahu ku
zmluvám o úvere je použiteľná len vtedy, ak neodporuje právnej úprave, ktorá má prednosť, teda úprave
spotrebiteľských vzťahov podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné, že žalovaná
v priebehu konania zaplatila dve leasingové splátky a to za mesiace apríl a máj 2008 a tiež

spracovateľský poplatok vo výške 238,43 Eur, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške
9,25%ročnezosumy1.456,91Eurod22.04.2009do19.09.2011vyčíslenýnasumu325,28Eur.Suma
1.456,91 Eur zodpovedala sume, ktorú žalovaná zaplatila za dve leasingové splátky a spracovateľský
poplatok. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 7.376,24 Eur, resp.
po čiastočnom späťvzatí návrhu v tejto výške zo sumy 7.376,24 Eur od 22. 04. 2009 do 19. 09. 2011

a zo sumy 5.919,33 Eur od
20. 09. 2011 do zaplatenia. Žalovaná je v omeškaní so zaplatením sumy 1.456,91 Eur od22.04.2009spoukazomnafinančnévyúčtovaniepredčasneukončenejpredmetnejzmluvy,podľaktorej
bola vyúčtovaná suma splatná do 14 dni odo dňa vyhotovenia vyúčtovania, t. j. od 07. 04. 2009. Priznaná
výška úroku z omeškania zodpovedá § 3 nariadenia vlády

č. 87/1995 Z. z. Keďže žalovaná preukázateľne zaplatila sumu 1.456,91 Eur dňa
19. 09. 2011, súd prvého stupňa vyčíslil úrok z omeškania do tohto dátumu. Ak žalobca žiadal priznať
vyšší úrok (zmluvne dohodnutý), súd prvého stupňa jeho návrh vo zvyšku zamietol. Nepriznal žalobcovi
ani zvyšné uplatnené nároky a to náklady spojené
s predčasným ukončením zmluvy, úhradu náhrady finančného výnosu a osobitné peňažné plnenie.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 99,76 Eur, prvostupňový súd uviedol, že tento
nárok si žalobca uplatnil v súvislosti s opravou predmetného motorového vozidla. Súdu boli predložené
dva protokoly o prevzatí predmetu leasingu a to žalobcom i žalovanou, pričom na jednom protokole
sú uvedené poškodenia predmetného motorového vozidla, a na druhom protokole (predloženom
žalovanou), nie sú uvedené žiadne závady na predmetnom motorovom vozidle. Žalobca nepreukázal,
že škodu na predmetnom vozidle spôsobila žalovaná, nepreukázal porušenie právnej povinnosti z

jej strany, príčinnú súvislosť medzi týmto porušením právnej povinnosti a škodou. Pokiaľ ide o ďalšie
uplatnené nároky a to v súvislosti so zadržaním, uskladnením a prevozom predmetného motorového
vozidla,nákladmifinančnejslužby,osobitnýmpeňažnýmplnením,súdprvéhostupňauviedol,žežalobca
síce tento nárok odvodil z príslušných ustanovení Všeobecných podmienok finančného leasingu, aj
doložil príslušné listiny, ale predmetná zmluva v rozpore so zákonom č. 258/2011 Z. z. neobsahovala

upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania úveru. Všeobecné podmienky finančného leasingu sú
síceneoddeliteľnousúčasťoupredmetnejzmluvy,ale následkynesplácaniasplátoktakakosúžalobcom
uplatnené,niesúuvedenévzmluveaVšeobecnépodmienkyfinančnéholeasingusúnapísané drobným
písmom. Obsah všeobecných podmienok nemohla žalovaná žiadnym spôsobom ovplyvniť, naviac
uplatnené nároky sa viažu k dátumu odpredaja predmetu leasingu, ktorý odpredaj (čo do dátumu a ceny)

žalovaná taktiež nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Prvostupňový súd uviedol, že nie je spravodlivé
(a bolo by to v rozpore s dobrými mravmi) žiadať od žalovanej rozdiel medzi zostatkom istiny ku dňu
odobratia predmetného auta a cenou, za ktorú žalobca odpredal predmet leasingu, pričom táto cena
bola nižšia, než skutočná hodnota predmetného auta, resp. súčet leasingových splátok, ktoré by bola
povinná žalovaná žalobcovi platiť, pokiaľ by zmluvný vzťah naďalej trval. Súd prvého stupňa uviedol,

že to sa vzťahuje aj na zvyšné uplatnené zamietnuté nároky, lebo žalobou nič (žiadna sankcia) nenútila
minimalizovať náklady na zadržanie vozidla, na jeho uskladnenie, parkovanie, na prípadný prevoz a
čo najrýchlejší predaj predmetu leasingu za čo najvyššiu cenu, najmä s poukazom na zmluvné vzťahy
na výkon týchto úkonov s tretími spoločnosťami. Súd prvého stupňa preto návrh žalobcu čo do zvyšku
zamietol.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti výroku o
náhrade trov konania, podal žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu a prizná mu náhradu prvostupňového a odvolacieho konania
alebo aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poukázal na právnu úpravu náhrady škody v súvislosti s porušením povinnosti so záväzkového vzťahu
obsiahnutú v ustanoveniach § 373 a § 380 Obch. zák. a v § 420 ods. 1 Obč. zák. a taktiež poukázal
na ustanovenie článku III. bod 1.2.3 zmluvy o finančnom leasingu uzavretej medzi ním a žalovanou
a vyjadril presvedčenie, že súd svojim zamietavým rozhodnutím jednostranne a neprimerane ochránil
žalovanú ako spotrebiteľa spôsobom vedúcim k úplnému zbaveniu jej zodpovednosti za splnenie

povinností vyplývajúcich jej zo záväzkového vzťahu. Žalobca zdôraznil, že žalovaná v zmluve potvrdila,
že sa oboznámila so znením všeobecných podmienok finančného leasingu (ďalej VPFL) a s právami
a povinnosťami z nej vyplývajúcimi. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že leasingová zmluva
v rozpore so zákonom č. 258/2001 neobsahovala upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania
úveru a že následky nesplácania leasingových splátok nie sú uvedené v zmluve a VPFL sú napísané

drobným písmom pričom ich obsah žalovaná nemohla nijako ovplyvniť, žalobca tieto konštatovania
prvostupňového súdu označil za nedôvodné a neprimerane zvýhodňujúce žalovanú. Uviedol, že
predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle § 269 ods. 2 ako nepomenovaná zmluva a riadila sa
predovšetkým samotnými jej ustanoveniami ako aj ustanoveniami VPFL tvoriacich jej neoddeliteľnú
súčasť. Poukázal na princípy a charakter leasingového vzťahu, v ktorom leasingový nájomca je v pozícii

ekonomického vlastníka, ktorý vec užíva a zároveň znáša všetky riziká a povinnosti s tým spojené.
Súčasťou leasingového vzťahu je dohoda zmluvných strán o možnosti kúpy predmetu leasingu po
uhradení všetkých leasingových splátok. Poskytovateľ leasingu je na základe žiadosti leasingového
nájomcupovinnývynaložiťvlastnéfinančnéprostriedkynaobstaraniepredmetuleasingu,ktorýnásledneužívanájomca.Žalobcazdôraznil,žezmyslomprávnejochranyspotrebiteľavspotrebiteľskýchzmluvách
je poskytnúť ochranu v nevyvážených vzťahoch, avšak nie ochranu spotrebiteľa s nerešpektovaním
práv a nárokov aj druhej strany. Uviedol, že v predmetnom záväzkovom vzťahu žalovaná počas

trvania leasingu neuhradila okrem zvýšenej splátky ani jednu splátku, preto si on, dôvodne uplatnil
nárok na zaplatenie nákladov súvisiacich s predčasným ukončením zmluvy, a to v súlade s bodom
5.1.16. písm. b) všeobecných podmienok VPFL, v zmysle ktorého má ako prenajímateľ právo
požadovať od žalovanej ako nájomcu všetky náklady vzniknuté v súvislosti s predčasným ukončením
zmluvy o finančnom leasingu, najmä náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním pohľadávok voči

nájomcovi, náklady právneho zastúpenia prenajímateľa, náklady na poistenie predmetu leasingu od
doby predčasného ukončenia zmluvy o finančnom leasingu do doby predaja predmetu leasingu,
náklady na prípadné nezaplatené alebo doúčtované poistné za povinné zmluvné poistenie, náklady
na vypracovanie znaleckého posudku predmetu leasingu, náklady súvisiace s uvedeným predmetu
leasingu do primeraného stavu, zodpovedajúce mu veku a bežný prevádzkovým podmienkam, náklady
súvisiacespredpredajnýmservisomvykonanýmvprimeranomrozsahuzdôvoduzhodnoteniapredmetu

leasingu vrátane nákladov, ktoré vznikli po zániku leasingového vzťahu. V zmysle bodu 5.1.16 písm.
d) VPFL mu vzniklo právo požadovať od žalovanej ako nájomkyne zaplatenie náhrady finančného
výnosu určeného v súlade s bodom 5.1.19 VPFL, podľa ktorého pri predčasnom ukončení zmluvy o
finančnom leasingu výška osobitného peňažného plnenia sa vypočíta ako rozdiel medzi zostatkom istiny
v účtovníctve prenajímateľa ku dňu vrátenia prípadne odobratia predmetu leasingu do dňa odpredaja

predmetu leasingu. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením súdu prvého stupňa, že žalovaná nemohla
ovplyvniť následný predaj predmetu leasingu po jeho odobratí. Zdôraznil, že žalovaná neprejavila po
odobratí vozidla žiaden záujem o ďalší postup, keď mohla navrhnúť inú osobu, ktorá by vstúpila do jej
práv a povinností z leasingovej zmluvy. Zároveň uviedol, že nemožno spochybniť, že predmet leasingu
mohol speňažiť za lepších podmienok ako žalovaná, keďže v danej oblasti pôsobí. Aj v jeho záujme

bolo predať predmet leasingu za čo najvyššiu sumu pri čo možno najnižších nákladoch, lebo tým má
zabezpečené uspokojenie svojej pohľadávky vo väčšom rozsahu. Zdôraznil, že štandartne postupuje
tak, že vozidlo uskladní, a ak sa nepredá v danom regióne, zabezpečí jeho prevoz. V danom prípade
zabezpečil ohodnotenie vozidla znaleckým posudkom a na základe inzercie a z toho bola zrejmá kúpna
cena obdobných vozidiel v čase predaja predmetu leasingu. V súvislosti s nárokom na náhradu škody

vo výške 99,76 Eur za opravu predmetu leasingu poukázal na skutočnosť, že aj keď jeden z dvoch
protokolov neobsahoval popis závad, pri následnej podrobnej prehliadke vozidla boli tieto zistené a
vyčíslené na 99,76 Eur. Poukázal na skutočnosť, že pán Sitár, ktorý predmet leasingu odovzdal, sám
potvrdil, že v danom čase bol v stave silnej opitosti, teda nebolo ani účelné spisovať všetky poškodenia
vozidla, keďže pán T. ako osoba odovzdávajúca vozidlo nebola schopná tieto skutočnosti posúdiť.

Naviac žalovaná pri odobratí vozidla neodovzdala všetky potrebné doklady, na ich doloženie ju bolo
potrebné dodatočne vyzvať. Konanie žalovanej žalobca nepovažoval za morálne a čestné pokiaľ ide
o okolnosti uzavretia leasingového vzťahu, platenia resp. neplatenia leasingových splátok a prístupu
žalovanej k záväzkom vyplývajúcim jej z leasingovej zmluvy, preto je absurdné, aby takému konaniu
bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Uviedol, že v rozhodnutí súdu absentuje zásada spravodlivosti,

pretože on si svoju zmluvnú povinnosť s leasingovej zmluvy splnil, poskytol žalovanej finančný leasing,
avšak žalovaná si svoje povinnosti nesplnila, okrem prvej splátky neuhradila ani jednu leasingovú
splátku, v dôsledku čoho mu neboli poskytnuté finančné prostriedky vrátené. Z uvedených dôvodov sa
domáhal zmeny alebo zrušenia rozsudku prvostupňového súdu v časti napadnutej odvolaním.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými v
odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu. Leasingová zmluva bola vopred vytlačená a pripravená
na podpis. Do jej obsahu ona nemohla žiadnym spôsobom zasiahnuť, ani s niečím nesúhlasiť, nemohla
si vybrať medzi viacerými leasingovými spoločnosťami. Uviedla, že nebola oboznámená konkrétne ani
s obsahom všeobecných podmienok leasingu VPFL, ktoré boli na mnohých stranách napísané veľmi

malým písmom, boli jej predložené iba ako jeden z dokladov na podpis, aby mohla prevziať auto. Celkom
podpisovanie všetkých dokumentov trvalo asi 10 - 15 minút, takže logicky jej nemohli byť vysvetlené
podmienky finančného leasingu, ktoré obsahujú značnú nerovnováhu v jej právach a povinnostiach, a to
v jej neprospech ako spotrebiteľa. Leasingové splátky mal splácať pán Sitár, na ktorého podnet zmluvu
s leasingovou spoločnosťou uzavrela, avšak tieto nesplácal, čo sa dozvedela až keď bolo neskoro,

pretože celý čas ju pán T. ubezpečoval, že všetko riadne platí. Za spracovateľský poplatok a prvú a druhú
splátku za vozidlo zaplatila žalobcovi v septembri 2011 celkom 1.456,91 Eur, avšak ostatné žalobcom
vyčíslené finančné položky uhradiť odmietla a neuznáva ich. Uviedla, že v žiadnom prípade nemohla
ovplyvniť predaj vozidla po odobratí predmetu leasingu. Uviedla, že pán L., pracovník spoločnosti, sktorým spolu so svojim otcom telefonovala, ju informoval, že predaj auta neovplyvní, a že ak sa auto
predá, časť peňazí zodpovedajúcich výške prvej zvýšenej splátky za vozidlo, im bude vrátená. Odmietla
tvrdenie žalobcu o svojom neserióznom a ľahkovážnom postupe, uviedla, že spoliehala sa na informácie

od pána T., ktorý jej tvrdil, že všetko riadne platí. Uviedla, že doposiaľ jej nebol predložený znalecký
posudok, ktorým bolo ohodnotené vozidlo. Inzeráty, ktoré sú v spise, sa týkali nemeckých internetových
stránok, cenovo boli orientované výhradne na nemecký trh, kde boli autá lacnejšie ako na Slovensku.
Len ona predložila inzeráty, z ktorých bola zrejmá kúpna cena, za ktorú bolo v tom čase možné auto
predať. Suma, za ktorú bolo auto reálne predané, bola hlboko pod úrovňou jeho reálnej ceny v tom čase.

Ďalej uviedla, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vznik škody vo výške 99,76 Eur, nepredložil
fotodokumentáciu z času a miesta odobratia predmetu leasingu, na základe ktorej by bolo možné
potvrdiť, že škoda v čase odobratia vozidla existovala. Uviedla, že o odobratí vozidla sa dozvedela až
po tom, čo bolo auto pánovi T. odobraté, auto odovzdával on bez jej vedomosti a v jej neprítomnosti,
avšak vylúčila skutočnosť, že by v tom čase bol pán T. pod vplyvom alkoholu, pretože na aute chcel
niekam odcestovať. Je zrejmé, že doklady od vozidla pri jeho odobratí nemohla odovzdať, keďže pritom

nebola a o ničom nevedela; doklady zaslala dodatočne poštou. Uviedla, že zmluvu uzavrela v dobrej
viere, s vedomím, že pán T. bude za auto riadne a včas platiť, čo vyplýva z uznania dlhu, ktoré pán T.
vlastnoručne podpísal, čím potvrdil, že za celú situáciu je zodpovedný. Uviedla, že konala morálne a
čestne a finančné položky, na ktoré mal podľa nej žalobca nárok, zaplatila.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre
potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku prvostupňového súdu v napadnutej časti.

Súd prvého stupňa založil dôvody zamietajúcej časti výroku svojho rozhodnutia na konštatovaní, že

nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní vyplývajú zo Zmluvy o finančnom leasingu zo dňa 23.04.2008,
na ktorú sa vzťahuje právna úprava zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a že predmetná
zmluva je zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Obč. zák., keďže žalovaná
leasingovú zmluvu so žalobcom uzavrela nesporne ako fyzická osoba, nie na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, pričom zmluva bola pripravená na predtlači, bez individuálneho dojednania

zmluvných podmienok. V súvislosti s finančným vyúčtovaním nákladov spojených so zadržaním,
uskladnením a prevozom motorového vozidla, nákladov finančnej služby atď, súd prvého stupňa
poukázal na absenciu upozornenia na následky nesplácania úveru v leasingovej zmluve, na to, že VPFL
sú uvedené drobným písmom, že žalovaná ich obsah nemohla ovplyvniť, a že ani žalobcom uplatnené
nároky viažúce sa k dátumu odpredaja predmetu leasingu nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť, preto

nie je povinná tieto náklady znášať.

S názorom prvostupňového súdu o kvalifikácii predmetného záväzkového vzťahu ako vzťahu
vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy sa odvolací súd stotožňuje.

Pokiaľ však súd prvého stupňa vyvodil záver o neopodstatnenosti nároku žalobcu na vyššie uvedenú
náhradu nákladov dôvodiac tým, že samotná leasingová zmluva v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (lebo neobsahuje upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania úveru a
VPFL, hoci sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, sú napísané drobným písmom), a to bez
toho, aby uviedol, na základe ktorých skutkových zistení dospel k takému záveru a akému zákonnému

ustanoveniu veľkosť písma VPFL v čase uzavretia leasingovej zmluvy (v roku 2008) odporovala, a pokiaľ
len všeobecne konštatoval, že obsah VPFL žalovaná nemohla nijako ovplyvniť, v dôsledku čoho od nej
nemožno požadovať náhradu nákladov spojených s predčasným ukončením leasingového vzťahu, tento
záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z ustanovenia § 53c Obč. zák. síce vyplýva, že ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne,
predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu
zmluvy a označení jej častí, a že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo
všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so
spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom,

ako ustanoví vykonávací predpis, s tým, že zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je
neplatná, avšak § 1b nariadenia č. 87/1995Z.z. v znení nariadenia č. 141/2014 Z.z. upravujúci veľkosť
písma v spotrebiteľskej zmluve a súvisiacich dokumentoch nadobudol účinnosť až od 01.01.2015.Z odôvodnenia a ani z výroku napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktoré ustanovenia zmluvy resp.
zmluvné podmienky súd prvého stupňa určil za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, ak nepriznal
plnenie z nich. Bez opory vo vykonanom dokazovaní a bez náležitého právneho odôvodnenia je aj

konštatovanie súdu, že v rozpore s dobrými mravmi je nárok žalobcu na zaplatenie rozdielu medzi
zostatkom istiny ku dňu odobratia predmetu leasingu a cenou, za ktorú žalobca predmet leasingu
predal tretej osobe. Je síce nesporné, že ak je predmet leasingu predaný za neprimerane nízku cenu,
táto okolnosť nemôže ísť na ťarchu leasingového nájomcu (uvedená problematika bola už riešená
napríklad v rozhodnutiach NS ČR - sp. zn. 32Odo/1089/2004, 32Odo/3926/2008), avšak primeranosť

či neprimeranosť ceny musí vyplývať z vykonaného dokazovania. Uvedené sa vzťahuje aj na ďalšie
žalobcom uplatnené nároky v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že hoci predmetný záväzkový vzťah je vzťahom
vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa, má byť v rámci právnej úpravy, a nie
bezbrehá. Ak žalobcovi v súvislosti s porušením právnej povinnosti zo strany žalovanej vznikli náklady,

má na ich náhradu nárok, samozrejme v primeranej a preukázanej výške. Nie je teda postačujúce
konštatovanie prvostupňového súdu, že zmluvné dojednania boli uvedené drobným písmom, ich obsah
(nie je zrejmé, obsah ktorých) žalovaná nemohla ovplyvniť a z toho dôvodu nie je povinná znášať žiadne
náklady vzniknuté žalobcovi v dôsledku predčasného ukončenia leasingového vzťahu.

Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti
výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p. a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v
ktorom súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 226 O.s.p., vec
opätovne prejedná a zároveň v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.