Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 5, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/569/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203553
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1615203553.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpený advokátskou
spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej:
Z., o zaplatenie sumy 271,34 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 110,34 € s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo
sumy 110,34 € od 26.04.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 08.04.2015 doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobu, ktorou sa proti žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 271,34 € s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 271,34 € od 26.04.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady škody. V
žalobe žalobca uviedol, že so žalovanou uzavrel zmluvu o pripojení č. A4673633, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanej 1 ks SIM karty
za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM karte bolo pridelené

účastnícke č. XXXXXXXXXX.. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu
zmluvnej pokuty v sume 161,- € ako paušalizovanej náhrady škody, návrhom si uplatnil nárok titulom
spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony
Ericson C510 v sume 161,- €, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný spôsobil
tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej
pričom porušil zmluvný záväzok používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté

služby po dobu viazanosti. Dojednaná zmluvná pokuta ako občianskoprávny inštitút mala v zmysle
dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy o pripojení, ktorá
by žalobcovi mohla vzniknúť tým, že on si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak žalovaná si svoju základnú povinnosť
na zotrvaní v zmluvnom záväzku po dobu viazanosti a na riadnom a včasnom platení splatných
záväzkov nesplnila. Ďalej v žalobe uviedol, že zmluvná pokuta nebola dojednaná s úmyslom privodiť
žalovanému neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu

zmluvných povinností, ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala
byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku
žalovaného. Žalovaný si bol v zmysle dodatku k zmluve o pripojení vedomý ceny predávaného
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou aposkytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazal užívať po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie
tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónneho zariadenia) v sume 161,- €, ako rozdielu predajnej ceny mobilného telefónu/

telekomunikačného zariadenia Sony Ericsson C510 v sume 180,- € a jeho akciovej ceny
19,- €. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie od decembra 2012
do februára 2013, preto si žalobca proti žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 110,34 €. Na
pokus o pokonávku zo dňa 11.04.2014 žalovaná nereagovala, sumu neuhradených faktúr za jednotlivé
mesiace a sumu za mobilný telefón neuhradila, a to ani v dodatočne stanovenej lehote. Po zaslaní

pokusu o pokonávku žalovaná nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Jeho pohľadávka voči
žalovanej ku dňu podania žaloby na súd pozostáva z neuhradených služieb v sume 110,34 € a z nároku
na zaplatenie sumy 161,- € uplatnenej titulom náhrady škody, spolu 271,34 €. Zároveň si žalobca
uplatňuje úrok z omeškania 8,5 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 26.04.2013 do zaplatenia.

2. Žalovanej bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných právach s poukazom
na citované ustanovenie § 116 ods. 2 CSP doručené zverejnením oznámenia o
podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 08.08.2020. Žalovaná sa k žalobe
nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu žalovaná nijako nerozporovala.

3. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednáva-
nia. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli
a webovej stránke súdu dňa 20.10.2020.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny

stav.

6. Zo zmluvy o pripojení č. A4673633 zo dňa 05.11.2009 (ďalej len „zmluva o pripojení“)
súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom na jednej strane a žalovanou ako
zákazníkomnastranedruhejpodľa§43anasl.zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciách

v znení neskorších predpisov. Žalovaná túto zmluvu uzavrela ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na
základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej ako užívateľovi SIM kartu za účelom umožnenia
prihlásenia sa žalovanej do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Deň“. SIM karte bolo
pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX.. K uvedenej zmluve o pripojení bol dňa 05.11.2009 medzi
rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho

programu „Deň “ na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného
zariadenia zn. Sony Ericsson C510 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 19,- € (bod
1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom
vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o
dočasnúdeaktiváciuSIMkarty(bod2.3b/dodatku),nedopustísatakéhokonaniaanedásvojimkonaním

žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo
odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dovodov nesplnenia alebo porušenia povinností
zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku),
bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program, že nedôjde k porušenou záväzku žalovaný
uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku). V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v

bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä a nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany dojednali povinnosť
žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 331,94 € (bod 2.5 dodatku).

7. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanej poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č. 5194788198
splatnou 24.02.2013 v sume 3,40 €, faktúrou č. 5191185043 splatnou 24.01.2013 v sume 30,14 €,faktúrou č. 518629949 splatnou 24.12.2013 v sume 76,80 €. Súčet vyúčtovaných služieb predstavuje
sumu 110,34 €, čo korešponduje s dokladmi v žalobe.

8. Pokusom o pokonávku zo dňa 11.04.2013 žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených elektronických komunikačných služieb 110,34 €, zmluvnej pokuty 161,- €, v prípade
mimosúdneho vymáhania poplatok za mimosúdne vymáhanie 21,71 najneskôr do 25.04.2013.

9. Podľa § 39 ods. 1, 2 zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách verejné telekomunikačné služby sa

poskytujú na základe zmluvy uzavretej medzi poskytovateľom verejnej telekomunikačnej služby (ďalej
len "telekomunikačný podnik") a užívateľom verejnej telekomunikačnej služby (ďalej len "užívateľ").
Práva a povinnosti účastníkov zmluvy upravuje tento zákon; podrobnosti o nich upravujú zmluvy,
všeobecné podmienky na poskytovanie služieb (ďalej len "všeobecné podmienky") a tarifa
za verejnú telekomunikačnú službu (ďalej len "tarifa").

10. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení
neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003
Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej

poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí,
že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

11. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch

mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

12. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. účastník je povinný platiť cenu
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje,
až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobilporušením právnej povinnosti.

19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

22. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovanou uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k
zmluve, na základe ktorej jej poskytoval elektronické komunikačné služby v ňou zvolených programoch
služieb. Predmetnú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je
potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka). Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaná využívala služby žalobcu.
Cenu poskytovaných služieb spolu celkom v sume 110,34 € žalovaná riadne a včas neuhradila. Preto
súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 110,34 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté

elektronické komunikačné služby. Keďže žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil jej
súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 110,34 € od
26.04.2013 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 26.04.2013 predstavovala 0,75 % ročne (0,75 % + 8%
= 8,75 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne.

23. V časti pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody v sume 161,- € za mobilné zariadenia súd
návrh ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ sa strana domáha na súde náhrady škody, je povinná preukázať
splnenie zákonných predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu. V predmetnej veci
si žalobca uplatnil ako škodu rozdiel medzi maloobchodnou cenou zariadenia a akciovou cenou tohto

zariadenia, ktorá však bola dojednaná dodatkom k zmluve o pripojení. Bolo teda rozhodnutím žalobcu
predať žalovanej zariadenie za dohodnutú cenu a tým, že predal zariadenia za cenu nižšiu ako bola
bežná predajná cena za rovnaký tovar na rovnakom mieste a čase, nedošlo k žiadnemu
porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovanej. V konaní zároveň nebola tvrdená ani preukázaná
žiadna príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovanej platiť cenu za poskytnuté

telekomunikačné služby po dobu 24 mesiacov a dohodnutou cenou mobilného telefónu, čím nie je
splnený základný predpoklad zodpovednosti za škodu. Vzhľadom k tomu, že kúpna cena mobilného
zariadenia bola stranami individuálne zmluvne dojednaná, nemožno prípadné porušenie povinnosti
žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov považovať za vznik škody. Zároveň nie je
možné zamieňať dojednanú zmluvnú pokutu v sume 331,94 €, ktorá bola práve dojednaná pre prípad,

že žalovaná nezotrvá v zmluvnom vzťahu dojednanú dobu, s náhradou škody, keďže ide o dva rozdielne
samostatnéinštitúty.Zožalobypritomnespornevyplýva,žežalobcasanedomáhasumy331,94€titulom
zmluvnej pokuty (výška ktorej bola písomne dohodnutá priamo v spotrebiteľskej zmluve), ale titulom
náhrady škody. Na základe uvedeného súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie uplatnenej škody v sume
161,- €.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo veci bol úspešnejší žalovaný, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd
vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 271,34 €, žalobca bol
úspešný v časti o zaplatenie sumy 110,34 €, žalovaná v časti o zaplatenie sumy 161,- €, (neúspech

žalobcu je úspechom žalovanej). Vo veci bola teda úspešnejšia žalovaná, patrilo by jej teda právo na
náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnila a ani zo súdneho
spisu jej vznik trov nevyplýva, preto súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp.
zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnejobrany,ktoréneboliuplatnené v
konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.