Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 20, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216910
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118216910.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: M. C., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v O. G. Z., Na P. č. XXX/X, právne zastúpeného: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, IČO: 35 807 598, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške
420 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 02.12.2019 č.k. 19Csp
231/2018-72 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané
finančné zadosťučinenie v sume 420 eur. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 420 eur v súvislosti s úspešným uplatnením porušenia
práva zo strany žalovaného na základe rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 09.03.2017 č. k.

15Csp/55/2016-88 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.05.2018 č.k. 3Co
82/2017-128.

3. Podľa ust. § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

4. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15Csp 55/2016 sa žalovaný dopustil
množstva závažných porušení spotrebiteľského práva, a pritom aj keď vo veci bolo právoplatne
rozhodnuté o tom, že sa preukázateľne dopustil úžery a úmyselného konania voči žalobcovi ako
spotrebiteľovi, prenáša zodpovednosť za svoje protiprávne konanie na spotrebiteľa a poukazuje na jeho
ľahostajnosť.

5. Ohľadom námietok žalovaného o nedôvodnosti žaloby a nesplnení podmienok zákona pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, sa poukázalo na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 371/2018, v ktorom sa uvádza, že v prípade spotrebiteľskej legislatívy je popri gramatickom
výklade namieste použiť aj výklad teologický v súlade so zmyslom právnej úpravy, ktorý je v tomtoprípade determinovaný princípom potreby zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Ten vychádza z požiadavky
korektných spotrebiteľských zmlúv voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia
dodávateľaazákazupoužívaniazmluvnýchpodmienok,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávach

a povinnostiach zmluvných strán.

6. Ďalej sa tiež poukázalo na nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.02.2016 vydaný vo veci
I.ÚS 548/2015, podľa ktorého zákaz bezdôvodného obohatenia patrí svojou povahou do kategórie
základných a všeobecných princípov, na ktorých stojí od nepamäti celý kontinentálny právny poriadok.

7. S poukazom na vyššie uvedené a s prihliadnutím na závažné porušenie práv žalobcu zo
strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde je priznanie finančného
zadosťučinenia plne dôvodné.

8. Pri určení výšky priznaného finančného zadosťučinenia sa zohľadnilo, že žalovaný sa svojím konaním

na úkor žalobcu obohatil sumou 120 eur, ktorú by nikdy nebol žalovaný žalobcovi dobrovoľne vydal,
pokiaľ by sa tohto svojho nároku nebol domáhal v súdnom konaní. Žalovaný tak navyše postupoval
ako nebanková spoločnosť napriek tomu, že mu muselo byť známe, akého porušenia spotrebiteľského
práva sa voči žalobcovi dopúšťa.

9. Je nepredstaviteľné, aby akýkoľvek spotrebiteľ prejavil ochotu a súhlasil s takým úžerným úrokom,
keby nebol k tomu donútený finančnou tiesňou a inými nepriaznivými životnými okolnosťami, ktoré
spôsobili, že bol donútený prijať finančné prostriedky za takýchto nevýhodných podmienok. Ak sa teda
žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia vo výške bezdôvodného obohatenia v sume
120 eur a sumy 300 eur z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, žalobcom požadovaná výška

primeraného finančného zadosťučinenia je primeraná. Súd prvej inštancie preto žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

10. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 a § 262 C.s.p.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zdôraznil, že ustanovenie
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať
sa primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne.
Pri rozhodovaní o tom, či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške, je potrebné

zohľadnil nielen úspešnosť toho, ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny
prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú
ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do
úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,

že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušením. Opätovné sankcionovanie žalovaného by bolo vzhľadom na predchádzajúce konanie
neprimerane prísne. Žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného
zadosťučinenie nevznikla, a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy
medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Sám

žalobca konal v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s
obsahomzmluvy,boloboznámenýsovšeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru,nemalknímžiadne
výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať. Žalobca svojim podpisom na zmluve ďalej prehlásil, že si zmluvu
prečítal, že ju uzatvoril vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok.

12. Spornou je aj výška požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia. Žalobca nijako relevantne
neodôvodnil výšku požadovaného finančného zadosťučinenia, ktoré určite nie je primerané a čo teda
považuje za primeranosť. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je zákonným ustanovením
s relatívne vágnou hypotézou. Všetky zákonom vyžadované predpoklady priznania finančného
zadosťučinenia musia byť naplnené kumulatívne, t.j. nepostačuje naplnenie len niektorých z nich, ale

musia byť naplnené všetky súčasne. Účelom predmetného ustanovenia je často deklarovaná generálna
prevencia ponímaná najčastejšie ako prostriedok zamedzenia zneužívania silnejšieho postavenia
dodávateľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia však
nemá a nesmie slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje doprávneho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti vyplývajúce mu z
existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu.

13. Primerané finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti.
Sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.
V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma, sa do popredia dostáva kompenzačná

funkcia, t.j. navrátenie do predošlého stavu. V danom prípade sa rozhodlo o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky a teda nie je čo žalobcovi kompenzovať. Konanie žalobcu formou podania žaloby na
priznanie finančného zadosťučinenie nie je adekvátne okolnostiam, nakoľko žalobca mal možnosť brániť
sa už v počiatkoch kontraktačného postupu a napriek tomu bol absolútne ľahostajný. Žalobca sa teda
mohol brániť primerane aj iným spôsobom než zľahčovaním svojho neobozretného a ľahostajného
konania.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.

250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

17. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších

predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z.oochranespotrebiteľavzneníneskoršíchpredpisov,podľaktoréhoprotiporušeniuprávapovinnosti
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ

zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa
poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie

od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

18. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

19. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z.z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechomspotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

20. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti
dodávateľom uplatnenému nároku.

21. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

22. Vo veci 15Csp 55/2016 Okresného súdu Prešov sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 120 eur s príslušným úrokom z omeškania a
určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Vo vzťahu k obom takto uplatneným nárokom mal žalobca
v konaní plný úspech. Stalo sa tak z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahovala všetky náležitosti
vyžadovanéustanovením§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,

čo spôsobilo, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Čo sa
týka zmluvnej podmienky v zmluve o úvere zo dňa 22.09.2010, uvedenej vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 -tiny zahrňujúce náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, táto bola určená za
neprijateľnú. Právoplatným ukončením tohto konania bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia

porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané
finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola podaná dňa 03.12.2018,
teda v čase, keď ešte neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia §
101 Občianskeho zákonníka.

23. Žalobca sa v inom súdnom konaní úspešne domohol uloženia povinnosti žalovanému vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ako aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

24. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradila dodávateľa

od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,

nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností došlo.
Žalovaný,akotovyplývazrozhodnutívydanýchvoveci15Csp55/2016OkresnéhosúduPrešov,prijalod
žalobcuplnenie,naktorémunároknevznikol.Bezdôvodnéobohateniesažalovanéhonemožnohodnotiť
ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. §

4ods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníneskoršíchpredpisov.Okremuvedeného
vo vyššie uvedenom konaní bolo právoplatne rozhodnuté o určení neprijateľnosti jednej zmluvnej
podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere. Žalobca taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo
veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15Csp 55/2016, v ktorom spochybňoval dôvodnosť
žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, bol dlhodobo

nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do právoplatného skončenia
konaniavoveci15Csp55/2016OkresnéhosúduPrešov.Pritomjezrejmé,žetentostavvyvolalžalovaný,
ktorý do zmluvy naformuloval neprijateľnú zmluvnú podmienku a snažil sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatiť.

25. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je potrebné považovať finančné
zadosťučinenie vo výške 420 eur, tak ako to určil súd prvej inštancie. Táto čiastka zodpovedá sume 120eur, o ktorú sa žalovaný chcel na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť, ku ktorej je potrebné pripočítať
sumu 300 eur za zmluvnú podmienku, o ktorej neprijateľnosti sa rozhodlo vo veci 15Csp 55/2016
OkresnéhosúduPrešov.Taktopriznanéfinančnézadosťučinenievcelkovejvýške420eurjevyrovnaním

ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel
v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní
úverovej zmluvy závadne konal.

26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcovi
v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).