Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 11, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 18Sa/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200350
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3020200350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom, v právnej veci žalobcu: R. I.,

nar. XX. XX. XXXX, F. pod R. č. 3, XXX XX F. pod R., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - generálny
riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. XXX XXX XXXX 0, zo dňa 26. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, generálneho riaditeľa
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. októbra 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým

zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 10. 02. 2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 13.
04. 2014. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že žalobca nespĺňa zákonnú podmienku
na vznik nároku na zníženie dôchodkového veku na starobný dôchodok a rovnako
ani podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 15 rokov na vznik
nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ale len 11 rokov a 9 dní
počítaných k 13. 04. 2014.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
zamietol jeho žiadosť o starobný dôchodok a teda potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, z
dôvodu, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Z rozhodnutia Sociálnej
poisťovne - ústredie vyplýva, že ku dňu 13. 04. 2014 (deň kedy dosiahol dôchodkový vek 62 rokov)
získal 4024 dní obdobia dôchodkového poistenia,

čo je 11 rokov a 9 dní. Poukázal na to, že po dovŕšení dôchodkového veku
pracovalvobdobíod13.04.2014-31.07.2014vM.anásledneod06.07.2015do12.04.2017pracoval
na T. družstve v F. pod R.. Toto zamestnanie mu nebolo pripočítané k odpracovaným rokom. Ďalším
dôvodom zamietnutia bola skutočnosť, že od 01. 09. 2008 je poberateľom výsluhového dôchodku,
pričom
nebolo zohľadnené jeho zaradenie ako zásahového hasiča v II. pracovnej kategórii a postupom
administratívnych orgánov mu nebola zhodnotená žiadna doba poistenia v osobitnom systéme. Pre

účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať
aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. A po takomto stanovení výšky starobného
dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods.
2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecnéhoako aj osobitného systému sociálneho poistenia je v zmysle Dohovoru možné
starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje
sumu výsluhového dôchodku. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z

pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom
systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok
tieto dávky
započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti upravujúcej nárok na
starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Nakoľko žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku k 13. 04. 2014, k uvedenému
dátumu nesplnil podmienku potrebnej doby dôchodkového
poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. Tiež poukázala na fakt, že na účely priznania starobného
dôchodkunemožnozapočítaťdobyzhodnotenépreúčelyvýsluhovéhodôchodku,pretožežalobcanebol

zaradený vo zvýhodnených pracovných kategóriách, resp. kategóriách služby.

4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu
správnych orgánov, podľa § 199 a nasl. SSP bez toho, aby bol viazaný len žalobnými dôvodmi, a ustálil,
že žaloba je dôvodná.

5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto
skutočnosti:

6. Žiadosťou o dôchodok zo dňa 17. 01. 2020 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od

13. 04. 2014, kedy dosiahol vek 62 rokov.

7. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, č. L.-XX.XXX-X/SZ-XXXX zo 14.
11. 2008 vyplýva, že účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok od 01. 09. 2008 podľa § 38,
§ 39 v súlade s § 58, § 60 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení

policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik
nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu bola účastníkovi konania zhodnotená doba výkonu
základnej vojenskej služby od 02. 04. 1971 do 30. 03. 1973 v III. pracovnej kategórii, doba trvania
služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 02. 05. 1975 do 31. 12. 1977 v III. pracovnej
kategórii, od 01. 01. 1978 do 31. 08. 1996 v II. pracovnej kategórii a od 01. 09. 1996 do 31. 08. 2008

v III. pracovnej kategórii.

8. Sociálna poisťovňa eviduje u žalobcu aj výkon zamestnania:

- v spoločnosti M. v čase od 01. 11. 2008 do 31. 07. 2014,

- v spoločnosti R. E., s.r.o. od 06. 07. 2015 do 29. 02. 2016
- v T. družstve F. pod R. od 01. 03. 2016 do 16. 04. 2017.

9. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 02. 2020 zamietla žiadosť
žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Z odôvodnenia vyplynulo, že žalobca získal celkovo 4024

dní obdobia dôchodkového poistenia. Pre nárok na starobný dôchodok mu ku dňu 13. 04. 2016 preto
započítali len 11 rokov a 9 dní obdobia dôchodkového poistenia s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255
ods. 5 zákona, nakoľko doba poistenia zodpovedajúca dobe výkonu služby hasiča mu bola zhodnotená
na výsluhový dôchodok a zamestnanie zaradené v II. pracovnej kategórii nezakladá nárok na zníženie
dôchodkového veku. Z týchto dôvodov tak nesplnil zákonnú podmienku potrebného počtu rokov obdobia

dôchodkového poistenia v rozsahu 15 rokov.

10. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvého stupňa rozhodol žalovaný dňa 26. 10. 2020, ktorým
zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z vyššie uvedených
dôvodov.

11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.12. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

13. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d), SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci alebo je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

14. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.

15. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj zákon) tento
zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného
bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej
záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych

vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých
sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 60 ods. 2 zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak

nezískalivrozsahuzakladajúcomnároknavýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu2)anebolim
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu.

17. Podľa § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený

najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

18. Podľa § 65 ods. 2 dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8,
§ 65a a 274 neustanovuje inak.

19. Podľa § 66 ods. 1 zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

20. Podľa § 66 ods. 2 zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na

starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí
podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných
za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového
poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho

časti.

21. Podľa § 66 ods. 3 zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na
starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť,
suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného

dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej
k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných
mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku
alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy
starobného dôchodku sa rozhodne

do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa
prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku,
v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila
suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku
nezískalobdobiedôchodkovéhopoisteniapočaspoberaniastarobnéhodôchodkualebojehočasti,suma

starobnéhodôchodkusanazákladežiadostiourčeniesumystarobnéhodôchodkupoistencapodľaprvej
vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa
pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobiedôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty.

22. Podľa § 255 ods. 5 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu
služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak
toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

23.Podľa§274ods.1zákonanárokyvyplývajúcezozaradeniazamestnanídoI.aII.pracovnejkategórie
sa zachovávajú.

24. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj zákon o sociálnom
zabezpečení) zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999

podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie
sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných
pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo
II. pracovnej kategórie.

25. Podľa § 14 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie sú zaradené
zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové
práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých
fyzikálnych a chemických vplyvov, a to

a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,
d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,
e) zamestnania členov posádok námorných lodí,

f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých
chemických prevádzkach,
g) zamestnania kesonárov a potápačov,
h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave
a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a

výskumného reaktoru,
i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s
rizikom chemickej karcinogenity,
j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových
baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať

kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň
a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,
k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri
formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej
koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní

nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla,
l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

26. Podľa § 21 ods. 1 zákona občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25
rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.27. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri

1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,

b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v

službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

28. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie
funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby
uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988
Zb.

29. Podľa § 175 zákona o sociálnom zabezpečení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a
II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

30. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané

rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, nakoľko vec nesprávne právne posúdili a súčasne je
nepreskúmateľné.

31. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným splnenie zákonnej doby
dôchodkového poistenia na priznanie nároku na starobný dôchodok žalobcovi. Zo spisového materiálu

bolo pritom ustálené, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku, na ktorého priznanie mu bola
zhodnotená doba výkonu funkcie hasiča
tak ako je uvedené vyššie. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia mu bolo pre účely starobného
dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia zhodnotená doba len 11 rokov a 9 dní.
Podľa právneho názoru správnych orgánov

preto pre účely priznania nároku na starobný dôchodok žalobca nesplnil zákonom požadovanú dobu
dôchodkového poistenia v trvaní 15 rokov. Uvedený názor správnych orgánov však podľa správneho
súdu nemá oporu v zákone. Správne orgány
vychádzali z nesprávneho výkladu ustanovenia § 274 ods. 1 zákona, ktorý priznáva naďalej nároky
vyplývajúce z výkonu zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo služby I. a II. kategórie funkcií.

Uvedené zákonné ustanovenie treba podľa názoru správneho súdu vykladať tak, že priznáva výhodu
napr. v podobe nároku na skorší odchod do dôchodku, teda v dosiahnutí skoršieho, resp. kratšieho
dôchodkového veku
pre poistencov, ktorí boli zaradení v I. pracovnej kategórii alebo služby I. a II. kategórie funkcií. Právna
úprava podľa § 274 ods. 1 zákona sa žiadnym spôsobom

netýka dosiahnutého obdobia dôchodkového poistenia. Uvedené ustanovenie treba vykladať v kontexte
s ustanovením § 21 v spojení s § 14 a tiež § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení,
ktoré upravujú druhy prác, ktorých výkon
podmieňuje skoršie dosiahnutie dôchodkového veku. V tejto súvislosti je tak
zrejmé, že zákonom priznané zvýhodnenie podľa § 274 ods. 1 zákona možno aplikovať napr. na

dôchodkový vek, ale nie na dobu dôchodkového poistenia. Prezentovaný
právny názor je tiež v súlade s judikatúrou NS SR, na ktorú sa správne odvolávalžalobca. Správny súd poukazuje aj na to, že v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (č.128), vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
(ďalej len „Dohovor“) ak má, alebo ak by mala

inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva
inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa
dávky podľa tohto Dohovoru krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť
dávok, ktorá sa kráti, nepresahuje druhú dávku. Podľa názoru Najvyššieho súdu v SR v tejto súvislosti
vyplýva, že správny orgán nemôže diskriminovať poistenca iného systému sociálneho poistenia tým,

že pre výpočet dôchodkovej dávky sa mu určitá doba zamestnania nehodnotí vôbec a tak by bol jeho
starobný dôchodok nižší, v porovnaní s ostatnými dôchodcami, ktorým pre nárok na starobný dôchodok
boli zohľadnené všetky odpracované roky, vrátane služby v ozbrojených zložkách.
32. V danej veci sa vyslovený právny názor premietne do povinnosti správnych
orgánov pri riadnom ustálení doby dôchodkového poistenia žalobcu zohľadniť tak dobu poistenia
vo všeobecnom systéme, ako aj dobu poistenia už zhodnotenú na nárok na výsluhový dôchodok

v osobitnom systéme, čo odzrkadľuje požiadavku, že aj poberatelia výsluhových dávok majú nárok
na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu
dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhovú dávku. Takto vypočítanú
celkovú dobu poistenia (za celú dobu všetkých poistení, t.j. poistenie vo všeobecnom ako aj osobitnom
systéme) následne správne orgány použijú na výpočet dôchodku a od tohto teoretického celého

dôchodku pomerne odpočítajú výšku teoretického dôchodku,
ktorá by žalobcovi patrila pri zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme. Výsledok tohto odčítania
predstavuje pre žalobcu nárok na pomerný starobný dôchodok zo všeobecného systému poistenia.

33. Za ďalší nedostatok správny súd vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí

náležite nevysporiadal s ďalšími zamestnaniami žalobcu, ktorých výkon je evidovaný po 13. 04. 2014
(kedy žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov) a riadne nevysvetlil, prečo dobu ich výkonu nebral
v úvahu pri výpočte doby dôchodkového poistenia žalobcu vo všeobecnom systéme, nakoľko tieto
by mohli mať vplyv na celkovú dĺžku dôchodkového obdobia žalobcu. V tejto súvislosti správny súd
poznamenáva, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 13. 04. 2016. Pre Sociálnu

poisťovňu, ktorá je viazaná jeho žiadosťou, to znamená len toľko, že mu nemôže priznať nárok na
starobný dôchodok skôr, pričom dispozičná zásada, ktorou je ovládané správne konanie, nebráni
priznaniu starobného dôchodku aj k neskoršiemu dátumu za splnenia ostatných zákonných podmienok.

34. Na záver správny súd už len poznamenáva, že zhodnotenie výkonu zamestnania po 13. 04. 2014

na účely ustanovenia § 66 ods. 2 a 3 zákona je možné vykonať, len ak bol žalobcovi priznaný nárok na
starobný dôchodok. Nakoľko sa tak v súdenom prípade nestalo, nie je žiaden právny dôvod uvažovať
nad aplikáciou zmienených zákonných ustanovení.

35. Vzhľadom na záver správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so

zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci a jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť,
správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP rozhodnutie žalovaného na návrh žalobcu zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude povinný sa riadiť právnym názorom vysloveným
v tomto rozsudku.

36. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

37. V konaní úspešnému žalobcovi správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu trov

konania, o ktorej výške bude rozhodnuté dodatočným samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú
sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.