Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 2, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/231/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216910
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118216910.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: M. C., G.. X.X.XXXX, K.

G. P. XXX/X, XXX XX O. G. Z., zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 544 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 420 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboupodanounatunajšomsúdedňa3.12.2018domáhalvočižalovanémuprimeraného

finančného zadosťučinenia vo výške 420 eur na základe toho, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov sp.zn. 15Csp/55/2016 o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a poukázal na to, že „pri rozhodovaní o tom, či sa prizná primerané
finančné zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka,
ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je

nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie
požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie
práva nie je možné už napraviť inak. Žalovaný má za to, že rozsudok Okresného súdu Prešov
(určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky) má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a
generálnej prevencie. Žalovaný je ďalej toho názoru, že žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jej priznanie by malo za následok spôsobenie
hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek

právneho dôvodu. Tvrdil, že žalobca konal vedome a ľahostajne., žalobca sa mal možnosť brániť sa
už v počiatkoch kontraktačného postupu a napriek tomu bol absolútne ľahostajný. Mohol sa teda brániť
primerane aj iným spôsobom, než zľahčovaním svojho neobozretného a ľahostajného konania“.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením spisu Okresného súdu Prešov sp.zn.
15Csp/55/2016 a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.1.2016 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 120 eur spolu s príslušenstvom a b) určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nasledujúceho
znenia:„Zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 806300360 z 22.09.2010 uvedená vo Všeobecných
podmienkachposkytnutiaúveru,bod11:„Otejčastipoplatku,ktorejzodpovedajú2/3zahŕňajúcenáklady
na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je

neprijateľná.“
Žalobca svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 22.09.2010 uzavrel ako dlžník so žalovaným ako
veriteľom Zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 350 € za poplatok vo výške
310 €, s tým, že celková čiastka vo výške 660 € bude zaplatená v 11-tich splátkach po 60 €. Žalovanému
dosiaľ zaplatil sumu 470 €.

Žalobca v žalobe výslovne zdôraznil, že predmetný úver použil pre osobnú spotrebu, nie na podnikanie.
Keďže malo ísť o spotrebiteľský úver, uzatvorená zmluva neobsahovala náležitosti podľa zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Na
základe uvedeného má za to, že nebol povinný vrátiť viac ako poskytnutú istinu vo výške 350 €, a keďže
vrátil sumu 470 €, bezdôvodné obohatenie žalobcu predstavuje sumu 120 €.

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 9.3.2017 č.k. 15Csp/55/2016-88 bolo rozhodnuté tak,
že súd žalobu zamietol., na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 3.5.2018 č.k.
3Co/82/2017-128 rozhodol tak, že zmenil rozsudok prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 120 Eur s úrokom z omeškania ročne od dňa 02. 02. 2016
do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 22. 09. 2010 uvedená vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru - bod 11 a tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je
neprijateľná; rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.5.2018.
V odôvodnení tohto rozsudku súd konštatoval, že v zmluve absentuje údaj o sume, počte a termínoch

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ročnej percentuálnej miery nákladov. Preto sa úverový vzťah
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Na základe uvedeného mal žalovaný na základe zmluvy právo len na vrátenie sumy zodpovedajúcej

poskytnutému úveru, prijatím plnenia od žalobcu nad tento rozsah došlo na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu), ktoré je žalovaný povinný v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi.
Aj bez námietky odvolací súd sa zaoberal otázkou premlčania, nakoľko žalobca túto skutočnosť uviedol
v žalobe, pričom dospel k záveru, že na strane žalovaného v predmetnej veci došlo k vzniku úmyselného

bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10
rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Poukázal na to, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľov
(absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve,
ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda o vyplnení zmenky). Uvedené

sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobcom v snahe
získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže takýmto konaním spôsobiť a pre
prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.
Čo sa týka zmluvnej podmienky zakotvenej v článku 11 VPPÚ v časti poplatku za úver ( v tomto prípade

určeného na sumu 310,- eur ) : zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou., súd dodáva, že táto podmienka
nemôže byť platne dojednanou a to už len tým, že je nejasná a neurčitá. Nevyplýva z nej, za čo
má spotrebiteľ zaplatiť takýto poplatok, za aké administratívne úkony by ho mal platiť. Jeho výška je
závislá na výške úveru ,t.j. výškou úveru sa zvyšujú administratívne náklady. Uvedené je zakotvené

v zmluvných podmienkach, ktoré sú vopred predtlačené, naformulované veriteľom, ktoré spotrebiteľ
žiadnym spôsobom individuálne nedojednával ani nemohol ovplyvniť ich obsah.
Vo vzťahu k nákladom na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy, ktoré predstavujú 2/3 poplatku t.j. 206
Eur odvolací súd uvádza, že poplatok je v tejto časti neúmerne vysoký. Dojednanie o administratívnom
poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti

ide, pričom výška poplatku - 206 eur predstavuje 58,8 % zo sumy poskytnutého úveru, a takto
neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bola s
jeho podstatou oboznámená, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčenénákladynavypracovanieauzavretiezmluvyspolusovšetkouadministratívoustýmspojenou.Podstatou
administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených
nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške

dosahujúcej viac ako polovicu sumy poskytnutého úveru.

6. Žalobca pri výsluchu v tomto konaní uviedol, že „bol v tom čase živnostník, podnikal s plastovými
oknami. Jeho partnerka bola v tom čase na materskej dovolenke s ich dcérou, čo sa narodila v roku
2009, v podstate žili z jeho príjmu. Jemu sa v tom čase nedarilo, preto potreboval na preklenutie tohto

nepriaznivého obdobia pre osobnú spotrebu úver. Pohotovosť stále hovorí o tom, že peniaze bral ako
živnostník. Nebral ich ako živnostník, ako živnostník za sumu 350 eur nič nekúpi. V podstate sa jednalo
o osobnú spotrebu. Pani P. predtým nepoznal. Prišiel do Pohotovosti, tie veci boli tam urobené, ona
mala v podstate tabuľky, z ktorých mu aj povedala, akú výšku úveru mu môže poskytnúť. Nosil tam aj
každý mesiac po 60 eur. Neuvedomoval si, ani si neprepočítaval tieto veci, koľko to vlastne bude a ako to
bude. Potreboval peniaze. Zmluvy s Pohotovosťou uzatvoril dve, obidve boli v súdnom riešení. Ohľadom

druhej zmluvy sa ešte vedie konanie. Napriek tomu, stále mu volá Pohotovosť, resp. CD Consulting a
pýtajú od neho z titulu týchto úverov 9.000 eur. Nerozumie, ako k takej sume prišli. Podpisoval akurát
tieto zmluvy o úvere a dal si overovať podpis, na tom pani P. trvala. Čo sa týka Pohotovosti, každý deň
mu vyvolávajú, je to už obťažujúce, nevie, čo má s tým robiť a pritom má za to, že veci sú v riešení, resp.
už sú vyriešené v jeho prospech a trvá to už vyše roka a pol“.

7. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

8. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

420eurvsúvislostisúspešnýmuplatnenímporušeniaprávazostranyžalovanéhonazákladenazáklade
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Csp/55/2016.

9. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súd
úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti týmto
zákonom osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Súd konštatuje, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 15Csp 55/2016 žalobca úspešne
uplatnil porušenie spotrebiteľského práva., pričom sa žalovaný dopustil množstva závažných porušení

spotrebiteľského práva, a pritom aj keď vo veci bolo právoplatne rozhodnuté tak, že sa preukázateľne
dopustil úžery a úmyselného konania voči žalobcovi ako spotrebiteľovi, prenáša zodpovednosť za svoje
protiprávne konanie na ňu a poukazuje na jeho ľahostajnosť, s ktorou predmetné zmluvy o úvere v počte
sedem s ním uzatvárala. Práve toto jeho konanie a správanie je zneužitím práva.

11. Ohľadom námietok žalovaného o nedôvodnosti žaloby a nesplnení podmienok zákona pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 371/2018, ktorý uvádza, že v prípade spotrebiteľskej legislatívy je popri gramatickom výklade
namieste použiť aj výklad teologický v súlade so zmyslom právnej úpravy, ktorý je v tomto prípade
determinovanýprincípompotrebyzvýšenejochranyspotrebiteľa.Tenvychádzazpožiadavkykorektných

spotrebiteľskýchzmlúvvočispotrebiteľom,zozákazuzneužívaniadominantnéhopostaveniadodávateľa
a zákazu používania zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán.

12. Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.2.2016 sp.zn. I.ÚS 548/2015, podľa

ktorého zákaz bezdôvodného obohatenia patrí svojou povahou do kategórie základných a všeobecných
princípov, na ktorých stojí od nepamäti celý kontinentálny právny poriadok.

13. S poukazom na vyššie uvedené s ohľadom na závažné porušenie práv žalobcu zo strany
žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde je priznanie finančného

zadosťučinenia plne dôvodné.

14. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia súd prihliadol k tomu, že žalovaný sa svojím konaním na
jehoúkorobohatilsumou120eur,ktorébynikdynebolžalovanýžalobkynidobrovoľnevydal,pokiaľbysatohto svojho nároku nebol domáhal v súdnom konaní. Žalovaný tak navyše postupoval ako nebanková
spoločnosť napriek tomu, že mu muselo byť známe, akého porušenia spotrebiteľského práva sa voči
žalobcovi dopúšťa.

Je nepredstaviteľné, aby akýkoľvek spotrebiteľ prejavil ochotu a súhlasil s takým úžerným úrokom, keby
nebol k tomu donútený finančnou tiesňou a inými nepriaznivými životnými okolnosťami, ktoré spôsobili,
že bol donútený prijať finančné prostriedky za takýchto nevýhodných podmienok. Pokiaľ sa teda žalobca
domáha primeraného finančného zadosťučinenia vo výške bezdôvodného obohatenia 120 eur a sumy
300 eur z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, súd považuje vzhľadom na okolnosti prípadu

výšku za primeranú a jeho nároku v celom rozsahu vyhovel.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Súd ustaľuje, že žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu priznal voči žalovanému nárok na
100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).