Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 3T/44/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413010192

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6413010192.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej veci proti
obžalovanémuD..J.J.,preprečinútokunaverejnéhočiniteľapodľa§323odsek1písmenob/Trestného
zákonačíslo300/2005Z.z.vznenízákonačíslo246/2012Z.z./ďalejlenTrestnéhozákona/,nahlavnom

pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 20.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

D.. J. J., Z. XX.XX.XXXX V. Š. B., H. B. Š., K. B. Š. B. XXX,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 14.12.2012 v čase okolo 18:00 h po tom, čo v rokovacej miestnosti Obecného úradu Štiavnické
Bane, okres Banská Štiavnica ako poslanec obecného zastupiteľstva na jeho zasadnutí slovne útočil
na niektorých prítomných a po skončení zasadania obecného zastupiteľstva pri vychádzaní z rokovacej
miestnosti, počas rozhovoru so starostom obce Q. Z., Z. XX.XX.XXXX, K. B. Š. B. X, s ktorým si
vysvetľoval prerokované body zasadnutia, začal mu svojvoľne tykať, rukou ho odtlačil cez dvere východu
zo zasadacej miestnosti na chodbu, kde ho udrel päsťou pravej ruky do oblasti tváre, pričom mu spôsobil
pohmoždenie hlavy v oblasti tváre vľavo a poranenie sliznice úst vľavo s dobou práceneschopnosti do
7 dní a potom z miesta činu odišiel,

t e d a

- použil násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa,

č í m s p á c h a l

- prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona,

a z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36
písmeno j/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/
mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému

Q.H. Z.H., narodenému XX.XX.XXXX V. B. Š., trvale bytom Š. B. X, okres B. Š. spôsobenú škodu vo
výške 78,60 €.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného D.. J. J. bola obžaloba okresnej prokurátorky
Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 26.03.2013 pre
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona, ktorého sa mal

obžalovaný dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3 T 44/2013 zo dňa 09.05.2016 bol obžalovaný
D.. J. J. podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby okresnej prokurátorky
Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom pre skutok kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného činiteľa

podľa § 323 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom
skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby. Voči predmetnému rozsudku podala
okresná prokurátorka v zákonnej lehote odvolanie v neprospech obžalovaného.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd následne po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti

napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosti postupu konania tunajšieho súdu, ktoré im
predchádzalo, s poukazom na § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku napadnutý
rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 3 T 44/2013 zo dňa 09.05.2016 zrušil a s poukazom na § 322 odsek 1
Trestného poriadku vrátil vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Súd preto v intenciách právneho
názoru odvolacieho súdu nariadil hlavné pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania.

Obžalovaný a poškodený na hlavnom pojednávaní zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.
Obžalovaný trval na svojom vyhlásení, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za
vinu, nevinný.

V priebehu trestného konania súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného D.. J. J.,

výsluchom svedka - poškodeného Q. Z., výsluchom svedkov U. Š., F. B., X. O., T. O., P. B., D.. H.
O., E. X., M. X., P. L., Q. E., F.. V. V. T. F.. M. E., prečítaním zápisnice z vykonanej rekonštrukcie ako
aj prečítaním množstva ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, pričom zistil
nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný D.. J. J. na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe
v plnom rozsahu poprel. Uviedol, že v inkriminovaný deň 14.12.2012 bol za zasadnutí obecného
zastupiteľstva v obci Štiavnické Bane, z ktorého odišiel pár minút pred 18.00 h, nakoľko sa chcel
zúčastniť zádušnej omše, ktorá sa konala v miestnom kostole za jeho zomrelú matku. V momente, keď
chcel odísť zo zasadacej miestnosti, sa pred východové dvere postavil poškodený Q. Z. (v tom čase

starosta obce Štiavnické Bane), začal ho provokovať a bránil mu v odchode z miestnosti. V snahe odísť
zo zasadacej miestnosti, poškodeného mierne odsotil od dverí tak, že ho „posunul“ rukou na pravú
stranu, aby mohol prejsť cez dvere. Keď vyšiel von na chodbu, poškodený z miestnosti vybehol za ním,
pričom zároveň počul plesnutie dvermi na zasadacej miestnosti, ktoré dvere sa následne zatvorili. Ďalej
uviedol,žespoškodenýmsanachodbezoči-vočinestretolavčase,keďpoškodenývybeholnachodbu,

on sa už nachádzal pri schodišti na konci chodby, vo vzdialenosti cca troch metrov od poškodeného.
Poškodený naňho vtedy zakričal, prečo odchádza. Reagoval na to odpoveďou, že má povinnosti, že ide
do kostola a už s ním nemá o čom jednať. Následne bežal po schodoch smerom von z obecného úradu.
Počas cesty do kostola sa pri ňom na aute pristavil svedok D.. H. O., ktorý sa ho spýtal, či je pravdou, že
poškodeného po skončení obecného zastupiteľstva udrel. Odpovedal, že to nie je pravda. Do kostola,

kde sa konala zádušná omša za jeho zomrelú matku, prišiel okolo 18.15 h. Po skončení obecnéhozastupiteľstva a po skončení zádušnej omše ho už v inkriminovaný deň nikto z obce nekontaktoval.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.04.2017 trval na svojich doterajších výpovediach. Dodal, že
dlhodobo bojuje proti viacerým kauzám, ktoré prebiehajú v obci. Spory medzi ním a poškodeným začali

odvtedy, ako sa poškodený stal starostom obce.

Svedok - poškodený Q. Z., starosta obce Štiavnické Bane na hlavnom pojednávaní uviedol, že v
inkriminovaný deň 14.12.2012 sa konalo obecné zastupiteľstvo v obci Štiavnické Bane, ktoré viedol
ako starosta obce. Pred koncom rokovania, kedy už viacerí zúčastnení v miestnosti len postávali, sa

rozprával s obžalovaným, ktorý sa ho ešte pýtal na nejaké veci. Uviedol, že obžalovaný bol nervózny a
ich vzájomná debata vyústila až do incidentu, kedy mu obžalovaný povedal, že „má ísť na bok“, oprel
sa o neho rukou a postrčil ho smerom do dverí zasadacej miestnosti. V dôsledku tohto postrčenia cúvol
cez dvere až na chodbu smerom doprava. Následne ho obžalovaný na chodbe udrel päsťou do tváre do
oblasti ľavého líca a hneď na to odišiel. Po údere na obžalovaného ešte skríkol „čo to má byť“. Pripustil,
že po údere zostal v rozpakoch. Bezprostredne po útoku vychádzali na chodbu cez dvere zasadacej

miestnosti, ktoré v čase útoku zostali otvorené, svedkovia, poslanci F. B. a U. Š. a niektorí ďalší, mená
ktorých nevedel uviesť. Poslancom hneď po útoku oznámil, že obžalovaný ho udrel päsťou do tváre. V
totožný deň bol na Obvodnom oddelení Policajného Zboru podať na obžalovaného trestné oznámenie,
následne absolvoval lekárske ošetrenie na Pohotovosti v Žiari nad Hronom a v pondelok nasledujúceho
týždňa bol na vyšetrení aj u svojej obvodnej lekárky, ktorá konštatovala jeho práceneschopnosť.

So zreteľom na diametrálnu odlišnosť produkovaných verzií skutkového deja medzi výpoveďami
obžalovaného D.. J. J. a poškodeného Q. Z. bolo potrebné vypočuť ďalších svedkov a vykonať
také dostupné dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné spôsobom vylučujúcim akékoľvek
pochybnosti urobiť záver o vine obžalovaného.

Svedok U. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň 14.12.2012 sa ako poslanec
zúčastnil obecného zastupiteľstva na Obecnom úrade v Štiavnických Baniach. Uviedol, že v priebehu
rokovaní vnímal slovné konflikty medzi obžalovaným a poškodeným týkajúce sa predmetu rokovania
obecného zastupiteľstva. Po skončení rokovania videl menovaných rozprávať sa a tiež to, ako obidvaja

následne vychádzajú na chodbu, starosta cúvajúc cez dvere zasadacej miestnosti. Po chvíli išiel za nimi
na chodbu aj svedok F. B. a on bezprostredne za ním. Ostatní poslanci zostali v zasadacej miestnosti
a diskutovali. Počas toho ako so svedkom F. B. prechádzali prahom východových dverí von na chodbu,
videl, ako dal obžalovaný otvorenou pravou rukou facku do tváre poškodeného, ktorý stál oproti nemu.
Obžalovaného vnímal po jeho pravici, pri schodoch, stojac k nemu chrbtom. Na pol metra od neho stál

poškodený. On spolu so svedkom F. B. stál na prahu východových dverí zo zasadacej miestnosti, na
vzdialenosť troch až štyroch metrov od miesta incidentu. Videl tiež, ako poškodený po útoku veľmi rýchlo
odišiel po schodoch smerom von z budovy obecného úradu. Poškodený prežíval útok traumatizujúco,
mal pokrivené okuliare a kričal „videli ste, on ma udrel“. Začervenanie na tvári poškodeného po útoku
nezbadal. Tiež uviedol, že v čase incidentu boli dvere zasadacej miestnosti otvorené a vo vnútri zostalo

šesť ľudí. Svedkyňa T. O. a svedkyňa P. B. sa s občanmi rozprávali v pravej časti zasadacej miestnosti.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.04.2017 svedok doplnil, že útok na poškodeného videl na
vlastné oči. Zdôraznil, že aj obžalovaný videl, že on tento útok z jeho strany videl. Pripustil, že v
nasledujúce dni po skutku bol so svedkami P. L. T. Q. E. v pohostinstve na pive, pričom sa pri ňom
pristavil svedok E. X. a zaujímal sa, „ako to bolo“. Povedal mu, že obžalovaný dal poškodenému jednu

ranu. Inak sa k incidentu viac nevyjadroval. S obžalovaným sa pozná z obecného zastupiteľstva, pozná
sa aj so starostom. S obidvoma sa baví na úrovni bežnej komunikácie. Záverom uviedol, že si už s
istotou nepamätá, či poškodený od obžalovaného dostal úder dlaňou alebo päsťou.

Je potrebné uviesť, že v ďalšom konaní pred súdom už nebol vyprodukovaný jediný priamy dôkaz

osvedčujúci priebeh skutku tak, ako bol prokurátorom uvedený v obžalobe. Naproti tomu bolo v
konaní pred súdom vykonaných množstvo nepriamych dôkazov, ktoré produkovali jednak svedkovia,
ktorí sa v inkriminovaný deň zúčastnili obecného zastupiteľstva a jednak svedkovia, ktorí na tomto
zastupiteľstve neboli prítomní, avšak v nasledujúcich dňoch po uskutočnení tohto zastupiteľstva sa stretli
s poškodeným (svedectvo svedkyne M. X.), resp. s jediným priamym svedkom útoku (svedectvo svedka

E. X., P. L., Q. E.).

V tejto súvislosti považuje súd za nevyhnutné uviesť, že u väčšiny týchto svedeckých dôkazov išlo
o tzv. svedectvá z počutia (hearsay evidence), teda svedectvá kedy konkrétny svedkovia neboliosobne prítomní pri údajnom protiprávnom konaní obžalovaného, tak ako mu je kladené za vinu v
obžalobe. Takéto dôkazy sú alternatívnymi dôkazmi formálnych priamych svedectiev, ale to nevyhnutne
neznamená, že sú automaticky neprípustné, avšak je potrebné ich vykladať vo vzťahu k ostatným

priamym dôkazom, ktoré sú v konaní zabezpečované, pretože samy o sebe nie sú spôsobilé
vytvoriť ničím nenarušenú sústavu dôkazov, ktoré vyvolávajú jeden jediný možný záver o priebehu
skutku. Aj takéto dôkazy sú použiteľné v konaní pred súdom a je potrebné ich vyhodnocovať s
osobitnou starostlivosťou a slúžia skôr na logické zdôvodňovanie pri skutkových dedukciách v konaní
preukazovaných inými priamymi dôkazmi.

Z výpovede svedkov F. B., T. O., P. B. T. D.. H. O. vyplynulo, že títo neboli priamymi svedkami
útoku obžalovaného na poškodeného. Všetci sa o žalovanom útoku dozvedeli od poškodeného. Svedok
F. B. T. Q. D.. H. O. zhodne vypovedali, že videli obžalovaného rozprávať sa s poškodeným v zasadacej
miestnosti a tiež videli ako následne obidvaja vyšli na chodbu. Svedok F. B. naviac uviedol, že v
momente, ako vyšiel na chodbu za obžalovaným a poškodeným počul výkrik „au“ a videl obžalovaného

s poškodeným stáť vedľa seba na vzdialenosť asi 30 cm. Videl tiež, ako si poškodený drží líce a
obžalovaný odchádza smerom ku schodom. Fyzický útok obžalovaného na poškodeného však nevidel.
Hneď za ním zo zasadacej miestnosti vyšiel U. Š.. Svedkyňa T. O. sa v rozhodnom čase v zasadacej
miestnosti rozprávala so svedkom Ing. H. O. a svedkyňa P. B. nachádzajúc sa na toalete počula na
chodbe krik a zvýšený hlas. Po návrate do zasadacej miestnosti asi po piatich minútach, videla na

chodbe stáť starostu.

Svedok Ing. H. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že po skončení obecného zastupiteľstva postrehol,
ako poškodený bráni obžalovanému v tom, aby odišiel zo zasadacej miestnosti, postavil sa pred dvere
a nechcel ho pustiť von. Počul, ako mu obžalovaný povedal, že sa ponáhľa, lebo v kostole sa koná

omša za jeho zomrelú matku. Poškodený ale trval na svojom a stál predo dverami. Následne videl,
ako obžalovaný odstrčil poškodeného svojou rukou na stranu a vyšiel na chodbu. Dodal, že to videl
zreteľne, nakoľko stál meter a pol vedľa nich. Po chvíli videl ako za obžalovaným vyšiel na chodbu aj
poškodený, zavrel za sebou dvere a niečo mu na chodbe dohováral. Počul krik, na chodbu však nebolo
možné vidieť. Následne zo zasadacej miestnosti odišiel aj on sám, pričom dvere na zasadacej miestnosti

nechal otvorené, nakoľko za ním zasadaciu miestnosť opúšťali ďalší poslanci. Uprostred chodby videl
stáť poškodeného a keď prechádzal popri ňom, poškodený mu povedal, že obžalovaný „mu jednu pustil“.
Nikto iný na chodbe nebol. Nevšimol si, že by mal poškodený niečo na tvári. Počas cesty domov stretol
pri kostole obžalovaného a pýtal sa ho čo sa stalo, lebo na obecnom úrade od poškodeného počul, že
ho udrel. Obžalovaný mu povedal, že poškodený naňho stále vykrikoval, ale on mu na to povedal, že

sa s ním nemá o čom baviť. Poprel, že by poškodeného udrel.

Svedok X. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v momente, keď odchádzal zo zasadacej miestnosti
na chodbu, videl poškodeného vracať sa smerom od schodišťa. Všimol si, že poškodený si držal ľavé
líce, dokonca mu povedal, že ho obžalovaný udrel. V tom čase boli na chodbe aj nejakí ďalší ľudia,

nepamätal si však, ktorí to boli. Obžalovaného na chodbe už nevidel. Záverom dodal, že svedkom útoku
na poškodeného nebol, incident nevidel, nezaznamenal ani krik, vnímal iba štandardný hluk ako počas
debaty viacerých ľudí.

Svedok E. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že deň po incidente na zasadnutí obecného

zastupiteľstva sa v miestnom pohostinstve stretol so svedkom U. Š.. Keďže v dedine sa rozšírilo, že
obžalovaný udrel poškodeného, zaujímal sa, či je to pravda. Svedok U. Š. mu v pohostinstve povedal,
že obžalovaný mal po skončení obecného zastupiteľstva udrieť poškodeného, ale on sám tento útok
nevidel. Uvedené zopakoval aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.04.2017.

Svedkyňa M. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v dedine počula, že v inkriminovaný deň mal
obžalovaný na zasadnutí obecného zastupiteľstva zaútočiť na poškodeného. Uviedla tiež, že začiatkom
týždňa, ktorý nasledoval po inkriminovanom obecnom zastupiteľstve, stretla poškodeného v Banskej
Štiavnici. Druhýkrát ho videla počas toho, ako sa míňali cestujúc v aute. V súvislosti s týmito stretnutiami
poznamenala, že na poškodenom si nevšimla žiadne zranenia. Dodala, že v tom istom roku, dňa

27.11.2012 sa jej sestre narodil syn, preto má vypovedané skutočnosti dobre zamemorované.

Svedok P. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovanom období bol prítomný v pohostinstve,
keď svedok U. Š. rozprával o incidente, ktorý sa mal odohrať medzi poškodeným a obžalovaným.Doslova povedal, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva bol cirkus a že obžalovaný dal poškodenému
za ucho. Pamätal si, ako mu to menovaný svedok povedal, „nakoľko to nebýva každý mesiac“. Nevedel
uviesť, či bol v tom čase v pohostinstve aj svedok E. X.. Záverom uviedol, že svedok U. Š. je jeho

bývalým švagrom.

Svedok Q. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že žiaden konkrétny výrok, ktorý mal odznieť v
pohostinstve v Štiavnických Baniach si nepamätal. Uviedol však, že o incidente sa šuškalo po celej
dedine. Svedok U. Š.M. mu raz povedal, že na po zasadnutí obecného zastupiteľstva poškodený dostal

facku od obžalovaného.

Svedok MUDr. V. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na vyšetrenie poškodeného si nespomína.
Po oboznámení sa s obsahom lekárskej správy z vyšetrenia uviedol, že poškodeného vyšetroval lekár
MUDr. B. X.. Podotkol, že správa je akurát vedená na jeho meno ako na lekára ambulancie.

Svedkyňa MUDr. M. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si pamätala, ako k nej v inkriminovanom
období poškodený prišiel na vyšetrenie. Po nahliadnutí do obsahu lekárskej správy uviedla, že ku
konštatovanýmobjektívnymzáveromdošlonazákladeudaniapacienta,mechanizmuvznikuúrazuatiež
podľa toho, čo videla na pacientovi. Uviedla, že poškodený mal pohmoždenie tváre vľavo na mieste, kde
dostal ranu. Na tvári zhliadla aj začervenanie. Uviedla, že závery lekárskej správy bol zhodné zo závermi

chirurgickej správy lekára MUDr. B. X.. Nešlo o ťažký úraz. Poškodenému vypísala práceneschopnosť
dodajúc, že tento utrpel skôr psychickú traumu, než vážne zranenie.

Svedok MUDr. B. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na ošetrenie poškodeného si nespomína.
Po oboznámení sa s obsahom lekárskej správy z vyšetrenia poškodeného uviedol, že poškodený

mal pohmoždenie ľavej časti tváre. Konštatoval, že špecifikované poranenie vzniklo mechanickým
pôsobením.

Súd sa ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi evidovanými v spise. Z lekárskej správy primára
chirurgického oddelenia MUDr. V. V., Nemocnice a polikliniky, n.o., Všeobecná nemocnica, Žiar nad

Hronom zo dňa 14.12.2012 vyplynulo, že poškodený na ošetrení v deň incidentu uviedol, že v čase
asi o 18.30 h ho na obecnom zastupiteľstve obce Štiavnické Bane udrel do tváre obžalovaný, bolí
ho ľavá polovica tváre a zaľahlo mu v ľavom uchu. Z lekárskej správy vyplynulo, že poškodený má
na bukálnej sliznici vľavo drobné zakrvácanie a ošetrujúcim lekárom MUDr. B. X. (lekárom prítomným
na ošetrení poškodeného Q. Z.) bola stanovená diagnóza pohmoždenie hlavy v oblasti tváre vľavo a

poranenie sliznice úst vľavo. Poškodený bol následne dňa 17.12.2012, teda 3 dni po incidente vyšetrený
praktickou privátnou lekárku pre dospelých MUDr. M. E., ktorá u poškodeného konštatovala totožnú
diagnózu ako bola zistená na chirurgickom oddelení Nemocnice a polikliniky, n.o. v Žiari nad Hronom,
kde bol poškodený ošetrený dňa 14.12.2012. Poškodený ako pôvod zranenia uviedol úder päsťou do
tváre obžalovaným D.. J. J.. Lekárka MUDr. M. E. konštatovala predpokladanú dobu liečenia v trvaní

od 14.12.2012 do 21.12.2012, t. j. 7 dní a v závere lekárskej správy uviedla, že u poškodeného ide o
ľahký úraz. Z fotodokumentácie tvárovej časti poškodeného vyhotovenej dňa 14.12.2012 na Obvodnom
oddelení policajného Zboru v Žiari nad Hronom súd zistil, že na tvári poškodeného nebolo viditeľné
žiadne zranenie tváre.

Z rekonštrukcie útoku na verejného činiteľa vykonanej dňa 15.03.2013 na obecnom úrade v Štiavnických
Baniach bol znázornený skutkový dej podľa jednotlivých verzií skutku tak, ako tento v prípravnom konaní
opísali obžalovaný, poškodený, svedok U. Š. a svedok D.. H. O.. Rekonštrukcie žalovaného skutku
sa okrem menovaných zúčastnili aj svedkovia X. O., T. O. T. P. B.. Súčasťou zápisnice o rekonštrukcii
je fotodokumentácia s počtom fotografií 33, pričom na fotografii číslo 6 je znázornené postavenie

obžalovaného a poškodeného na chodbe pred zasadacou miestnosťou podľa verzie obžalovaného a
na fotografiách číslo 14 a 15 je znázornené postavenie obžalovaného a poškodeného na chodbe pred
zasadacou miestnosťou podľa verzie poškodeného.

Na základe vyššie uvedeného, po doplnení dokazovania a starostlivom vyhodnotení všetkých dôkazov

vykonaných na hlavnom pojednávaní jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, tak ako to predpokladá
ustanovenie§2odsek10Trestnéhoporiadku,malsúdpriebehskutkuzapreukázanýtak,akojeuvedený
v skutkovej vete tohto rozsudku.Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný D.. J. J. aj poškodený Q. Z., ktorí v priebehu
celého trestného stíhania zotrvali na produkovaných verziách skutkového deja. Obžalovaný vinu zo
spáchania žalovaného skutku popieral brániac sa tým, že poškodeného nijakým spôsobom fyzicky

neinzultoval a pokiaľ medzi ním a poškodeným v inkriminovaný večer 14.12.2012 došlo k nejakému
fyzického kontaktu, bolo to len akési „posunutie“ poškodeného z priestoru dverí v snahe vyjsť von
zo zasadacej miestnosti obecného úradu, v čom mu poškodený bránil. Trval na tom, že napriek
provokáciám zo strany poškodeného, bez slova opustil obecný úrad, nakoľko sa ponáhľal do kostola.
Verziu obžalovaného rozporoval poškodený Q. Z., ktorý na hlavnom pojednávaní detailne popisoval

priebeh žalovaného skutku, pričom v jeho podstatných okolnostiach sa neodchyľoval od svojej prvotnej
výpovede z prípravného konania. Aj pri svojom opätovnom výsluchu v konaní pred súdom zotrvával na
tom, že bezprostredne po skončení obecného zastupiteľstva dňa 14.12.2012 bol v priestoroch chodby
obecného úradu napadnutý obžalovaným do tváre, konkrétne do ľavého líca. V prospech obžaloby
svedčila výpoveď jediného priameho svedka U. Š., ktorý na hlavnom pojednávaní potvrdil, že videl ako
obžalovaný pravou rukou udrel poškodeného, nevedel však s istotou uviesť, či to bolo otvorenou dlaňou

alebo rukou zovretou v päsť.
Na hlavnom pojednávaní následne neboli vykonané žiadne priame dôkazy, keďže žiadna z vypočutých
osôb nebola očitým svedkom incidentu, ktorý sa mal odohrať medzi obžalovaným a poškodeným.
Napriek tomu bolo vykonaných množstvo nepriamych dôkazov, ktoré vo svojom súhrne vytvorili ucelenú,
logickú, ničím nerušenú sústavu dôkazov, ktoré sa aj v kontexte s výpoveďou poškodeného a tiež svedka

U. Š. vzájomne dopĺňali a v konečnom dôsledku usvedčili obžalovaného zo spáchania žalovaného
skutku. Tým bola zároveň vylúčená obhajoba obžalovaného. Nebolo sporné, že medzi obžalovaným
a poškodeným došlo pred skončením obecného zastupiteľstva k vyhroteniu vzájomnej komunikácie
týkajúcej sa vecí prejednávaných na zasadnutí obecného zastupiteľstva. Uvedené potvrdil tak svedok
U. Š. ako aj svedok D.. H. O., ktorí postrehli výmenu názorov medzi obžalovaným a poškodeným, ktorá

pokračovala aj v priestoroch chodby obecného úradu. Svedok F. B. vypovedal, že bezprostredne po
tom, ako vyšiel na chodbu hneď za svedkom U. Š. počul výkrik „au“ a na chodbe videl obžalovaného a
poškodeného držiac si líce. Rovnako aj svedok X. O. vypovedal, že na chodbe videl poškodeného, ako si
rukou drží líce. Nezávisle od seba, aj svedok D.. H. O. T. Q. P. B. (ktorá sa v rozhodnom čase nachádzala
v priestoroch toalety), potvrdili, že po skončení obecného zastupiteľstva sa z priestorov chodby ozýval

krik, pričom po tom, čo svedok D.. H. O. vyšiel na chodbu, sa od poškodeného dozvedel, že obžalovaný
ho udrel. Všetci svedkovia v inkriminovaný deň prítomní na zasadnutí obecného zastupiteľstva potvrdili,
že zasadaciu miestnosť opúšťali postupne s tým, že zasadnutie bolo skončené cca o 18.10 h.

Skutkové zistenia sa tak podľa presvedčenia súdu v prejednávanom prípade dajú založiť na

usvedčujúcich vyjadreniach poškodeného, ktoré boli pokiaľ ide o popis utrpených zranení súladné aj s
listinnými dôkazmi - lekárskymi správami. Z obsahu týchto lekárskych správ vyplynulo, že poškodený
mal drobné zakrvácanie na bukálnej sliznici vľavo a tiež utrpel pohmoždenie hlavy v oblasti tváre vľavo a
poranenieslizniceústvľavo.Pokiaľideokonštatovanézranenia,lekárskasprávaF..B.X.bolaobsahovo
totožná s lekárskou správou vyhotovenou lekárkou F.. M. Ľ., pričom obidvaja menovaní svedkovia

zotrvali na záveroch vyšetrenia poškodeného aj na hlavnom pojednávaní. Bolo tiež potrebné zdôrazniť,
že poškodený v krátkej dobe po incidente s obžalovaným, ešte dňa 14.12.2012 rovnakým spôsobom
reprodukoval priebeh skutku aj na absolvovanom vyšetrení v zariadení Nemocnice a polikliniky, n.o.,
Všeobecná nemocnica, Žiar nad Hronom. Súlad výpovede poškodeného so závermi lekárskych správ
vyplýva aj so skutočnosti, že poškodený od začiatku trestného stíhania tvrdil, že obžalovaný ho

udrel do ľavého líca. Hoci svedok Gabriel Ševeček nevedel ustáliť, akým spôsobom mal obžalovaný
inzultovať poškodeného (rukou alebo päsťou), „na vlastné oči“ vnímal jeho atak pravou rukou. S
ohľadom na zistenia počas vykonanej rekonštrukcie skutkového deja (zadokumentované na pripojených
fotografiách) nebolo sporným, že obžalovaný a poškodený stáli počas vzájomnej konfrontácie oproti
sebe. Logicky potom obžalovaný musel pravou rukou udrieť poškodeného na jeho ľavé líce.

Pokiaľ ide o svedectvo svedka Ladislava Pastiera z hlavného pojednávania, kedy mal uvedený svedok
tvrdiť, že svedok U. Š.Č. sa mu mal v pohostinstve zveriť, že žiaden útok zo strany obžalovaného
nevidel,uvedenésvedectvosúdvkontextevykonanýchdôkazov(predovšetkýmsohľadomnavýpovede
svedkov U. Š., P. L. T. Q. E.) vyhodnotil ako nevierohodnú. Svedok U. Š. na opätovne nariadenom

hlavnom pojednávaní potvrdil verziu obžaloby, keď uviedol, že útok na poškodeného na vlastné oči
videl. Nezávisle od uvedeného svedectva sa svedkovia P. L. T. Q. E. vyjadrili, že o útoku obžalovaného
na poškodeného sa dozvedeli práve od svedka U. Š., ktorý im povedal, že videl, ako obžalovaný
udrel poškodeného. Dôveryhodnosť verzie skutku obžaloby nezoslabuje ani výpoveď svedkyne M.X., ktorá uviedla, že poškodeného pár dní po konaní obecného zastupiteľstva videla v Banskej
Štiavnici bez toho, že by na ňom boli viditeľné nejaké poranenia. Z dokazovania totiž vyplynulo, že ani
svedkovia v inkriminovaný deň prítomní na mieste činu s výnimkou drobného začervenania nezbadali

na poškodenom žiadne viditeľné zranenia. Aj z výsluchov svedkov F.. B. X. T. F.. M. E. a zo záverov nimi
podaných lekárskych správ vyplynulo, že hoci obžalovaný utrpel poranenie sliznice úst a pohmoždenie
hlavy, mal len drobné zakrvácanie a nešlo o žiadne vážne poranenie.

Záverom súd považoval za potrebné zdôrazniť, že v inkriminovanom čase, po skončení obecného

zastupiteľstva sa na chodbe obecného úradu nenachádzal nikto iný než obžalovaný a poškodený,
ktorí ako to nesporne vyplynulo z vykonaných dôkazov ako prví opustili zasadaciu miestnosť. Po tom,
ako bolo počuť výkriky, viacerí vypočutí svedkovia potvrdili, že na chodbe videli práve obžalovaného
a poškodeného s vylúčením, že by sa tam v rozhodnom čase nachádzala nejaká iná osoba. Aj táto
okolnosť preukazuje skutočnosť, že tvrdenia poškodeného o priebehu celého skutkového deja sú
pravdivé.Naopaktvrdeniaobžalovaného,žepoškodenéhoneudrelsúvkontextevšetkých,ajopakovane

vykonaných dôkazov potom len snahou vyviniť sa zo žalovaného skutku. V neposlednom rade aj s
ohľadom na charakter vzájomných vzťahov medzi obžalovaným a poškodeným, ktorí sa ohľadom správy
záležitostí obce niekoľkokrát dostali do konfliktu, súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že skutok sa stal
tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby.

Súd konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa §
323 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona, pretože obžalovaný pre výkon právomoci poškodeného (ako
starostu obce) použil proti tomuto násilie. Z okolností, ktoré preukázateľne predchádzali žalovanému
skutku súd ustálil, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone minimálne ohroziť záujem chránený

týmto zákonom, ktorým chráneným záujmom je v prejednávanom prípade riadny a nerušený výkon
právomoci starostu obce ako verejného činiteľa, prejavujúci sa (o.i.) aj na zasadnutiach obecného
zastupiteľstva.

Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, a to predovšetkým prečítaním

listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal potom za preukázané, že obžalovaný je prihlásený
k trvalému pobytu v obci Š. B. XXX. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol
súdne trestaný, priestupkovo bol riešený 6x, z toho 4x za porušenie pravidiel cestnej premávky v roku
2013 a 2014, kedy mu bola uložená pokuta od 20 € do 130 € a 2x za priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu v roku 2012, pričom skutok bol v obidvoch prípadoch vybavený odložením. Z miesta

trvalého bydliska Štiavnické Bane obžalovanému nie je nič vytýkané.

Pokiaľideouloženietrestu,súdvyhodnotilvintenciách§34Trestnéhozákonavspojenís§38Trestného
zákona všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písmeno j/
Trestného zákona). Okrem menej významných priestupkov na úseku cestnej dopravy sa obžalovaný
nedostal do žiadneho rozporu so zákonom. Nepriťažovalo mu nič. Pri ukladaní trestu vychádzal súd
z ustanovenia § 323 odsek 1 Trestného zákona, t. j. z trestnej sadzby v rozmedzí od 1 až 5 rokov

akcentujúc zásady ukladania trestov, a to, že trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu
spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov a
má vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. Funkciou trestu je zároveň postihnúť výlučne páchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd po vyhodnotení
všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že represívny aj preventívny účinok trestu v

zmysle individuálnej aj generálnej prevencie zabezpečí v prípade obžalovaného trest odňatia slobody
vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil aj fakt, že od skutku uplynula doba
viac ako štyroch rokov, obžalovaný nemá žiaden záznam v registri trestov a hľadí sa na neho ako na
netrestaného, bezúhonného človeka. Prevýchovnú funkciu trestu a nápravu obžalovaného tak podľa
presvedčenia súdu splní trest na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Súd zároveň zvažoval, či je potrebné, aby takto vymeraný trest odňatia slobody obžalovaný priamo
vykonal, alebo či na dosiahnutie účelu trestu postačuje len jeho hrozba pri jeho podmienečnom odklade s
určením skúšobnej doby. S prihliadnutím na to, že boli splnené podmienky pre podmienečné odsúdeniepodľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a súd zároveň v prípade obžalovaného výkon trestu
na dosiahnutie jeho účelu nepovažoval za nevyhnutný rozhodol tak, že obžalovanému výkon trestu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú určil podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 18 /

osemnásť/ mesiacov. Takto uložený trest bude podľa presvedčenia súdu pre obžalovaného dostatočným
ponaučením, že pre prípad ďalšieho protiprávneho konania by už mohol byť postihnutý nepochybne
prísnejšie.

S poukazom na § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd priznal poškodenému náhradu škody titulom

bolestného v rozsahu 5 bodov vo výške 78,60 € (5 bodov x 15,72 € hodnota bodu podľa Oznámenia
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 149/2012 Z. z. účinného od 31.05.2012), pričom na
náhradu škody zaviazal obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad
Hronom k sp. zn 3 T 44/2013.

Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.