Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 8, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Tos/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010695
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8317010695.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa
08. apríla 2020, v trestnej veci ods. I. S., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2
písm. a/, b/ Tr. zákona, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 21.
novembra 2019 sp. zn. 1T/119/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie.

Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona súd vyslovuje, že odsúdený I. S., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale
bytom O. XXX, okres G., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženej mu trestným
rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/119/2017 zo dňa 26. septembra 2017, právoplatným
dňa 27. októbra 2017, n e o s v e d č i l a uložený trest odňatia slobody na 10 (desať) mesiacov v

y k o n á.

Podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona za použitia § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona odsúdeného
I. S. na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia so stredným
stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Humenné zo dňa 21. novembra 2019 sp. zn. 1T/119/2017 bolo podľa §
50 ods. 4 Trestného zákona vyslovené, že odsúdený I. S., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom O.
XXX, okres G., ktorému bol trestným rozkazom Okresného súdu Humenné č. k. 1T/119/2017-57 zo dňa
26. septembra 2017, právoplatným dňa 27. októbra 2017, uložený trest odňatia slobody na 10 (desať)
mesiacov, ktorého výkon súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok a 6 (šesť)
mesiacov, sa osvedčil.

Zároveň podľa § 50 ods. 7 Trestného zákona sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť prokurátor, ktorú v neskoršie
predloženompísomnompodaníodôvodniltým,žeodsúdenýsapočasskúšobnejdobydopustilviacerých
priestupkov, za ktoré bol sankcionovaný. Tiež sa dopustil protiprávnej činnosti a to prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, pričom v tejto veci súd rozhodol pod

číslom 3T/13/2019 dňa 10.04.2019. Nestotožňuje sa preto s rozhodnutím okresného súdu ani s jeho
odôvodnením a má za to, že u odsúdeného je potrebné na jeho prevýchovu pôsobiť trestom odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený vo výmere 10 mesiacov. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti prokurátorom podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, akoaj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora je dôvodná.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri rozhodovaní zobral do úvahy všetky uvedené
skutočnosti, ako aj osobné pomery odsúdeného tak, aby jeho rozhodnutie bolo súladné so základnými
zásadami trestného konania, aby bolo rozhodnutie zákonné a v neposlednom rade spravodlivé. Z
vykonaného dokazovania je evidentné, že odsúdený I. S. sa počas skúšobnej doby dopustil viacerých
priestupkov, za ktoré bol sankcionovaný, jednalo sa však o menej závažné priestupky. Dopustil sa aj

protiprávnej činnosti vo forme prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, čo evokuje predpoklad,
že predchádzajúca hrozba priameho výkonu trestu zatiaľ neplní svoj účel. Okresný súd však nepovažuje
za potrebné, vzhľadom na osobu páchateľa a okolnosti prípadu, nariadiť výkon trestu odňatia slobody,
ktorého výkon bol podmienečne odložený, pričom prihliadol aj na to, že v konaní 3T/13/2019 sa
jednalo o trestný čin inej povahy, než je tomu v prejednávanej veci. Skutok, pre ktorý bol uznaný
za vinného rozsudkom Okresného súdu Humenné 3T/13/2019, súd prvého stupňa nechcel zľahčovať

- avšak z okolností, za ktorých bol spáchaný je zrejmé, že na podomácky vyrobenom malotraktore
odsúdený nemohol dosiahnuť rýchlosť, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako vysokú. Navyše, ide o
dopravný prostriedok, ktorý primárne slúži výkonu práce, teda nie na bežnú prepravu osôb. Nemožno
teda vylúčiť, že skutok odsúdený spáchal po výkone poľnohospodárskych prác, samozrejme nemá
za následok aplikáciu materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. (výrok o vine rozsudku

3T/13/2019jeprávoplatný),avšakvkontextesďalšímiúdajmiosvedčujúcimispôsobživotaodsúdeného,
najmä poukazujúc na správu o povesti z miesta bydliska (čl. 89), okresný súd uzatvoril, že skutkom
spáchaným dňa 26.06.2018, pre ktorý bol S. odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné v
konaní 3T/13/2019, síce porušil záujem chránený zákonom, avšak táto skutočnosť sama osebe nemá
za následok vyslovenie záveru, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil - spôsob jeho života

oprávňuje súd vysloviť záver, že výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je potrebný.
Nariadenie nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní desiatich mesiacov by bolo, vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti, nespravodlivé a kontraproduktívne, preto vo veci súd prvého stupňa
rozhodol tak, že vyslovil osvedčenie odsúdeného počas skúšobnej doby pri jeho podmienečnom
odsúdení s tým, že na odsúdeného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

V prieskumnom konaní sťažnostný súd zistil, že odsúdený I. S. bol trestným rozkazom Okresného súdu
Humenné sp. zn. 1T/119/2017 zo dňa 26. septembra 2017, právoplatným dňa 27. októbra 2017, uznaný
vinnýmzospáchaniaprečinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.a),b)Trestného
zákona, s poukazom na § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, na skutkovom

základe tam uvedenom, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody na desať mesiacov, výkon ktorého
bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba na jeden rok a šesť mesiacov, t. j. do 28.04.2019.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/13/2019 vyplýva, že rozsudkom pod hore
uvedenou spisovou značkou zo dňa 10.04.2019, právoplatného tým istým dňom, bol odsúdený I. S.

uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, za skutok ktorý spáchal dňa 26.06.2018 v čase o 21.25 hod., za čo mu bol uložený peňažný trest
vo výmere štyristo eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu bol ustanovený
náhradný trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov. Súčasne bol odsúdenému uložený aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu tridsať mesiacov.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť
nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené,
súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje
aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa

odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia
slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu
na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Podľa § 50 ods. 6 Tr. zákona, rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od
uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom
vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe.

Jedným zo základných znakov vedenia riadneho života je aj dodržovanie právneho poriadku. Ak
podmienečne odsúdený v skúšobnej lehote závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým,
že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné
odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne odložený trest treba vykonať. (R 19/1976). Spáchanie
úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za úmyselný trestný
čin spravidla nasvedčuje určitému vnútornému vzťahu medzi minulým trestným činom a trestným

činom spáchaným v skúšobnej dobe, najmä, ak opakovanie úmyselnej trestnej činnosti nebolo len
výsledkom náhodného zhluku nepriaznivých okolností, ale prejavom negatívneho postoja obvineného
k dodržiavaniu spoločenských noriem.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno nesporne konštatovať, že odsúdený I. S. počas plynutia skúšobnej

doby podmienečného odsúdenia nevyužil možnosť, ktorá mu podmienečným odsúdením bola daná a
zjavne v skúšobnej dobe neviedol riadny život. Odsúdený hoci dostal od súdu možnosť preukázať,
že povedie riadny život, že dokáže rešpektovať právne predpisy tejto spoločnosti, hrubým spôsobom
ignoroval túto možnosť a šancu a počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa dopustil
ďalšej trestnej činnosti úmyselnej povahy, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený. Odsúdený totiž bez

toho, aby bol držiteľom vodičského preukazu, teda, aby zákonom stanoveným postupom absolvoval a
osvedčil vôbec svoju spôsobilosť viesť motorové vozidlá, jazdil na domácky vyrobenom malotraktore
a to po požití alkoholu (viac ako 1,7 promile alkoholu v krvi), čím úmyselne porušil viacero zákonom
chránených záujmov. Z uvedeného je zrejmé, že podmienečným odsúdením nebol u neho naplnený
účel tohto inštitútu a za tejto situácie neprichádza do úvahy iné rozhodnutie ako o neosvedčení sa

odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody,
ktorého výkon bol odsúdenému pôvodne podmienečne odložený. Za zmienku stojí aj to, v súvislosti s
hodnotením osoby odsúdeného, že podľa odpisu z registra trestov má v ňom odsúdený 8 záznamov,
prevažne za majetkovú trestnú činnosť, a teda sa nejedná o osobu, ktorá by sa dostala do rozporu so
zákonom po prvýkrát. Odsúdený I. S. bol taktiež viackrát vo výkone trestu odňatia slobody a to dokonca

aj preto, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ako aj v dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený si tak musel veľmi dobre uvedomovať, že
páchanie ďalšej protiprávnej činnosti bude mať za následok prijatie účinných trestnoprávnych opatrení
voči nemu. Odsúdený teda nevyužil možnosť danú mu zo strany štátu, aby svojím riadnym životom
počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia preukázal polepšenie.

Z uvedených dôvodov sa preto sťažnostný súd nestotožnil so záverom okresného súdu, zrušil
napadnutéuznesenievcelomrozsahuavyslovil,žeodsúdenýnapriekpredchádzajúcemupodmienečne
odloženému trestu nepreukázal, že by v skúšobnej dobe viedol riadny život, teda, že sa odsúdený
neosvedčil a trest odňatia slobody na 10 mesiacov vykoná.

Krajskýsúdvsúladesustanovením§50ods.8Tr.zákonasúčasnerozhodolaj ospôsobevýkonutrestu.
Vzhľadom na to, že odsúdený bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (trestný rozkaz Okresného
súdu Humenné sp. zn. 3T/52/2011 zo dňa 9.6.2011), sťažnostný súd zaradil odsúdeného na výkon

uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd zároveň nemohol ani predĺžiť skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia ani ustanoviť
nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané
povinnosti, keďže rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 písm. a/, b/ Trestného zákona môže súd urobiť len v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o ktoré ide. Lehota predĺženej skúšobnej doby totiž začína
plynúť dňom, ktorý nasleduje po uplynutí posledného dňa skúšobnej doby, ktorá sa predĺžila, teda
podmienečné odsúdenie musí v čase rozhodovania prebiehať, t.j. ešte musí plynúť lehota ustanovenej
skúšobnej doby, čo zároveň znamená, že táto pôvodne určená skúšobná doba sa ešte neskončila(Stanovisko č. 44/2013 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Napokon
sťažnostnýsúdnezistilanižiadnevýnimočnéokolnostiprípadu,prektorébymalponechaťpodmienečné
odsúdenie v platnosti a zároveň postupovať vyššie uvedeným procesným postupom.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd považoval sťažnosť prokurátora za dôvodnú a rozhodol
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.