Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 25, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220010720
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2220010720.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.

Kristíny Ferencziovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému L. W., nar. XX.XX.XXXX
v V. A., t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov, pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e)
Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
21.12.2020, č. k. 18T/96/2020-192, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.03.2021 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný L. W., nar. XX.XX.XXXX v V. A., trvale bytom C.
R. XXXX/XX, V. A., t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov

o d s u d z u j e

podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1

Trestného zákona a s poukazom na § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredazodňa21.12.2020,č.k.18T/96/2020-192bolobžalovaný
L. W. uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b),
ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona

v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 09.07.2020 v čase okolo 11.00 hod. na C. R. v V. A., neoprávnene vošiel na riadne oplotený dvor
rodinného domu so súpisným číslom XXX/XX, ktorý je obývaný poškodenou B. A., nar. XX.XX.XXXX, a
to tým spôsobom, že napriek výslovnému dlhoročnému zákazu vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti,
ktorý mu v minulosti oznámila poškodená, prestrčil ruku cez vchodovú bránku k vnútornej vrchnej strane
bránky, na ktorej z vnútornej strany odomkol zabezpečovaciu kladku a tak bránku otvoril a vošiel na

dvor rodinného domu, odkiaľ prešiel k rodinnému domu a cez otvorené vchodové dvere domu vošiel na
zasklenú terasu a odtiaľ cez otvorené dvere prešiel do kuchyne, kde sa začal vyhrážať tam prítomnej B.
A. slovami „Ak sa budeš starať do nás, do nášho života, tak ťa zabijem, ako aj celú rodinu!“, po týchto
slovách vytiahol zo svojho vrecka kuchynský nôž s dĺžkou čepele cca 20 cm, pristúpil k B. A. a priložiljej nôž ku krku a ešte raz jej povedal tie isté slová, vtedy B. A. začala kričať o pomoc, načo s týmto
konaním prestal a z miesta ušiel, čím v poškodenej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ako aj
o život a zdravie jej rodiny.

Za to obžalovanému L. W. okresný súd uložil podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona pri použití § 41 ods.
2 Trestného zákona a § 38 ods. 2Trestného zákona a § 36 písm. l) a § 37 písm. h) Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona
súd I. stupňa obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil s probačným dohľadom a podľa § 51

ods. 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu na 5 rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona
okresný súd uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok a podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona obžalovanému bola uložená
povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej B. A. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov
a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na položené otázky v
zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku odpovedal kladne. Okresný súd prijal
vyhlásenie obžalovaného a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Okresný súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici ustanovenej
trestnej sadzby v trvaní 3 roky, ktorý považoval za dostatočný jednak vzhľadom na osobu obžalovaného,
jeho zdravotný stav, spôsob a okolnosti spáchania trestného činu i vzhľadom na jeho predchádzajúci
život a s poukazom na generálnu i individuálnu prevenciu. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho

spáchanie oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že spáchal
viac trestných činov. Pri ukladaní trestu potom okresný súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného
zákona vzhľadom na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom výkon trestu v trvaní 3
roky odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov a zároveň uložil obžalovanému povinnosti a obmedzenia
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a v príkaze nepriblížiť

sa k poškodenej B. A.. Okresný súd ďalej uviedol, že obžalovaný je invalidný dôchodca, zdravotne ťažko
postihnutý. Je faktom, že bol doteraz dvanásťkrát súdne trestaný, avšak vo všetkých prípadoch sa naňho
hľadí akoby nebol odsúdený, naposledy bol súdne trestaný v roku 2015 pre krádež a vo výkone trestu
odňatia slobody v roku 2004.

Podľa názoru okresného súdu za danej situácie preto postačuje na naplnenie účelu trestu z hľadiska
individuálnej aj generálnej prevencie uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení za účelom zamedzenia styku s
osobou poškodenej pri určení primeranej skúšobnej doby, ktorá bude podľa názoru okresného súdu pre
obžalovaného dostatočne odradzujúcou hrozbou pre prípad pokračovania v hocijakej trestnej činnosti,

aj spolu s doterajším výkonom väzby (od 09.07.2020).

Protitomutorozsudkupodaldozápisnicenahlavnompojednávanídňa21.12.2020odvolanieprokurátor,
a to čo do výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil podaním zo dňa 21.01.2021, doručeným okresnému
súdu dňa 22.01.2021 a argumentoval nasledovne:

„Odvolanie podávam v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste, nakoľko uložený trest
považujem za neprimerane mierny.
Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uložený trest je dostatočný vzhľadom na osobu obžalovaného,
jeho zdravotný stav, spôsob a okolnosti spáchania trestného činu i vzhľadom na jeho predchádzajúci

život a s poukazom na generálnu i individuálnu prevenciu. Súd skonštatoval, že obžalovaný bol síce
doposiaľ dvanásťkrát súdne trestaný, avšak dodal, že vo všetkých prípadoch sa naňho hľadí, akoby
nebol odsúdený. Naposledy bol trestaný v roku 2015, trest odňatia slobody vykonával naposledy v roku
2004.
Mám za to, že vyššie parafrázované odôvodnenie súdu, čo sa týka podmienečného odloženia výkonu

trestu, nie je dostatočne presvedčivé, resp. trpí vnútorným rozporom. Vnútorný rozpor odôvodnenia
rozsudku vidím v tom, že jeden z dôvodov vedúcich súd k záveru, že podmienečný trest je v danom
prípade dostatočný, je doterajší spôsob života obžalovaného. Pri hodnotení doterajšieho spôsobu
života obžalovaného (vo všeobecnosti) je však potrebné tento hodnotiť komplexne, pričom nemožno sauspokojiť so zahladením doterajších odsúdení takým spôsobom, že sa táto objektívna pravda v plnej
miere ignoruje. Objektívnou pravdou ostáva, že obžalovaný sa doposiaľ minimálne dvanásťkrát správal
spôsobom, ktorého spoločenská nebezpečnosť bola tak vysoká, že to viedlo k jeho trestnoprávnemu

postihu. Obžalovanému bolo doposiaľ súdmi uložených 6 rokov a 11 mesiacov nepodmienečného trestu
odňatia slobody a ďalšie, ktorých výkon bol podmienečne odložený. Pri takejto minulosti obžalovaného
(takomto doterajšom spôsobe života), nemožno prísť k rozumnému záveru, že jeho doterajší spôsob
života je okolnosť odôvodňujúca uloženie mierneho, resp. miernejšieho trestu.
Z uvedeného dôvodu mám za to, že uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby

je síce primerané (vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine), avšak jeho podmienečný odklad
ani pri naň nadväzujúce uložené povinnosti a obmedzenia, (vzhľadom na doterajší spôsob života
obžalovaného) už primeraný nie je. Krajskému súdu v Trnave preto navrhujem, aby napadnutý rozsudok
v jeho výroku o vine (správne má byť uvedené výroku o treste - pozn. odvolacieho súdu) zrušil podľa §
321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku a vo veci rozhodol v podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku tak,
že obžalovanému uloží trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov s jeho zaradením do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.“
Kodvolaniuprokurátorasavyjadrilobžalovanýprostredníctvomobhajcuauviedol,ženanaplnenieúčelu
trestu postačuje z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody s probačným dohľadom za uloženia primeraných povinností a obmedzení. Mal za to, že na jeho
nápravu nie je potrebný nepodmienečný trest odňatia slobody a navrhol, aby odvolací súd odvolanie

prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry,
obžalovaný a jeho obhajca. Prokurátorka zotrvala na písomnom odôvodnení odvolania zo dňa
21.01.2021. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomnom vyjadrení zo dňa

03.02.2021 a navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný sľúbil, že sa už
trestnej činnosti nedopustí.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolacísúd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil,
že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Trestného
poriadkupreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýroku,akoajsprávnosťpostupukonania,
ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, prokurátor v odvolaní žiadne chyby
nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne pochybenia nezistil. Zo zápisnice z
hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie ohľadom výroku o treste procesne
správne a v rozsahu dostatočnom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré

teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania

trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe

hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný

zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a

spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer

a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a
výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal okresný súd do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Správne u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, že sa k
spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Pokiaľ ide o

priťažujúce okolnosti, správne krajský súd vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona, t. j., že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona mohol okresný súd ukladať trest
podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona v rozpätí trestnej sadzby od 3 rokov do 8 rokov.
Okresný súd pochybil, keď obžalovanému ukladal trest úhrnný s použitím ust. § 41 ods. 2 Trestného

zákona, hoci je z výroku o vine evidentné, že obžalovaný spáchal dva trestné činy (zločin a prečin) v
jednočinnom súbehu.
Pokiaľ ide o druh trestu, krajský súd sa stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora, že je potrebné
na obžalovaného dôsledne pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody a to vzhľadom
na jeho doterajší život, keď v odpise registra trestov má obžalovaný 12 záznamov. Aj posledné
podmienečné odsúdenia v roku 2014 a 2015 nemali na obžalovaného prevýchovný účinok, keď k

osvedčeniu došlo dňa 08.03.2019 a dňa 09.07.2020 sa dopustil opäť protiprávneho konania.
Pokiaľ ale ide o výmeru trestu, tu sa krajský súd s názorom prokurátora, že obžalovanému je potrebné
ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov nestotožnil.
Dôvodom je fakt, že obžalovaný má síce viacero záznamov v odpise registra trestov, avšak hľadí sa
na neho akoby nebol odsúdený a naposledy bol vo výkone trestu odňatia slobody v roku 2004. Za

daných okolností dospel krajský súd k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej
hranici upravenej trestnej sadzby, t. j. vo výmere 2 roky, bude pre obžalovaného trestom primeraným
a spravodlivým, ktorý plne rešpektuje pravidlá pre ukladanie trestov rozvedené vyššie v texte tohto
rozsudku.
Odvolací súd teda vyhodnotil, že v predmetnej trestnej veci je možné postupovať podľa § 39 ods. 2

písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam.

K vyhláseniu obžalovaného o vine treba uviesť, že takéto vyhlásenie je z hľadiska ďalšieho postupu
súdu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonalo kontradiktórne hlavné
pojednávanie. Odvolací súd zastáva ten právny názor, že vyhlásením viny obžalovaným, ktoré je

neodvolateľné, zakladá možný zákonný postup pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Trestného zákona. Odvolací súd z uvedeného dôvodu po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku
o treste a pri posudzovaní výmery trestu odňatia slobody a posudzovaní spravodlivosti ukladaného
trestu uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanoveného trestu odňatia

slobody a to trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Možno preto uzavrieť, že podľa názoru krajského súdu mimoriadne znížený nepodmienečný trest
odňatia slobody u obžalovaného (čo je v súlade s návrhom trestu prokurátora predneseného v rámci
záverečnej reči na hlavnom pojednávaní zo dňa 21.12.2020) splní svoju funkciu nielen z hľadiska

individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného.
Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, krajský súd
obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody (naposledy v roku 2004).

Vychádzajúc z prezentovaných úvah krajský súd na podklade odvolania prokurátora podaného
v neprospech obžalovaného, keďže dospel k záveru, že ním uplatňované námietky mali svoje
opodstatnenie, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil v napadnutom
rozsudku výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci
rozhodol sám spôsobom uvedeným vo výroku (enunciáte) tohto rozsudku, pretože skutkové zistenia

plynúce z dokazovania vykonaného pred okresným súdom to umožňovali.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.