Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoP/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119213359
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119213359.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX V., zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti starej
matky O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX V., zastúpený kolíznym opatrovníkom
W. S. S., dieťa matky G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX/A, XXX XX S., a otca A. E., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX S., o zmenu osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/208/2019-61 zo dňa 14. októbra 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. konanie zastavuje,

II. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 29 ods. 1, 2, 3, § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový

poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že rodičia mal. E. svojim návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa
XX.XX.XXXXžiadali,abysúdzrušilrozhodnutieozverenímaloletéhodonáhradnejosobnejstarostlivosti
starejmatkyamaloletéhozverildoichosobnejstarostlivosti.NapojednávaníkonanomdňaXX.XX.XXXX
vzali rodičia svoj návrh v celom rozsahu spať a žiadali konanie zastaviť. Stará matka a kolízny opatrovník

súhlasili so späťvzatím návrhu.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na to, že rodičia vzali svoj návrh v celom rozsahu
späť, podľa citovaného zákonného ustanovenia konanie zastavil.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak

zákon neustanovuje inak.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. Uviedol, že nesúhlasí so
späťvzatím svojho návrhu, a preto sa odvoláva, s tým, že by sa mal vzdať svojho návrhu o zverenie
dieťaťa a ruší vzatie svojho návrhu, následne ako i pozastavenia súdneho konania a navrhuje súdu
prvej inštancie vrátenie predmetnej veci na súdne jednanie o naspäť zverenia mal. dieťaťa do jeho

osobnej starostlivosti, tak ako ho mal určeného sociálnou starostlivosťou o rodinu a deti z W., keďže
matka pracovala. Dožadoval, aby bola zrušená náhradná starostlivosť starej matky a opäť bol maloletýzverený jemu ako otcovi z dôvodu, že on je jeho zákonný rodič a i otec, a vie sa o svoje dieťa postarať.
Pretože bol zverený do jeho starostlivosti a dovtedy, kým ho nevyhnala, nevyhodila aj maloletého a jej
dcéru po jej návrate zo zahraničia, kde dovtedy pracovala. Maloletý bol chorý, mal zápal stredného ucha,

mal bolesť i operáciu a prvoradé mu bolo zdravie maloletého, tak musel podpísať sociálnej pracovníčke
na požiadanie starej matky o zverenie do jej rúk, a to chce zrušiť. Uviedol, že maloletému zabezpečil
materskú školu v O., ktorú teraz navštevuje a vybavil lekárske potvrdenie na príjem do materskej školy, a
nie stará matka, aby sa mal chlapec dobre, zabezpečil mu výchovu a vzdelanie, stravné a platia za neho
výživné. Odmieta im maloletého ukázať, keď ho prídu navštíviť. Poukázal na to, že sa starali o všetko,

o jeho zdravý vývoj, výchovu od narodenia. Je to ich dieťa a vie sa o svoje dieťa postarať. Uviedol, že
stará matka mu odopiera stretávať sa so svojim synom o ktorého sa staral od narodenia, akoby nebol
rodičom, je z toho utiahnutý a neprejavuje svoju zdravú osobnosť dieťaťa, lebo si to želá ona. Preto
navrhol, aby späť zveril maloletého do jeho starostlivosti a do opatera pre zdravý vývoj maloletého, a
ruší vzatie svojho návrhu, že sa vie postarať o svoje dieťa.

7. Stará matka a ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust.
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), v spojení s ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), preskúmal napadnuté

rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 C.s.p. a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na
ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné.

11. Podľa § 29 ods. 1 až 3 C.m.p., navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania
späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a
je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí.

12. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

13. Navrhovateľ má dispozičné právo k návrhu. Môže ho zobrať späť počas konania, a to celkom alebo

z časti. Späťvzatie návrhu na začatie konania je jednostranným právnym úkonom vo veci samej, ktorý
musí spĺňať všeobecné náležitosti podania, pričom môže byť urobené ústne do zápisnice (§ 14 C.m.p.)
alebo písomne (§ 125 C.s.p.). Účastník konania v zásade nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia, avšak
tento môže byť dôležitý pre rozhodnutie súdu o späťvzatí návrhu na začatie konania v kontexte ďalších
podmienok (viď § 29 ods. 2 a 3 C.m.p.). Návrh na späťvzatie návrhu na začatie konania súd zasiela

na vyjadrenie ostatným účastníkom konania, najmä z dôvodu zachovania ich právnej istoty vo vzťahu
k predmetu konania.

14. V prípade mimosporového konania platí, že pokiaľ ide o konanie, ktoré možno začať len na
návrh, nemôže byť účastník konania nútený ďalej pokračovať v konaní, a preto na základe vlastného

procesného úkonu a po splnení zákonných podmienok dochádza k zastaveniu konania celkom alebo
sčasti. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania sa následne konanie končí, a to buď celkom
alebo sčasti, pričom uvedené rozhodnutie nezakladá prekážku res iudicata. Iná situácia však nastáva v
prípade,akideokonanie,ktoréjemožnézačaťajbeznávrhu.Vtakýchtoprípadochmôžebyťdispozičnéoprávnenie navrhovateľa obmedzené v súlade s princípmi Civilného mimosporového poriadku. V
prípade, ak súd vyhodnotí, že je daný dôvod na pokračovanie v konaní, ide o konanie, ktoré možno
začať aj bez návrhu, alebo niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v

takom prípade súd rozhodne tak, že nepripustí návrh na späťvzatie návrhu na začatie konania. Takéto
obmedzenie dispozičného oprávnenia navrhovateľa však musí byť odôvodnené ochranou verejného
záujmu. Rovnako súd nepripustí späťvzatie návrhu vtedy, ak niektorý z účastníkov z vážnych dôvodov
nesúhlasí s takýmto späťvzatím.

15. Odvolací súd v tomto smere upriamuje pozornosť aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4
M Cdo 16/2011zo dňa 28. júna 2012, v ktorom k späťvzatiu návrhu uviedol, že: „Späťvzatie návrhu na
začatie konania je dispozitívny procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že
na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o
jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté (por. § 96 ods. 1 O.s.p.). Pretože
späťvzatie návrhu môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného (v sporovom konaní) alebo

iných účastníkov konania (v nesporovom konaní alebo konaní podľa piatej časti O.s.p. vo veciach, o
ktorých bolo rozhodnuté iným orgánom) na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím o veci, majú
ostatní účastníci zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto navrhovateľovým (žalobcovým) procesným
úkonom. V prípadoch tzv. nerozlučného spoločenstva a spoločenstva vo veciach, v ktorých z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi, je nesúhlas vyjadrený jedným

zo spoločníkov platný pre všetkých. Ak teda vzal navrhovateľ (žalobca) návrh späť, je súd povinný pred
rozhodnutím o tomto úkone vyzvať ostaných účastníkov konania, aby uviedli, či so späťvzatím súhlasia,
a aby, ak so späťvzatím návrhu nesúhlasia uviedli vážne dôvody, pre ktoré s takýmto procesným úkonom
nesúhlasia (nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný v prípadoch uvedených v § 96 ods. 3
O.s.p.). Súd musí odporcovi vytvoriť procesnú možnosť vyjadriť sa k tomuto návrhu navrhovateľa vždy,

teda aj vtedy, ak so zreteľom na dovtedajší priebeh a výsledky konania možno predpokladať, že odporca
neprejaví nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania. Súhlasom alebo nesúhlasom odporcu
so späťvzatím návrhu na začatie konania môže byť len jeho procesný úkon, ktorý je tak z hľadiska
vecného, ako aj z hľadiska časového jeho reakciou na výzvu súdu, aby sa vyjadril k procesnému úkonu
navrhovateľa, ktorým vzal späť návrh na začatie konania.“

16. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že otec maloletého nesúhlasí so späťvzatím svojho návrhu,
teda ruší svoje späťvzatie návrhu na začatie konania. Vo vzťahu k doterajšiemu priebehu konania možno
konštatovať, že došlo k situácii, keď otec maloletého po tom, čo boli splnené zákonné podmienky pre
späťvzatie návrhu, pričom zároveň súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod na pokračovanie v konaní,

rovnako ani ostatní účastníci konania nevyjadrili svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu, ďalším procesným
úkonom vzal späťvzatie návrhu na začatie konania späť. Odvolací súd v tomto smere upriamuje
pozornosť na to, že tak Civilný mimosporový poriadok, ako ani Civilný sporový poriadok výslovne
neuvádzajú a nepripúšťajú možnosť späťvzatia už podaného späťvzatia návrhu na začatie konania. V
tomto smere odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 6

Sžo 372/2009: „Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho
účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. V prípade, ak sa tak stane,
nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať
z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým,
čo účastník zamýšľal, a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s

týmtoprejavomvôleprocesnéprávospája.“UvedenézáveryNajvyššiehosúdujemožnéaplikovaťpodľa
názoru odvolacieho súdu aj na predmetný prípad, preto z uvedeného dôvodu nepovažoval odvolací súd
za dôvodné vyhovieť odvolaniu otca maloletého. Rovnako aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti, odvolací
súd nezistil žiadne ďalšie okolnosti, ktoré by z dôvodu ochrany verejného záujmu odôvodňovali vyhovieť
odvolaniu otca maloletého. Ako bolo už uvedené vyššie, nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o

zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu nedochádza k vzniku prekážky res iudicata, preto ak
rodičia trvajú na zmene osobnej starostlivosti maloletého, či už na jeho zverení do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, alebo na jeho zverení do osobnej starostlivosti jedného z nich, majú obaja,
resp. jeden z nich, podať nový návrh na začatie konania o zmenu osobnej starostlivosti.

17. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p.,
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).