Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 22, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010158
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121010158.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného T. W., nar. XX.X.XXXX v S., bytom S.,
t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, v konaní o návrhu odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí dňa 22. apríla
2021 o sťažnosti odsúdeného podanej proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. marca 2021,

s. zn. 1Pp/9/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného T. W. z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 24. marca 2021, sp. zn. 1Pp/9/2021, podľa § 415 ods.
1 Tr. poriadku s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona zamietol návrh odsúdeného T. W. na jeho

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. T. W. bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp.zn. 28T 4/2018 z 13.02.2018 za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 3 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Výkon trestu odňatia slobody nastúpil 13.02.2018. Tento vykonal dňa 19.10.2020. Následne nastúpil
na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T 1/2017 z 25.01.2017
v spojení s uznesením (ktorým bolo vyslovené, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil) Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T 1/2017 z 05.12.2017 za zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Predpokladane má odsúdený tento trest
odňatia slobody vykonať dňa 16.06.2022.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený T. W. sťažnosť, ktorú však
do termínu konania neverejného zasadnutia súdu II. stupňa bližšie písomne neodôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená dňa 20. apríla
2021, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 22. apríla 2021 v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k

záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Okresný súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného a postupoval v súlade so zákonom,
keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný
zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie,
keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení

(odsúdený, ktorý bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť a vo výkone trestu
odňatia slobody nie je prvýkrát, síce splnil podmienku, že v podmienkach výkonu trestu je schopnýviesť riadny život, k spáchanej trestnej činnosti má však iba čiastočne kritický postoj, v minulosti mu
boli uložené podmienečné aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré sa však zjavne minuli ich
účelu, pričom ho neodradila ani hrozba premeny trestu podmienečného na nepodmienečný a nie je tak

dostatočne daná záruka, že bude na slobode viesť riadny život a je potrebné, aby odsúdený vo výkone
trestu pokračoval, aby jeho náprava bola lepšie zaručená) nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák..

Z ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z

výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený
vykonaltrestodňatiaslobodyvzodpovedajúcomrozsahu,ževovýkonetrestuplnenímsvojichpovinností
a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z hodnotenia odsúdeného riaditeľom Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého

uznesenia okresný súd, vyplýva záver, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu a pod dohľadom
je schopný plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave a polepšenie
(odsúdený bol doposiaľ dvakrát disciplinárne odmenený, aj keď bolo u neho zaznamenané porušenie
ústavného poriadku, toto bolo riešené bez uloženia disciplinárneho trestu). Súčasne z hodnotenia
vyplýva aj záver, že takéto správanie je sprevádzané prvkami racionalizácie. Odsúdený stanovený

program zaobchádzania plní na požadovanej úrovni v časti aktivity vo voľnom čase, zaraďovanie do
práce a vzťahy s vonkajším okolím. V časti edukácia sa plní čiastočne, nakoľko k trestnej činnosti
zaujíma len čiastočne kritický postoj a z dôvodu zaznamenaného porušenia ústavného poriadku. Riziko
sociálneho zlyhania odsúdeného je hodnotené ako vysoké, resocializačná prognóza je vyhodnotená ako
nepriaznivá, keď rizikovými faktormi u odsúdeného sú najmä opakované páchanie trestnej činnosti, voči

ktorej sa vyjadruje čiastočne kriticky, požívanie návykových látok, pričom záverom ústav konštatuje, že
odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúča jeho
podmienečné prepustenie. Krajský súd zdôrazňuje, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu
bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale

podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré
môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny
život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho

správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a
musí pritom vyplývať aj zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený
po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom
zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a
osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude

verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery
odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode. Správanie
odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami
odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť,
či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových

rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných
príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne riadil, prihliadol na všetky
okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné

prepustenie odsúdeného, t.j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone
trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život a dospel preto k správnemu záveru.

Krajský súd záverom dodáva, že negatívny charakter má práve správanie a konanie odsúdeného na

slobode. Odsúdený je osobou so sklonom k páchaniu trestných činov a z pohľadu predchádzajúcich
odsúdení mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil, keďže
predchádzajúce odsúdenia nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho správanie práve na
slobode je negatívne a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto menej priaznivá.Povaha týchto odsúdeným spáchaných trestných činov a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce
odsúdeného ako osobu so sklonom k ich páchaniu tvoria u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú
záver o existencií príliš vysokého rizika jeho recidívy (v tomto smere krajský súd naviac poukazuje na

skutočnosť, že odsúdený už bol v minulosti - aj keď dávnejšie - podmienečne prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody a tiež, že trest, ktorý v súčasnej dobe vykonáva, mu bol uložený ako podmienečný,
no v skúšobnej dobe jeho podmienečného odkladu sa neosvedčil) a z neho vyplývajúci záver, že u
odsúdeného nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových
vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli ku spáchaniu trestných činov, za ktoré mu boli uložené

vykonávané tresty a nemožno preto dôvodne predpokladať, že aj na slobode povedie riadny život.

Napadnuté uznesenie je preto vecne správne a v súlade so zákonom podrobne odôvodnené, preto
krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, na tieto vecne
správne dôvody len poukazuje. Sťažnosť odsúdeného T. W. nepovažoval preto za dôvodnú,
neakceptoval ju a na základe uvedených dôvodov ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e p r í p u s t n á .