Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 16, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118338518
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:6118338518.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu v spore žalobcu: KRUK Česká a
Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika,
IČO: 24 785 199, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického
30, IČO: 36 715 352 proti žalovanému W. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom v Štítniku, T. XXX, zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Višňovská, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 279/4, o
zaplatenie343,95eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduRožňava
č.k. 6Csp/5/2019 - 186 zo dňa 19. novembra 2019

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví

rozhodol v tomto znení:
I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 343,95 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne, zo sumy 343,95 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške
100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu 343,95
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, zo sumy 343,95 eur od 17.12.2016 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania, keďže dňa 10.12.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť
Provident Financial, s.r.o. so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur. Žalovaný sa v zmluve

zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60, pričom posledná splátka
bola splatná dňa 03.02.2016. Pôžička bola žalovanému poskytnutá formou predplatenej platobnej
karty odovzdanej žalovanému do vlastných rúk a to tak, že peňažné prostriedky boli žalovanému na
tejto karta k dispozícii najneskôr 13. deň podpisu zmluvy. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal
uhradiť náklady v celkovej sume 522,55 eur, ktoré zahrňujú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú
službu. Súčasne žalovaný uzavrel aj Zmluvu o poskytnutí služby Komfort dňa 10.12.2014, ktorá

je dobrovoľnou doplnkovou službou a bola zjednaná odmena vo výške 772,50 eur ale žalobca si
v konaní túto sumu neuplatňoval. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016
došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky spoločnosťou Provident na žalobcu, táto skutočnosť bola
oznámená žalovanému listom zo dňa 16.12.2016. Žalobca všetky úhrady žalovaného započítavala na
istinu poskytnutého úveru. Žalovaný svoje záväzky voči žalobcovi, ani jeho právnemu predchodcovi z
uvedenej zmluvy riadne a včas neplnil a dlžnú sumu žalobcovi napriek predžalobnej výzve do dňa

podania žaloby neuhradil. Z titulu poskytnutej pôžičky žalovaný uhradil celkovo sumu 1.156,05 eur.3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil
v znení spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom do
31.12.2014,§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2014 t.j., ku
dňu uzavretia zmluvy o úvere č. 610837810 s odkazom na ust. § 191 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v

preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, kedy jeho obrana spočívala v
predložení dohody o urovnaní, ktorú mal uzavrieť s právnym predchodcom žalobcu resp. spoločnosťou
Endepro, s.r.o., v likvidácii a mala sa týkať započítania pohľadávok aj z predmetnej spotrebiteľskej
zmluvy a všetkých súdnych sporov ohľadom spotrebiteľských zmlúv citovaných v predmetnej Dohode
s tým, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nespochybnil postúpenie pohľadávky zo Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola na žalobcu postúpená spoločnosťou Povident

Financial, s.r.o., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 a ktorá bola žalovanému
oznámená Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016. Nie je preto na mieste tvrdenie
žalovaného, že o tomto postúpení nemal vedomosť. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy vo výške
343,95 eur, ako rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 1.500,00 eur a uhradenými splátkami vo
výške 1.156,05 eur, pričom žalobca si uplatňoval sumu bezúročnú a bez poplatkov, ktorá na neho bola

platne postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016.

4. Súd vzhľadom na uvedené konštatoval, že predmetná Dohoda o urovnaní nemá a nemôže mať žiadny
vplyv na nárok uplatňovaný touto žalobou, nakoľko v tomto konaní a z predmetnej úverovej zmluvy
nevznikla žalovanému žiadna započítateľná pohľadávka, ktorá by mohla byť predmetom započítania v

Dohode o urovnaní. Žalovaný nesplatil ani poskytnutý úver vo výške 1.500,00 eur na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, nakoľko uhradil len sumu vo výške 1.156,05 eur, ktorá
skutočnosť nebola medzi stranami ani sporná. Na základe uvedeného potom ani súdne spory ohľadom
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX nemôžu mať
žiadny vplyv na predmetné konanie, v ktorom žalobca uplatňuje len svoj nárok na zaplatenie sumy

bezúročnej a bez poplatkov a len tieto môžu byť predmetom Dohody o urovnaní.

5. Súd prvej inštancie apeloval na to, že žalobca naopak preukázal v konaní dôkazné bremeno tvrdenia,
ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj
uplatnený nárok. Predložil súdu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podpísanú žalovaným, Oznámenie

o postúpení pohľadávok ako aj Výpis splátok, z ktorých vyplýva, že žalovaný značnú časť požičanej
sumy aj splatil. S poukazom na uvedené, súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
svojich tvrdení, v dôsledku čoho musí znášať rozhodnutie vo veci samej vo svoj neprospech. Žalobca
naopak svoje „dôkazné bremeno“ uniesol, keďže predložil konajúcemu súdu vyššie citované dôkazy
nevyvrátené žalovaným.

6. Rovnako na základe vykonaného dokazovania bolo v konaní dostatočne preukázané, že žalovaný
sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy na základe platnej a účinnej zmluvy uzavretej s
právnym predchodcom žalobcu dňa 10.12.2014, ktorý nesplatenú časť pohľadávky platne postúpil na
žalobcu a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a nezaoberal sa viac skúmaním bezúročnosti a

bezpoplatkovosti predmetného úveru.

7. Nakoľko súd prvej inštancie, čo sa týka istiny žalobe žalobcu vyhovel podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s
ust.§3nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
OZ v znení neskorších predpisov, dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením

celého úveru najneskôr dňa 16.12.2016, keď mu bolo žalobcom oznámené postúpenie pohľadávky a
preto priznal žalobcovi úroky z omeškania od 17.12.2016, a to zo sumy istiny, na ktorú má žalobca podľa
záverov súdu nárok.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom na § 255 ods.

1 CSP, vychádzajúc zo 100 % úspechu žalobcu proti žalovanému v tomto konaní.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Ako prvé napádal
nepreskúmateľnosť rozhodnutia a taktiež to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonanýchdôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z
nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP). Poukazoval na citované konania
vedené na súdoch, ktoré odzrkadľujú vznik predmetu konania, ako aj na podanie citované ako dohoda

o urovnaní zo dňa 29.03.2019 v znení ďalších podaní zo dňa 08.11.2017 a 15.07.2019, ktorými apeloval
na to, že bol neprávom uvedený do omylu, nakoľko predmetnou dohodou o urovnaní došlo k vzájomným
zápočtom pohľadávok zmluvných strán a to aj zápočet pohľadávky, ktorú si žalobca nárokuje a ktorú
mu súd prvej inštancie priznal v plnej výške, pričom mal súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno tvrdených skutočností, aj keď on ako obranu predložil dohodu o urovnaní, ktorú mal uzavrieť

s právnym predchodcom žalobcu, resp. spoločnosťou Endepro s.r.o., v likvidácii, ktorá sa mala týkať
započítania pohľadávok aj z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a všetkých súdnych sporov ohľadom
spotrebiteľských zmlúv citovaných v predmetnej dohode. Teda mal k dispozícii zmluvnými stranami
podpísanú dohodu o urovnaní, ktorá bola platne uzavretá. Apeloval ale na to, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal skutočnosť a to zmluvu o postúpení pohľadávky a ak áno, tak žalovaný ňou
nedisponuje, keďže mu nikdy nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré mu malo byť

doručené, čo taktiež z odôvodnenia rozhodnutia ani nevyplýva, a preto žalobcom uplatnený nárok je
nedôvodne uplatnený, keďže zanikol vzájomným započítaním na základe dohody o urovnaní zo dňa
29.03.2019 a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už neexistoval. Preto nebol opodstatnený dôvod
na to, aby súd nároku žalobcu vyhovel a vo veci rozhodol vyhovujúcim výrokom. Navrhoval rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že si uplatnil nárok

na náhradu trov konania.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku) spor prejednal na

základepodanéhoodvolaniapodľaust.§385ods.1CSPbeznariadeniapojednávania,pokonštatovaní,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné.

12. Žalovaný ako odvolateľ uplatnil podaným odvolaním odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d),
f) a h) CSP a rovnako podľa odvolacieho súdu aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je daný procesnými vadami konania, kde patrí aj
nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu

prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom
vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právnehopredpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

17. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
d) CSP je naplnený s odkazom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku v znení
namietaných konkrétnych skutočností, a to aj v znení naplnenia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.

1, písm. b) CSP, ktorý s naplneným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP úzko súvisí.

18. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je
potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých
je založené. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať
z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových

okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými
špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva
povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť
súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v
odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV.

ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 1 CSP.

19. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nutné vyvodiť, že v posudzovanom
prípade sa súd prvej inštancie neriadil uvedenými pravidlami. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku síce uviedol, čoho sa žalobca v konaní domáha a prečo, aj to ako sa vo veci

vyjadril žalovaný, avšak ďalej neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti považoval za preukázané, v jeho
odôvodnení absentuje úvaha súdu, ktorou sa riadil pri konkrétnom hodnotení dôkazov.

20. Odvolací súd uvádza, že dokazovanie je časťou civilného sporového konania, v ktorej si súd
vytvára poznatky, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Strany sporu majú okrem povinnosti tvrdenia aj

dôkaznú povinnosť, preto sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd posudzuje a
je oprávnený rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná, príp. či sa javí nevyhnutné pre zistenie
skutkového stavu a rozhodnutie vo veci dokazovanie doplniť. Rozhoduje vo veci na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré medzi stranami sporu neboli
sporné, pričom starostlivo prihliada na tvrdenia strán a na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Z ústavnej

požiadavky riadneho a spravodlivého procesu automaticky nevyplýva povinnosť súdu vykonať všetky
dôkazy, ktoré strana navrhla, avšak súd vždy musí o uplatnených návrhoch (včítane návrhov dôkazných)
rozhodnúť, ale tiež (ak týmto návrhom nevyhovie), musí vo svojom rozhodnutí uviesť, z akých dôvodov
- spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým
dospel na základe zisteného skutkového stavu veci, navrhnuté dôkazy nevykonal a nepovažoval ich za

potrebné pre zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou sporu, príp. aj iných
potrebných dôkazov, ktoré sú spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť, môže mať za následok
neúplnosť skutkových zistení vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, a súčasne môže znamenať
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie po zhrnutí vyjadrení sporových strán, citácii
ustanovení právnych predpisov, bez náležitého konkrétneho a presvedčivého odôvodnenia dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná, aj keď sa dôsledne nevysporiadal s procesnou obranou žalovaného, čo sa
týka doručenia postúpenia pohľadávky, taktiež dôsledne a konkrétne nevzdal zreteľ na predchádzajúce

konania, na ktoré žalovaný aj v odvolaní poukazoval, t.j. konkrétne a náležite sa súd nevysporiadal
aj s konaniami, ktoré predchádzali vzniku tohto nároku a tým s dôvodnosťou predmetnej pohľadávky
s odkazom na uzavretú dohodu o urovnaní, ktorej platnosť žiadna zo strán sporu, podľa odvolateľa v
konaní nespochybňovala, v kontexte aj prebiehajúcich konaní.22. Nakoľko súd prvej inštancie sa dôsledne v zmysle § 220 ods. 2 CSP nevysporiadal s predloženou
dohodou o urovnaní, so zmluvou o postúpení pohľadávok ako aj s prebiehajúcimi konaniami v

znení návrhu žalovaného na prerušenie tohto konania, s odkazom na konkrétne odvolacie námietky
žalovaného, kde tvrdil, že v čase rozhodnutia súdu už neexistoval opodstatnený dôvod uplatnenia
žalobného nároku, keďže ho už raz zaplatil, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP s tým, že
v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu postupovať v súlade s procesnými predpismi a ústavnými

zásadami tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán, t.j. sa relevantne, ako aj
vecne správne vysporiadať so všetkými dôkazmi predloženými stranami sporu v kontexte namietaných
skutočností v podanom odvolaní s posúdením nároku žalobcu pod príslušné právne normy, berúc zreteľ
aj na skutočnosti potrebné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, pričom povinnosťou súdu v
zmysle § 220 ods. 2 CSP je potrebné svoje rozhodnutie odôvodniť v znení aj konkrétnych námietok
žalovaného (§ 391 ods. 2, 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).