Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204171
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8719204171.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr.VieryZoľákovejaJUDr.AndrejaRadomskéhovprávnejvecižalobcu:ArcusInternational,s.r.o.,so
sídlomHornáPotôň85,93036,IČO:36259829,právnezastúpenéhoJUDr.TamásPuskás,advokát,AK
so sídlom Alžbetinské námestie 1203, Dunajská Streda, IČO: 42162891, proti žalovanému: RetroTatry,
spol. s r.o., so sídlom Hotel Gerlach, Hviezdoslavova 2, Poprad, IČO: 36 446 335, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858
935, o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
16Cb/30/2019-47 zo dňa 30.6.2020, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 16Cb/258/2010-294 zo dňa
11.10.2016 vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.616,52 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.891,02 eur od 16.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.725,50
eurod2.apríla2010dozaplateniaazmluvnúpokutuvovýške5.000,-eur,výrokomII.vprevyšujúcejčasti
žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Voči

predmetnému rozsudku podali odvolanie žalobca, ako aj žalovaný. Krajský súd v Prešove rozsudkom
sp.zn. 6Cob/21/2017, 6Cob/22/2017 zo 6.3.2018 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Proti rozsudku odvolacieho súdu
podal žalobca dovolanie, ktorým žiadal, aby dovolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí
žaloby na zaplatenie zmluvnej pokuty prevyšujúcej sumu 5.000,- eur zrušil a aby v rozsahu zrušenia
vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 3Obdo/11/2019 zo 17.7.2019 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.3.2018, sp.zn 6Cob/21/2017, 6Cob/22/2017 vo výrokoch, ktorými
potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad z 11.10.2016, č.k. 16Cb/258/2010-294 vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a rozhodol
o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, a zároveň zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad
z 11.10.2016, č.k. 16Cb/258/2010-294 vo výrokoch, ktorými žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a
rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí konštatoval,

že zo skutkového stavu ustáleného súdmi nižšej inštancie vyplýva, že medzi stranami sporu bola
platne uzatvorená dohoda o zmluvnej pokute, ktorá bola dojednaná v prospech žalobcu pre prípad
omeškania žalovaného ako objednávateľa s úhradou ceny diela, a to vo výške 25,- eur za každý deň
omeškania po márnom uplynutí doby splatnosti príslušného daňového dokladu vystaveného žalobcompo zhotovení diela. Dovolací súd vyslovil, že konajúce súdy nesprávne vyhodnotili neprimeranosť
zmluvnej pokuty ex post vzhľadom na celkovú výšku zmluvnej pokuty, na ktorú vznikol žalobcovi nárok
ku dňu ich rozhodovania, nakoľko zmluvnú pokutu a jej výšku bolo potrebné hodnotiť vzhľadom na stav,

ktorý existoval v čase porušenia zabezpečenej povinnosti žalovaným, teda v čase vzniku omeškania
žalovaného s plnením povinností. Taktiež dovolací súd vyslovil právny záver, že súdy nižšej inštancie
nesprávne aplikovali ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka, keďže sa obmedzili na konštatovanie
neprimeranej výšky zmluvnej pokuty bez toho, aby prihliadli na povahu a význam zabezpečovanej
povinnosti. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie dovolací súd zrušil rozsudok o zamietnutí žaloby

v časti zmluvnej pokuty nad sumu 5.000,- eur a ako závislý výrok aj výrok o trovách konania.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 16Cb/30/2019-47 zo dňa 30.6.2020 rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 82.775,- eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
a zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov konania. Predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si v konaní uplatnil nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 25,- eur za každý deň omeškania po márnom uplynutí doby
splatnosti príslušného daňového dokladu vystaveného dodávateľom za príslušnú dodávku tovaru v
hodnote nad 16.000,- eur podľa čl. III ods. 8 VOP žalobcu platných od 16.2.2009, pričom v konaní bolo
preukázané, že žalobca vykonal zhotovené dielo, riadne ho odovzdal a vyúčtoval dohodnutú cenu diela,
pričom žalovaný zaplatil len časť fakturovanej sumy. Kompenzačnú námietku žalovaného súd vyhodnotil

ako nedôvodnú a zároveň uviedol, že aj v prípade, ak by došlo zo strany žalovaného k reklamácii, táto
nebola dôvodom na zadržanie úhrady ceny za dielo, ktoré bolo ukončené a odovzdané. Na základe
uvedeného vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola zmluvnými stranami dohodnutá vo
VOP žalobcu. Z vyššie uvedeného zmluvného ustanovenia vyplývala zároveň aj tá skutočnosť, že
žalobca má právo popri nároku na úrok z omeškania aj právo na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty,

ktorú súd vzhľadom na vyslovený právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č.k.
3Obdo/11/2019 z 17.7.2019 ohľadom nevyhnutnosti posudzovania primeranosti zmluvnej pokuty v čase
porušenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou druhou zmluvnou stranou, hodnotil s poukazom
na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom dospel k záveru, že dohodnutá zmluvná
pokuta je primeraná. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zmluvnou pokutou bola zabezpečená

hlavná povinnosť zmluvnej strany, a to zaplatenie ceny diela objednávateľom, pričom samotná výška
neuhradenej ceny za dielo bola značná s ohľadom na aktuálnu hospodársku krízu v rokoch 2009 - 2011.
Súd taktiež poukázal na konanie žalobcu, že tento zaslal žalovanému predžalobnú výzvu a následne
podal žalobu, a to všetko v roku, v ktorom nastala splatnosť faktúr. Z uvedeného mal za preukázané, že
žalobca vykonal všetko pre to, aby čím skôr bol predmetný spor ukončený, avšak konaním žalovaného

bol spor predlžovaný. Konaním žalovaného nastal stav, kedy bol povinný zaplatiť žalobcovi tak vysokú
zmluvnú pokutu. Konštatoval, že v rozhodovanej veci konečná výška zmluvnej pokuty závisela na dĺžke
doby, počas ktorej žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy a výsledná výška
zmluvnej pokuty je dôsledkom relatívne dlhej doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej
pohľadávky, pričom dĺžka samotného súdneho konania bola ovplyvnená aj aktivitou žalovaného, ktorý

počas konania menil svoju argumentáciu. Súd taktiež uviedol, že sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi, u
ktorých sa predpokladá odbornosť a zodpovednosť, ako aj to, že vedia posúdiť primeranosť a únosnosť
primeranej zmluvnej pokuty s ohľadom na mieru rizika v prípade, žeby nebola splnená povinnosť
zabezpečená zmluvnou pokutou. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie právne uzavrel,
že zmluvná pokuta medzi stranami sporu dohodnutá a uvedená vo VOP žalobcu nebola neprimeraná

s poukazom na doterajšiu judikatúru súdov a na skutočnosť, že samotné dojednanie výšky zmluvnej
pokuty je potrebné posudzovať ku dňu porušenia zmluvnej povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou
pokutou a nie s ohľadom na celkovú výšku zmluvnej pokuty, ktorej konečná výška závisela od doby, po
ktorú bol žalovaný ako dlžník v omeškaní so zaplatením ceny za dielo. Keďže faktúra na sumu 7.891,02
eurbolasplatná15.12.2009,od16.12.2009sažalovanýdostaldoomeškania,atoaždo28.7.2019,kedy

predmetná istina bola uhradená. Poukazujúc na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 25,- eur denne
odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vznikol
nárok na zaplatenie 87.800,- eur titulom zmluvnej pokuty, pričom žalobca si uplatnil iba sumu 87.775,-
eur a súd viazaný žalobným návrhom žalobcu po prihliadnutí na už priznanú výšku zmluvnej pokuty vo
výške 5.000,- eur, zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 82.775 ,- eur.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi
nárok na plnú náhradu trov konania, a to jednak pôvodného prvoinštančného (sp.zn. 16Cb/258/2010),odvolacieho (sp.zn. 6Cob/21/2017, sp.zn. 6Cob/22/2017), dovolacieho (sp.zn. 3Obdo/11/2019) konania,
ako aj prvoinštančného konania pod sp.zn. 16Cb/30/2019.

5. V zákonnej lehote podal voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie žalovaný namietajúc nesplnenie
procesných podmienok, porušenie práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu nesprávneho
procesného postupu súdu, nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd na základe vykonaných
dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za predčasne vydaný bez náležitého objasnenia skutkového stavu. Odňatie práva žalovaného

na riadne konanie pred súdom videl v tom, že súd prvej inštancie napriek žiadosti žalovaného o
odročenie pojednávania zo dňa 29.6.2020, nariadeného na 30.6.2020, z dôvodu vypovedania plnej moci
N. dňa 22.6.2020 a potreby zvolenia si nového právneho zástupcu, jeho návrhu nevyhovel. Čo sa týka
rozhodnutia vo veci samej uviedol, že Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 3Obdo/11/2019 naznačil, v
ktorom smere je potrebné vykonať dokazovanie, a teda posúdiť primeranosť zmluvnej pokuty a možnosť
uplatnenia moderačného práva, pričom súd prvej inštancie mal za to, že skutkový stav bol náležite

zistený a nie je potrebné doplniť dokazovanie, avšak žalovaný namietal, že súd sa nevysporiadal s
tou skutočnosťou, či zmluvná pokuta uvedené vo VOP sa považuje za zmluvné dojednanie, ak sa
k nej druhý účastník zmluvy nemôže vyjadriť, ani ju nemôže žiadnym spôsobom moderovať. Taktiež
uviedol, že zmluvné dojednanie zmluvnej pokuty je nejasné a žalobcom uplatnenú výšku 25,- eur za
každý deň omeškania nemožno na vec aplikovať z dôvodu, že táto bola určená iba pri výške objednávky

presahujúcej 16.000,- eur, avšak predmetom žaloby bolo iba zaplatenie 9.616,52 eur. Žalovaný taktiež
namietal, že súd sa nevysporiadal s tou skutočnosťou, či žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu,
ak objednané výrobky dodal oneskorene, nekompletné a tieto ani nikdy neskompletizoval. Uviedol, že
žalobca bol prvotným porušovateľom zmluvy, keďže tovar nedodal bez vád, teda nárok na zmluvnú
pokutu považoval za nespravodlivý. Rovnako považoval za nespravodlivé aj to, že súdne konanie

trvalo neprimerane dlhú dobu, t.j. 9 rokov, čo malo vplyv na samotnú výšku zmluvnej pokuty. Žalovaný
uviedol, že ak by pripustil, že súd nemôže moderovať výšku zmluvnej pokuty, v takom prípade by podľa
jeho názoru išlo o odopretie prístupu k súdu, pretože v takom prípade by dotknutá strana v zásade
musela zvažovať, či bude namietať kvalitu dodávky, resp. riadne splnenie zmluvy alebo sa vystaví
riziku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Záverom žalovaný uviedol, že podmienkou

posúdenia primeranosti zmluvnej pokuty a následne prípadného moderovania je otázka, aká škoda
má byť touto zmluvnou pokutou kompenzovaná, obzvlášť za situácie, keď podstatná časť ceny diela
bola žalovaným zaplatená riadne a spornou ostáva iba suma, ktorá bola predmetom žaloby. Vo vzťahu
k nastoleným otázkam podľa názoru žalovaného nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Na základe
uvedeného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.9.2020 uviedol, že čo sa týka návrhu žalovaného na
odročenie pojednávania, tak súd prvej inštancie prvé pojednávanie po zrušení rozhodnutia dovolacím
súdomnariadilna3.12.2019,pričomprávnyzástupcažalovaného,akoajžalovanýsaospravedlniliasúd

pojednávanie odročil. Súd prvej inštancie nariadil ďalšie pojednávanie na 30.6.2020, pričom žalovaný sa
29.6.2020 ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a navrhol odročenie pojednávania z dôvodu, že dňa
22.6.2020 odvolal N.. D. plnú moc, avšak právny zástupca odovzdal spisovú dokumentáciu žalovanému
až dňa 26.6.2020, teda do pojednávania si nestihol zvoliť nového právneho zástupcu. Žalobca uviedol,
že žalovaný bol povinný oznámiť prípadnú skutočnosť pre odročenie pojednávania bez zbytočného

odkladu, pričom tento podal žiadosť o odročenie pojednávania až 29.6.2020, t.j. deň pred konaním
pojednávania. Poukázal na to, že novým právnym zástupcom je JUDr. Marcel Mašan, t.j. zástupca,
ktorý žalovaného zastupoval v priebehu skoro celého konania, teda mal všetky relevantné informácie
o prebiehajúcom spore. Na základe uvedeného tento mohol žalovaného zastúpiť aj na pojednávaní
nariadenom na 30.6.2020. Žalobca poukázal aj na konanie žalovaného, ktorý mohol zmeniť právneho

zástupcu od decembra 2019, pričom plnú moc vypovedal až tesne pred pojednávaním, čo vedie k
obštrukciám súdneho konania. Čo sa týka ďalších dôvodov odvolania, mal za to, že súd prvej inštancie
v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie a rozhodol v súlade právnymi závermi vyjadrenými v
rozhodnutíNajvyššiehosúduSR.Argumentáciužalovanéhooznačilzarozpornúsobsahomrozhodnutia
Najvyššieho súdu SR čo sa týka nejednoznačnosti výšky zmluvnej pokuty. K námietke žalovaného,

že žalobca nedodal dielo riadne, tento poukázal na znalecký posudok, z ktorého je zrejmé, že práce
vykonal podľa objednávky žalovaného a dielo nemalo podstatné vady, pre ktoré by bolo neupotrebiteľné.
K neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty zapríčinenej dĺžkou súdneho konania žalobca poukázal na
rozhodnutieNSSR,vktoromsúdkonštatoval,žecelkovávýškazmluvnejpokutybolazapríčinená ajtým,žežalovanýanipoviacako8rokochnesplnilsvojuzmluvnúpovinnosť,ktorejsplneniebolozabezpečené
zmluvnou pokutou. Celková výška zmluvnej pokuty tak bola závislá od okolností, ktoré nemohol žalobca
ovplyvniť. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie aj vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

7. Žalovaný v replike zo dňa 26.10.2020 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa na pojednávaní
nariadenom na 30.6.2020 nezúčastnil účelovo. Uviedol, že je nesporne preukázané, že JUDr. Marcelovi
Mašanovi bol advokátsky spis doručený až 17.8.2020, pričom žiaden advokát neprevezme zastúpenie

kohokoľvek bez toho, aby bol oboznámený so stavom prejednávanej veci a s úkonmi, ktoré v tejto veci
boli urobené, keďže advokát je povinný poskytnúť právnu pomoc odborne, čo nie je možné bez znalosti
stavu konania, ktorá sa dá zistiť zo spisu. Vo vzťahu k ostatným dôvodom uvedeným v písomnom
odvolaní zo dňa 20.8.2020 sa žalobca podľa názoru žalovaného nevyjadril, preto na uvedené nemôže
reflektovať relevantnou duplikou.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP. Nariadenie pojednávania si nevyžadovala potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania, ani
nevyžadoval si takýto postup dôležitý verejný záujem. Odvolací súd pritom pri prejednaní podaného
odvolania vychádzal zo zásad daných aplikáciou ust. § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP. Bol

teda viazaný rozsahom podaného odvolania, ako aj odvolacími dôvodmi, s výnimkou vád konania, ktoré
sa týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené. Po preskúmaní podaného odvolania a spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je nedôvodné.

9. Žalovaný v odvolaní namieta tú skutočnosť, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť riadne konať
pred súdom, porušil právo na spravodlivý proces a právo na právne zastúpenie, keď nevyhovel jeho
žiadosti o odročenie pojednávania nariadené na 30.6.2020 napriek tomu, že dňa 29.6.2020 požiadal o
odročenie pojednávania z dôvodu vypovedania plnej moci N.. V. D. dňa 22.6.2020 a nemožnosti zvolenia
si nového právneho zástupcu, keďže pôvodný právny zástupca bol do 25.6.2020 na služobnej ceste v

Bratislave, o čom sa dozvedel z emailu dňa 26.6.2020, teda nemohol žalovanému odovzdať spisový
materiál. Uviedol, že akonáhle sa dozvedel o uvedenej skutočnosti, túto oznámil súdu prvej inštancie
a žiadal o odročenie pojednávania.

10. Vo vzťahu k uvedenej námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že porušenie práva na spravodlivý

súdny proces môže spočívať v porušení práva strany sporu na prístup k súdu, práva na súd zriadený
zákonom, práva na nezávislý a nestranný súd, práva na zákonného sudcu, práva na prejednanie sporu v
primeranej lehote, práva na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, práva na vypočutie,
práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, resp. ďalších práv jednotlivých strán sporu, ktoré im vyplývajú
zo zákona. Porušenie ktoréhokoľvek z čiastkových práv strany sporu predstavuje pochybenie súdu,

pričom na naplnenie predmetného odvolacieho dôvodu sa vyžaduje porušenie práva strany v takej
intenzite, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. V predmetnom
prípade žalovaný namieta porušenie práva na riadne konanie pred súdom, keďže súd prvej inštancie
nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania, čím nerešpektoval jeho právo na právne zastúpenie.
Vo vzťahu k uvedenému je nevyhnutné poukázať na ustanovenie § 183 CSP, ktoré upravuje dôvody na

odročenie pojednávania. Zákon vyžaduje, aby sa jednalo o dôležité dôvody, pre ktoré sa strana alebo
jej zástupca nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň sa vyžaduje kumulatívne splnenie aj ďalšieho
predpokladu, a to tej skutočnosti, že od strán, resp. týchto zástupcov, nemožno spravodlivo žiadať, aby
sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

11. V prejednávanej veci uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo/11/2019 z
17.7.2017 dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešov zo dňa 6.3.2018 sp.zn. 6Cob/21/2017,
6Cob/22/2017 vo výrokoch, ktorými potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad z 11.10.2016 č.k.
16Cb/25/2010-294 vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania a rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania a zároveň zrušil

rozsudok Okresného súdu Poprad z 11.10.2016 č.k. 16Cb/25/2010-294 vo výrokoch, ktorými žalobu v
prevyšujúcejčastizamietolarozhodolonárokunanáhradutrovprvoinštančnéhokonania.Vecvrozsahu
zrušenia vrátil Okresnému súdu Poprad na ďalšie konanie. Po vrátení veci súdu prvej inštancie dňa
7.10.2019 tento zapísal predmetnú vec pod sp.zn. 16Cb/30/2019. Vo veci bolo nariadené pojednávaniena deň 3.12.2019 s tým, že predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu
a žalovanému. Žalovaný doručil súdu dňa 25.10.2019 plnomocenstvo udelené N.. V. D., advokátovi,
na zastupovanie v konaní vedenej pod sp.zn. 16Cb/30/2019. Dňa 29.10.2019 bola súdu zo strany

žalovaného doručená žiadosť o odročenie pojednávania, a to do rozhodnutia o odvolaní v konaní
vedenom pod sp.zn. 16Cb/29/2019. Súd prvej inštancie dňa 3.12.2019 odročil pojednávanie vo veci na
termín 13.2.2020. Dňa 5.2.2020 doručil právny zástupca žalovaného žiadosť o odročenie pojednávania
z dôvodu kolízie termínov pojednávaní s inými termínmi pojednávaní jeho klientov, na ktoré si nevedel
zabezpečiť substitučné zastúpenie inými advokátmi. Vo veci bol určený nový termín pojednávania, a

to na deň 31.3.2020. Predmetný termín pojednávania bol dňa 24.3.2020 zrušený z dôvodu opatrení
súvisiacich s COVID-19 (č.l. 35 spisu) a nový termín bol nariadený na deň 30.6.2020, a to predvolaním
zo dňa 9.6.2020, ktorý bol právnemu zástupcovi žalovaného (N.. D.Z.) doručený dňa 10.6.2020. Dňa
29.6.2020 žalovaný oznámil súdu, že dňa 22.6.2020 vypovedal plnú moc svojmu právnemu zástupcovi
N.. D., ktorý mu oznámil, že mu spisový materiál vráti až dňa 6.7.2020. Na základe uvedeného požiadal
o odročenie pojednávania, nakoľko podľa jeho tvrdenia sa nevedel pripraviť na pojednávanie a zároveň

sa vyjadril, že si chce vo veci zvoliť nového právneho zástupcu, čo nie je možné bez spisového
materiálu. V predmetnej žiadosti však neuviedol telefónne číslo ani elektronickú adresu, na ktorú ho
bolo možné upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania, a taktiež súdu ani
nedoložil odvolanie, resp. vypovedanie plnej moci (č.l. 38 spisu). Zo žalovaným predloženého emailu
jeho predchádzajúceho právneho zástupcu N.. D. zo dňa 26.6.2020 vyplýva, že vypovedanie plnej moci

žalovaným mu bolo doručené dňa 23.6.2020, pričom s jeho obsahom sa oboznámil až dňa 26.6.2020,
nakoľko v čase od 22.6.2020 do 25.6.2020 bol služobne vzdialený v Bratislave. Zároveň v predmetnej
správe bolo uvedené, že doklady potrebné k súdnemu konaniu mu doručí osobne do 6.7.2020, pretože
sa jedná o rozsiahly spisový materiál, ktorý nechce posielať poštou.

12. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

13. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.

14. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania

nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

15. Odvolací súd konštatuje, že na vyhovenie žiadosti strany sporu o odročenie pojednávania

sa vyžaduje dôležitý dôvod a súčasne aj naplnenie podmienky, že od strany sporu, resp. jej
právneho zástupcu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Pod pojmom
dôležitý dôvod je potrebné rozumieť takú skutočnosť, ktorá je podstatná (z hľadiska možnosti
uskutočniť pojednávanie), nepredvídateľná (v tom zmysle, že strana nemohla vedieť, že nastane) a
ospravedlniteľná (strana urobila všetko pre to, aby sa súdom nariadené pojednávanie mohlo uskutočniť

v jej prítomnosti, z objektívnych dôvodov sa jej to ale nepodarilo).

16. V prejednávanom prípade žalovaný odvolal plnú moc svojmu právnemu zástupcovi len 8 dní pred
nariadeným termínom pojednávania napriek tomu, že tento ho zastupoval od 24.10.2019, pričom vo
veci bolo nariadených viacero termínov pojednávania od decembra 2019 do júna 2020, ktoré boli

odročované. Taktiež je potrebné poukázať na to, že o termíne pojednávania nariadenom na deň
30.6.2020boloboznámenýod10.6.2020.Vtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťnaustálenújudikatúrua
súdnu prax, ktorá nepovažuje za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania tú skutočnosť, že žalovaný
sihľadánovéhoprávnehozástupcuatrvánaúčastiprávnehozástupcunapojednávaní.(pozriuznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/273/2019 27.11.2019)

17. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikát R 24/2016, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej
republiky vyslovil, že ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočnosti brániacich mu
zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možnéakceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, prípadne v
deň pojednávania ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti
účastníka konať pred súdom. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Obdo/19/2014 z 29.7.2015)

18. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade žalovaný požiadal o
odročenie pojednávania až dňa 29.6.2020, t.j. deň pred termínom pojednávania, napriek tomu, že plnú
moc vypovedal svojmu právnemu zástupcovi už k 22.6.2020. Žalovanému muselo byť zrejmé, že odo
dňa vypovedania plnej moci a oznámenia tejto skutočnosti súdu, už vystupuje v konaní bez právneho

zastúpenia a ak mal záujem o využitie svojho práva na právne zastúpenie, mal si zistiť podmienky, za
akých iní zástupcovia prevezmú zastupovanie v jeho veci, inak musel počítať s tým, že do zvolenia si
nového zástupcu je povinný konať pred súdom sám a na predvolanie je povinný sa dostaviť, v opačnom
prípade nemôže uplatňovať svoje procesné práva, na ktoré by mal právo počas prejednania veci na
pojednávaní (napr. právo na vyjadrenie sa k tvrdeniam protistrany, právo navrhnúť dôkazy a iné.) Ako
bolo vyššie uvedené žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že strana v konaní si zháňa nového

právneho zástupcu, nakoľko právne zastúpenie predchádzajúcemu právnemu zástupcovi vypovedala
v krátkom čase pred nariadeným termínom pojednávania, nemožno vyhodnotiť ako dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania.

19. V tejto súvislosti taktiež je nevyhnutné uviesť, že súd prvej inštancie neporušil právo na spravodlivý

súdny proces, ak žalovanému neoznámil, že jeho žiadosti na odročenie pojednávania nevyhovel,
nakoľko žalovaný vo svojej žiadosti zo dňa 29.6.2020 neuviedol ani telefónne číslo ani emailový kontakt,
na ktorý by mu mohol dať súd prvej inštancie vedieť, ako rozhodol o jeho žiadosti. Práve žalovaný svojim
postupom porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 183 ods. 4 druhá veta CSP, čím znemožnil
súdu postupovať podľa zákona a oznámiť mu rozhodnutie podľa § 194 ods. 1 CSP. Zo spisového

materiáluvyplýva,žesúdožiadostižalovanéhorozhodoval,nakoľkožalobcovi,ktoréhoemailovúadresu
mal k dispozícií, rozhodnutie o žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania oznámil.

20. Čo sa týka namietaného nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho
posúdenia veci, odvolací súd poukazuje na to, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k.

16Cb/258/2010-294 z 11.10.2016 bola právoplatne uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 9.616,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.891,02 eur od
16.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.725,50 eur od 2.4.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo
výške 5.000,- eur, a to na tom skutkovom základe, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu
zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž automatických dverí TORMAX, pričom bolo

preukázané, že zo strany žalobcu došlo k odovzdaniu diela dňa 30.11.2009 a žalovaným vytýkané
vady diela boli odstránené dňa 18.12.2009, na základe čoho žalobca fakturoval sumu 7.891,02 eur
ako zostávajúcu časť ceny diela, ktorá mala byť zaplatená do 15.12.2009. Žalovaným namietané
oneskorené namontovanie dverí súd vyhodnotil tak, že žalovaný nepreukázal, že by si voči žalobcovi
v súvislosti s takýmto oneskorením uplatnil nejaké nároky, teda s montážou súhlasil a oneskorené

dodanie nevytkol ani pri odovzdaní a prevzatí diela. Čo sa týka nákladov spojených s odstránením
časti pôvodného podhľadu, súd prvej inštancie vyhodnotil, že uvedená vada nebola v odovzdávacom
protokole žalovaným uvedená, a taktiež ani v liste zo dňa 17.3.2010, kde je zmienka o podhľade
vstupného prístrešku, si žalovaný neuplatnil nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie taktiež uviedol,
že v konaní nebolo preukázané, že by k reklamácií, či k oznámeniu vád žalobcovi došlo tak, ako to

vyžadujúVOPžalobcu,resp.Obchodnýzákonník,zčohovyvodilzáver,žezostranyžalovanéhonedošlo
k uplatneniu si práv ako objednávateľa z vád diela. Okrem doplatku ceny za dielo vo výške 7.891,02 eur
súd zaviazal žalovaného aj na úhradu faktúry vo výške 1.725,50 eur za práce, ktoré žalobca vykonal pri
demontáži pôvodných vchodových dverí, príprave a zváraní novej podpernej konštrukcie, tak ako to bolo
uvedené v montážnom denníku, pričom uvedené práce neboli zahrnuté v cenovej ponuke a ktoré bolo

potrebné v súvislosti s osadením nových automatických dverí vykonať. Vo vzťahu k zmluvnej pokute
súd prvej inštancie využil moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka, nakoľko mal za to,
že celková výška zmluvnej pokuty za obdobie od 16.12.2009 a od 2.4.2010 do rozhodnutia súdu by
predstavovala skoro 60.000,- eur, čo v celkovom vyčíslení jej výšky do dňa zaplatenia nepovažoval za
primerané, preto zmluvnú pokutu znížil na sumu 5.000,- eur.

21. Odvolací súd v rozsudku č.k.6Cob/21/2017, 6Cob/22/2017-413 konštatoval dostatočne zistený
skutkov stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a zároveň aj správne právne
posúdenie. Taktiež uviedol, že ak nebola v konaní hodnoverným spôsobom preukázaná existencia váddiela v čase jeho prevzatia, pre ktoré by bolo možné konštatovať, že dielo nebolo riadne vykonané a
ktoré by súčasne objednávateľa zbavovali povinnosti zaplatiť dohodnutú cenu diela, nárok na cenu diela
vznikol vykonaním diela, keďže si strany sporu inú splatnosť ceny diela nedojednali. Odvolací súd taktiež

konštatoval, že na vznik nároku na vyplatenie ceny diela nemá vplyv prípadný výskyt vád diela v záručnej
lehote, pričom v konaní nebo nebolo preukázané kvalifikované uplatnenie nárokov z vád diela, preto
bola obrana žalovaného vyhodnotená ako neúčinná.

22. Dovolací súd uznesením sp.zn. 3Obdo/11/2019 zrušil vyššie uvedené rozhodnutia len vo výroku o

zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty nad 5.000,- eur) a výroku
o trovách konania, pričom v bode 10 predmetného rozhodnutia konštatoval, že zo skutkového stavu
ustáleného súdmi nižšej inštancie vyplýva, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená dohoda
o zmluvnej pokute, ktorá bola dojednaná v prospech žalobcu pre prípad omeškania žalovaného ako
objednávateľa s úhradou ceny diela, a to vo výške 25,- eur za každý deň omeškania po márnom uplynutí
doby splatnosti príslušného daňového dokladu vystaveného žalobcom pri zhotovovaní diela. Následne

sa dovolací súd zaoberal len žalobcom nastolenou právnou otázkou, a to, či pre záver o neprimeranosti
výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu je rozhodujúca výška zmluvnej
pokuty v čase jej dojednania, resp. v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou, alebo je
potrebné vychádzať z výšky zmluvnej pokuty, ktorá sa navýšila v dôsledku dlhodobého omeškania
druhej zmluvnej strany, pričom dospel k záveru, že pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty je

rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou,
pričom ako neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby
za určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej
povinnosti dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za
určené časové obdobie. Dovolací súd v bode 18 konštatoval, že konajúce súdy nesprávne vyhodnotili

neprimeranosť zmluvnej pokuty ex post vzhľadom na celkovú výšku zmluvnej pokuty, na ktorú vnikol
žalobcovi nárok ku dňu ich rozhodovania. V rozhodovanej veci bolo potrebné nahliadať na zmluvnú
pokutu a jej výšku vzhľadom na stav, ktorý existoval v čase porušenia zabezpečenej povinnosti
žalovaným. Dovolací súd vyčítal súdom nižšej inštancie, že vo svojich rozhodnutiach nezohľadnili
tú skutočnosť, že celková výška zmluvnej pokuty, ktorú v čase svojho rozhodovania vyhodnotili ako

neprimerane vysokú, bola zapríčinená dĺžkou súdneho sporu, ako aj tým, že žalovaný ani po viac ako 8
rokoch nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. Dovolací
súd vyslovil, že celková výška zmluvnej pokuty bola závislá od okolností, ktoré neovplyvnil žalobca.
Taktiež uviedol, že súdy sa nezaoberali tým, aká bola povaha a význam zabezpečovanej povinnosti.
Záverom dodal, že za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej

čiastky za každý deň omeškania, ani zmluvná pokuta vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania a ani zmluvná pokuta vo výške 0,23 % denne. Zároveň dovolací súd zrušil výrok o trovách
konania ako závislé výroky vo vzťahu k zrušenému výroku vo veci samej.

23. Zdôrazniť treba, že v zmysle ustanovenia § 455 CSP boli v nasledujúcom konaní súd prvej inštancie

i odvolací súd viazaní právnym názorom dovolacieho súdu. Z iniciatívy procesných strán v konaní po
rozhodnutí dovolacieho súdu neboli produkované také prostriedky procesného útoku alebo procesnej
obrany, ktoré by odôvodňovali zmenu predtým prijatých skutkových záverov a v tej súvislosti i odklon
od právneho názoru dovolacieho súdu.

24. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp.zn.
16Cb/258/2010 bol ustálený skutkový stav, čo sa týka platného dojednania zmluvnej pokuty vo výške
25,- eur za každý deň omeškania po márnom uplynutí doby splatnosti príslušného daňového dokladu
vystaveného žalobcom pri zhotovovaní diela. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd neposúdil nárok
žalobcu na zmluvnú pokutu v korelácií s otázkou dobrých mravov, nakoľko mal za to, že je nespravodlivé,

aby žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ak tento dodal dielo oneskorene a vadne. V súvislosti
s uvedenou námietkou odvolací súd uvádza, že v konaní, ktoré bolo právoplatne ukončené a ktorým
bol žalovaný zaviazaný zaplatiť doplatok za cenu diela bolo preukázané, že žalobca tovar dodal včas,
nakoľko žalovaný nenamietal oneskorené dodanie diela a v súvislosti s ním si ani neuplatnil žiadne
nároky a zároveň, že dielo bolo dodané riadne, nakoľko žalovaným vytýkané vady boli odstránené dňa

18.12.2009 a následne žalovaný žiadne iné vady diela voči žalobcovi riadne neuplatnil a v súvislosti
s tým neuplatnil ani žiadne nároky z vád diela voči žalobcovi. Poukazujúc na uvedené, za situácie, ak
bolo súdmi ustálené, že došlo k riadnemu a včasnému dodaniu tovaru, námietka žalovaného týkajúca
sa dobrých mravov je nedôvodná, nakoľko tvrdenia žalovaného neboli v konaní preukázané. V tejtosúvislosti je nevyhnutné uviesť, že s kvalitou dodávky tovaru, ktorú žalovaný namieta v odvolaní sa
vysporiadal súd prvej inštancie v rozhodnutí sp.zn. 16Cb/258/2010 zo dňa v bodoch 10 až 12, pričom
jednoznačne ustálil skutkový stav tak, že došlo k riadnemu a včasnému dodaniu tovaru, preto v konaní

vedenom pod sp.zn. 16Cb/30/2019 už súd prvej inštancie uvedenú otázku riešiť nemohol, nakoľko
táto už bola právoplatne vyriešená v predchádzajúcom konaní a na jej základe bol žalobcovi priznaný
nárok na vyplatenie ním žalovaných súm. Z ustanovenia § 226, § 228 ods. 1 CSP vyplýva záväznosť
právoplatného výroku rozsudku pre sporové strany aj s tým, že to, čo bolo právoplatne rozsúdené, nie
je možné opätovne posudzovať a vyhodnocovať (§ 230 CSP).

25. Odvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci v rozsahu zrušenia,
bolo iba vysporiadanie s primeranosťou dohodnutej zmluvnej pokuty, pričom viazaný vysloveným
právnym záverom dovolacieho súdu bol súd prvej inštancie povinný opätovne posúdiť výšku zmluvnej
pokuty s prihliadnutím na jej výšku v čase porušenia zmluvnej povinnosti ako aj s prihliadnutím na
povahu a význam zabezpečovanej povinnosti. Súd prvej inštancie sa vyčerpávajúcim spôsobom v bode

13 napadnutého rozhodnutia vysporiadal s tým, prečo považuje zmluvnú pokutu vo výške 25,- eur za
každý deň omeškania po márnom uplynutí doby splatnosti príslušného daňového dokladu vystaveného
žalobcom pri zhotovovaní diela za primeranú a to s poukazom na skutočnosť, že zmluvná pokuta
zabezpečovala hlavnú povinnosť zmluvného vzťahu (zaplatiť cenu za dodanie diela vo výške 24.650,42
eur), ktorej hodnota nebola zanedbateľná, pričom k neuhradeniu žalovanej časti ceny diela došlo v čase

hospodárskej krízy, čo vzhľadom na výšku neuhradenej sumy mohlo mať zásadný vplyv aj na podnikanie
žalobcu. Čo sa týka dĺžky trvania súdneho sporu, odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu
sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že súdne konanie trvalo 8 rokov aj pre pasivitu zo
strany žalovaného a z dôvodu zmeny jeho právnej argumentácie a zmeny jeho procesnej obrany. Taktiež
zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by vykonal akýkoľvek úkon smerujúci k dohode medzi

stranami sporu, resp. k úhrade fakturovanej ceny za dielo, ktorej výška bola dohodnutá pred samotným
zhotovením diela a ktorá bola žalovanému zrejmá. Z uvedeného je zrejmé, že celková výška zmluvnej
pokuty bola spôsobená zavinením žalovaného, ktorý nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zabezpečenú
zmluvnou pokutou po dobu takmer 9 rokov. Čo sa týka namietanej výšky zmluvnej pokuty za jeden
deň omeškania, keďže žalovaný mal za to, že súdom aplikované ustanovenie VOP je možné použiť iba

za predpokladu, ak by sa žalobca domáhal žalobou zaplatenia sumy nad 16.000,- eur, k uvedenému
odvolací súd uvádza, že zmluvná pokuta ako bola dojedaná medzi zmluvnými stranami zabezpečuje
zaplatenie celej ceny za dodanie tovaru bez ohľadu na skutočnosť, v koľkých faktúrach bude cena
za dielo vyúčtovaná. Cena za dielo bola aj v prejednávanom prípade nad 16.000,- eur. Z uvedeného
zmluvnéhoustanovenianevyplýva,žebyčiastočnáúhradacenyzadielomalavplyvnastanovenievýšky

zmluvnej pokuty, ak táto zabezpečovala zaplatenie celej ceny diela. Na základe uvedených skutočností
súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že zmluvná pokuta dohodnutá vo VOP
žalobcu nie je neprimeraná a nemožno ju považovať za rozpornú so zásadami poctivého obchodného
styku. Pri kalkulácii 16 dní omeškania v roku 2009 po 365 dní v rokoch 2010, 2011, 2013, 2014, 2015,
2017, 2018, po 366 dní v rokoch 2012 a 2016 a 209 dní z roku 2019 (do 28.7.2019) správne súd dospel k

sume zmluvnej pokuty celkom 87.800,- eur, z ktorej odpočítal už prisúdených 5.000,- eur a pri viazanosti
žalobným návrhom (upraveným so súhlasom súdu uznesením č.k. 16Cb/258/2010-127 z 12.10.2011)
súd prvej inštancie správne ustálil nárok na sumu 82.775,- eur.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil. Čo sa týka výroku o náhrade trov konania, ktorým priznal žalobcovi nárok na
náhradu 100 % účelne vynaložených trov konania voči žalovanému, a to jednak prvoinštančných, tak aj
trov odvolacieho a dovolacieho konania, odvolací súd potvrdzuje ako vecne správny aj predmetný výrok,
nakoľko žalobca bol v plnom rozsahu ním uplatnenej žalovanej sumy úspešný, preto súd prvej inštancie
postupoval v súlade so zákonom ak o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody).