Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2020

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 25Cb/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019200108
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bodo

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2020:0019200108.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo, v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom

Mostová 2, 81102 Bratislava, IČO: 45684618, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., Michalská 14, Bratislava proti žalovanému: SAVANA CLUB s.r.o., so sídlom Hlavná 20, Veľké
Kapušany, 079 01, IČO: 36840483, o zaplatenie 776,67 Eur s príslušenstvom, takto:

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 776,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne
zo sumy 119,51 Eur od 10.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 164,10 Eur od 10.2.2015 do zaplatenia, zo
sumy 216,98 Eur od 10.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 38,48 Eur od 10.4.2015 do zaplatenia, zo sumy
59,50 Eur od 12.5.2015 do zaplatenia a zo sumy 178,10 Eur od 10.11.2015 do zaplatenia, to všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.1.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia 776,67 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 119,51 Eur od 10.1.2015 do zaplatenia,
zo sumy 164,10 Eur od 10.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 216,98 Eur od 10.3.2015 do zaplatenia, zo
sumy 38,48 Eur od 10.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 59,50 Eur od 12.5.2015 do zaplatenia a zo sumy

178,10 Eur od 10.11.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny
predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) so žalovaným uzavrel Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb dňa 12.11.2014, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému v zmluve vymedzené
služby a žalovaný sa zaviazal uhrádzať za tieto služby odplatu. Právny predchodca žalobcu vystavil
žalovanému za poskytnuté služby faktúry a to: č. XXXXXXXXXX na sumu 119,51 Eur splatnú dňa
9.1.2015; č. XXXXXXXXXX na sumu 164,10 Eur splatnú dňa 9.2.2015, č. XXXXXXXXXX na sumu
216,98 Eur splatnú dňa 9.3.2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 38,48 Eur splatnú dňa 9.4.2015, č.. na

sumu 59,50 Eur splatnú dňa 11.5.2015 a č. XXXXXXXXXX na sumu 178,10 Eur splatnú dňa 9.11.2015.
Tieto faktúry žalovaný riadne a včas neuhradil. Keďže je žalovaný v omeškaní so splnením citovaných
faktúr si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z jednotlivých čiastkových súm do zaplatenia
celej sumy.

2. Žalobca nadobudol v tomto konaní uplatňovanú pohľadávku na základe Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.8.2015 od pôvodného veriteľa spoločnosti Slovak Telekom, a.s. so sídlom

Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35763469.
3.Okresnýsúddoručilžalovanémužalobuspolusjejprílohamidovlastnýchrúkdňa10.2.2019.Žalovaný
sa doposiaľ k žalobe nevyjadril.4. Súd po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 1.4.2019 č.k. 25Cb/1/2019-40,
ktorým žalobu zamietol. Súd vychádzal z toho, že v danom prípade sa Slovak Telekom a.s.. ako podnik
a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovanej na inú osobu musí riadiť okrem všeobecných

ustanovení Občianskeho zákonníka aj ustanovením § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách, ktorý umožňuje podniku postúpiť pohľadávku aj inej osobe bez súhlasu
účastníka, avšak po splnení určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom
postúpenia pohľadávky podniku na inú osobu je, aby bol účastník s plnením tejto pohľadávky v omeškaní
aspoň 90 dní a zároveň, aby ho podnik na jej splnenie písomne vyzval. Ak tieto predpoklady nie sú

splnené, pohľadávku podnik nemôže postúpiť, a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto postúpenie
je svojim obsahom a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.

5. Súd v predmetnom rozsudku uviedol, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo ( nárok ), resp. mu

vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie
aktívnej ( existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa ) alebo pasívnej ( existencia tvrdenej
povinnosti na strane odporcu ), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu, aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
Nepostačuje aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením

postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi, je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky.
Podľa § 526 ods. 2 občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá
právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu
k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane
a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 4Obo/210/01, relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd
z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. Od tohto rozhodnutia je badateľný odklon napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.5.2008 ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.1.2009,podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy
o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadnuť
z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu
- zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno
vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by

toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV.ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

6. Citované ustanovenie § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podnikom, ide teda o lex specialis

vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky ( §524 a
nasl. ) Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia ( ...môže podnik postúpiť svoju peňažnú
pohľadávku....) ako aj jeho zaradenie do časti zákona o elektronických komunikáciách, ktorej nadpis
znie „práva a povinnosti podniku a účastníkov“. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých
môže podnik aj bez súhlasu účastníka postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario

znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, podnik postúpiť pohľadávku
bez súhlasu účastníka nemôže. Postúpenie pohľadávky podnikom bez splnenia podmienok uvedených
v ustanovení § 43 ods. 13 zákona o elektronický komunikáciách je potrebné považovať za konanie v
rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na
absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené , žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od podniku,
mal riadne preukázať splnenie podmienok platného postúpenia v zmysle § 43 ods. 13 zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, čo je predpokladom na preukázanie svojej aktívnej
vecnej legitimácie. Žalobca však v konaní nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej v čase jej

postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., v dôsledku
čoho nemožno považovať postúpenie pohľadávky za platné. Preto súd konštatuje, že žalobca si v tomto
konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola platne postúpená. Žalobca totiž nepredložil súdu
žiaden dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách,t. j. dodržanie písomnej formy výzvy postupcu adresovanej účastníkovi, že je v omeškaní a následne
dodržanie 90 dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe. Žalobca v konaní predložil iba
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.6.2016 a žiadna písomná výzva na zaplatenie dlžnej

sumy, adresovaná účastníkovi ( žalovanému) právnym predchodcom žalobcu, súdu v konaní predložená
nebola. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku
od spoločnosti Slovak Telekom a.s. voči žalovanému zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, súd
žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie žaloby.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 1.apríla 2019 bez nariadenia pojednávania.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Krajský súd v Košiciach uznesením
zo dňa 29.11.2019, č.k. 2Cob/74/2019 -68 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol bez
nariadenia pojednávania s poukazom na znenie § 177 C.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu
vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania tak, že žalobu zamietol. Nariadenie pojednávania

vo veci samej je vyjadrením ústavnoprávnej zásady, podľa ktorej každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zúčastniť
sa pojednávania je právom a nie povinnosťou strán sporu, ale stranám sporu musí byť umožnené,
aby na pojednávaní mohli predniesť svoje skutkové tvrdenia, poprieť skutkové tvrdenia druhej strany,
navrhnúťvykonaniedôkazov,vyjadriťsaknávrhomprotistrany.Zásadabezprostrednostiaústnostinieje

absolútna, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v prípade splnenia kritérií uvedených v § 177 C.s.p.
Jedným z uvedených kritérií je, že tvrdenia strán sporu nie sú sporné a závisí od procesných úkonov
žalovaného. Skutkové tvrdenia možno považovať za nie sporné v prípade, ak sa žalovaný v lehote
stanovenej súdom k žalobe nevyjadril alebo sa vyjadril tak, že skutkové tvrdenia žalobcu relevantným
spôsobom nespochybnil. V prejednávanom prípade sa žalovaný k žalobe v lehote stanovenej súdom

nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, preto ak súd prvej inštancie za tejto procesnej situácie
rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom neboli splnené kritéria stanovené v § 177 C.s.p.
pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, rozhodol o zamietnutí žaloby bez predbežného právneho
posúdenia, pričom žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, zaťažil tak
konanie vadou, ktorou došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a rozhodnutie je pre

žalobcu nepredvídateľné.

9. Právny zástupca žalobcu dňa 31.3.2020 predložil do spisu svoje vyjadrenie, v rámci ktorého predložil
aj dokument - odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.11.2015 vystavenej
Slovak Telekom. a.s., z obsahu ktorého vyplýva upozornenie pre žalovaného, že ak aj napriek písomnej

výzve spoločnosti Slovak Telekom je nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho
peňažného záväzku. môže spoločnosť Slovak Telekom v zmysle § 43 ods. 13 zákona postúpiť svoju
peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku žalovaného písomnou zmluvou inej osobe
aj bez súhlasu žalovaného.

10. Vo veci bolo vydané uznesenie zo dňa 27.1.2020, na základe ktorého bolo žalovanému uložené,
aby sa k návrhu žalobcu písomne vyjadril v lehote 15-tich dní a v prípade, že uplatnený nárok v
celom rozsahu neuznáva, aby uviedol vo svojim vyjadrení k návrhu rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný
bol poučený, že v prípade, ak tak neurobí a bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením

vydaným podľa ust. § 167 ods. 1,2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa
ust. § 273CSP .

11. Podľa § 167 ods. 1, CSP Ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení
konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

12. Podľa § 167 ods. 2 CSP spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej
súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

13. Podľa § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v
určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnostina svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a
žalovanýtútopovinnosťbezvážnehodôvodunesplnil,b)vuznesenípodľapísmenaa)poučilžalovaného
o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie

a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

14. Podľa § 274 CSP Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku

nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

15. Podľa § 275 CSP Odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

16. Žalovaný sa v stanovenej lehote a doposiaľ k žalobnému návrhu nevyjadril. Vyššie uvedené
uznesenie prevzal dňa 14.2.2020.

17. Súd o žalobe rozhodol podľa § 273 CSP na základe toho, že boli kumulatívne splnené podmienky
na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

18. Vo veci bol verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 16.4.2020 v budove
Okresného súdu Michalovce o čom bolo vyvesené oznámenie na úradnej tabuli súdu dňa 1.4.2020.
19. Podľa § 277 ods. 1 a 3 CSP Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s

vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní
odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech súd

rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť úspešnému žalobcovi trovy konania v plnej výške.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku pre zmeškanie vo veci samej nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia a výroku o trovách
konania.

V prípadoch, kedy je možné podať odvolanie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Michalovce, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas
aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (Krajský súd v Košiciach). Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa

spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym
poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje

poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnenéprocesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia

súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného predpisu.