Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 26Cb/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118263903
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Hrneková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:6118263903.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Hrnekovou, v právnej

veci žalobcu: AUTO ADAM s.r.o., Duklianska 18, 080 01 Prešov, IČO: 36 486 582, zast: AZARIOVÁ
& RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti
žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava,
konaní o zaplatenie 1.258,47 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.258,47 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.100,30 EUR od 11.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 158,17 EUR od 11.07.2015 do

zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.258,47 EUR s príslušenstvom titulom krátenia poistného
plnenia z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX.

2. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 06.05.2015 došlo ku škodovej udalosti v dôsledku krupobitia
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidla Seat Leon EČV:V. - poškodenie karosérie.
Poistený mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným, pričom
toto sa vzťahovalo aj na živel. Predmetná škodová udalosť bola nahlásená žalovanému dňa 14.05.2015
(č.XXXXXXXXXX). Majiteľ motorového vozidla dal opraviť autov servise AUTO ADAM, s.r.o. Náklady na
opravu predstavovali sumu 3312,35 EUR a následne bola uplatnená u žalovaného f. č. 22015087.

3. Žalovaný prípisom zo dňa 26.06.2015 oznámil, že šetrenie bolo ukončené dna 26.06.2015. Z výpočtu
výškyplneniavyplynulo,žepoodpočítaníspoluúčastivovýške208,98EURbolapoistenémunepriznaná
suma vo výške 1222,56 EUR. Poistený túto pohľadávku dna 20.01.2016 Zmluvou o postúpení časti
pohľadávky postúpil na žalobcu.

4. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 06.05.2015 došlo k škodovej udalosti v dôsledku krupobitia

pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidla Škoda Fabia EČV: V. - poškodenie karosérie.
Poistený mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným, pričom
toto sa vzťahovalo aj na živel. Predmetná škodová udalosť bola nahlásená žalovanému dňa 14.05.2015(č.XXXXXXXXXX). Majiteľ motorového vozidla dal opraviť autov servise AUTO ADAM, s.r.o. Náklady na
opravu predstavovali sumu 2455,07 EUR a následne bola uplatnená u žalovaného f. č. 22015071.

5. Žalovaný prípisom zo dňa 26.06.2015 oznámil, že šetrenie bolo ukončené dňa 26.06.2015. Z výpočtu
výškyplneniavyplynulo,žepoodpočítaníspoluúčastivovýške227,93EURbolapoistenémunepriznaná
suma vo výške 175,74 EUR. Poistený túto pohľadávku dna 23.02.2016 Zmluvou o postúpení časti
pohľadávky postúpil na žalobcu.

6. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný v podanom návrhu
podal námietku premlčania a to z poukazom na §15 ods.2 OPZP a ustanovenie §106 ods.1 OZ. s tým,
že k poistnej udalosti došlo dňa 06.05.2015 a o výške škody sa poškodený dozvedel dňa 12.06.2015
a 10.0.6.2015, pričom žaloba bola podaná v uplynutí dvoch rokov. Ďalej namietal aktívnu legitimáciu
žalobcu a namietal úroky z omeškania z poukazom na rozsudok najvyššieho súdu SR.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde právny zástupca žalobcu uviedol, že v tomto prípade ide o
nárok - poistné plnenie, nie zo zmluvy o PZP, ale z verejného prísľubu žalovaného. Nejde o poškodenie
vozidiel dopravnou nehodou ale o poškodenie vozidiel živelnou pohromou - krupobitím.

8. Žalobca sa domáha doplatenia kráteného poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a naň nadväzujúceho verejného
prísľubu.
9. V zmysle ustanovenia § 850 Občianskeho zákonníka: "Verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto
verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie
neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom prísľube."

10. Verejný prísľub vznikne písomným verejným vyhlásením sľubujúceho, že zaplatí odmenu alebo
poskytne iné plnenie tomu, kto splní podmienky stanovené vo verejnom prísľube. Výzva je adresovaná
neurčitým osobám (ad personam incertam), aby splnili podmienky verejného prísľubu. Ak tak urobia,
vznikne im nárok na odmenu, tj. v danom prípade nárok na poistné plnenie.
11.VzmysleustanoveníVerejnéhoprísľubuspoločnostiKOMUNÁLNApoisťovňa,a.s.ViennaInsurance

Group na rozšírenie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla o
krytie škôd na majetku pre prípad živelnej udalosti, platného pre rok 2015: "pri výpočte výšky plnenia za
škody spôsobené niektorou zo živelných udalostí a za splnenia tu uvedených podmienok KOMUNÁLNA
vychádza
z platných právnych predpisov SR v čase vzniku škody, ako aj z príslušných VPP KAS pre havarijné

poistenie motorových vozidiel; tieto sú verejne prístupné na obchodných miestach a zastúpeniach
KOMUNÁLNEJ. "
12. V danom prípade Verejným prísľubom žalovaného došlo k rozšíreniu poistenia zodpovednosti za
škodu na základe uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení o krytie škôd na majetku pre
prípad živelnej udalosti osobám, ktoré s ním mali uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla čo je aj prípad žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Teda žalobca
ako oprávnená osoba z verejného prísľubu tu je vo vzťahu k žalovanému súčasne v
postavení poistníka (aj poisteného) a aj poškodeného, na ktorého sa vzťahujú podmienky uvedené vo
verejnom prísľube.
13. Splnením podmienok vo verejnom prísľube tak právny predchodcovia žalobcu majú nárok na poistné

plnenie a vzťahujú sa na nich ustanovenia o poistných zmluvách.
14. Verejný prísľub je súčasťou poistnej zmluvy v zmysle ust. § 788 ods. 3 Obč. zákonníka, v dôsledku
čoho dochádza k aplikácii ust. § 54 ods. 2 Obč. zákonníka, a to aj napriek skutočnosti, že verejný prísľub
je jednostranným právny úkonom."
15. Podľa ustanovenia § 101 Obč. zákonníka: .Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz."
16. Podľa ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka: "Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť
premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. "
17. V prípade premlčania práva na poistné plnenie je tak kombinácia jednoročnej lehoty a všeobecnej 3-
ročnejpremlčacejdoby,tedanárokžalobcusapremlčípo4rokoch,aniepo2,akotožalovanýnesprávne

interpretuje. Rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je totiž okamih,
kedy došlo k poistnej udalosti. V predmetnom prípade. V predmetnom prípade k poistnej udalosti došlo
dňa 6.5.2015 a žaloba bola podaná na súde dňa 13.04.2018, t.j. v rámci premlčacej doby.18. Začiatok premlčacej doby na uplatnenie nároku na poistné plnenie je určený v ustanovení § 104 OZ
objektívne, a to pre všetky druhy poistenia. Jej celková dĺžka sú štyri roky a plynie od poistnej udalosti,
ktorá je vymedzená poistnými podmienkami pre jednotlivé druhy poistenia, a to bez ohľadu na to, kedy

bola poistná udalosť poisťovni oznámená a kedy sa poistné plnenie stalo splatným, teda kedy došlo k
vzniku nároku. Pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je teda rozhodujúca skutočnosť okamih
vzniku poistnej udalosti, a to bez ohľadu na to, či a prípadne kedy sa prejavili ďalšie vplyvy tej istej
poistnej udalosti.

19. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

20. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať

bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

21. V predmetnom konaní medzi stranami sporu nebol sporný vznik škodovej udalosti. Z predloženého
oznámenia o poistnom plnení bolo preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, na

základe ktorého poskytol žalobcovi poistné plnenie

22. Spornou medzi stranami sporu zostala otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie
nároku na náhradu škody, výška poskytnutého poistného plnenia, resp. výška nájomného za prenájom
náhradného motorového vozidla a účelnosť nájmu náhradného motorového vozidla.

23. Súd má za to, že žalobca preukázal existenciu aktívnej vecnej legitimácie, keď s poukazom na
§ 524 a § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, a tiež Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
07.03.2018, preukázal odplatné postúpenie nároku poškodeného na náhradu škody voči žalovanému
na žalobcu. V prejednávanej veci predmetom sporu je reálna, skutočná škoda podľa § 442 ods. 1

Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, a to v podobe nákladov
spojených s odstraňovaním následkov poškodenia motorového vozidla. Súd sa stotožňuje s názorom,
že v danom prípade postúpenie pohľadávky poškodeného a následné započítanie pohľadávok žalobcu
a poškodeného v zmysle § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka nahrádza úhradu vystavenej faktúry,
a teda predstavuje skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže pohľadávka

poškodeného voči poisťovateľovi nespadá pod pohľadávky, ktorých postúpenie je v zmysle § 525 ods. 1
Občianskeho zákonníka vylúčené, súd má za to, že k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade so zákonom
a žalobca je aktívne vecne legitimovaný v konaní.

24. K namietanej výške nájomného a k dôvodom krátenia plnenia zo strany žalovaného súd musí

prisvedčiť názoru žalobcu, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť poškodeného zisťovať
cenové ponuky. Žalovaný taktiež neurčuje technológiu opravy. Úvahy žalovaného o technologických
postupoch a voľbe autoservisu, podľa názoru súdu nemajú oporu v zákonných ustanoveniach, preto
súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a dostatočne nepreukázal dôvodnosť
nevyplatenia poistného plnenia v uplatnenom rozsahu, ktorého výšku naopak žalobca hodnoverne

preukázal predloženými listinnými dôkazmi.

25. Žalobca si spolu s istinou uplatnil aj úrok z omeškania. Žalovaný spochybnil uplatnený úrok z
omeškania a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 145/2017, podľa ktorého
povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručeným právoplatného rozhodnutia súdu. Žalovaný

by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá jej bola uložená
právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.

26. V súlade s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa žalovaný dostal do omeškania z plnením
zostávajúcej časti poistného počínajúc dňom 09.05.2018.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Sankcie za neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti nezbavujú žalovaného povinnosti platiť
úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to i v prípade že
žalovaný si svoje povinnosti čiastočne plnil tým, že skončil prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytol
poškodenému písomné vysvetlenie a odmietnutie poistného plnenia.

29. S poukazom na to súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žalobný
návrh je dôvodný, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia

30. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi,
ako strane sporu, ktorá bola vo veci v plnej miere úspešná.

33. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne,

v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, popri všeobecných
náležitostiach podania, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 C.s.p. sú:
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1,2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.