Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118215549
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118215549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: DS service, s. r. o.,
IČO: 36 842 303, so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - Petržalka, právne zastúpeného JUDr.
Branislavom Kahancom, advokátom, IČO: 42 084 792, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: MEDIPHARM, s. r. o., Michalovce, IČO: 36 659 282, so sídlom Čapajevova 23, 080 01
Prešov, právne zastúpenému JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, IČO: 37 783 319, so sídlom
Floriánova 12, 080 01 Prešov, o zaplatenie 393,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 24Cb/276/2018-193 z 26. februára 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III..

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh
žalovaného na prerušenie konania, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 393,11 eur, ako aj
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že odvolací súd v konaniach
vedených Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 24Cb/177/2018, sp. zn. 24Cb/178/2018 a sp. zn.
24Cb/179/2018 nerieši ako samostatnú otázku platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, keďže
predmetom konania je zaplatenie dlžnej sumy žalovaným žalobcovi. Právny predchodca žalobcu dodal
žalovanému do lekárne „Schneider“ Humenné tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky
materiál)vcelkovejhodnote15.432,86eur.Zadodanýtovarbolažalovanému12.marca2018vystavená

faktúra č. 8041413 na sumu 518,95 eur s dátumom splatnosti 10. júna 2018, 19. marca 2018 vystavená
faktúrač.8045633nasumu3.060,75eursdátumomsplatnosti17.júna2018,19.marca2018vystavená
faktúra č. 8049819 na sumu 71,39 eur s dátumom splatnosti 17. júna 2018, 26. marca 2018 vystavená
faktúra č. 8049992 na sumu 352,12 eur s dátumom splatnosti 24. júna 2018, 29. marca 2018 vystavená
faktúra č. 8054120 na sumu 1.107,90 eur s dátumom splatnosti 27. júna 2018, 9. apríla 2018 vystavená
faktúra č. 8057877 na sumu 645,16 eur s dátumom splatnosti 8. júla 2018, 16. apríla 2018 vystavená
faktúra č. 8062981 na sumu 1.323,26 eur s dátumom splatnosti 15. júla 2018, 23. apríla 2018 vystavená

faktúra č. 8067909 na sumu 622,79 eur s dátumom splatnosti 22. júla 2018, 30. apríla 2018 vystavená
faktúra č. 8072356 na sumu 954,03 eur s dátumom splatnosti 29. júla 2018, 30. apríla 2018 vystavená
faktúra č. 8074130 na sumu 71,39 eur s dátumom splatnosti 29. júla 2018, 30. apríla 2018 vystavená
faktúra č. 8074726 na sumu 204,32 eur s dátumom splatnosti 29. júla 2018, 7. mája 2018 vystavenáfaktúra č. 8078587 na sumu 396,45 eur s dátumom splatnosti 5. augusta 2018, 14. mája 2018 vystavená
faktúra č. 8080377 na sumu 769,68 eur s dátumom splatnosti 12. augusta 2018, 21. mája 2018
vystavená faktúra č. 8085185 na sumu 351,76 eur s dátumom splatnosti 19. augusta 2018, 21. mája

2018 vystavená faktúra č. 8086816 na sumu 71,39 eur s dátumom splatnosti 19. augusta 2018, 21.
mája 2018 vystavená faktúra č. 8087632 na sumu 478,68 eur s dátumom splatnosti 14. augusta 2018,
28. mája 2018 vystavená faktúra č. 8090044 na sumu 1.168,68 eur s dátumom splatnosti 21. augusta
2018, 31. mája 2018 vystavená faktúra č. 8093269 na sumu 2.329,11 eur s dátumom splatnosti 24.
augusta 2018, 31. mája 2018 vystavená faktúra č. 8095025 na sumu 8,10 eur s dátumom splatnosti 24.

augusta 2018, 4. júna 2018 vystavená faktúra č. 8097605 na sumu 594,04 eur s dátumom splatnosti 28.
augusta 2018, 11. júna 2018 vystavená faktúra č. 8101659 na sumu 141,03 eur s dátumom splatnosti
4. septembra 2018 a 11. júna 2018 vystavená faktúra č. 8102330 na sumu 496,86 eur s dátumom
splatnosti 30. augusta 2018. Žalovaný nezaplatil dlžné sumy v dohodnutej 90-dňovej lehote splatnosti.
Obchodná spoločnosť M. H. H., X.. O.., ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili 24. septembra
2018 zmluvu o postúpení pohľadávok vo výške 2.314.628,64 eur (ďalej len „zmluva o postúpení

pohľadávok“), súčasťou ktorej boli aj pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Pohľadávky sú v
prílohe k tejto zmluve identifikované interným číslom dokladu, číslom faktúry, typom dokladu, názvom
spoločnosti, názvom lekárne, mestom, celkovou hodnotou, sumou ostávajúcou k úhrade, dátumom
vystavenia a dátumom splatnosti faktúry. Oznámenie o postúpení pohľadávky z 1. októbra 2018 sa
dostalo do dispozície žalovaného 8. októbra 2018 (8. októbra 2018 štatutárny orgán žalovaného, resp.

jeho splnomocnenec prevzal oznámenie o postúpení pohľadávky za obchodnú spoločnosť Q. M., O..
O. U.. L..), kedy bolo uložené na pošte. Žalovaný si zásielku s oznámením prevzal 25. októbra 2018.
Žalobcavyzvalžalovanéholistomz10.októbra2018nazaplateniedlžnejsumyspríslušenstvom,pričom
zásielka bola uložená na pošte od 11. októbra 2018 do 26. októbra 2018, kedy si ju žalovaný vyzdvihol.
Žalovaný zaplatil dlžnú sumu istiny na účet právneho predchodcu žalobcu platbami z 19. októbra 2018 a

22. októbra 2018, avšak právny predchodca žalobcu mu platby vrátil s poukazom na zmluvu o postúpení
pohľadávok. Žalovaný zaplatil žalobcovi 2. novembra 2018 faktúry č. 8041413, č. 8045633, č. 8049819,
č. 8049992, č. 8054120, 5. novembra 2018 faktúry č. 8057877, č. 8062981, č. 8067909, č. 8072356,
č. 8074130, č. 8074726, 8. novembra 2018 faktúry č. 8078587, č. 8080377, č. 8085185, č. 8086816, č.
8087632, č. 8090044, č. 8093269, č. 8095025, č. 8097605, č. 8102330 a 14. novembra 2018 faktúru

č. 8101659 na istine v celom rozsahu.
2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný nezaplatil
cenu za dodaný tovar, následkom čoho právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil pohľadávku
na súčasného žalobcu ako postupníka. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie
pohľadávky listom, ktorý sa dostal do dispozície žalovaného 8. októbra 2018. Žalovaný však prevzal

zásielku až 25. októbra 2018 a dlžnú sumu zaplatil priamo postupcovi, hoci o postúpení pohľadávky
musel mať vedomosť (štatutárny orgán žalovaného, ktorého splnomocnenec prevzal oznámenie o
postúpenípohľadávkyzaobchodnúspoločnosťQ.M.,O..O.U..L..).Avšakpostupcavtomčaseužnebol
vlastníkom pohľadávky, preto uhradené sumy vrátil na účet žalovaného. Žalovaný v spore nepreukázal,
že žalobca vedel o tom, že žalovaný už platil postupcovi. Následne žalobca podal žalobu a žalovaný

po podaní žaloby uhradil istinu dlžnej sumy, teda čiastočne plnil svoj záväzok a toto plnenie má účinky
uznania zvyšku dlhu. Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením faktúry č. 8041413 vystavenej na sumu
518,95 eur od 11. júna 2018 do 2. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval
18,55 eur), faktúry č. 8045633 vystavenej na sumu 3.060,75 eur od 18. júna 2018 do 2. novembra
2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 104,14 eur), faktúry č. 8049819 vystavenej na

sumu 71,39 eur od 18. júna 2018 do 2. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval
2,42 eurá), faktúry č. 8049992 vystavenej na sumu 352,12 eur od 25. júna 2018 do 2. novembra 2018,
(kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 11,37 eur), faktúry č. 8054120 vystavenej na sumu
1.107,90 eur od 28. júna 2018 do 2. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval
34,96 eur), faktúry č. 8057877 vystavenej na sumu 645,16 eur od 9. júla 2018 do 5. novembra 2018,

(kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 19,08 eur), faktúry č. 8062981 vystavenej na sumu
1.323,26 eur od 16. júla 2018 do 5. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval
36,87 eur), faktúry č. 8067909 vystavenej na sumu 622,79 eur od 23. júla 2018 do 5. novembra 2018,
(kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 16,27 eur), faktúry č. 8072356 vystavenej na sumu
954,03 eur od 30. júla 2018 do 5. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval

23,28 eur), faktúry č. 8074130 vystavenej na sumu 71,39 eur od 30. júla 2018 do 5. novembra 2018,
(kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 1,74 euro), faktúry č. 8074726 vystavenej na sumu
204,32 eur od 30. júla 2018 do 5. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval
4,98 eurá), faktúry č. 8078587 vystavenej na sumu 396,45 eur od 6. augusta 2018 do 8. novembra2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 9,28 eur), faktúry č. 8080377 vystavenej na sumu
769,68 eur od 13. augusta 2018 do 8. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval
16,70 eur), faktúry č. 8085185 vystavenej na sumu 351,76 eur od 20. augusta 2018 do 8. novembra

2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania po zohľadnení dobropisu vo výške 11,42 eur predstavoval 6,79
eur), faktúry č. 8086816 vystavenej na sumu 71,39 eur od 20. augusta 2018 do 8. novembra 2018,
(kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 1,42 euro), faktúry č. 8087632 vystavenej na sumu
478,68 eur od 15. augusta 2018 do 8. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval
10,15 eur), faktúry č. 8090044 vystavenej na sumu 1.168,68 eur od 22. augusta 2018 do 8. novembra

2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania po zohľadnení dobropisu vo výške 280,68 eur predstavoval
17,29 eur), faktúry č. 8093269 vystavenej na sumu 2.329,11 eur od 25. augusta 2018 do 8. novembra
2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania po zohľadnení dobropisov vo výške 8,58 eur a 4,30 eurá
predstavoval 43,40 eur), faktúry č. 8095025 vystavenej na sumu 8,10 eur od 25. augusta 2018 do 8.
novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 0,15 eur), faktúry č. 8097605 vystavenej
na sumu 594,04 eur od 29. augusta 2018 do 8. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania

predstavoval 10,54 eur), faktúry č. 8101659 vystavenej na sumu 141,03 eur od 5. septembra 2018 do
14. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 2,46 eurá) a faktúry č. 8102330
vystavenej na sumu 496,86 eur od 31. augusta 2018 do 8. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z
omeškania predstavoval 8,57 eur).
2.3 Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že na odvolacom súde sa vo veci

samej nerieši otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, preto zamietol návrh žalovaného na
prerušenie konania. Keďže zmluva o postúpení pohľadávok jasne vymedzuje postúpenú pohľadávku,
postupcu, postupníka a dlžníka, posúdil ju súd ako zmluvu platnú. Hoci jednotlivé prílohy zmluvy
nie sú očíslované, ani každá strana samostatne podpísaná, konkrétne faktúry sú jednoznačne
identifikovateľné, čo potvrdzuje aj oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky.

Zároveň je dodržaná aj zákonná požiadavka písomnej formy zmluvy. Teda aktívna legitimácia žalobcu
je preukázaná platnou zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, v ktorej sú uvedené faktúry,
ktoré žalovaný nezaplatil postupcovi v stanovenej lehote splatnosti, v spojení s oznámením postupcu
o postúpení pohľadávky. Keďže žalovaný ako dlžník plnil pôvodnému veriteľovi, hoci o postúpení
pohľadávky mal vedomosť, súd vyhodnotil takýto postup žalovaného ako konanie v rozpore s dobrými

mravmi, v dôsledku čoho nedošlo k zániku pohľadávky splnením, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi kapitalizované úroky z omeškania vo výške uplatnenej žalobou. Súd priznal žalobcovi nárok
na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur, keďže pôvodne
boli na súde na základe dvoch žalôb žalobcu vedené dve sporové konania proti žalovanému, ktoré boli
uznesením, sp. zn. 24Cb/276/2018 z 29. júla 2019, spojené na spoločné konanie

2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, §
324 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 407 ods. 3, § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „Obchodný zákonník“), § 39, § 121 ods. 3, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal žalobcovi v súlade s ustanovením § 2 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka.
2.5 Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol v

spore plne úspešný, priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 393,11 eur
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur a výroku o
trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. K porušeniu práva na spravodlivý proces došlo podľa neho
tým, že súd prvej inštancie nedal odpovede na zásadné otázky, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné. V

súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením tvrdil, že až relevantné oznámenie postupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky, teda za predpokladu uskutočnenia oznámenia o postúpení pohľadávky, v
písomnej forme musí byť toto oznámenie dlžníkovi doručené. Podľa neho je potrebné považovať zadeň, kedy nadobudol vedomosť o tom, že k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky z 24. septembra 2018 došlo, 25. október 2018, kedy si prevzal zásielku zaslanú mu
pôvodným veriteľom. Ďalej konštatoval, že ak je pohľadávka vo výške 2.314.628,64 eur v zmluve

vymedzená bez toho, aby zo zmluvy vyplývala výška konkrétnej pohľadávky voči nemu ako dlžníkovi
postupovanej na postupníka, t. j. voči konkrétnemu dlžníkovi, takáto pohľadávka nie je v zmluve
dostatočne identifikovaná, aj napriek tomu, že zmluva o postúpení pohľadávky sa v článku II. odvoláva
na prílohu č. 1, v ktorej mali byť jednotliví dlžníci identifikovaní uvedením jednotlivých neuhradených
faktúr, v dôsledku čoho nemôže byť takáto zmluva považovaná za zmluvu platnú. Súčasne zdôraznil,

že príloha č. 1, na ktorú odkazuje zmluva o postúpení pohľadávky, nie je účastníkmi zmluvy podpísaná,
nie je ani len datovaná a nie je jej neoddeliteľnou súčasťou. Keďže právny úkon postihnutý absolútnou
neplatnosťou nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, predmetnou zmluvou podľa
nehonedošlokzmeneoprávnenejosoby-veriteľa.Nazákladeuvedenýchskutočnostížalovanýnavrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil

tak, že žalobu zamieta a priznáva mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 25. mája 2020. V súvislosti s
okamihom (účinkami) doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky tvrdil, že účinnosť adresovaných
hmotnoprávnych úkonov je v oblasti súkromného práva viazaná na okamih, kedy prejav vôle dôjde

do dispozičnej sféry adresáta. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4 Obdo/73/2016 z 31. januára 2018, ktorého právne veta znie: „Ak bola výpoveď zmluvy doručovaná
poštou, pre začatie plynutia výpovednej doby je rozhodujúci deň, kedy bolo oznámenie o uložení
doručovanej zásielky na pošte vhodené do poštovej schránky adresáta, bez ohľadu na to, kedy si
adresát uloženú zásielku na pošte vyzdvihol.“ Mal za to, že citované rozhodnutie možno analogicky

použiť aj v súvislosti s okamihom, kedy sa žalovaný v predmetnom civilnom sporovom konaní dozvedel
(resp. objektívne mohol dozvedieť) o postúpení pohľadávky z postupcu na postupníka. Aj keď žalovaný
zásielku obsahujúcu oznámenie o postúpení pohľadávky prevzal neskôr (v odbernej lehote), tak
neúspešným pokusom o doručenie na adrese sídla žalovaného a následným vhodením oznámenia o
uložení zásielky na pošte bolo žalovanému objektívne umožnené si zásielku vyzdvihnúť a oboznámiť

sa s jej obsahom, s čím platné právo spája účinky doručenia. Čo sa týka platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky konštatoval, že žalovaný preferuje taký výklad právneho úkonu, ktorý uprednostňuje
neplatnosť zmluvy pred jej platnosťou, a to aj napriek tomu, že podľa jeho názoru je predmet zmluvy
vymedzený jasne, určito a zrozumiteľne. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal mu proti žalovanému

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo 17. júna 2020. Podľa jeho názoru nemožno
vychádzať z fikcie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, pretože až okamihom prevzatia tohto
oznámenia sa dlžník skutočne dozvie komu a v akej výške postupca, t. j. pôvodný veriteľ postúpil

pohľadávku a v akej výške túto pohľadávku postúpil postupníkovi ako novému veriteľovi. V súvislosti s
neplatnosťouzmluvyopostúpenípohľadávkyzotrvalnasvojejargumentáciiužprezentovanejvpriebehu
konania. Na základe uvedených skutočností žalovaný opakovane navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu

zamieta a priznáva mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 29. júna 2020. Čo sa týka okamihu
nadobudnutia vedomosti žalovaného o postúpení pohľadávky na nového veriteľa, zotrval na svojom
stanoviskuuvedenomužvosvojompredchádzajúcomvyjadrení,žežalovanýsaopostúpenípohľadávky

na nového veriteľa dozvedel už 8. októbra 2018 (uložením na pošte). Na základe uvedených skutočností
žalobca opakovane navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny
potvrdil a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP, po zistení,

že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§
359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil
odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnildokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej

miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo
veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§

378ods.2,§219ods.1,3 CSP)Poprieskumenapadnutéhorozhodnutiapodľavyššieuvedenýchzásad
(§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol

vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným správnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).

11. Žalovaný namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom
posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorých zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a zo zistených skutkových zistení správne vyvodil
právnyzáver.Nazistenýskutkovýstavsprávneaplikovalpríslušnýprávnypredpis.Aksúdprvejinštancie
nerozhodol podľa predstáv žalovaného, neznamená ešte, že vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný

ani v odvolaní konkrétne neuviedol, v čom vidí nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní.

12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

14. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.15.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

16.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je

povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená

sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 526 odsek 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie
je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

20. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie

účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

21. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť
M. H. H.Á., X.. O.., dodal žalovanému tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v
hodnote 15.432,86 eur, žalovaný mu však za dodaný tovar nezaplatil. Ako dôkaz na preukázanie svojich

tvrdení označil a predložil faktúry s expedičnými listami, oznámenie o postúpení pohľadávky z 1. októbra
2018 s doručenkou, podacie hárky a predžalobnú výzvu z 10. októbra 2018 spolu s e-podacím hárkom.

22. Podaním z 22. novembra 2018 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie celej istiny vo výške
8.932,06 eur a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Podaním zo 4. decembra 2018 žalobca vzal žalobu

späť v časti o zaplatenie celej istiny vo výške 6.500,80 eur a navrhol konanie v tejto časti zastaviť
(uznesením sp. zn. 24Cb/276/2018 z 29. júla 2019 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.
zn. 24Cb/276/2018 a sp. zn. 24Cb/277/2018). Uviedol, že žalovaný uhradil celú istinu 2. novembra 2018
a 5. novembra 2018, resp. 8. novembra 2018 a 14. novembra 2018, teda po podaní žaloby, naďalej
však trvá na zaplatení úrokov z omeškania, ktoré po kapitalizovaní predstavujú sumu 269,60 eur resp.

123,51 eur.

23. Odvolací súd nemá pochybnosti o platnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.
septembra 2018, ktorá má všetky náležitosti určitého a zrozumiteľného právneho úkonu v zmysle
§ 37 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka) a neplatnosť takejto

zmluvy z dôvodu nejasnosti, nekonkrétnosti, či neurčitosti nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že
integrálnou súčasťou tejto zmluvy bola príloha č. 1 s náležitou špecifikáciou jednotlivých pohľadávok
a adresnosťou jednotlivých dodávok. Túto neplatnosť zmluvy nemožno vyvodiť ani z okolnosti, že v
zmluve bola uvedená globálna suma predstavujúca celkovú čiastku 2.314.628,64 eur, nakoľko bližšia
špecifikácia čiastkových pohľadávok je uvedená v predmetnej prílohe. Okolnosť, že táto príloha nie

je očíslovaná alebo datovaná a podpísaná zmluvnými stranami nemôže mať za následok neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky (vrátane predmetnej prílohy), pretože so zreteľom na všetky okolnosti,
ktoré boli v tomto konaní zistené, je nepochybné, že ide o prílohu k zmluve o postúpení pohľadávky z24. septembra 2018 a sú zrejmé aj konkrétnosti, ktoré sa týkajú žalovaného, teda dlhov vyplývajúcich z
neuhradených faktúr za dodané lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál.

24. Súd prvej inštancie všetky tieto okolnosti správne zistil v rovine úrokov z omeškania, ktoré boli
ustálené na sumu 393,11 eur. Pôvodne žalovaná istina v sume 15.432,86 eur bola pred doručením
žaloby žalovanému vzatá späť (§ 145 ods. 3 CSP).

25. Samotný žalovaný výšku dlžných úrokov z omeškania nespochybnil, pričom v zmysle vyššie

uvedeného jeho argumentácia týkajúca sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v nadväznosti na
údajné vady v prílohe č. 1 k tejto zmluve nie je dôvodná v rovine možného privodenia iného rozhodnutia
v prejednávanej veci, než k akému dospel súd prvej inštancie. Predmetná zmluva o postúpení
pohľadávky spĺňa všetky náležitosti zrozumiteľného a určitého právneho úkonu oprávňujúceho
postupníka požadovať plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy, odhliadnuc od okolnosti, že v zmysle ustálenej
súdnej praxe žalovaný ako dlžník má v zásade plniť už na základe oznámenia o postúpení pohľadávky

bez toho, aby sa mal domáhať predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky.

26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikát prijatý obchodným kolégiom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. 119/2003, z ktorého vyplýva: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o

postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by
postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“

27. Popritom Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. III.ÚS 266/2016-12 z 3. mája 2016
uviedol: „Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu,
z ktorého vyplýva, že dlžníkovi nepatrí právo spochybniť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a,
naopak, zdôrazňujúci význam riadneho oznámenia postupcom o postúpení pohľadávky dlžníkovi nie je

v súdnej praxi ojedinelý. Tieto právne názory vychádzajú z toho, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu
dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe
ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho
pôvodného veriteľa, a to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či
vôbec vznikla, z čoho vyplýva, že relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi

je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky (R
119/2003, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 210/01). Hoci tento právny názor nie je súdnou
praxou bezvýhradne akceptovaný, resp. je modifikovaný (napr. R 46/2009), sťažovatelia nepriniesli
v konaní pred všeobecnými súdmi (a ani v konaní o ústavnej sťažnosti) dostatok presvedčivých
argumentov, na základe ktorých by tento právny názor na ich vec nemohol byť aplikovateľný.“ Z

uvedenéhovyplýva,žetentozáveronemožnostidomáhaniasaneplatnostisamotnejzmluvyopostúpení
pohľadávok dlžníkom prešiel ústavnou kontrolou zákonnosti.

28. Okolnosť, kedy sa žalovaný dozvedel o postúpení pohľadávky, teda kedy bolo upovedomenie o
postúpení pohľadávky doručované žalovanému, alebo kedy si žalovaný zásielku s týmto oznámením

reálne prevzal, nie je právne významná, nakoľko neuhradenie pohľadávok pretrvávalo a v závislosti od
toho je správne ustálená aj výška úrokov z omeškania.

29. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 393,11 eur, vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 80,- eur v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a § 2 tohto vládneho
nariadenia. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací
súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach
poukazuje na správne výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387
ods. 2 CSP).

30. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalovaného a v plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktorémajú oporu vo vykonaní dôkazov a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne poúdil. Prijaté závery

vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé akými úvahami sa riadil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej
inštancie zrozumiteľne a podrobne (§ 220 ods. 2 až 4 CSP) opísal skutkový a právny základ rozhodnutia
a rozhodnutie plne rešpektuje základne právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri III. ÚS
115/2003). V tomto smere bola potom odvolacia námietka žalovaného nedôvodná.

31. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť
jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre
strany známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom
konaní neboli žalovaným tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok

odlišné rozhodnutie vo veci.

32. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa
§ 387 ods. 1, 2 potvrdil.

33. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

34. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti

na § 251 CSP súd prvej inštancie.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).