Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 1, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217202243
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2217202243.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr.EvaBehranováaJUDr.AndreaDudášovávprávnejveciúčastníkov:1.matkaIng.O.O.,narodená
XX.X.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpená: JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., advokátka, so sídlom
Dobrovičova 6, Bratislava a Mgr. Anna Angelovičová, advokátka, so sídlom Slánska 20A, Prešov, 2.
maloleté dieťa I. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 850/41, Dunajská Streda, 3.
muž, ktorého otcovstvo bolo zapreté Ing. R. O., narodený XX.X.XXXX, bytom K. W. XX, Z., právne
zastúpený: JUDr. Gabriela Zelemová, advokátka, so sídlom Heydukova 16, Bratislava, o návrhu matky
na zapretie otcovstva, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
10Pc/2/2017-95 zo dňa 11.5.2020 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 10Pc//2/2017-159 zo dňa 23.11.2020 vo výrokoch I., II., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením súdu prvej inštancie
vo výroku I. r u š í a vo výroku II. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10Pc/2/2017-45 zo dňa 1.6.2017 výrokom I. určil, že odporca

Ing. R. O., nar. XX.XX.XXXX (akt. muž, ktorého otcovstvo bolo zapreté), nie je otcom malol. I. O., nar.
XX.XX.XXXX (akt. maloleté dieťa), z matky Ing. O. O., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, výrokom II. priznal
trovy konania odporcovi (akt. mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté) v celom rozsahu a výrokom III.
si rozhodnutie o výške náhrady trov konania vyhradil samostatnému uzneseniu po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24CoP/178/2017-85 zo dňa 22.1.2018
v dôsledku podania odvolania matkou rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10Pc/2/2017-45 zo dňa
1.6.2017 v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v
zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie
nepreskúmateľnosť uvedeného rozsudku v napadnutých výrokoch a pochybenie pri formulácii výroku o
náhrade trov konania, keďže sa výrok o náhrade trov konania netýkal všetkých účastníkov, v dôsledku

čoho došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie č. k. 10Pc/2/2017-45 zo dňa 1.6.2017 v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1
písm. b) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo
opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania (o nároku i výške) všetkých účastníkov (matka, maloleté
dieťa, muž, ktorého otcovstvo bolo zapreté) a rozhodnutie o náhrade trov konania riadne, presvedčivo

odôvodniť, v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať aj s argumentáciou účastníkov vo vzťahu k
rozhodovaniu o náhrade trov konania.3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím
súdomonáhradetrovkonaniaopäťvovecirozhodoluznesenímč.k.10Pc/2/2017-95zodňa11.5.2020v

spojenísdopĺňacímuznesenímč.k.10Pc/2/2017-159zodňa23.11.2020(ďalejaj„napadnutéuznesenie
v spojení s dopĺňacím uznesením“) tak, že výrokom I. priznal mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté,
nárok na náhradu trov konania voči matke maloletého dieťaťa v rozsahu 100%, výrokom II. uložil matke
maloletého dieťaťa povinnosť zaplatiť mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, trovy konania titulom
trov právneho zastúpenia vo výške 380,70 € k rukám právneho zástupcu muža, ktorého otcovstvo

bolo zapreté, všetko do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, výrokom III. rozhodol, že žiaden z
účastníkovkonanianemánároknanáhradutrovodvolaciehokonania,výrokomIV.nepriznalmaloletému
dieťaťu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

4. Napadnuté uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie odôvodnil právne
aplikáciou ust. § 52, § 53, § 55, § 55, § 57, § 58, § 105 písm. c) Civilného mimosporového poriadku, §

251, § 263 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a, § 16 ods.
3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.

5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, vznikli trovy

konania z dôvodu vedenia tohto súdneho konania, ktorý bol v záujme matky a jej súčasného partnera,
ktorý otcovstvo k maloletému dieťaťu uznal. Súd prvej inštancie skonštatoval, že návrh na zapretie
otcovstva bol síce podaný dôvodne, avšak uvedenú situáciu, kedy bolo potrebné riešiť otázku otcovstva
k maloletému dieťaťu matky, ktoré sa jej narodilo so súčasným partnerom, nie je možné klásť na ťarchu
muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté, ktorému by inak uvedené výdavky na trovy konania titulom trov

právneho zastúpenia neboli vznikli v prípade, ak by k uvedenému konaniu zo strany matky nedošlo.
Súd prvej inštancie považoval za nespravodlivé opätovne požadovať od muža, ktorého otcovstvo bolo
zapreté, aby si trovy konania, ktoré mu vznikli titulom právneho zastúpenia z dôvodu, že v predmetnom
konanínazákladenávrhumatkyvystupovalakoúčastník,hradilsámlenpreto,žesamatkeopäťnarodilo
dieťa za trvania ich manželstva so súčasným partnerom a mala záujem na tom, aby sa uvedená situácia

opäťriešilasúdnoucestou.Matkavznikuvedenejsituáciesvojimkonanímzapríčinilaaspôsobilanutnosť
opätovného vedenia súdneho konania za účelom vyriešenia otázky otcovstva k maloletému dieťaťu,
a preto je spravodlivé, aby sa náhrada trov konania priznala mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté,
nakoľko ten je nepriamym účastníkom uvedenej životnej situácie matky a jej súčasného partnera, na
ktorú sám vplyv nemá a ktorý sa ho ako bývalého partnera matky ani netýka. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti súd prvej inštancie priznal mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, nárok na náhradu trov
konaniavočimatkevrozsahu100%.Tarifnáodmenaza1úkonprávnejslužbyzarok2017predstavovala
sumu 68 € bez DPH, režijný paušál za rok 2017 za 1 úkon predstavovala sumu 8,84 €. Keďže si muž,
ktorého otcovstvo bolo zapreté, uplatnil trovy konania dôvodne a tieto aj vyčíslil správne, súd prvej
inštancie zaviazal matku na zaplatenie náhrady trov konania titulom právneho zastúpenia vo výške

380,70 €.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením vo výrokoch I., II. podala
matka odvolanie v spojení s doplnením odvolania. V odvolaní v spojení s doplnením odvolania uviedla,
že dôvodom na podanie odvolania je nesprávny výklad pojmu spravodlivosť a tiež skutočnosť, že

rozhodnutie vôbec nezohľadňuje otázku efektivity vynaložených nákladov na právne zastúpenie. Obidva
výrokysúvrozporesdoterajšourozhodovacoupraxou,pretoideonesprávnuaplikáciuzákona.Vyšepäť
rokov trvajúce rozvodové konanie bolo zapríčinené obštrukciami muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté,
keď najprv žiadal striedavú osobnú starostlivosť o ich spoločnú dcéru, podal asi 5 rôznych oznámení
o tom, že nový partner matky ich dcéru týra a aj sexuálne obťažuje a žiadal, aby súd počkal na ich

prešetrenie, ďalšie obštrukcie spôsobil nechodením na pojednávania, neustálym ospravedlňovaním sa,
žiadosťami o zopakovanie dokazovanie. Ani z 1% nebolo zavinením matky, že porodila dve deti počas
trvania rozvodového konania. Ak by bolo rozvodové konanie prebiehalo štandardne, tak by skončilo ešte
v roku 2014. Prvý syn sa narodil X.X.XXXX, to znamená 20 mesiacov po podaní návrhu na rozvod, druhý
sanarodilvroku2016,zapretieotcovstvaknemujepredmetomtohtokonania.Sohľadomnavšetkytieto

skutočnosti vyznieva rozhodnutie súdu prvej inštancie ako extrémne nespravodlivé. Druhým dôvodom,
pre ktorý nemôže napadnuté uznesenie obstáť je, že náklady na právne zastúpenie neboli efektívne
vynaložené. Muž, ktorého otcovstvo bolo zapreté, sa naozaj v tomto konaní nemusel dať právne
zastupovať. Jeho právne zastúpenie v tejto veci bolo úplne zbytočné a neefektívne, preto aj uplatnenétrovy konania nie sú účelne vynaložené a súd ich nemôže priznať. Matka ďalej uviedla, že ustanovenia
§ 53 Civilného mimosporového poriadku je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 55
Civilného mimosporového poriadku, keď podľa ustanovenia § 53 Civilného mimosporového poriadku by

mohol súd priznať náhradu trov konania len tomu, kto mal úspech vo veci proti tomu, kto úspech nemal,
teda matke, ktorá náhradu trov konania nepožadovala. Matka navrhla, aby odvolací súd prehodnotil
závery súdu prvej inštancie o tom, že je v tomto prípade spravodlivé priznať mužovi, ktorého otcovstvo
bolo zapreté, náhradu trov konania a zmenil uznesenie v napadnutých výrokoch I., II. tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril muž, ktorého otcovstvo bolo zapreté. Vo vyjadrení uviedol, že s
návrhom na zapretie otcovstva súhlasil, avšak nesúhlasil s udávaným skutkovým stavom, ktorý matka
uviedla v návrhu. Matka svoje tvrdené skutočnosti nepodložila žiadnymi dôkazmi. Ak by sa proti takto
matkou prezentovanému skutkovému stavu nebol bránil, tak by matka v ďalších konaniach používala
tento skutkový stav, ako ním potvrdený. Ustanovenie § 55 Civilného mimosporového poriadku musí

byť posudzované z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti s ohľadom na konkrétne okolnosti
tohto prípadu a nie iného súdneho konania, aj keď sa týka tých istých účastníkov konania. Rozvodový
rozsudok potvrdzuje jeho tvrdenie o nevere matky a právny poriadok nepozná viac druhov nevery, napr.
prípustnú a neprípustnú, nevera je neverou. Muž, ktorého otcovstvo bolo zapreté, nesúhlasil tiež s
argumentáciou matky, že obidva výroky napadnuté odvolaním sú v rozpore s doterajšou rozhodovacou

praxou, pričom ale na žiadne konkrétne rozhodnutia v obdobných veciach matka nepoukázala.
Nesúhlasí ani s namietanou účelnosťou trov právneho zastúpenia, keďže účastníka nie je možné
sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta
s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Muž, ktorého otcovstvo bolo zapreté, trval na tom, aby mu bola
priznaná náhrada trov konania.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
(§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 ods. 2 písm. m) Civilného sporového poriadku), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutých výrokoch bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného
mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel
k záveru, že je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku I. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku) a v
napadnutom výroku II. potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Uznesením v spojení s dopĺňacím uznesením označenými v záhlaví napadnutým výrokom I. súd prvej
inštancie priznal mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, voči matke nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % a napadnutým výrokom II. uložil matke povinnosť zaplatiť mužovi, ktorého otcovstvo bolo
zapreté, trovy právneho zastúpenia vo výške 380,70 eur. Už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č.
k. 24CoP/178/2017-85 zo dňa 22.1.2018 odvolací súd uviedol, že v zmysle ustanovenia § 58 Civilného

mimosporového poriadku súd rozhoduje v meritórnom rozhodnutí aj o nároku, aj o výške v jednom
rozhodnutí. Ak súd rozhodne, že niektorému z účastníkov priznáva nárok na náhradu trov konania a v
akom rozsahu, výrok o náhrade trov konania znie na uloženie povinnosti jednému z účastníkov nahradiť
trovy konania druhému účastníkovi, resp. ostatným účastníkom. Rozhodnutie súdu o uložení povinnosti
zaplatiť náhradu trov konania v konkrétnej výške totiž v sebe subsumuje aj rozhodnutie o nároku na

náhradu trov konania a aj rozhodnutie o výške trov konania. Pochybil preto súd prvej inštancie, keď
výrokom I. uznesenia rozhodol o nároku na náhradu trov konania muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté,
voči matke, keďže nebol dôvod na vydanie takéhoto rozhodnutia.

10. Ďalej sa odvolací súd zaoberal opodstatnenosťou nároku muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté, na

náhradu trov konania v sume 380,70 eur. Matka, ktorá podala odvolanie, nesúhlasila so záverom súdu
prvejinštancie,žepriznanienáhradytrovkonaniamužovi,ktoréhootcovstvobolozapreté,jespravodlivé,
majúc za to, že výklad pojmu spravodlivosti súdom prvej inštancie je nesprávny. Tiež matka namietala,že ustanovenie § 53 Civilného mimosporového poriadku je vo vzťahu k ustanoveniu § 55 Civilného
mimosporového poriadku špeciálnym, a preto sa musí použiť toto ustanovenie.

11. Konania vedené podľa Civilného mimosporového poriadku sa podstatným spôsobom líšia od
sporových konaní vedených podľa Civilného sporového poriadku. Sporové konanie plní reparačnú
funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už jestvujúceho sporu o právo, t. j. konkrétneho
právnehokonfliktu.Naprotitomumimosporovékonanieplnífunkciupreventívnu,pričomjehocieľomje(v
spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely

medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen v spôsobe začatia konania, v postavení účastníkov, v
odlišných možnostiach dispozície konaním, v aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke
náhrady trov konania. Rozdiel od sporového konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou
úspechu vo veci, v mimosporových konaniach primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len
z ustanovení § 53 až § 55 Civilného mimosporového poriadku.

12. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov,
v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania
podľa zásady úspechu v konaní (§ 53 Civilného mimosporového poriadku). Druhou výnimkou je tzv.
separácia nákladov (§ 54 Civilného mimosporového poriadku), kedy môže súd rozhodnúť o povinnosti

účastníka nahradiť trovy konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec vznikli (napr. v dôsledku
neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.). Pri rozhodovaní o separátnych trovách
však nemožno prihliadať k úspechu v konaní, ani k zavineniu zastavenia konania, nakoľko náhradu
(separátnych) trov konania môže znášať aj ten účastník, ktorý mal v konaní úspech (§ 53 Civilného
mimosporového poriadku), pokiaľ druhému účastníkovi spôsobil vznik trov porušením (úmyselne alebo

z nedbanlivosti) svojich procesných povinností. Treťou a poslednou výnimkou je možnosť súdu priznať
náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 Civilného
mimosporového poriadku). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu
trov konania priznať, preto materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže
súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň zdôrazniť, že pre aplikáciu

ustanovenia § 55 Civilného mimosporového poriadku nie je nevyhnutným predpokladom úspech v
konaní. Nenáležitá je tak odvolacia námietka matky, že ustanovenie § 53 Civilného mimosporového
poriadku je špeciálnym k ustanoveniu § 55 Civilného mimosporového poriadku, keďže obe ustanovenia
sú výnimkou z generálnej klauzule formulovanej v ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku.

13. Aplikácia ustanovenia § 55 Civilného mimosporového poriadku prichádza do úvahy za predpokladu,
že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Ak teda súd vyhodnotí, že je s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé, v tom prípade môže súd priznať nárok na náhradu trov konania v akomkoľvek
konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, t. j. nielen v konaniach vymedzených v ustanovení §
53 Civilného mimosporového poriadku. Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu

spravodlivé, možno prihliadať napr. k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých
účastníkov, tiež na okolnosti, ktoré predchádzali konaniu, na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva
na súde, celkový postoj účastníkov v priebehu konania a pod.. Súd tiež pri aplikácii tohto ustanovenia
môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť. Je preto potrebné, aby
skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu pre priznanie náhrady trov konania, ak je to s

ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa
ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.

14. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky o nesprávnom výklade
pojmu spravodlivosť súdom prvej inštancie, nie je dôvodné. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej

inštancie,žeokolnostidanéhoprípaduodôvodňujúaplikáciuustanovenia§55Civilnéhomimosporového
poriadku a priznanie náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. Odvolací súd
sa stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie uložil matke povinnosť zaplatiť mužovi, ktorého
otcovstvo bolo zapreté, trovy konania (odsek 16. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie) a v plnom
rozsahu na ne odkazuje. Odvolací súd dopĺňa, že z konania o zapretie otcovstva vyplýva, že matka

porušila ustanovenie § 18 Zákona o rodine, a to pokiaľ ide o jej povinnosť byť v manželstve verná,
dôsledkom čoho bolo práve toto konanie o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu. Odvolací súd v
tejto súvislosti musel prihliadnuť na správanie sa matky voči mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté
a na porušenie tohto zákonného ustanovenia, preto nemôže byť na ťarchu muža, ktorého otcovstvobolo zapreté, aby si v tomto prípade platil trovy konania, ktoré mu vznikli, sám. Vznik tohto konania
zavinila matka manželskou neverou, teda konala v rozpore s ustanovením § 18 Zákona o rodine. Pokiaľ
matka v odvolaní poukazovala na priebeh konania o rozvod manželstva, resp. jeho dĺžku, ktorá mala

byť zavinená práve konaním muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté, odvolací súd uvádza, že udalosti
spred podania návrhu opisované matkou sú irelevantné pre posúdenie úspešnosti jej odvolania ohľadom
trov konania. Rovnako nemôže byť na ťarchu muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté, že v konaní o
rozvod manželstva využíval procesnoprávne prostriedky, ktoré mu zákon dovoľuje. Práve konaním
matky vznikli mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, trovy konania zbytočne a bez jeho zavinenia. Na

základe uvedených okolností bolo možné ustáliť, že sa jedná o také výnimočné okolnosti prípadu, ktoré
umožňovali dospieť k záveru o možnosti priznania náhrady trov konania mužovi, ktorého otcovstvo bolo
zapreté, voči matke.

15. Napokon matka v odvolaní namietala neúčelnosť priznaných trov, keď náklady muža, ktorého
otcovstvo bola zapreté, na právne zastúpenie považovala za neefektívne vynaložené.

16. Inštitút procesného zastúpenia je esenciálnou súčasťou civilného sporového i mimosporového
konania. Právo účastníka konania zvoliť si zástupcu je vo všeobecnosti neodňateľné. Rovnako právo
na právnu pomoc v konaní pred súdmi musí byť ale zaručené nielen právne ale aj fakticky. Súčasťou
základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Účelnosť

možno objektívne konštatovať v prípade, ak by bol výdavok pri sledovaní legitímneho procesného cieľa
vynaloženýibavnevyhnutnom avšeobecneakceptovateľnomrozsahu.Vzhľadomnaústavnezaručené
právonaprávnupomocniejemožnéprostredníctvomtermínuneúčelnevynaloženýchnákladovkonania
popierať právo ktoréhokoľvek účastníka na zastúpenie advokátom v konaní a z hľadiska ostatných
účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada

nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Preto ani
táto odvolacia námietka matky o neúčelnosti trov konania, ktoré vznikli mužovi, ktorého otcovstvo bolo
zapreté, z dôvodu, že si zvolil na zastupovanie advokáta, nie je náležitá.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s

dopĺňacím uznesením v napadnutom výroku I. o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku zrušil, keďže neexistovali dôvody, pre ktoré bolo
vydané a v napadnutom výroku II. o povinnosti matky zaplatiť náhradu trov konania mužovi, ktorého
otcovstvo bolo zapreté, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).