Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Ca/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117249799
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117249799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu T.. L. Y.H., B..

XX. XX. XXXX, W. XX, XXX XX X., zast. advokátkou Mgr. Silviou Moravčíkovou, Mikulášska 29, 811 01
Bratislava proti žalovanému ST. NICOLAUS a.s., 1. mája 113, 031 28 Liptovský Mikuláš, IČO: 31563066,
zast. G. Lehnert, k.s., so sídlom Budova Orbis, Rajská ul. 7, 811 08 Bratislava, IČO: 31347762, o zákaz
porušovania a ohrozovania autorského práva a na poskytnutie primeraného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu, v ktorej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek
používania označenia „frndžalica“ a to tak samostatne alebo v akýchkoľvek spojeniach a zaplatiť za
závažnú ujmu nemajetkovej povahy primerané zadosťučinenie vo výške 10 000,-- Eur, z a m i e t a .

Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24. 11.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať
sa akéhokoľvek používania označenia „frndžalica“ a to tak samostatne alebo v akýchkoľvek spojeniach
a zaplatenia primeraného zadosťučinenia vo výške 10 000,-- Eur v zmysle ustanovení § 18 Autorského
zákona a § 58 Autorského zákona v súvislosti so znením § 442a ods. 1 O. z.

2. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán, písomnými vyjadreniami strán, výpisom
z registra ochranných známok, titulnou stranou literárneho diela žalobcu „Pacho, hybský zbojník,“
scenára k filmu „Pacho, hybský zbojník,“ obalom DVD, korešpondenciou strán, výsledkom hľadania
slova frndžalica na internetovej stránke, poviedkou „Vykopali ženu,“ uverejnenou 01. 07. 1985 v
časopise Slovenské pohľady, článkom „Tajomstvo vo fľaši: Viete čím sa opíjate?“ zo dňa 27. 02.2012

na internetovej stránku Plus 7 dní, časťou výtlačku Historického slovníka slovenského jazyka autor
Majtán a kolektív z roku 2000, slovníkom Slovensko-Česko-Latisko-Memecko-Uhorským autor Bernolák
1825, Slovníkom súčasného slovenského jazyka autor Buzássyová a kolektív rok 2006, definíciou
slov slivovica a frndžať na internetovej stránke Slovenskej akadémie vied, časťou literárneho časopisu
Slovenské pohľady zo dňa 01. 07. 1885, kópiou časti Krátkeho slovníka slovenského jazdy Slovenskej
akadémie vied Bratislava 1997, stránkou Wikipédia ohľadom žalobcu, Martina Ťapáka, vybranými
stranami diela Kott: Česko-Německý slovník zvláště gramaticko-fraseologický, diel 6., vydavateľstvo

Praha 1890, rôznymi článkami z médií a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu tento je autorom námetu a scenára audiovizuálneho diela - celovečerného
hraného filmu „Pacho, hybský zbojník“ ako aj autorom rovnomenného literárneho diela - poviedky, ktorábola predlohou filmového spracovania. Kľúčovým slovom audiovizuálneho diela je žalobcom vytvorený
názov mocnej zázračnej pálenky - frndžalice, ktoré sa nenachádza v žiadnom slovníku slovenského
jazyka. Jedná sa o jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti žalobcu, a preto je aj predmetom

autorskoprávnej ochrany v zmysle Autorského zákona. Podľa Autorského zákona je predmetom ochrany
autorského práva aj časť diela - názov diela a meno postavy, ak spĺňajú podmienky jedinečnosti ako
výsledok tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľný zmyslami. Autorskoprávnu ochranu požívajú aj
autorom vytvorené názvy, v danom prípade názov zázračného mocného nápoja. Predmet autorského
práva možno použiť iba so súhlasom autora, za čo má autor právo na odmenu. Autor má právo

na nedotknuteľnosť svojho diela vrátane jeho časti, najmä pred akýmkoveľk nakladaním so svojím
dielom. Žalovaný porušil žalobcove autorské práve, keď bez jeho súhlasu zvolil názov „frndžalica“ ako
svoju ochrannú známku so zámerom ju použiť na označenie vlastných produktov - liehovín. Týmto
mu spôsobil závažnú ujmu nemajetkovej povahy. Z uvedených dôvodov sa domáhal, okrem uloženia
povinnosti zdržať sa akéhokoľvek používania označenia pojmu „frndžalice“, aj náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch v zmysle § 442a ods. 1 O. z. Žalobca poukázal na to, že film „Pacho, hybský zbojník“

od uvedenia do kín a televízie v roku 1976 až dosiaľ je legendou a najúspešnejšou filmovou komédiou a
patrí do klenotnice nášho kultúrneho dedičstva. Túto popularitu diela žalovaný mienil využiť na vlastné
komerčné účely.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že na scenári k filmu „Pacho, hybský zbojník“ sa podieľal

svojou tvorivou činnosťou aj pán T. Ť. ako spoluautor, ktorý je uvedený aj na obale DVD nosiča
s predmetným filmovým dielom. Žalobca je len spoluautorom tohto scenára. Poprel, že by slovo
„frndžalica“ obsiahnuté v audiovizuálnom spracovaní bolo jedinečným výsledkom tvorivej duševnej
činnosti žalobcu, a teda predmetom ochrany autorského práva. Výraz „frndžalica“ je vytvorený len
pridaním prípony „ica“ k minulému času frndžať, ktoré je súčasťou spisovného slovenského jazyka.

Priponou „ica“ sa v sektore liehovín rozlišujú pravé destiláty od ostatných liehovín. Poukázal na Slowár
Slowenskí-Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí Bernoláka z roku 1825 k definícii slova slivovica, keď táto
prípona sa používala v názvoch liehovín už v 19. storočí. Slovo frndžať znamenajúce prudko, rýchlo sa
pohybovať, letieť a pritom vydávať svištiaci zvuk, obsahuje aj Slovník súčasného slovenského jazyka z
roku 2006. Jedná sa o expresívno-citovo zafarbené slovo používané v literárnych dielach mnohými inými

autormi (Tajovský, Timrava, Kukučín, Nádaši-Jégé, Šikula, Saniga). Spojenie slova frndžať a prípony
„ica“ nevykazuje znaky jedinečnosti a nemožno ho tak považovať za autorské dielo. Názov pálenky
„frndžalica“ nevytvoril žalobca. Už v poviedke z roku 1885 publikovanej v literárnom časopise Slovenské
pohľady „Vykopali ženu“ bol použitý tento výraz vo význame liehovina - pálenka. Žalobca potom prevzal
toto už existujúce slovo a použil ho v scenári k filmu.

Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky podal dňa
17. 05. 2013 prihlášku slovnej ochrany známky „frndžalica“ pre tovar - liehovinu, nemohol z uvedených
dôvodov zasiahnuť do autorských práv žalobcu ani iných osôb. Z týchto dôvodov sa ani nemôže
dožadovať od neho náhrady nemajetkovej ujmy. Pre jej priznanie musia byť splnené predpoklady
upravené v zákona 618/2003 Z. z. v § 56 ods. 1 písm. f) v znení účinnom do 31. 10. 2013 v spojení

s ustanovením § 442a O. z., a to najmä existencia závažnej ujmy nemajetkovej povahy v príčinnej
súvislosti s porušením alebo ohrozením autorského práva. V tomto smere poukázal aj na rozsudky
Najvyššieho súdu SR. 1Co/23/1997 a 3Cdo/77/2007.
Voči tomuto nároku vzniesol námietku premlčania, keď premlčacia lehota mala začať plynúť podľa § 101
O. z. odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, t. j. po podaní prihlášky ochrannej známky na Úrade

priemyselného vlastníctva SR Od tej doby uplynulo viac ako 4 roky do podania žaloby na súd. Ďalej
uviedol, že napriek tomu, že je majiteľom slovnej ochrannej známky „frndžalica,“ liehovinu pod takýmto
názvom nevyrába, ani neuvádza na trh. Tvrdenie, že neoprávnene využíva na vlastné komerčné účely
popularitu audiovizuálneho diela žalobcu, nezodpovedá potom skutočnosti.
Vo vzťahu k vecnej aktívnej legitimácii žalobcu uviedol, že k vytvoreniu literárnej poviedky došlo v roku

1974 ako aj k napísaniu scenára. Film vyrobila Slovenská filmová tvorba v roku 1975 a uviedla v roku
1976. Pre posúdenie, či sa jedná u názvu „frndžalica“ o autorské dielo, je potrebné použiť ustanovenie
§ 2 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb účinného v tej dobe. Podľa § 6 citovaného zákona autorské práva k
filmovému dielu vykonáva výrobca, t.j. Slovenská filmová tvorba Bratislava, ktorej práva boli následne
prevedené na Slovenský filmový ústav v roku 1991.

Pokiaľ žalovaný podal prihlášku slovnej ochrannej známky na Úrade priemyselného vlastníctva SR 17.
05. 2013, k tomuto dátumu malo dôjsť k zásahu do autorských práv žalobcu. Preto je potrebné nároky
z tohto údajného zásahu posudzovať podľa zákona 618/2003 Z. z. Aj v súvislosti so znením § 57 ods.
2 citovaného zákona je daná vecná aktívna legitimácia výrobcu filmového diela, nie žalobcu.6. Žalobca k námietke vecnej aktívnej legitimácie uviedol, že skutočnosť, že udelil Československej
filmovej tvorbe výhradný súhlas na sfilmovanie svojho diela, znamená len, že nie je oprávnený poskytnúť

svoj scenár inej osobe za účelom ďalšieho sfilmovania. Stále mu však zostali ostatné nároky vyplývajúce
z autorského práva vo vzťahu k spracovaniu diela inou formou ako napríklad komerčného využitia.
Komerčné využitie postáv alebo iných častí diel, t. j. tzv. práva merchandisingu, patrí medzi osobitné
práva, ku ktorým je vždy potrebný osobitný súhlas autora. Žalobca nedal organizácii vyrábajúcej film
súhlas k tomuto spôsobu použitia diela, a preto je oprávneným nositeľom autorských práv a aktívne

legitimovaným v spore.
Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania táto je nedôvodná., vzhľadom k tomu, že porušenie a
ohrozenie jeho autorského práva stále trvá, keďže ochranná známka je stále platne zapísaná až do 17.
05. 2023.
Trval na tom, že je jediným autorom scenára k filmu. T. Ť. bol výlučne autorom réžie. Jeho označenie
ako spoluautora scenára na DVD je chybné. Poukázal na titulnú stranu scenára ako aj titulky k filmu,

tiež informácie z Wikipédie.
Vo vzťahu k autorstvu k slovu „frndžalica“ o tom, že by sa tento názov ako názov pálenky v 19. storočí
používal, nemal žalobca pri vytváraní diela žiadnu vedomosť. Ak sa aj v minulosti pred vytvorením
žalobcovho diela takýto nápoj označoval, muselo ísť o veľmi zriedkavý ojedinelý výraz, inak by sa toto
slovo zaradilo so Slovníka slovenského jazyka, ktorého obsahom sú aj archaické slová. Tento výraz sa

nenachádza ani v stručnom Etymologickom slovníku slovenčiny vydavateľstva SAV autor PhDr. Ľubor
Králik, CSc. Žalobca nepoužil „frndžalicu“ na označenie obyčajného nápoja ale ako názov zázračnej
pálenky, ktorá vybuchuje ako pušný prach a ochraňuje zbojnícku družinu. Ide o originálne spojenie
žalobcovej fantázie a využitie tohto zázračného nápoja, o celý jedinečný kontext a všetky súvislosti
žalobcom dômyselne vytvorenej hlavnej postavy zbojníka Pacha so zázračnou „frndžalicou.“ O tom, že

žalovaný zapísanú ochrannú známku nevyužíval, pri koncipovaní výzvy nemal vedomosť.

7. K námietke žalovaného, či možno poskytnúť autorskoprávnu ochranu názvu, poukázal na to, že treba
vychádzať z trojstupňového testu, kedy je treba skúmať:
1. Do akej miery bol v minulosti tento výraz používaný.

2. Aký mal autor priestor na tvorivú voľnosť.
3. Aká je pravdepodobnosť, že by k rovnakému výsledku dospeli aj iné osoby.

8. Predmetom sporu boli nároky žalobcu z titulu tvrdeného porušenia jeho autorského práva vyplývajúce
z Autorského zákona.

9. V konaní nebolo sporné, že žalobca je autor (resp. spoluautor) scenára k filmu „Pacho, hybský
zbojník,“ v ktorom kľúčovú rolu hrá pálenka nazvaná „frndžalica,“

10. Spornou bola otázka, či je označenie „frndžalica“ jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti

žalobcu, a teda predmetom autorskoprávnej ochrany.
V čase vytvorenia tohto diela, t. j. v roku 1974, bola ochrana autorského práva upravená zákonom č.
35/1965 Zb.

11. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona predmetom autorského práva sú literárne, vedecké a umelecké

diela, ktoré sú výsledkom tvorivej činnosti autora, pričom v zmysle § 7 autorské právo na dielo, ktoré
vzniklo tvorivou činnosťou niekoľkých autorov ako dielo jediné, patrí všetkým spoluautorom spoločne
a nedielne.

12. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za relevantné sa zaoberať otázkou, či žalobca bol jediným

autorom scenára alebo spoluautorom.

13. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona autor má právo
a) na ochranu svojho autorstva, najmä na nedotknuteľnosť svojho diela, a ak dielo používa iná osoba,
aby sa tak dialo spôsobom neznižujúcim hodnotu diela,

b) s dielom nakladať, najmä rozhodnúť o jeho uverejnení a udieľať privolenie na jeho použitie,
c) na odmenu za tvorivú prácu (§ 13).
(2) Právo na ochranu autorstva je neprevediteľné.14. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona autor môže prevádzať len právo dielo použiť.

15. Žalobca potvrdil, že previedol na Slovenský filmový ústav oprávnenie na použitie jeho diela ako

audiovizuálneho , nie na iný účel. Opak nebol preukázaný. Využitie obchodného potenciálu postáv
(alebo iných súčastí audiovizuálnych diel) predstavuje spôsob použitia, ktorý nie je v Autorskom zákone
výslovneuvedený.Merchandisingznamenávyužívaniepostáv(inýchčastídiela)kukomerčnýmúčelom,
a preto mal súd za to, že bola daná vecná aktívna legitimácia na strane žalobcu domáhať sa autorských
práv z tohto titulu.

16. Ďalej sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania nároku vo vzťahu k nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy.

17. K porušeniu autorského práva malo dôjsť podaním prihlášky názvu „frndžalica“ do registra
obchodných známok žalovaným, t. j. za účinnosti Autorského zákona č. 618/2003 Z. z.

18. Žaloba bola podaná dňa 24. 11. 2017, t. j. za účinnosti Autorského zákona č. 185/2015 Z. z.
Podľa § 190 ods. 1 zákona 185/2015 - prechodných ustanovení utanoveniami tohto zákona sa spravujú
ajprávnevzťahy,ktorévzniklipred1.januárom2016,pričomvzniktýchtovzťahovvrátanenárokovznich
vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú

podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.

19. Súd potom posudzoval vznik nárokov žalobcu podľa Autorského zákona 618/2003 Z. z.

20. Podľa § 56 ods. 1 písm. c) citovaného zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo

alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä zákazu neoprávneného zásahu
do svojho práva, a to aj proti osobe, ktorá sa nepriamo podieľa na neoprávnenom zásahu do tohto práva
vrátane zákazu zásahu podľa § 59 a 60,
f) náhrady ujmy podľa osobitného predpisu, (Občiansky zákonník).

21.AjkeďažAutorskýzákonč.185/2015Z.z.vosvojom§4výslovneuvádza,žepredmetomautorského
práva je aj časť diela, názov diela a meno postavy, ak spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 citovaného
zákona (t. j. sú jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami) a
predchádzajúce právne úpravy takúto výslovnú definíciu predmetu ochrany neobsahovali, je nesporné,
že podstatné pre posúdenie otázky, či sa jedná o predmet spôsobilý autorskoprávnej ochrany, je otázka,

či dielo, ktoré možno pojmovo vymedziť ako statok, ktorého podstatu tvorí konkrétny duševný obsah
vyjadrený v objektívnej forme, predstavuje jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti.

22. Od 01. 07. 2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý zaviedol do procesného práva
právny inštitút prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany naviazaný na zásadu

koncentrácie konania. Táto vyžaduje, aby strany sporu vykonali procesné úkony v určitej fáze konania,
pričom omeškané procesné úkony môžu byť považované súdom za neúčinné a na tieto neprihliadne.
Procesné úkony predstavujú nielen skutkové tvrdenia strán, prípadne popretie skutkových tvrdení
protistrán, ale aj návrhy na vykonanie dôkazov.

23. Vo vzťahu k prvému žalobnému petitu sa stala sporná medzi stranami otázka, či označenie
„frndžalica“ pre nápoj obsiahnutý v scenári „Pacho, hybský zbojník“ je autorským dielom.

24. Až na pojednávaní dňa 31. 10. 2018 zástupca žalovaného spochybnil, že slovo „frndžalica“ vôbec
bolopoužitévscenárikfilmu„Pacho,hybskýzbojník,“.Ktejtoprocesnejobranesúdneprihliadolvzmysle

sudcovskej koncentrácie upravenej v § 153 ods. 2 CSP, podľa ktorej na prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, súd nemusí prihliadať. Túto skutočnosť žalobca
nenamietal od doručenia žaloby, t. j. odo dňa 28. 02. 2018

25.Žalovanýpredložildôkazyotom,ženázov„frndžalica“bolpoužívanýdávnopredvytvorenímscenára

filmu, t. j. pred rokom 1975 a to už v roku 1885 v literárnej tvorbe publikovanej v Slovenských pohľadoch
(č. l. 56 spisu), pričom o tom, že sa nejednalo o ojedinelý lokálny výraz, svedčí aj jeho zaradenie do
Česko-Německého slovníka z roku 1890 (č. l. 134 pv). Obdobné názvy pre nápoj (tzv. domácu pálenku)
bol používaný vo viacerých regiónoch na území Slovenska, ako dôkaz žalovaný doložil rozhovor svedkyňou, vysokoškolskou pedagogičkou, etnologičkou W. B. (č. l. 131 spisu, frndžalička, frndžinka,
frndžula, frndža - článok Plus 7 dní 06. 06. 2018).

26. Nebolo sporné, že názov pre tento nápoj vznikol spojením používaného expresívneho výrazu frndžať
- v zmysle rýchlo sa pohybovať, pri tom vydávať svištiaci zvuk (č. l. 116 spisu zo slovníka slovenského
jazyka) a prípony „ica,“ ktorou sa vyznačujú názvy liehových nápojov z ovocia.

27. Ako už bolo uvedené, autorským dielom je dielo, ktoré predstavuje jedinečný výsledok tvorivej

duševnej činnosti, pričom takéto posúdenie je právnou otázkou. Jedinečnosť výsledku tvorivej duševnej
činnosti nemožno zamieňať s popularitou celého diela, na ktorej sa podieľali aj iné zložky (herecké
výkony, réžia, hudba, kamera a podobne). Podľa názoru súdu spojenie významu slovesa frndžať s
príponou „ica“, nepredstavuje tvorivú duševnú činnosť. O tom, že k rovnakému výsledku dospeli aj iné
osoby a to aj pred vypracovaním scenára k filmu, aj po ňom, svedčia pripojené listinné dôkazy zo strany
žalovaného.

28. Pokiaľ žalobca poukazoval na neexistenciu takéhoto slova v súčasných slovníkoch slovenského
jazyka a to ani u archaických slov, táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje, že toto slovo nebolo
používané pred rokom 1974.

29. Súd potom konštatoval, že použitie tohto slova ako názvu pre čarovný nápoj v scenári k filmu „Pacho,
hybskýzbojník“niejedielomvzmysleAutorskéhozákona,t.j.niejevýsledkomduševnejtvorivejčinnosti
žalobcu a to ani samotné, ani v spojitosti s jeho úlohou v tomto filme. Ako také potom nemôže požívať
autorskoprávnu ochranu.

30. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol, keď žalobný nárok pod bodom 2 z titulu
náhrady nemajetkovej ujmy súd zamietol nielen z dôvodu nepreukázania základu nároku, t. j. zásahu
do autorského práva žalobcu ale aj z dôvodu premlčania nároku.

31. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že tento nárok nemôže byť premlčaný vo všeobecnej 3-ročnej

premlčacej dobe v zmysle § 101 O. z. Jedná sa o majetkové právo, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle
§ 100 ods. 2 O. z., pričom toto právo sa mohlo vykonať prvý raz po tvrdenom zásahu, t. j. po podaní
prihlášky na zápis ochrannej známky. Pokiaľ by aj neoprávnený zásah trval, mal by žalobca možnosť
podať žalobu ohľadom iných spôsobov ochrany svojich práv, nie však práva nároku na nemajetkovú
ujmu, ktorý nárok bol už premlčaný. Takýto výklad je v súlade aj so zásadou právnej istoty.

32. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255
ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť

podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).