Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoCsp/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118330465
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:6118330465.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a
členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v spore žalobcu: žalobcu: KRUK
Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Česká republika, Hradec Králové,
Československé armády 954/7, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o.,
IČO: 36 715 352, so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, proti žalovanej: N. P., nar. XX.X.XXXX, bytom

C. č. XXX, zastúpenej: Centrum správnej pomoci Galanta, IČO: 51 412 802, so sídlom Galanta, Staničná
1702/10, o zaplatenie 568,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 17Csp/202/2018-97 zo dňa 12. mája 2020 - vyhovujúci výrok a výrok o náhrade trov
konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (prvý v poradí) a vo
výroku o náhrade trov konania (tretí v poradí) r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
318,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17. 12. 2016 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok v poradí), vo zvyšnej časti žalobu
zamietol (druhý výrok v poradí), žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 11,98

%, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP (tretí výrok v poradí).

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím a citáciou § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 písm. f),§ 11 ods.1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods.
1, 2, § 101, § 103 ods. 1, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného k 17.12.2016, s
poukazom aj na procesné ustanovenia § 150, § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vecne
argumentoval tým, že žaloba je podaná čiastočne dôvodne. Žalovaný uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ,
preto sa pri posúdení veci postupuje podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka
účinných k 31.10.2014. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o., žalovanému poskytla spotrebiteľský úver
v sume 1.060,- Eur. Celkové náklady podľa § 2 písm. g/ zákona sú tvorené súčtom úroku a poplatku

za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 24,20 % p.a. zo sumy úveru, t. j.
164,47 Eura a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 185,53 Eur. Celkové náklady na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 66,90 %. Celková čiastka
podľa § 2 písm. h/ zákona, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť Providentu na základe zmluvy, je tvorená
súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a
včasného plnenia dlhu, predstavuje sumu 1.410,- Eur. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na

úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 44,06 %. Žalovaný je povinný dlžnú sumu splatiť v
60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú 23,50Eur a posledná 23,50 Eur. Úver sa za podmienok podľa zmluvy poskytol na dobu 60 týždňov a termín
splatností poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa
po dni uzavretia zmluvy. Konštatoval, že zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne

a bez poplatkov, keď v nej absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písmena f) zákona. Žalovaný je povinný
žalobcovi vrátiť pôžičku len v takej výške v akej výške mu právny predchodca žalobcu poskytol, t. j.
1.060,- Eur po zohľadnení vykonaných úhrad. Žalobca uviedol, že žalovaný uhradil celkovo 492,- Eur
(žalovaný túto skutočnosť nenamietal a nespochybnil, preto ju okresný súd považoval za nespornú)
a teda žalovaný je povinný uhradiť ešte 568,- Eur. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

je nutné chápať ako konkrétny dátum splatnosti úveru tak, aby okamžite bolo jasné, zrozumiteľné a
zreteľné, v ktorý deň dôjde k splateniu celého úveru. Nie je možné, aby sa k tomuto dátumu dalo
dostať zložitými výpočtami. Význam slova „termín” v Slovníku slovenského jazyka je „presné časové
vymedzenie, určené pre nejaký úkon, pre splnenie alebo dosiahnutie niečoho“. Vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania nebolo možné žalobcovi priznať žalovanú sumu v plnej výške. Žalobca dlh
nezosplatnil, preto okresný súd pri posúdení premlčania postupoval podľa § 103 veta prvá Občianskeho

zákonníka. V prejednávanom prípade sa jednotlivé splátky premlčujú samostatne vo všeobecnej 3-
ročnej premlčacej dobe. Ak splatenie dlhu bolo dohodnuté v 60 splátkach, potom s poukazom na znenie
§ 122 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka boli splátky splatné nasledovne: splátka č. 1 dňa 20.11.2014,
splátka č. 2 dňa 27.11.2014; splátka č. 3 dňa 4.12.2014; splátka č. 4 dňa 11.12.2014; splátka č. 5 dňa
18.12.2014; splátka č. 6 dňa 25.12.2014 (štátny sviatok, potom sa splatnosť posúva na 29.12.2014 na

pondelok); splátka č. 7 dňa 5.1.2015; splátka č. 8 dňa 12.1.2015; splátka č. 9 dňa 19.1.2015; splátka č.
10 dňa 26.1.2015; splátka č. 11 dňa 2.2.2015; splátka č. 12 dňa 9.2.2015; splátka č. 13 dňa 16.2.2015;
splátka č. 14 dňa 23.2.2015; splátka č. 15 dňa 2.3.2015; splátka č. 16 dňa 9.3.2015; splátka č. 17
dňa 16.3.2015; splátka č. 18 dňa 23.3.2015; splátka č. 19 dňa 30.3.2015; splátka č. 20 dňa 6.4.2015
(Veľkonočný pondelok, potom sa splatnosť posúva na 7.4.2015 na utorok); splátka č. 21 dňa 14.4.2015;

splátka č. 22 dňa 21.4.2015; splátka č. 23 dňa 28.4.2015; splátka č. 24 dňa 5.5. 2015; splátka č. 25
dňa 12.5.2015; splátka č. 26 dňa 19.5.2015; splátka č. 27 dňa 26.5.2015; splátka č. 28 dňa 2.6.2015;
splátka č. 29 dňa 9.6.2015; splátka č. 30 dňa 16.6.2015; splátka č. 31 dňa 23.6.2015; splátka č. 32
dňa 30.6.2015; splátka č. 33 dňa 7.7.2015; splátka č. 34 dňa 14.7.2015; splátka č. 35 dňa 21.7.2015;
splátka č. 36 dňa 28.7. 2015; splátka č. 37 dňa 4.8.2015; splátka č. 38 dňa 11.8.2015; splátka č. 39 dňa

18.8.2015; splátka č. 40 dňa 25.8.2015; splátka č. 41 dňa 1.9.2015 (štátny sviatok, potom sa splatnosť
posúva na 2.9.2015 na stredu); splátka č. 42 dňa 9.9.2015; splátka č. 43 dňa 16.9.2015; splátka č. 44
dňa 23.9.2015; splátka č. 45 dňa 30.9.2015; splátka č. 46 dňa 7.10.2015; splátka č. 47 dňa 14.10.2015;
splátka č. 48 dňa 21.10.2015; splátka č. 49 dňa 28.10.2015; splátka č. 50 dňa 4.11.2015; splátka č.
51 dňa 11.11.2015; splátka č. 52 dňa 18.11.2015; splátka č. 53 dňa 25.11.2015; splátka č. 54 dňa

2.12.2015; splátka č. 55 dňa 9.12.2015; splátka č. 56 dňa 16.12.2015; splátka č. 57 dňa 23.12.2015;
splátka č. 58 dňa 30.12.2015; splátka č. 59 dňa 6.1.2016 (štátny sviatok, potom sa splatnosť posúva na
7.1.2016 na štvrtok); splátka č. 60 dňa 14.1.2016. Žaloba bola podaná dňa 12.9.2018, t. j. všetky splátky
splatné do 12.9.2015 (t. j. splátky č. 1 až 42) sú premlčané a nemožno ich priznať, nakoľko žalovaný
vzniesol námietku premlčania a to dňa 2.10.2018. V zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Pri

čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak.) sa úhrady žalovaného započítali na istinu a na splátky splatné od 20.11.2014.
Keďže bolo dohodnutých 60 splátok na splatenie istiny 1.060,- Eur, každá splátka mala byť zaplatená
vo výške 17,66 Eur periodických. Žalovaný je potom povinný zaplatiť splátky 43 až 60, t. j. 18 splátok po
17,66 Eura periodických, t. j. 318,- Eur. Žalovaný plnil premlčané splátky dobrovoľne, čoho dôkazom sú

jeho úhrady realizované do augusta 2015 (č. l. 8), pričom námietku premlčania vzniesol až v podanom
odpore, ktorý bol doručený dňa 2.10.2018. Námietkam ohľadne neprijateľnosti zmluvných podmienok
sa okresný súd nevenoval, keďže zmluva je považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú, v opačnom
prípade by úd nepostupoval hospodárne a účelne. Námietku žalovaného, že úver mu nebol poskytnutý,
vyvracia sám žalovaný tým, že časť úveru splatil. Navyše žalobca k žalobe pripojil dôkaz o tom, že úver

bol poskytnutý (potvrdenie o vyplatení pôžičky na č. l. 9 druhá strana). Keďže žalovaný si nesplnil svoju
povinnosť splatiť úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj úroky z omeškania postupom podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca požadoval platiť úroky z omeškania od 17.12.2016 (hoci
objektívne k omeškaniu došlo už skôr, čo je pre spotrebiteľa výhodnejšie aj vzhľadom na výšku úroku
z omeškania). Okresný súd viazaný žalobou, priznal takto uplatnené príslušenstvom s poukazom na §

216 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania tým, že nesplácal
poskytnutý úver, je povinný platiť aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, na ktorú povinnosť bol zaviazaný.
Vychádzajúc z toho, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný zaplatiť 318,- Eur istiny
a úroky z omeškania, vo zvyšku (250,- Eur s príslušenstvom) okresný súd žalobu zamietol.3. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Žalobca sa svojou žalobou domáhal pôvodne zaplatenia sumy 568,- Eur istiny, v časti o

zaplatenie sumy 318,- Eur istiny bola žaloba dôvodná a v tejto časti okresný súd žalobe vyhovel.
Žalobca bol úspešný v časti 55,99 % (318/568 x 100) a žalovaný v časti 44,01 %. Žalobcovi prináleží po
pomernom rozdelení náhrada trov konania v sume rozdielu úspechu a neúspechu, t. j. vo výške 11,98
% uplatnených trov.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná výlučne I. a III. výroku, ktorým sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. a), b), d),
e), f), g), h) Civilného sporového poriadku. Argumentovala tým, že napadnutý rozsudok je zmätočný
a nepreskúmateľný, je v rozpore s princípmi. Už v odpore tvrdila, že úver vo výške 1.060,- Eur jej
nebol poskytnutý, pretože si zrazil poplatok za službu, ktorú súdy Slovenskej republiky vyhodnotili ako
neprijateľnú podmienku. Dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, ktorý neosvedčil poskytnutie úveru

1.060,- Eur. Okresný súd bol povinný vykonať dôkaz výpis z úverového účtu, ak mal pochybnosti
o rozdielnych tvrdeniach strán sporu. Na pojednávaní dňa 4.4.2019 zástupkyňa uviedla, že žalobca
nemôže vyporiadať tento úver, lebo úver nikdy zosplatnený. Nikdy nedostala žiadnu upomienku od
spoločnosti Provident Financial, s.r.o. ani oznámenie o zosplatnení úveru. Pretože úver nebol platne
zosplatnený v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách (poukázala na rozhodnutie sp. zn. 4 Obo 210/01),

je postúpenie pohľadávky neplatné a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v prejednávanej veci,
pričom súd z úradnej povinnosti skúma vecnú legitimáciu strán sporu. Žalobca jej nikdy neposlal
postúpenie pohľadávky. Má za to, že úverová zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Odôvodnenie predmetného rozhodnutia zákonom stanovené podmienky nespĺňa (podľa ust. § 220
ods. 2a 3 Civilného sporového poriadku). Vytkla súdu prvej inštancie, že neuviedol všetky skutočnosti

týkajúce sa prejednávanej veci a nevyporiadal ani s neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej
zmluve. Okresný súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie 18. splátok x 17,66 Eur = 317,88 Eur pričom
v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že zmluvu považoval za bez úročnú a bez
poplatkov. Účtovanie poplatku za preberanie peňažných hotovostí za splnenie dlhu, je okrem iného
zakázané aj ustanovením § 9 ods. 10 Zákona o spotrebiteľských úveroch a súd nesprávne zistil skutkový

stav, bol povinný zmluvu posúdiť aj neprijateľné podmienky s tým, že zmluva o doplnkovej službe je
neplatná pretože súčasťou splátky mala byť táto služba POPLATOK ZA GARANTOVANÚ SLUŽBU ako
žalobca opísal v žalobe, pričom spotrebiteľ mal uzatvoriť spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
aj Zmluvu o dobrovoľnej službe zabezpečení splátok úveru/ Zmluva o zabezpečení splátok úveru je
dobrovoľnou doplnkovou službou v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok

klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v
inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa (viď. Článok 1.1
zmluvy o zabezpečení splátok úveru). Za túto službu sa klient mal zaviazať uhradiť sumu, ktorá bola
priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu.
Ide o službu, ktorú si spotrebiteľ neobjednal a nie je povinný ju zaplatiť s poukazom na Občiansky

zákonník ust. § 53 ods. 8 a ktorá podmienka bola predformulovaná a neplatná zo zákona. Aj napriek
tomu, že žalobca uviedol, že sa rozhodol ku prospechu žalovaného túto čiastku neuplatňovať, bola táto
služba zahrnutá v splátke uvedenej v zmluve a nijako toto súd neodôvodnil v rozhodnutí, že podstatná
(obligatórna) náležitosť zmluvy cena zmluvy je neurčitá a nezrozumiteľná a tak odplata za úver nebola
dohodnutá určite a zrozumiteľne a najmä nebola dohodnutá v súlade so zákonom, pričom taká zmluva

je neplatná od počiatku s čím sa súd prvej inštancie nevyporiadal a tak je jeho postup nesprávny čím
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žaloby v odôvodnení napadnutého rozsudku na
strane 2 v bode 2 ako okresný súd uviedol mala byt' posledná splátka bola splatná dňa 25.12.2015,
pričom okresný súd v odôvodnení uviedol v tabuľke na strane 9 inak poradie splátok, pričom uviedol, že
po dni 25.12.2015, na ktorý mala pripadnúť posledná splátka sú uvedené i splátky s dátumom splatnosti

30.12.2015, 6.1.2016 a 14.1.2016, pričom ide o nezrozumiteľné a zmätočné odôvodnenie. Po dátume
12.9.2015 podľa odôvodnenia súdom prvej inštancie na strane 2 v bode 2 sú tak podľa okresného súdu
splatné splátky do 25.12.2015, ktorých je 15 (15 x 17,66 Eur) = 264,90 Eur a nie 18 (18 x 17,66 Eur)=
317,88 Eur. Ak okresný súd zistil, že úver nebol zosplatnený nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky.

5. Žalobca odvolanie nepodal, k podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako
vecne správny potvrdiť, keď okresný súd sa v odôvodnení rozsudku podrobne vysporiadal s každou
spornou skutočnosťou. Žalobou si uplatnil len rozdiel medzi istinou a vykonanými úhradami.6.Žalovanásavyjadrilakvyjadreniužalobcukodvolaniužalovanejauviedla,že savyjadrilakvyjadreniu
žalobcu k odvolaniu žalovanej a uviedla, úver vo výške 1.060,- Eur jej nebol poskytnutý, keďže hneď
odrátali poplatok za poskytnutie úveru vo výške 185,53 Eur. Splátky mali byt' týždenne po 32,60 Eur x

60 týždňov = 1956,- Eur. Spotrebiteľ mal vrátiť podľa celkových nákladov sumu 2.141,53 Eur. RPMN na
uvedený úver je 83,94 % p.a a RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) je 295,05 %. Dohoda o výške
úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je
právny úkon absolútne neplatný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Zmluva je sama o sebe dôkazom neplatnosti zmluvy v časti odplata. RPMN 295,05 % teda v rozpore so

zákonom. Nikdy jej neposlal postúpenie pohľadávky. Postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže nebolo splnené podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Zároveň podaním zo dňa 26.10.2020 uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní a popiera tvrdenia
protistrany podľa § 151 § Civilného sporového poriadku. Zaniknutá spoločnosť Provident Financial s.r.o.
mala postupovať pohľadávky na žalobcu, pričom išlo o neplatné postúpenie odporujúce zákonu a bez
dohodysdlžníkom,ktorépostúpenienamietaakoneplatnýprávnyúkon,spoukazomnaneplatnýprávny

úkon zosplatnenie úveru resp. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ktorý žalobca právny úkon neosvedčil
a preto nemohla byť pohľadávka platne postúpená. Žalobca vedel, že úver nebol zosplatnený, pričom
taký úver resp. pohľadávku z úveru nie je možné postúpiť. Z neplatného právneho úkonu nevznikne
právo a tak žalobcovi právo nevzniklo, pričom okresný súd nesprávne právne posúdil vec a rozsudok
je tak zmätočný a nepreskúmateľný. Spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky s ktorými

sa súd prvej inštancie nevysporiadal z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s
odplatou, ktorá bola uvedená v zmluve v rozpore s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a nebola dojednaná
podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal

rozhodnutie v napadnutom zamietajúcom výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom
viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je

dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (v poradí
prvý a tretí výrok) zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom
rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 568,- Eur

úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 568,- Eur od 17.12.2016 do zaplatenia.

9. Odvolaním strán nebol napadnutý zamietajúci v poradí druhý výrok (suma 250,- Eur, úrok z omeškania
5 % ročne zo sumy 250,- Eur od 17.12.2016 do zaplatenia), preto nadobudol právoplatnosť.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu sa stal napadnutý vyhovujúci (v poradí prvý) výrok (suma 318,-
Eur,úrokzomeškania5%ročnezosumy318,-Eurod17.12.2016dozaplatenia)a(závislý)vporadítretí
výrok o náhrade trov konania. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom
odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne ako žalobe v napadnutej časti
vyhovel s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené žalovanou v odvolaní.

11. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.12.2016 zmluvou
o postúpení pohľadávok postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanej
vrátane príslušenstva na KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., o čom bola žalovaná upovedomená
oznámením o postúpení pohľadávky. Dňa 31.10.2014 uzatvorila spoločnosť Provident Financial, s.r.o.

so žalovanou dňa 31.10.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 610643624, ktorou bol žalovanej
poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1.060,- Eur. Poskytnutie peňažných prostriedkov preukazuje
dokumentom nazvaným Potvrdenie o vyplatení pôžičky. Žalovaná uhradila splátky vo výške 492,- Eur.
Žalobou sa domáha zaplatenia istiny 568,- Eur (rozdiel 1.060,- Eur a 492,- Eur), úroku z omeškania5 % ročne zo sumy 568,- Eur od 17.12.2016 do zaplatenia. K žalobe žalobca pripojil výpis splátok a
úhrad (č.l. 8), Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 (čl. 8), predžalobnú výzvu zo dňa
24.7.2018 (na č.l. 9), potvrdenie o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere č. 610643624 (čl. 9) zo dňa 31.12.2014 (č.l. 10), Vyhlásenie ku karte Provident zo dňa 31.10.2014
(č.l. 11), podací hárok č. EPH133917226 (na č.l. 12), podací hárok č. EPH008541518 (na č.l. 13).
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 610643624 zo dňa 31.10.2014 sa spoločnosť Provident Financial,
s.r.o. zaviazala žalovanej poskytnúť spotrebiteľský úver v sume 1.060,- Eur, zároveň sa účastníci zmluvy
dohodli, že celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g/ zákona sú tvorené súčtom úroku a poplatku

za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 24,20 % p.a. zo sumy úveru, t. j.
164,47 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 185,53 Eur, celkové náklady na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 66,90 %, celková čiastka
podľa § 2 písm. h/ zákona, ktorú je zákazník povinný zaplatiť Providentu na základe zmluvy, je tvorená
súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a
včasného plnenia dlhu, predstavuje sumu 1.410,- Eur, priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na

úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 44,06 %, zákazník splatí Providentu dlžnú sumu v 60
týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 23,50 Eur
a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 23,50 Eur, úver sa za podmienok podľa zmluvy poskytuje na
dobu 60 týždňov a termín splatností poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je
siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Dňa 19.9.2018 bola žalovanej doručený platobný rozkaz

spolu s prílohami (vrátane žaloby). Dňa 25.9.2018 doručila žalovaná odpor.

12. Žalovaná v odvolaní okrem iného namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
s čím sa odvolací súd stotožnil s poukazom na nižšie uvedené.

13. Odvolací súd má za potrebné uviesť, že predmetom konania je pohľadávka, ktorej zaplatenia
sa žalobca domáha ako postupník pôvodného veriteľa (Provident Financial, s.r.o.) zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.10.2014, ktorú tento uzavrel so žalovanou, bolo preto potrebné,
aby sa v prvom rade prvoinštančný súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie, keď bolo na
žalobcovi preukázať svoju aktívnu legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv

od pôvodného veriteľa, tým skôr, že žalovaná už v podanom odpore (č.l. 24) namietala, že postúpenie
pohľadávky jej nebolo nikdy oznámené ani postupníkom ani postupcom, a že postúpenie považuje za
neplatné. Na uvedené však prvoinštančný súd rezignoval.

14. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá,

že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je
právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.

15. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý
v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu

podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti
byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Správne posúdenie otázky vecnej
legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá, že súdy si náležitým spôsobom ujasnia,
čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je právnym dôvodom nároku uplatneného
žalobou.

16. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.17. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

18. Zmena v subjektoch záväzkového právneho vzťahu predpokladá, že k

pôvodnej právnej skutočnosti, ktorou bol záväzkový vzťah založený, pristúpi následne ďalšia právna
skutočnosť. Občiansky zákonník v ustanovení § 524 upravuje takú zmenu subjektov záväzkového
vzťahu na základe dohody o postúpení pohľadávky, ktorá spočíva v zmene veriteľa. Postúpenie, resp.
cesia pohľadávky (cessio) spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným
veriteľom (postupca,cedens) a dlžníkom (debitor cessus) vstúpi nový veriteľ (postupník,cessionárius),
ktorýsúčasnepreberiepohľadávkupôvodnéhoveriteľa.Idetedaojedenzospôsobovzmenyzáväzkuna

veriteľskej strane. Túto zmenu spôsobuje vlastné rozhodnutie pôvodného veriteľa. Následky postúpenia
pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov. Postupca stráca postúpenú
pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej
oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý
nadobúda pohľadávku s príslušenstvom, nastupuje tak do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva

všetky práva postupcu. K zmene osoby veriteľa dochádza už samotným uzavretím zmluvy, ak v zmluve
o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie dlžníkovi
oznámil, príp. postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, ani súčinnosť, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho
oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky

sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a
samotné postúpenie pohľadávky uzavretím zmluvy o postúpení vplyv na právne postavenie dlžníka
nemá, dlžník je povinný splniť ten istý dlh. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však
vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu proti konkrétnemu dlžníkovi.

19. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky, alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky

preukazoval zmluvou o postúpení postupník (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo
210/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 119/2003). Neskoršia súdny prax sa odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je
oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluvy o postúpení pohľadávok bola uzavretá
v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal

postupník. Túto súdnu prax odobril aj ústavný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo
49/2008, 1 Cdo 76/2007, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/2012). Názor, že oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý (viď nález Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.9.2014). Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu,

že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov
konania).

20. V § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka je postupcovi uložená povinnosť oznámiť postúpenie
pohľadávky dlžníkovi a súčasne je riešená i situácia, keď sa táto informácia dlžníkovi nedostane.

Podľa právnej teórie oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, vyvolá postupca
zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a tiež berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že v i prípade
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným
postúpením pohľadávky k inej zmene záväzku, než v osobe veriteľa nedochádza. Na splnenie
notifikačnej povinnosti voči dlžníkovi je zásadne povinný postupca (cedent). Táto zásada vyplýva z

tej skutočnosti, že on to je, kto na cesionára prevádza zo svojho majetku pohľadávku, a že je jeho
vecou a súčasťou riadneho plnenia voči postupníkovi zabezpečiť, aby zmene osobe veriteľa zodpovedal
občianskoprávny vzťah dlžníka k novému veriteľovi. Postupca musí svoju oznamovaciu povinnosť splniť
bez zbytočného odkladu, pre ktoré oznámenie nie sú predpísané žiadne osobitné náležitosti. Až vtakomto prípade sa stáva postúpenie voči dlžníkovi účinným, čo znamená, že od tohto okamihu je dlžník
povinný svoj záväzok splniť novému veriteľovi. Ak postupca notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplní,
je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Na rozdiel od postupcu, ktorý

dlžníkovi postúpenie pohľadávky iba oznamuje bez toho, aby musel čokoľvek dokazovať, je v prípade
postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Preukázaním má zákon na mysli
predloženie písomnej zmluvy o postúpenie pohľadávky dlžníkovi. Do notifikácie môže dlžník splniť dlh s
právnymi účinkami splnenie postupcovi (pôvodnému veriteľovi). Postúpenie pohľadávky znamená trvalú
zmenuveriteľaamázanásledok,žepostúpenímprechádzanapostupníkapohľadávkaspríslušenstvom

a všetkými právami s ňou spojenými, a to v stave, v akom sa nachádzala v dobe postúpenia (t.j.
v okamžiku účinnosti zmluvy o postúpení). Na postupníka s pohľadávkou okrem iných prechádza
tiež právo na súdne uplatnenie (nárok) vrátane oprávnenia na jej vymoženie v exekučnom konaní,
ako aj práva nadobudnutú pohľadávku postúpiť ďalej inému. Skutočnosťou, s ktorou právne predpisy
spájajú prechod práva je zmluva o postúpení pohľadávky. Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia
pohľadávky je, že postupník stáva sa aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky v momente,

kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho. Notifikácia je skutočnosťou na ktorú právo viaže
vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Ak postupca nesplnil si svoju notifikačnú povinnosť, môže
postupník privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že písomnou zmluvou preukáže
dlžníkovi, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Samotná notifikácia zo strany postupníka nestačí k tomu,
aby bol dlžník povinný plniť. Do doby než je mu oznámené, či preukázané postúpenie pohľadávky,

môže preto dlžník splniť dlh postupcovi a tým privodiť zánik záväzku. Tento okamžik je rozhodujúci aj
pre uplatnenie ďalších námietok dlžníka proti pohľadávke podľa § 529 Občianskeho zákonníka (pozri
uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo/11/2012).

21. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatnenú pohľadávku preukazoval čo do

dôvodu a výšky listinami, ktoré pripojil k žalobe, súčasne že na preukázanie svojej aktívnej legitimácie
predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky/pohľadávok zo dňa 16.12.2018 z ktorého vyplýva, že
spoločnosť Provident Financial s.r.o. oznámila žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 16.12.2018 sa spoločnosť KRUK Česká a slovenská republika s.r.o. sa stala veriteľom
pohľadávky, ktorá vznikla voči žalovanej spoločnosti Provident Financial zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere číslo 610643624 zo dňa 31.10.2014 vo výške 1.027,- Eur a zo zmluvy o poskytnutí služby
KOMFORT zo dňa 31.10.2014 vo výške 436,- Eur. Žalobca pripojil podací hárok č. EPH008541518, z
ktorého vyplýva podanie zásielky RN601285637 SK dňa 30.12.2016 na doručenie žalovanej na adresu
Kajal 508. Žaloba vrátane príloh (aj kópie Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016) bola
žalovanej doručená dňa 19.9.2018. Na doručenú žalobu vrátane príloh žalovaná reagovala a okrem

toho, že spochybnila poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.060,- Eur, namietala doručenie
oznámenia o postúpení pohľadávky.

22. S ohľadom na už uvedené v odseku 13 je potrebné, aby okresný súd v prvom rade riešil otázku
aktívnej vecnej legitimácia žalobcu a aplikoval vyššie uvedené zákonné ustanovenia vychádzajúc z

obsahu listín predložených žalobcom a vyjadrenia žalovanej o popretí doručenia oznámenia postupcu
o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej
súdnejpraxe,predloženéoznámenieopostúpenípohľadávkyzodňa16.12.2016žalovanejbezďalšieho

nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní. Na
nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanej
a vo vzťahu k posudzovanej právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby
v prejednávanej veci bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení
pohľadávky žalovanej, a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do dispozičnej sféry

žalovanej (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pričom dôkazné bremeno preukázania doručenia
oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej v konaní zaťažovalo práve žalobcu, ktorý z preukázania
tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia
pohľadávky môže teda žalobca uniesť buď preukázaním doručenia oznámenia postupcu o postúpení
pohľadávky žalovanej, alebo predložením tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016,

na ktorú odkazoval už v uvedenom oznámení o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Pričom žalobca
zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 nepredložil. Odvolací súd považuje za zrejmé, že
v predmetnej veci došlo k prechodu práva zo záväzkového právneho vzťahu singulárnou sukcesiou
(postúpením pohľadávky) pred začatím sporu. Ak dospeje prvoinštančný súd k záveru, že postupcasvoju notifikačnú povinnosť nesplnil je potrebné vyriešiť či postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi
postupník (§ 526 Občianskeho zákonníka). V prípade ak aj dospeje okresný súd k záveru, že došlo k
postúpeniu pohľadávky na žalobcu je potrebné ešte zaoberať sa tým, či právo, ktoré bolo postúpené

existuje, či patrilo pôvodnému veriteľovi a či skutočne podľa platnej zmluvy prešlo a v akej výške
na žalobcu. Uvedené dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie s poukazom na obsah
Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, z ktorého vyplýva, že v súvislosti so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere č. 610643624 zo dňa 31.10.2014 sa žalobca stal veriteľom pohľadávky vo
výške 1.023,- Eur (nie 1.060,- Eur). Ak okresný súd dospeje po vykonanom dokazovaní k záveru, že

žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda že legitímne nadobudol v žalobe uplatnené práva od
pôvodného veriteľa voči žalovanej je namieste sa ďalej v konaní zaoberať dôvodnosťou uplatneného
nároku na zaplatenie žalovanej sumy.

24. Námietku žalovanej, že na danú vec je nutné aplikovať ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách (ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom), odvolací súd považuje za nedôvodnú a poukazuje na to, že aplikácia
tohto ustanovenia na danú vec je vylúčená, keďže spoločnosť Provident Financial, s.r.o., ktorá uzavrela
zmluvuospotrebiteľskomúverezodňa31.10.2014aZmluvuopostúpenípohľadávokzodňa16.12.2016

nespĺňa definíciu banky v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, na ktorú sa aplikácia
požadovaného ustanovenia § 92 ods. 8 vzťahuje.

25. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne ak zmluvu o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 31.10.2014 posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako aj
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

26. Uzavretú zmluvu o spotrebnom úvere aj odvolací súd hodnotí za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako

to uzavrel správne aj súd prvej inštancie, a nespochybnili ani strany sporu. Spoločnosť Provident
Financial, s.r.o. ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej, ktorá nekonala
v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru za podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi úverovej
zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to bez
ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka).

S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je
Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

27. Okresný súd pristúpil ku skúmaniu, či predmetná zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.10.2014
obsahuje všetky obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom z
vykonaného dokazovania uzavrel, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákonao spotrebiteľských úveroch (dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti,
preto je úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.
K uvedenému záveru odvolací súd konštatuje, že nakoľko sa žalobca domáhal iba zaplatenia rozdielu

(568,- Eur) medzi sumou 1.060,- Eur ako výškou žalovanej poskytnutého úveru a sumou tvrdených
úhrad žalovanou v celkovej výške 492,- Eur, nebolo potrebné skúmanie naplnenia náležitostí zmluvy v
zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo ich prípadná absencia by podľa § 11 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobovala bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, avšak úrok ani
poplatky v tomto spore žalované neboli.

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

29. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

30. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

31. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže
súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

32. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné, ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

33. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

34. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

35. Civilný sporový poriadok zaviedol do slovenského procesného práva ako novum právny inštitút
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 CSP). Tento inštitút je naviazaný

najmä na zásadu koncentrácie konania (§ 154 CSP). Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu
vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú
neúčinné. Účelom zmeny je urýchlenie konania, čo sa prejavuje precizovaním procesných povinností
strán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Zaviedla sa diskrečná
právomoc súdu (podľa okolností konkrétneho prípadu) neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu,

ktoré neboli urobené včas.

36. V záujme zefektívnenia dokazovania zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku pristúpil k novej
koncepcii koncentrácie konania, ktorej zmyslom je uskutočniť isté procesné úkony v určitej fáze konania,
čo zvyšuje procesnú zodpovednosť strán sporu a ich prístup k plneniu dôkaznej povinnosti. Strany

sporu musia do momentu určeného zákonom uviesť všetko (skutkové tvrdenia aj dôkazy), na čom
chcú postaviť svoj nárok, resp. poprieť nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej dobe,
túto možnosť stratia. Možnosť modifikácie predmetu dokazovania sa eliminuje len na nevyhnutné
a nepredvídateľné zmeny alebo na zmeny vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania. Naskutočnosti a dôkazy predložené a označené neskoro súd neprihliada, hľadí sa na ne akoby neboli
uplatnené. Civilný sporový poriadok rozlišuje sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania (§ 153 a § 154
CSP). Sudcovská koncentrácia sa neuplatní v sporoch s ochranou slabšej strany, okrem výnimky, ak je

spotrebiteľ v konaní zastúpený advokátom (§ 291 ods. 3 v spojení s § 296 CSP).

37. Ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného
princípu zakotveného v článku 5 CSP (súd môže v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť procesné
úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní). Vo všeobecnosti procesný úkon v zmysle

§ 153 ods. 1 CSP nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo.

38. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe (§
167 ods. 2 a 4 CSP) sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167 CSP. V zásade
platí, ak neexistujú osobitné dôvody, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na
pojednávaní nie je včasné.

39. Sudcovská a zákonná koncentrácia konania podľa ustanovení CSP v podstate vylučuje, aby strana
mohla v odvolacom konaní prednášať ďalšie návrhy, ktoré opomenula zo svojej viny predniesť pred
súdom prvej inštancie.

40. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu
spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť môže strana v závislosti od jej procesného postavenia plniť od začiatku sporu v žalobe,
vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní
pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a

vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane
sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej

normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strany. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Otázku
splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so
zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

41. Spornou medzi stranami bola výška poskytnutého úveru, keď žalobca tvrdil, že žalovanej bol
poskytnutý úver vo výške 1.060,- Eur v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to na účet predplatenej
platobnej karty, odovzdanej žalovanej do vlastník rúk na základe súhlasu zákazníka so Zmluvou o
predplatenej platobnej karte, s tým, že peňažné prostriedky boli žalovanej k dispozícii najneskôr 13. deň

podpisu zmluvy. Naopak žalovaná túto skutočnosť popierala v priebehu konania na súde prvej inštancie
(aj v podanom odvolaní), aj potom ako jej spolu so žalobou bola doručená písomnosť Potvrdenie
o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 610643624 zo dňa
30.6.2018 (na č.l. 9). Pričom žalobca na preukázanie poskytnutia úveru práve v sume 1.060,- Eur okrem
uvedenej písomnosti iný dôkaz nepredložil, hoci ho ohľadom preukázania výšky poskytnutého úveru

zaťažovalo dôkazné bremeno. Odvolací súd poukazuje na to, že záver okresného súdu v odseku 19,
v ktorom reagoval na námietku žalovanej tak, že sama žalovaná vyvrátila tvrdenie, že úver jej nebol
poskytnutý tým, že časť úveru splatila a navyše žalobca k žalobe pripojil dôkaz o tom, že úver bol
poskytnutý (potvrdenie o vyplatení pôžičky na čl. 9) je predčasný a nie je postačujúci na to, aby z neho
bolo možné uzavrieť, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovanej bol poskytnutý úver

práve vo výške 1.060,- Eur. Je nutné poukázať na to, že námietka žalovanej sa nevzťahuje na to, že
by jej úver nebol vôbec právnym predchodcom žalobcu poskytnutý, ale týka sa výšky poskytnutého
úveru. Preto nie je postačujúci záver okresného súdu, že na preukázanie poskytnutého úveru vo výške
1.060,- Eur stačí iba skutočnosť, že žalovaná časť úveru splatila, keď stále zostala spornou výška
poskytnutéhoúveru.Pokiaľideopísomnosťnačl.9Potvrdenieovyplatenípôžičkyposkytnutejazáklade

Zmluvy so spotrebiteľskom úvere č. 610643624 zo dňa 30.6.2018, okrem toho, že s jedná zrejme o
výstup z počítačového programu spoločnosti Provident Financial, s.r.o., v ktorom si viedla záznamy o
svojich zákazníkoch, uvedené konkrétne položky nie sú v predloženom dokumente čitateľné a nie je
možné z nich identifikovať aká finančná čiastka bola vyplatená žalovanej. Opätovne je nutné zdôrazniť,že dôkazné bremeno o tom, aká suma bola žalovanej zo strany Provident Financial s.r.o. skutočne
poskytnutá zaťažuje žalobcu. Zároveň dáva odvolací súd do pozornosti okresnému súdu písomnosť
Vyhlásenie ku karte Provident zo dňa 31.10.2014 (na č.l. 11), ktorou sa okresný súd vôbec nezaoberal

a teda ju nevyhodnotil z pohľadu § 191 CSP.

42. V prípade kladného záveru o tom, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu ohľadom uplatneného
nároku, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v tvrdení o výške poskytnutého úveru 1.060,- Eur resp. aj
inej, sa bude okresný (opätovne) zaoberať žalovanou vznesenou námietkou premlčania.

43.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

44. Podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

45. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy
len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na
základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre
každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne.

46. Inštitút premlčania má viesť oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje
právovzákonomstanovenýchlehotách.Zmyslomtohtoinštitútujezvýšenieistotyvprávnychvzťahocha
o aj za cenu strany vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku
ktorého súdnu vymáhateľnosť nároku možno vyvrátiť vznesením námietky premlčania. Premlčanie je

teda kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že
by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva
námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v
dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe
nezaniká, len sa oslabuje.

47. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka upravujúceho počítanie času v
občianskoprávnych vzťahoch, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti,
ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní (ods. l). Koniec lehoty
určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním, alebo číslom

zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň (ods. 2). Ak posledný deň lehoty pripadne na
sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (ods. 3).

48. V zmysle vyššie uvedeného potom je potrebné dodať, že lehoty sú časové úseky dané svojim

začiatkom a koncom. Lehota je časový úsek, ktorý je určený časovými jednotkami (deň, týždeň, mesiac,
rok). Pre začiatok počítania lehoty je rozhodný deň, od ktorého sa lehota počíta (dies a quo ), a
deň, v ktorom lehota uplynie (dies ad quem). Občiansky zákonník ustanovuje pravidlá pre právnické
počítania lehôt podľa rôznych časových jednotiek. Ak je relevantná doba vymedzená počtom dní,
začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala udalosť rozhodná

pre jej počítanie. Z uvedeného vyplýva, že deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná skutočnosť, sa
do lehoty nezapočítava, aj keby k tejto skutočnosti došlo začiatkom tohto dňa. Pre začiatok plynutia
tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti, a to i vtedy, ak by týmto dňom
bola sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak je lehota vymedzená podľa týždňov, mesiacov a rokov (čo bol
prípad práve prejednávanej veci keďže išlo o trojročnú premlčaciu dobu) platí, že začiatok lehoty je

určený tak ako pri počítaní podľa dní a koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním (pri
týždňoch) alebo číslom (pri mesiacoch a rokoch) zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť, od ktorej
začína plynúť lehota. Pokiaľ ide o začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby v ustanovení § 101
Občianskeho zákonníka je zakotvené všeobecné pravidlo, že všeobecná trojročná premlčacia doba
začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz

ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať
na súde splnenia záväzku. Začiatok plynutia premlčacej doby sa nazýva actio nata. Ten predpokladá
porušenie práva takým spôsobom, že od tohto momentu možno podať žalobu. Inak povedané, actio nata
je okamih, keď oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na splnenie záväzku, respektíveinak ho s úspechom uplatniť. Je to vlastne časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do
nároku oprávneného. Pokiaľ subjektívne právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani
premlčacia doba. V prípade záväzkového právneho vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať

(dare), začína premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku. Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý
nasleduje po dni splatnosti dlhu. Pokiaľ ide o určenie posledného dňa lehoty je potrebné dodať, že
Občiansky zákonník výslovne nerieši otázku, kedy končí lehota, ktorej uplynutím sa jednak nadobúdajú
práva, jednak strácajú práva, respektíve nastávajú nepriaznivé právne dôsledky, t. j. či začiatkom alebo
koncom posledného dňa lehoty. Z povahy veci vyplýva, že koniec lehoty tu pripadá: a) na začiatok

posledného dňa, ak sa na základe uplynutia lehoty nadobúda právo, b) na koniec posledného dňa, ak
uplynutím lehoty zaniká právo alebo sa oslabuje právo (čo bol aj prípad posúdenia momentu ukončenia
hmotnoprávnej premlčacej lehoty v práve prejednávanej veci) a c) nakoniec tej časti dňa, v ktorej podľa
právneho predpisu, dohody alebo zavedenej praxe možno urobiť úkon, ktorého sa plynutie týka.

49. Odvolací súd poukazuje na to, že prvoinštančný súd postupoval správne ak pri posudzovaní

premlčaniaaplikoval§101a§103vetaprváObčianskehozákonníka,keďženedošlokzosplatneniudlhu
v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, premlčacia doba ohľadne jednotlivých splátok úveru plynula
odo dňa zmluvne dohodnutej splatnosti tej-ktorej plátky, bez ohľadu na to akým spôsobom žalovaná
úver splácala.

50. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ Civilného sporového poriadku) a vec
vrátil súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

51. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude sa riadiť názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou
aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatneného nároku, za tým účelom v súlade
s ustanovením § 295 Civilného sporového poriadku doplniť dokazovanie, jeho výsledky opätovne
komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne znova vo

veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku odôvodniť.

52. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09
a podobne).

53. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

54. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).