Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 19, 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/32/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409212064
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4409212064.4

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: SCHLOSSEREI Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bottova 2651/8, Komárno, IČO: 36 555 363, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz
uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. 31K/10/2010-837 zo dňa 04.06.2010 a za správcu úpadcu
bola ustanovená Ing. Mária Budniková, so sídlom Mariánska 6, 949 01 Nitra, proti žalovanému: J. R.,
N.. XX.XX.XXXX, A. F. XXX, právne zastúpený: JUDr. Marianna Zavacká, Nádvorie Európy 32/3, 945

01 Komárno, IČO: 35 610 760, o zaplatenie 540,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd v r a c i a žalobcovi zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 25,- eur prostredníctvom
prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975
99 Banská Bystrica, do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

III. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.08.2009 prostredníctvom právnej
zástupkyne domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 540,28 eur s príslušenstvom, s tým, že žalobca
evidoval pohľadávku voči žalovanému, ktorá vznikla z dôvodu poškodenia hlavice strojového zariadenia

v dôsledku nesprávneho a neodborného konania a nesprávnej manipulácie so strojovým zariadením pri
výkone činnosti žalovaného, podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 05.01.2009 uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným. Predmetné poškodenie hlavice si vyžiadalo opravu a náklady na opravu boli v sume 675,35
eur. Z dôvodu, že žalovaný nebol v čase výkonu činnosti podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 05.01.2009
poistený pre prípad zodpovednosti za škodu, bol podľa čl. VI odsek 3 Zmluvy, povinný zaplatiť žalobcovi
80 % vzniknutej škody 540,28 eur.

2. Okresný súd Nové Zámky v predmetnej veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 12Ro/200/2009-18
dňa 13.11.2009 tak, že vyhovel nároku žalobcu a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 540,28 eur s
2 % úrokom z omeškania ročne od 21.08.2009 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na
tomto súdu a súd uložil odporcovi, aby v uvedenej lehote zaplatil navrhovateľovi trovy konania vo výške
32 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 130,41 eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa.

3. Platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, lebo žalovaný v zákonnej lehote podal voči nemu odpor
dňa 02.12.2009 prostredníctvom právnej zástupkyne a namietal, že žalobca nepreukázal, že škodu
spôsobil žalovaný, a preto nesúhlasil s platobným rozkazom a navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil
a nariadil vo veci pojednávanie.

4. Vtedajšia právna zástupkyňa žalobcu, písomným podaním doručeným súdu dňa 06.05.2010 oznámila
súdu, že na majetok žalobcu bol na základe uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 31K/10/2010 zodňa 16.04.2010 zverejneného v Obchodnom vestníku OV 76B/2010 začaté konkurzné konanie a za
správcu bola ustanovená Ing. Mária Budníková, so sídlom Fraňa Mojtu 1, Nitra. Zároveň pripojila
Obchodný vestník, v ktorom bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 31K/10/2010.

V prejednávanej veci bola prvá schôdza veriteľov žalobcu zvolaná na deň 27.08.2010 a od tejto doby
bolo konanie vo veci prerušené a ani žalobca ako úpadca a správca konkurznej podstaty, tak ani dlžník
nepodali návrh na pokračovanie v konaní od novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda od
01.01.2020.

5. Okresný súd Nové Zámky výzvou zo dňa 21.01.2021 vyzval správcu konkurznej podstaty, aby sa
vyjadrila, či v lehote 30 dní od prevzatia tejto výzvy podáva návrh na pokračovanie v konaní podľa ust.
§ 47 odsek 4 Zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení s tým, že správca konkurznej
podstaty si výzvu súdu prevzal 21.01.2021 a v lehote 30 dní od prevzatia výzvy neoznámil súdu, či
navrhuje pokračovať v konaní.
Okresný súd Nové Zámky výzvou zo dňa 09.03.2021 vyzval žalovaného a jeho právnu zástupkyňu, aby

sa vyjadrili, čo v lehote 30 dní od prevzatia tejto výzvy podáva žalovaný návrh na pokračovanie v konaní,
podľa ust. § 47 odsek 4 Zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení s tým, že žalovaný si
prevzal výzvu súdu dňa 12.03.2021 a právna zástupkyňa dňa 10.03.2021 a ani jeden z nich neoznámil
súdu v lehote 30 dní od prevzatia výzvy, či navrhuje pokračovať v konaní.

6. V predmetnej veci nebolo otvorené pojednávania.

7. Podľa ust. § 44 odsek 1 Zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR)
oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo
veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, správca pritom koná

v mene na účet úpadcu.

8. Podľa ust. § 47 odsek 1, 4 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa
prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní, neplynú.

Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o
nerozlučné spoločenstvo, alebo o intervenciu.
odsek 4 účinného od 01.01.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh
správcu, správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto
úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve

správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka, na jeho podanie v lehote nie
kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje
v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční
spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia
žaloby.

9. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 ust. § 206j ZoKR, konania
začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2019. Ust. § 47 odsek 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred
1. januárom 2020.

10. Novelizované znenie § 47 odsek 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020 sa podľa
intertemporálneho ustanovenia § 206j ZoKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu. Preto súd postupoval v súlade s
vyššie citovaným ustanovením a vyzval ako správcu konkurznej podstaty úpadcu, tak aj žalovaného na

podanie písomného návrhu, či žiadajú pokračovať v konaní a ani jedna zo strán sporu takýto návrh na
pokračovanie v doteraz prerušenom súdnom konaní nepodal. Bez návrhu ktorejkoľvek strany sporu na
pokračovanie v konaní súd nemôže rozhodnúť o späťvzatí žaloby podľa ust. § 145 odsek 1 C.S.P. z
dôvodu, že žalovaný ako dlžník, tak ani správca dlžníka na výzvu súdu návrh na pokračovanie v konaní
nepodali.

11. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní má zo zákona účinky
späťvzatia žaloby podľa ust. § 47 odsek 4 v spojení s ust. § 206j ZoKR, o ktorom rozhoduje okresný súd.12. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle ust. § 47 odsek
4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok
ktorého bol vyhlásený konkurz a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného.

Znamená to, že aj v danom prípade ak je žalobca úpadca, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní
správcom, ale ani dlžníkom - žalovaným, má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza
dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného
znenia § 47 odsek 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo žalobcu, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom

súdneho konania, bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej
úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu
udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania
v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na
závery Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadrené v odôvodnení uznesenia 43Cob/10/2020-127 zo
dňa 12.05.2020.

13. Nielen podľa znenia ust. § 47 odsek 4 ZoKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto
ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie,
pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová
správa k tomuto ustanoveniu udáva: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať

pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v
prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo
„aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred
iné konania pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi,
ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené často niekoľko rokov

(viď predmetná vec). Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a
efektívnejšie.“ Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd ktorého konanie bolo prerušené vezme
na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí, alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie
zastaví.

14. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený
s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie
nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak
mohol a mal pokračovať v konaní). Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto
plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných

veriteľov) resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.

15. Zo znenia ust. § 47 odsek 4 ZoKR ako aj účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že
zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného
nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.

16.SpäťvzatímžalobysapodľaCivilnéhosporovéhoporiadkurozumieprocesnýúkonžalobcu,zktorého
jednoznačnevyplýva,ženaprejednanísvojhonávrhunetrvá.Tentoúkonžalobcuvšakbolod01.01.2020
nahradený zákonným ustanovením § 47 odsek 4 ZoKR, preto sa na ďalší postup, aby mohol súd konanie
podľa § 47 odsek 4 ZoKR v spojení s ust. § 145 odsek 1 C.S.P. zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom

nevyžaduje.

17. Súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby
podľa ust. § 47 odsek 4 ZoKR, lebo sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu
(žalobcu). Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok

zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila, podľa § 146 odsek 1 C.S.P. Preto nebolo povinnosťou súdu
protistranu vyzývať na súhlas so späťvzatím žaloby.

18. Podľa ust. § 257 Zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.S.P.“) výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa ust. § 262 odsek 1 C.S.P. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.20. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu (žalovaného) zákon o konkurze a
reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencií súhlasu správcu a dlžníka (hoci procesne na strane
žalobcu) na pokračovaní v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej

úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami
zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúcom na súde možné ustáliť procesným
zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne
z procesného hľadiska, t. j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, lebo by tak šlo o
posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá

nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní,
ktorábyviedlakzastaveniukonania,čomalozanásledoknepoužiteľnosť§256C.S.P.Účinkyspäťvzatia
žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu,
ktorá je v konkurze, a ktorá ako ani jej správca nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom, ako už bolo
uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali
zo zákona. Preto súd pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii ustanovenia § 257 C.S.P. lebo mal zato,

že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

21. Súd výrokom II. vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok v sume 25- eur, podľa § 11 ods. 3,
4, 6 zák. o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení platných zmien a doplnkov prostredníctvom

prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, lebo žalobca
zaplatil s podaním žaloby na základe výzvy súdu súdny poplatok v sume 32,- eur, a preto mu súd
vrátil krátený súdny poplatok o sumu 6,70 eur podľa odseku 4, ktorý predstavuje sumu 25,30 eur a
zaokrúhlením tejto sumy v súlade s § 7a odsek a), súd dostáva sumu 25,- eur, ktorú vráti žalobcovi,
prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica,

do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).