Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 18, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118394820
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6118394820.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek

senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený JUDr. Oskar
Chnápko,advokátKomenského3,97401BanskáBystrica1,protižalovanému:M.Z.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom U. XXX, o zaplatenie sumy 9.339 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č.k. 7Csp/33/2019-154 zo dňa 12. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak,
že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 písm. d)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 9, § 565, § 524,
§ 525 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8, § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj
zisteným skutkovým stavom z ktorého zistil, že predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) a žalovaný
uzatvorili dňa 28.03.2011 Zmluvu o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
predchodca žalobcu poskytol v prospech žalovaného úver v sume 9450 eur s tým, že žalovaný sa

zaviazal, že splatí úver v mesačných splátkach vo výške 192,24 eura, počet splátok 72, k 15. dňu v
mesiaci, prvá splátka 15.04.2011. Listom zo dňa 21.07.2011 Poštová banka, a.s. oznámila žalovanému,
že podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere č. 9696587788 zo dňa 28.03.2011 a
Obchodných podmienok a ani napriek predchádzajúcej upomienke do dnešného dňa neuhradil svoje
záväzky voči Poštovej banke, a.s. a súčasne ho upozornil, že ku dňu 21.07.2011 je pohľadávka po lehote
splatnosti vo výške 594,80 eura, preto vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 3 kalendárnych
dní od doručenia tejto výzvy. Ďalším listom zo dňa 02.09.2011 vyhlásila Poštová banka, a.s. predčasnú/

mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.09.2011 a súčasne vyzvala žalovaného na zaplatenie celej
pohľadávky s príslušenstvom, ktorá ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti predstavuje výšku 9788,53
eura. Zásielka od žalovaného sa vrátila dňa 28.09.2011 s tým, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Súd
prvej inštancie ďalej zistil, že zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2014 zo dňa 05.06.2014 Poštová
banka, a.s. ako postupca uzatvoril zmluvu so BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Arch. Makriou &
Kalogration 4, Nicolaides Sesa View City, 9th Florr, Flat/Ofiice 903-906, Block A-B, P.C. 6016, Larnaca,
Cyprus, HE 275225, ako postupníkom, ktorý následne ďalšou zmluvou o postúpení pohľadávok č.

2/2014 zo dňa 20.06.2014 ako postupca postúpil uvedenú pohľadávku na spoločnosť PRO CIVITAS
s.r.o.,2. Súd prvej inštancie konštatoval, že za zásadnú otázku, ktorú bolo potrebné v predmetom spore
vyriešiť, považuje otázku, či boli splnené podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky, pretože
zákon o bankách nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postúpení

pohľadávok z bánk na iné subjekty. Podľa názoru súdu prvej inštancie pre platné postúpenie pohľadávky
banky platia predpoklady podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorých splnenie v spore
preukazuje žalobca, ktorého zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným
subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaného - Poštová banka,
a.s. Zdôraznil, že aj keď žalovaný ako spotrebiteľ a slabšia strana sporu, nepoprel splnenie podmienok

podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. sama o sebe nezbavuje žalobcu dôkazného bremena, t.j.
preukázania splnenia povinností podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. V prípade pohľadávky
banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách iba pohľadávka banky, ktorá je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve banky
na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase

postúpenia pohľadávky.

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danej veci žalobca
v konaní nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách pre platné
postúpenie pohľadávky, pretože v konaní žalobca nepreukázal, že práve banka (Poštová banka, a.s.)

písomnevyzvalaavýzvudoručilažalovanémuvsúladesust.§92ods.8zákonaobankách,nepreukázal
doručenie výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 21.07.2011 (č.l. 130 spisu). V tomto smere
neobstojí argumentácia žalobcu, že z čl. II. časti bodu 3.VOP vyplýva, že pri doručovaní písomnosti
v poštovom styku sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň a v cudzine siedmy
deň po odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto

skutočnostinedozviealebosazásielkavrátiakonedoručená.Pokiaľniejedohodnutéinak,bankazasiela
vpoštovomstykuvoformeobyčajnejzásielky.“,keďžeuvedenéustanoveniaVOPnepredstavujedohodu
žalovaného s pôvodným veriteľom, ide iba o dojednanie vo Všeobecných obchodných podmienkach,
ktoré nemožno považovať za individuálne dojednanie zmluvných strán, pričom bolo povinnosťou
žalobcu preukázať doručenie predmetnej výzvy zo dňa 21.07.2011 žalovanému. Zdôraznil, že ak nebolo

preukázané doručenie výzvy žalovanému ako spotrebiteľovi v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách,
je postúpenie banky na inú spoločnosť neplatné. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi, ručiteľovi)
je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Uviedol, že
žalobcasícepredložilvýzvuadresovanúprežalovanéhoakodlžníkazodňa21.07.2011,alenepreukázal
jej doručenie. Žalobca napriek výzve súdu v tomto smere nedoložil žiadne dôkazy preukazujúce jej

doručenie žalovanému.

4. Súd prvej inštancie doplnil, že zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách
bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so
svojou bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej NBS. Osobitné ustanovenia sprísňujúce

(obmedzujúce) postúpenie bankovej pohľadávky (obmedzujúce) postúpenie bankovej pohľadávky boli
postupnezákonodarcomdoplňované(zmenyvykonanéod01.01.2017zákonomč.299/2016Z.z.)Ďalšie
sprísnenie sa týka zákazu cesie bankovej pohľadávky na niektoré subjekty ( § 17 zákona č. 129/2010
Z.z.). Je zjavné, že povaha ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách bráni odklonu od jeho znenia v neprospech
spotrebiteľa, čo explicitne zákonodarca naznačil v ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách. Porušenie pravidla

v § 92 ods. 8 indikuje celkom zjavne rozpor so zákonom a tým teda absolútnu neplatnosť podľa §
39 Občianskeho zákonníka ( pozri uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24 Co/124/2017 zo dňa
27.03.2018). Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo

namieste priznanie náhrady trov konania žalovanému, v prejednávanej veci však možnosť priznania
náhrady vylučovalo to, že žalovanému v konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako
trovy konania nevznikli (§ 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

5.1 Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý žiadal rozsudok

zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie, resp. rozsudok zruší a vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zdôraznil, že mali upravené dojednanie vzájomných práv a povinností zmluvnýmistranami odchýlne od ust. § 92 ods. 8 ZoB, pričom poukázal na ustanovenie § 89 ods. 1 ZoB. Žalobca v
súvislosti s aplikáciou ust. § 92 ods. 8 ZoB na prejednávaný prípad poukázal na bod 9.1 Všeobecných
obchodných podmienok, v ktorom si si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky tak,

že „uzatvorením Bankového obchodu s Bankou Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená
postúpiť svoje pohľadávky v súlade so Zákonom o bankách, a to bez ohľadu na to, čí sú budúce
alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú,
ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku
voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu,“. Z uvedeného

nesporne vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli na postúpení pohľadávky nepodmienenom počtom dní
omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy.

5.2 Ďalej uviedol, že právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru v súlade s OP si právny
predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s. uplatnil Výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa
02.09.2011, ktorou vyhlásil úver predčasne splatným ku dňu 02.09.2011 v celkovej výške 9.788,53 eura

a vyzval žalovaného na splatenie v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená
náhradným doručením, pretože sa doručenka vrátila právnemu predchodcovi dňa 28.09.2011 s tým, že
si ju žalovaný v odbernej lehote neprevzal. Žalobca zároveň poukazuje na to, že žalovanému zaslal
písomnú výzvu na zaplatenie dlhu, jedná sa o predložené podanie označené ako II. Upomienka - Výzva
na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 22.07.2011, ktorá spĺňa všetky náležitosti písomnej výzvy podľa

§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný v konaní ničím nespochybnil doručenie výzvy. Z tohto dôvodov
došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu na žalobcu.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie

žalobcu nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho
konania domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9339 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil

tým, že predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 28.03.2011 zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej boli
žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 9450 eur, pričom žalovaný sa zaviazal peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Keďže žalovaný porušil svoje povinnosti platiť splátky v termínoch
splatnosti, predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a súčasne vyzval žalovaného

na úhradu dlžnej sumy. Okrem toho dodal, že pohľadávka bola postúpená nasledovnými zmluvami:
zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.05.2014 uzatvorená medzi spoločnosťou Poštová banka,
a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom, následne
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2014 bola postúpená na spoločnosť PRO CIVITAS,
s.r.o., pričom zmluvou o zlúčení dňa 09.08.2017 došlo k zlúčeniu spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. a

spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., ktorá sa tak stala nástupníckou spoločnosťou a novým
veriteľom. Nakoniec poukázal na to, že pohľadávka bola uplatňovaná na rozhodcovskom súde, ktorý
žalobevyhovelvcelomrozsahuavovecirozhodolrozhodcovskýmrozsudkomzodňa14.03.2014sp.zn.
IA-A/0913/0053, právoplatným dňa 30.04.2014, vykonateľným dňa 04.05.2014, pričom dňa 26.03.2015
bol podaný návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia bola právoplatne zamietnutá.

9. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2
CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí uviedol.10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil v otázke nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Rovnako
správne vyhodnotil posudzovaný právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah spotrebiteľský a zároveň

postupoval správne, keď sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda či žalobca je
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom práva a strana na opačnej
procesnej strane je subjektom povinností, ktoré sú predmetom sporu, sa v civilnom procesnom práve
užíva pojem vecná legitimácia. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o absencii

aktívnej legitimácie na strane žalobcu, keď síce žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok
zo dňa 28.03.2013, ale nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej
pohľadávky pôvodného veriteľa Poštovej banky, a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi vyplývajúcich z
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.

11. K námietkam odvolateľa odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o

bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením
pohľadávky, preto pokiaľ došlo k postúpeniu pohľadávky banky v rozpore s týmto ustanovením, je treba
takýto právny úkon považovať za neplatný. Úpravou § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na
mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s

bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi
tretej osobe, ktorý vyhlási mimoriadnu splatnosť pohľadávky a pritom nepodlieha dozoru a dohľadu NBS.
Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a
ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Ustanovenie § 92 ods. 8
Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok,

konkrétne aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej
splnenie písomne vyzvala.

12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal, že
banka pred postúpením pohľadávky žalovaného riadne písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a

predovšetkým, že mu túto výzvu - II. upomienku zo dňa 21.07.2011 aj doručovala. I keď žalobca v konaní
preložil predmetnú výzvu adresovanú žalovanému, nepreukázal však, že ju skutočne žalovanému aj
zaslal. Na výzve sa síce nachádza čiarový kód s údajom RR 049359757 SK s dátumom podania
22.07.2011 ( zrejme prefotený údaj), z neho však vôbec nevyplýva, že práve túto zásielku skutočne
predchodca žalobcu aj odoslal žalovanému, prípadne akým spôsobom. Dôkazné bremeno v tomto

prípade je na strane žalobcu a nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej
legitimácie postupníka. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o tom, že žalovaný v konaní
nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, že bol v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, a preto ich mal súd považovať v
zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP za nesporné skutkové tvrdenia. Otázku aktívnej či pasívnej legitimácie

skúma súd v konaní bez ohľadu na to, či niektorá zo strán sporu túto vec namieta. Súd je preto povinný
zistiť všetky okolnosti týkajúce sa preukázania vecnej legitimácie strán sporu. Navyše v danej veci ide
o spotrebiteľský spor a v zmysle ust. § 295 CSP súd vykonáva aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ ako slabšia
strana v konaní nenavrhne.
13. Žalobca v odvolaní poukazoval aj na odchýlne dojednanie práv a povinností zmluvných strán od ust.

§ 92 ods. 8 ZoB, ktoré zmluvným stranám dovoľuje samotný ZoB vo svojom ust. § 89 ods. 1. Vychádzal
z čl. 9.1 Všeobecných obchodných podmienkach, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že si zmluvné strany
dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním
písomnej výzvy. Odvolací súd sa nestotožňuje s posúdením žalobcu, že v predmetnej veci si zmluvné
strany dohodli postúpenie pohľadávky, a to s poukazom na ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách, ktorý

pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, konkrétne
ust. § 92 ods. 8. Ustanovenie § 89 ods. 1 prvej a tretej vety pred bodkočiarkou zákona o bankách v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na ktoré žalobca vo vyjadrení poukazoval, uvádza: „Banka a pobočka
zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a
vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej

republiky. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a
povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis
výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.“
Odvolací súd na základe odkazu žalobcu na citované zákonné ustanovenie však poznamenáva, žetvrdenie žalobcu, že v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej aj „VOP“) si zmluvné
strany mohli dohodnúť postup pri postúpení pohľadávky na tretí subjekt podľa § 89 ods.1 zákona o
bankách odchýlne od toho, ako je upravený v § 92 ods. 8 tohto zákona, nie je správne. Podľa názoru

odvolacieho súdu z povahy ust. § 92 ods. 2 vyplýva, že sa od jeho znenia nemožno odchýliť. Odvolací
súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.
marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, z ktorého vyplýva, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona
o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci
podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto

úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39
O. z.). Zároveň dovolací súd v odôvodnení uvedeného rozhodnutia uvádza: „Tým, čo je ale z pohľadu
správnosti úvah nižších súdov v prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu tým najdôležitejším,
je to, že zadefinovanie v rámci bankového zákona podmienok, za ktorých môže banka pristúpiť k
postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, ktorej zmyslom (účelom) je to, že bez splnenia
takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže (nesmie). Z pohľadu tolerovateľnosti správania sa

subjektov nepochybne súkromnoprávneho vzťahu zmluvy o postúpení pohľadávky je preto rozhodujúce,
že u jedného z týchto subjektov, a to u postupcu treba usudzovať na existenciu zákonnej povinnosti
správať sa určitým spôsobom - neplatí tu, že ho nemožno nútiť konať, čo zákon neukladá, ale je tu
presný opak v podobe záujmu zákonodarcu na tom, aby sa konalo určitým zákonom predpokladaným
spôsobom.“

14. S poukazom na uvedené, odvolací súd je toho názoru, že ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách nepripúšťa možnosť odchylnej úpravy. Žalobca poukazoval na odchýlne dojednanie v čl.
9.1 Všeobecných obchodných podmienok, v ktorom je uvedené: „uzatvorením Bankového obchodu
s Bankou Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená postúpiť svoje pohľadávky v súlade
so Zákonom o bankách, a to bez ohľadu na to, čí sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo

nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka
vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku voči Klientovi na tretiu osobu, alebo
previesť akékoľveksvojezáväzkynatretiuosobu.“Žalobcanazákladetohtoustanoveniavyvodzoval,že
vo Všeobecných obchodných podmienkach si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky
nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Ani s týmto tvrdením sa

odvolacísúdnestotožnil,keďženiejemožnéobísťzákonnépodmienkypostúpeniapohľadávkyuvedené
v § 92 ods. 8 zákona o bankách, navyše zmluvnou podmienkou upravenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach, ktorú nemožno považovať za individuálne dojednanie zmluvných strán.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa

ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný nepriznal nárok na
náhradu trov tohto odvolacieho konania, pretože mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).