Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5Cb/22/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312212636
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2312212636.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: K.

K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. R. XXX/X, C., zast.: S.. N. C., advokát, X.: XXXXXXXX, so
sídlom C. X/A, XXX XX D., proti žalovanému: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XXX, Z., zast.:
Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám. č. 943/4, 924 01,
Galanta o zaplatenie XX.XXX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Súd vracia žalovanému sumu vo výške 204,94 Eur zo zálohy, ktorú zložil ako preddavok na trovy

dôkazu na základe uznesenia Okresného súdu Galanta č.k. 5Cb/22/2012-265 zo dňa 26.03.2018.

III. Upravuje sa učtáreň Okresného súdu Galanta, aby do 10 dní po právoplatnosti výroku II. a III.
rozsudku poukázal žalovanému na jeho adresu sumu vo výške 204,94 Eur zo zálohy na trovy dôkazu
pod položkou registra D14/19/2018.

IV. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.06.2012 domáha plnenia voči žalovanému z titulu

nevyúčtovanej zálohy na stavebný materiál na opravu budovy vo výške 23.000 Eur, ktorú poskytol
žalobca žalovanému na základe objednávky a ústnej dohody. Jednotlivé úhrady žalobca poskytol
nasledovne: sumu vo výške 3.000 Eur dňa 15.06.2009, sumu vo výške 10.000 Eur dňa 23.06.2009 a
sumu vo výške 10.000 Eur dňa 15.07.2009. Žalobca vyzval žalovaného k vráteniu žalovanej sumy listom
(pokus o predžalobnú pokonávku) zo dňa 25.10.2011 a poskytol žalovanému lehotu na dobrovoľné
splnenie do 31.10.2011. Žalobca ku dňu podania žaloby peniaze žalobcovi nevrátil. Žalobca si uplatňuje
aj úroky z omeškania zo sumy 23.000 Eur odo dňa 01.11.2011 do zaplatenia vo výške 9,00% ročne a

náhradu trov konania.

2. Dňa 12.07.2012 súd vydal platobný rozkaz č.k. XXRob/XXX/XXXX-XX v zmysle návrhu žalobcu. V
odporeprotiplatobnémurozkazudoručenomsúdudňa17.08.2012žalovanýnamieta,žesasožalobcom
dohodlinastavebnýchprácachnadrámecpôvodnedojednanéhorozpočtuz53.208Eurnasumu76.208
Eur.Potvrdilprevzatiezálohy23.000Eur.Vovyjadrenídoručenomsúdudňa05.10.2012žalobcauvádza,
že za zhotovenie diela žalovanému zaplatil na cenu diela pred zhotovením zálohu vo výške 23.000 Eur a

po zhotovení cenu 69.728,10 Eur. Suma 23.000 Eur však nebola zahrnutá vo vyúčtovaní a predstavuje
pohľadávku žalobcu. Pojednávanie dňa 17.10.2012 bolo odročené na základe návrhu strán z dôvodu
pokusu o mimosúdnu dohodu.3. Na pojednávaní dňa 19.11.2012 žalobca špecifikoval, že medzi stranami sporu bola uzatvorená
zmluva o dielo ohľadne rekonštrukcie nehnuteľnosti na ulici H. XX, C. - F. - laky. R. uviesť kedy došlo k
uzavretiu, ani kto mal byť pri jej podpise. Pred začatím prác žalovaný doručil žalobcovi rozpočet zo dňa

25.09.2009 (pozn. súdu: zrejme 29.05.2009; č.l. XX-XX) na sumu 69.728,10 Eur s DPH. Tiež sa dohodli,
že keď nejaké práce vykoná iná firma, bude to z rozpočtu odpočítané. Pokiaľ budú práce navyše, tieto
sa spíšu s tým, že sa o tom potom dohodnú. Po vypracovaní rozpočtu a pred vyplatením zálohy spolu
vo výške 23.000 Eur žalovaný začal so zhotovovaním diela. Žalobca uviedol, že žalovanému zaplatil
ďalej dve faktúry, na sumu 38.080 Eur a 25.237,64 Eur. Neskôr na pojednávaní sa žalobca vyjadril,

že sumu 23.000 Eur poskytol žalovanému ako pôžičku, lebo inak by musel žalovaný vystaviť faktúru a
žalobca by je musel zaúčtovať. Žalobca uviedol, že žalovanému celkovo zaplatil 97.979,64 Eur a z toho
mu má žalovaný vrátiť 23.000 Eur. Rozpočet bol na sumu 69.728,10 Eur a celkovo boli prevedené práce
za 70.241,33 Eur. Žalobca si uplatňuje sumu menšiu ako rozdiel, a to 23.000 Eur. Žalovaný uviedol,
že práce vykonával od 15.6.2009 do 10.07.2009 a následne od 26.10.2009 do 18.12.2009, ďalej v
januári a februári s tým, že žalovaný napísal, ktoré práce boli vykonané naviac. Žalovaný potvrdil, že

vystavil dve faktúry, jednu na sumu 38.080 Eur a druhú na 25.237,64 Eur, obe žalobca uhradil cez
banku. Mal v úmysle vystaviť faktúru aj na sumu 23.000 Eur, ale žalobca mu uviedol, že potrebuje
vystaviť faktúru len na sumu 11.662 Eur s DPH. Žalovaný mal uviesť žalobcovi, že ešte musí teda
vystaviť faktúru na sumu 11.338 Eur, ale potom už žalobcu nevidel. Tak by podľa žalovaného bola
vyfakturovaná celá suma 72.456,72 Eur, pričom žalobca aj uznal, že žalovaný vykonal práce v tejto

hodnote. Žalovaný uviedol, že práce neboli vykonané podľa rozpočtu, lebo nakoniec sa robila úplne
iná rekonštrukcia. Rozpočet bol vypracovaný len pre banku. Bol vypracovaný nový rozpočet. Práve
zo sumy 23.000 Eur mali byť zaplatené práce navyše. Žalobca trval na vrátení sumy 23.000 Eur, na
ktorú sumu mu žalovaný nevystavil daňový doklad. Žalovaný trval na tom, že záloha bola použitá na
vykonané práce. V písomnom vyjadrení zo dňa 07.01.2013 žalovaný uvádza, že faktúra č. XXXXXX na

sumu 11.519,20 E. mu nebola uhradená, čo žalobca na pojednávaní dňa 09.01.2013 namietal a tvrdil, že
ju uhradil. Na pojednávaní dňa 18.03.2013 právny zástupca žalobcu konštatoval, že žalovaný vykonal
pre žalobcu práce v hodnote celkovo XX.XXX,XX E., čo je suma všetkých vystavených a žalobcom
uhradených faktúr mínus záloha. U. poprel, že by boli zrealizované práce mimo rozpočet (č.l. XX-XX) i
keď tento list zahrnul do výzvy zo dňa 28.03.2012 (č.l. 39), ale jednalo sa iba o list pre vymáhačskú firmu.

Uviedol, že „Pokiaľ by odporca vystavil faktúru na sumu 23.000 Eur, tak tu nie sme.“ Žalovaný poprel,
že by podpisoval výdavkový (pozn. súdu zrejme príjmový) pokladničný doklad na sumu 11.519,20 Eur.
Svedkyňa Z. I., účtovníčka žalovaného uviedla, že vystavili faktúru č. XXXXXX, ale nebola svedkom jej
úhrady. Faktúra bola vystavená na žiadosť žalobcu, ktorý prišiel do kancelárie s jeho manželkou, že na
vyčerpanie úveru. Uviedla, že žalobca a žalovaný boli vo veľmi dobrom vzťahu. Na vyúčtovanie sumy

23.000 Eur vystavili práve faktúru č. XXXXXX a druhú faktúru na zvyšok už nevystavili, lebo žalobca a
žalovaný pohádali. Faktúra č. XXXXXX a príjmový doklad boli vystavené dňa 30.11.2010. Potvrdila, že
na príjmovom doklade na č.l. 38 je podpis žalovaného, ale nepamätá si, že by doklad podpisoval pred
ňou. Suma 23.000 Eur nebola zaevidovaná. Žalovaný za ňu kúpil materiál. Svedkyňa O. K., manželka
žalobcu uviedla, že žalobcovi robí účtovníctvo. Potvrdila, že bola s manželom u žalovaného niekedy

v novembri 2010 za účelom vystavenia faktúry č. XXXXXX, že s manželom mala nejaký úver. Nebolo
vtedy vystavené nič iné, peniaze pred ňou odovzdané neboli. Neskôr na pojednávaní uviedla, že sa zle
vyjadrila, že manžel potreboval vystaviť faktúru nakoľko žalovaný bral od nich materiál v takej výške.
Tiež uviedla, že účtovníčka vypísala aj príjmový doklad, ale peniaze vyplatené neboli. Žalovaný navrhol
vykonať znalecké dokazovanie na zistenie rozsahu prác pre žalobcu.

4. Súd uznesením č.k. 5Cb/22/2012-85 zo dňa 21.08.2013 v znení uznesenia č.k. 5Cb/22/2012-92 zo
dňa 29.10.2013 ustanovil znalca Ing. N. D., ktorého úlohou (skrátene) bolo špecifikovať v akom rozsahu
boli žalovaným zrealizované práce na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú.
C. (rodinný dom č. XX, sklad s.č. XXX a príslušné parcely) a v akej hodnote, či práce prevedené mimo

rozpočet (č.l. 47-48) boli žalovaným prevedené a či je cena uvedená s DPH alebo bez DPH a oznámiť
súdu skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie sporných skutočností. Záver znalca bol taký,
že výška skutočne zrealizovaných prác je 74.836,84 Eur. Práce prevedené mimo rozpočet sú vrátane
DPH a znalec nemal ďalšie dôležité zistenia. Znalec Ing. N. v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác pri vyhotovení znaleckého posudku č. XXX/

XXXX vychádzal z obsahu spisu a dospel k záveru, že v spise sa nenachádza žiadna dokumentácia,
podľa ktorej sa mali práce zrealizovať, zmluva o dielo, stavebný denník, žiadne povolenie, ohlásenie
stavebnému úradu. Vyčíslenie prác naviac bolo vyhotovené účelovo, čo nie je medzi stranami sporné.
Bez relevantných podkladov nie je možné objektívne stanoviť skutočne vykonaný rozsah prác. Faktúryneobsahujú žiadnu prílohu (súpis prác), žalobca napriek tomu s nimi súhlasil tým, že ich dal zaplatiť
financujúcej banke. Rovnako súhlasil so zaplatením sumy 11.519,20 Eur bez podrobného súpisu prác.
Na základe uvedeného znalec stanovil hodnotu zrealizovaných prác na objekte žalobcu na sumu

žalovaným vystavených a žalobcom uhradených faktúr, t.j. vo výške 74.836,84 Eur. Znalec bol vypočutý
na pojednávaní dňa 29.04.2015. Znalec uviedol, že krycí list na č.l. 45-50 nezohľadnil, pretože tento
bol vypracovaný pre iný zámer (ubytovňu), na základe ktorého o.i. bol žalobcovi poskytnutý úver. Ďalej
uviedol, že k tomu, aby ocenil práce potrebuje projekt skutočného vyhotovenia, nie zamýšľaného. Ďalej
priebeh výstavby ak bol zaznamenaný, fotodokumentáciu. Žalobca sa stotožnil so znaleckým posudkom

a nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Spresnil, že pôvodný zámer zrealizovať ubytovňu sa zmenil
na realizáciu obchodných priestorov. Sumu 23.000 Eur dal žalovanému predtým ako obdržal úver. Sumu
si požičal a túto následne tiež požičal žalovanému s tým, že sa to vráti potom z úveru. Žalovaný ale
nevystavil žiadny doklad, nespravil súpis vykonaných prác. Aj žalovaný uviedol, že pôvodným zámerom
bola ubytovňa, k čomu bol vypracovaný krycí list (č.l. 49-50). Tento zámer sa potom zmenil. Žalovaný
namietal najmä, že znalec nebol na mieste samom a vypracoval posudok iba na základe podkladov

v spise, čo znalec potvrdil. Na pojednávaní dňa 11.07.2015 žalobca uviedol, že pôvodne si chcel dať
ako podnikateľ prestavať budovu obchodu na penzión, ale z toho zámeru nakoniec zišlo a robila sa
len rekonštrukcia budovy obchodu. Túto mienil financovať z úveru. Žalovaný začal s prácami na svoje
náklady. Približne po mesiaci žalovaný žiadal peniaze, pravdepodobne za vykonané práce. Tieto mu
žalobca vyplatil z dôchodkového účtu o čom vydal žalovanému firemný účtovný doklad. Neskôr na

uvedenom pojednávaní uviedol, že peniaze poskytol ako zálohovú platbu na realizáciu stavby. Krycí list,
ktorý vyhotovil žalovaný žalobca použil pre účely banky na získanie úveru. Stavba bola vykonaná na
základe oznámenia, nebola skolaudovaná, ale stavba sa užíva. Žalovaný žalobcovi neposkytol žiaden
rozpis prác, žalobca mu dôveroval, lebo boli susedia, preto uhradil faktúry vystavené žalovaným.

5. Na pojednávaní dňa 27.02.2017 súd vyzval strany, aby označili a navrhli dôkazy, ktoré chcú v
konaní vykonať s odkazom na § 153 CSP s tým, že na ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
súd nemusí prihliadnuť. Žalovaný navrhol vykonať ďalšie znalecké dokazovanie za účelom ocenenia
skutočného prevedenia stavby „Rekonštrukcia podkrovia“. Na pojednávaní dňa 04.09.2017 súd vec
predbežne posúdil tak, že nakoľko tvrdenia strán sa v priebehu konania účelovo menili, súd bude

vychádzať predovšetkým z listinných dôkazov a znaleckého posúdenia. Súd mal za preukázané, že
žalobca uhradil 74.836,84 Eur, čo je suma, na ktorú znalec (Ing. N. D.) ocenil dielo a je na žalovanom,
aby preukázal, že nárok na sumu 23.000 Eur. Z oznámenia žalovaného zo dňa 02.10.2017 vyplýva,
že žalobca sprístupnil žalovanému nehnuteľnosť na zakreslenie a zameranie skutočne vykonaných
prác. Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2017 žalovaný doručil súdu projekt skutočného prevedenia

spolu s krycím listom rozpočtu, ktoré vyhotovil na základe meraní a požiadal, aby tento projekt bol
podkladom pre znalecké dokazovanie, ktoré podaním doručeným súdu dňa 21.11.2017 navrhol nariadiť
súdom. Na pojednávaní dňa 11.12.2017 žalobca namietal, že na zakreslených prácach sa podieľali aj
iní zhotovitelia. Súd vyzval žalobcu, aby do 31.1.2018 uviedol rozsah prác vo výkrese predloženým
žalovaným, ktorý uznáva a ktorý rozporuje, nakoľko tvrdí, že určité práce vykonali iní zhotovitelia. Súd

zároveň poučil, že v prípade nesplnenia povinnosti, súd nariadi znalecké dokazovanie. Žalobca sa v
uvedenej lehote nevyjadril.

6. Uznesením č.k. 5Cb/22/2012-270 zo dňa 19.04.2018 súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom
ocenenia skutočne realizovaných prác na objekte žalobcu: nehnuteľnostiach s.č. 30, rodinný dom a s.č.

XXX, sklad zapísaných na LV XXXX, k.ú. C. podľa projektov skutkového stavu a zakreslených zmien,
rozpočtu s výkazom výmer, súpis vykonaných prác (č.l. 228-242) a vlastným zistením a zameraním
stavebných prác. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX Ing. J. C., znalkyne v odbore
stavebníctvo, odvetvie pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných
prác vyplýva, že všeobecná hodnota realizovaných stavebných prác na objektoch žalobcu je celkom

111.040 Eur (s DPH). Na pojednávaní dňa 10.01.2019 právny zástupca žalobcu navrhol dohodu,
že zoberie žalobu späť s tým, že každá strana bude znášať trovy právneho zastúpenia. Predmetné
pojednávanie bolo odročené z dôvodu mimosúdnych rokovaní a zo zdravotných dôvodov na strane
žalobcu, ktorý požiadal o dodatočnú lehotu na prípravu na pojednávanie (štúdium znaleckého posudku),
čomu súd vyhovel a opäť strany vyzval, aby najneskôr do 30 dní navrhli súdu dôkazy, v opačnom

prípade súd nemusí na ďalšie návrhy prihliadnuť. Strany sa v lehote stanovej súdom nevyjadrili. Na
pojednávaní dňa 14.03.2019 právna zástupkyňa žalobcu namietala, že znalkyňa nebola mieste stavby,
a teda nie je zrejmé z akých podkladov vychádzala. Znalkyňa potvrdila, že nebola na mieste stavby, a
to z dôvodu, že vychádzala z projektu skutočného vyhotovenia stavby, voči ktorému v spise nenašlažiadne námietky zo strany žalobcu. Právna zástupkyňa namietala, že znalkyňa tak neurobila v rozpore s
pokynom súdu v uznesení, ktorým bola poverená vypracovaním posudku. Uviedla, že projekt skutočne
realizovaných prác predložený žalovaným nezodpovedá skutočnému stavu, žalovaný nepreukázal

realizáciu akýchkoľvek prác. Právna zástupkyňa žalovaného reagovala, že znalkyňa vychádzala z
pokladov, ktoré vyhotovil žalovaný, keď žalobca mu umožnil prístup do nehnuteľnosti. Podklady žalobca
nijak nerozporoval. Žalobca uviedol, že celé konanie spočíva v tom, že žalovaný nevyúčtoval cenu
diela v celom rozsahu, na čo sa prišlo počas daňovej kontroly a žalobca tak nevie vydokladovať cenu,
ktorú zaplatil žalovanému. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci záverečnej reči navrhla nové znalecké

dokazovanie s tým, že znalec sa dostaví na miesto stavebných prác a vykoná skutočné zameranie.
Uvedený dôkaz navrhli až teraz, nakoľko až z výsluchu sa dozvedeli, že znalkyňa nebola na mieste
samom. Právna zástupkyňa žalovaného namietala, že žalobca predsa vedel, že znalkyňa nebola na
mieste samom už pred pojednávaním. Súd na návrh strany žalobcu vykonal výsluch žalovaného, na
základe ktorého navrhli, aby žalovaný súdu predložil podklady, ktoré použil pri vyhotovení projektu
skutočného zamerania. Strana žalovaného nemala žiadne ďaľšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Súd uznesením zamietol návrhy dôkazov žalobcu. V rámci záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu
doplnila, že navrhujú súdu, aby vychádzal zo znaleckého posudku Ing. D. a žiadala žalobe vyhovieť.
Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko cena podľa znaleckého posudku Ing.
C. bola stanovená na sumu 111.040 Eur, čo prevyšuje sumu, ktorú žalobca žalovanému za vykonanie
diela zaplatil. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že by niektoré práce tak ako namietal vykonal niekto iný

ako žalovaný. Znalec, Ing. D. neocenil hodnotu celého diela a preto nie je možné z neho vychádzať. Po
záverečných rečiach súd uznesením ukončil dokazovanie a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia
rozsudku na deň 11.04.2019, kedy vyhlásil rozsudok tak ako to vyplýva z jeho výrokovej časti.

7. Súd vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi: Pokus o predžalobnú pokonávku zo dňa

17.05.2012 (č.l. 4), tri výdavkové pokladničné doklady celkovo na sumu 23.000 Eur vystavené žalobcom
(č.l. 5), pokus o zmier zo dňa 25.10.2011 (č.l. 6), výpis zo živnostenského registra žalobcu (č.l.7-8),
výpis zo živnostenského registra žalovaného (č.l. 9-10), faktúra žalovaného č. XXXXXX vystavená
dňa 02.11.2009 na sumu 38.080 Eur (č.l. 33), výpis z účtu žalobcu za obdobie 26.10.2009-08.11.2009
o úhrade sumy 38.080 Eur v prospech žalovaného (č.l. 34), faktúra žalovaného č.. vystavená dňa

01.02.2010 na sumu 25.237,64 Eur (č.l. 35), výpis z účtu žalobcu za obdobie 18.01.2010-07.02.2010 o
úhrade sumy 25.237,64 Eur v prospech žalovaného (č.l. 36), faktúra žalovaného č.XXXXXX vystavená
dňa 29.11.2010 na sumu 11.519,20 Eur (č.l. 37), príjmový pokladničný doklad vystavený žalovaným dňa
30.11.2010 o úhrade sumy 11.519,20 Eur zo strany žalobcu a výdavkový pokladničný doklad vystavený
žalobcom dňa 30.11.2010 na sumu 11.519,20 Eur v prospech žalovaného (č.l. 38), výzva žalobcu na

vyrovnanie pohľadávky zo dňa 28.03.2012 vrátane podacieho lístka (č.l. XX, XX), práce prevedené
mimo rozpočtu (č.l. XX-XX), krycí list rozpočtu (č.l. XX), rekapitulácia rozpočtu (č.l. XX), rozpočet s
výkazom výmer (č.l. XX-XX), zoznam faktúr (č.l. XX), list vlastníctva č. XXXX, k.ú. C. (č.l. XX-XX),
znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca Ing. N. vypracovaný ku dňu 26.10.2014 (č.l. XXX-XXX), odpoveď
na výzvu súdu Mesta Šaľa zo dňa 25.06.2015 vrátane príloh (č.l. XXX-XXX) a zo dňa XX.XX.XXXX

(č.l. XXX), pôdorys prízemia- skutkový stav (rekonštrukcia podkrovia) (č.l. XXX), krycí list rozpočtu
zo dňa 12.10.2017 (č.l. XXX), rekapitulácia rozpočtu (č.l. XXX), rozpočet s výkazom výmer (č.l. XXX-
XXX), pôdorys podkrovia - skutkový stav (rekonštrukcia podkrovia (č.l. XXX), pohľady - navrhovaný stav
(rekonštrukcia podkrovia) (č.l. XXX), list vlastníctva č. XXXX., k.ú. Šaľa (č.l. 259), znalecký posudok č.
XX/XXXX zo dňa 28.10.2018 Ing. J.j (č.l. XXX-XXX).

8. Súd na danú vec aplikoval predovšetkým nasledovné právne normy:

Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“) účinný v čase
15.6.2009 (kedy žalovaný začal so zhotovovaním diela), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy

medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 536 ods. 1 až 3 ObchZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,

pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo
úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena
musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v
zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 537 ods. 1 a 2 ObcZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.

Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred

dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Podľa § 539 ods. 3, ObchZ, veci, ktoré sú potrebné na vykonanie diela a na ktorých obstaranie nie je
podľa zmluvy zaviazaný objednávateľ, je povinný obstarať zhotoviteľ.

Podľa § 541 ObchZ, ohľadne vecí, ktoré zhotoviteľ obstaral na vykonanie diela, má postavenie

predávajúceho,pokiaľzustanoveníupravujúcichzmluvuodielonevyplývaniečoiné.Pripochybnostiach
sa predpokladá, že kúpna cena týchto vecí je zahrnutá v cene za vykonanie diela.

Podľa § 546 ods. 1 a 2 ObchZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva

je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí
za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Dojednanie a
poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.

Podľa § 548 ods. 1 ObchZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v

zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

Podľa§549ods.1a2ObchZ,aksastranypouzavretízmluvydohodnúnaobmedzenírozsahudielaaak
nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú;

ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane
zvýšenú. Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na
výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v
rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.
Podľa § 554 ods. 3 a 6 ObchZ, ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa

odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo
vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom
objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo
vykonávať. Ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú
podpíšu obe strany.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Medzi stranami nebolo sporné, že uzatvorili zmluvu o dielo ohľadne rekonštrukcie nehnuteľnosti na ulici
H. C., a to ústnou formou. Súd v prvom rade skúmal či sa ich záväzkový vzťah riadi ustanoveniami

Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Žalobca v žalobe označil postavenie strán v pozícii
podnikateľov. V listinných dôkazoch, krycích listoch rozpočtu na č.l. 49 a 228 sa však uvádza názov
stavby Rekonstrukcia podkrovia-K.. V pokuse o zmier zo dňa 25.10.2011 (č.l. 6) je žalobca označený
ako podnikateľ, s pečiatkou, s uvedením identifikačného čísla podnikateľa. V pokuse o predžalobnú
pokonávku zo dňa 17.05.2012 (č.l. 4) vyplýva, že žalobca si uplatňuje pohľadávku „z obchodného styku“.

Z výpisu živnostenského registra žalobcu (č.l. 7) vyplýva, že v roku 2009 bol podnikateľom s miestom
podnikania H., t.j. v mieste, kde sa zhotovovalo dielo. Z výpisu živnostenského registra žalovaného
(č.l. 9) vyplýva, že v roku 2009 bol podnikateľom s oprávnením vykonávať o.i. stavebné práce a ich
zmeny. V odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 16) žalovaný uvádza, že bol dohodnutý so žalobcom na
stavebných prácach pre jeho firmu. Na pojednávaní dňa 19.11.2012 právny zástupca žalobcu uviedol,

že žalovaný vykonal rekonštrukciu podnikateľských priestorov žalobcu. Žalobca konkretizoval, že sa
jednalo o rekonštrukciu na H. C. - F.. Na pojednávaní dňa 29.04.2015 žalobca uviedol, že mal pôvodný
zámer zrealizovať ubytovňu, ktorý sa neskôr zmenil na realizáciu obchodných priestorov. Rovnako
na pojednávaní dňa 11.07.2015 žalobca uviedol, že pôvodne si chcel dať ako podnikateľ prestavaťbudovu obchodu na penzión, ale z toho zámeru nakoniec zišlo a robila sa len rekonštrukcia budovy
obchodu. Ani z jedného tvrdenia strán, ani svedkýň na pojednávaní dňa 18.03.2013 nevyplýva, že by
malo byť dielo vykonané pre súkromné účely žalobcu a jeho manželku. Z vykonaného dokazovania má

súd teda za to, že záväzkový vzťah strán sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko
pri vzniku záväzkového vzťahu (2009) bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich
podnikateľskej činnosti. Pôvodným podnikateľským zámerom žalobcu bola prestavba budovy obchodu
na penzión (ubytovňu). Tento projekt mal byť financovaný bankou žalobcu. K tomuto účelu (pôvodnému
zámeru žalobcu) žalovaný vypracoval krycí list rozpočtu, rekapituláciu rozpočtu a rozpočet s výkazom

výmer zo dňa 29.5.2009 (č.l. 49-55). Medzi stranami nebolo sporné, že uvedené listinné dôkazy boli
zostavené za účelom čerpania účelového úveru z banky a práce v nich uvedené nekorešpondujú
so skutočne vykonanými prácami. V presne neurčenom čase sa žalobca rozhodol, že nakoniec sa
budú rekonštruovať nehnuteľnosti na obchodné priestory. Žalovaný vyhotovil rozpočet na práce naviac
(č.l. 47-48). Strana žalobcu namietala aj toto vyčíslenie prác naviac s tvrdením, že bolo vyhotovené
účelovo pre „vymáhačskú firmu“. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vykonával práce (dielo)

od 15.06.2009 do 10.07.2009 a následne od 26.10.2009 do 18.12.2009, ďalej v 01-02/2010. Nakoľko
strany nevedeli uviesť deň uzatvorenia zmluvy o dielo, súd ustálil ako deň uzatvorenia zmluvy o dielo
deň, kedy žalovaný začal zhotovovať dielo, t.j. 15.06.2009. Strany nepreukázali súdu žiadnu dohodu o
cene diela, ani dohodnutý spôsob jej určenia, preto súd vyhodnotil, že v čase uzatvorenia zmluvy prejavili
vôľu ju uzavrieť aj bez tohto určenia. Žalobca uhrádzal faktúry a zložil zálohu na cenu bez takéhoto

určenia. Súd má ďalej za to, že medzi stranami v čase rozhodovania súdu už nebolo sporné, že žalobca
zaplatil žalovanému všetky ním vystavené faktúry v sume 74.836,84 Eur. Žalovaný spočiatku popieral,
že žalobca mu zaplatil sumu 11.519,20 Eur (faktúra F., ale jej úhrada vyplýva z príjmového dokladu
na č.l. 38 a žalovaný tiež nenamietal predbežné posúdenie súdom na pojednávaní dňa 04.09.2017.
Zo žaloby a výdavkových pokladničných dokladov na č.l. 5 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému

ďalej sumu vo výške 3.000 Eur dňa 15.06.2009, sumu vo výške 10.000 Eur dňa 23.06.2009 a sumu vo
výške 10.000 Eur dňa 15.07.2009, čo žalovaný potvrdil. Žalobca teda žalovanému zaplatil celkovo sumu
97.836,84 Eur. Uvedenú sumu 23.000 Eur však žalovaný žalobcovi nevyúčtoval - čo nebolo sporné, a
táto predstavuje nárok, ktorý si žalobca uplatnil ako nárok na vrátenie nevyúčtovanej zálohy na stavebný
materiál. Na výdavkových bločkoch na č.l. 5 (zo dňa 23.06.2009 a 15.07.2009; na treťom nečitateľné)

je v popise účelu uvedené „záloha na mat“. Ako nárok na vrátenie zálohy žalobca kvalifikoval svoj
nárok v predžalobných výzvach. Na pojednávaní dňa 19.11.2012 sa žalobca vyjadril, že žalovanú sumu
23.000 Eur poskytol žalovanému ako pôžičku. Aj na pojednávaní dňa 29.04.2015 uviedol, že sumu si
požičal, a túto následne tiež požičal žalovanému s tým, že sa to vráti potom z úveru. Na pojednávaní
dňa 11.07.2015 žalobca uviedol, že žalobca vyplatil žalovanému žalovanú sumu z dôchodkového účtu,

o čom vydal žalovanému firemný účtovný doklad. Neskôr na uvedenom pojednávaní uviedol, že peniaze
poskytol ako zálohovú platbu na realizáciu stavby. Rozporuplné tvrdenia žalobcu súd nebral do úvahy.
Je zrejmé, že jednotlivé sumy boli poskytnuté žalobcom žalovanému v priebehu zhotovovania diela.
Na pojednávaní dňa 04.09.2017 súd predbežne posúdil, že žalovanú sumu súd posúdil na základe
vykonaného dokazovania ako zálohu na cenu diela, čo žalobca v ďalšom nenamietal. V danom prípade

sa podľa súdu teda jedná o zálohu (preddavok) na cenu diela. Z vykonaného dokazovania nie je
jednoznačné, aká časť žalovanej sumy mala byť použitá na práce, resp. na materiál potrebný na
vykonanie diela. Preto s odkazom na § 541 ObchZ sa predpokladá, že kúpna cena týchto vecí je
zahrnutá v cene za vykonanie diela. Z vykonaného dokazovania nie je jednoznačné kedy malo dôjsť
k obmedzeniu rozsahu prác, resp. k zmene diela. Nie je sporné, že aj všetky dodatky k zmluve boli

uzatvorené ústnou formou. Žalovaný skončil so zhotovovaním diela najneskôr vo februári 2009. Nakoľko
sa strany nedohodli inak, žalovanému vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Žalobca riadne užíva
nehnuteľnosti, v ktorých sa malo zhotovovať dielo. Nepreukázal, že by požiadal žalovaného o spísanie
zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela. Faktúry, ktoré vystavil žalovaný žalobca akceptoval tým, že ich
zaplatil. Spornou je len suma 23.000 Eur, avšak nie preto, že by žalobca namietal, že dielo ako také

nebolovykonané,alenamietarozsahprác,ktorémalžalovanýpreňhovykonať.Akniejecenadohodnutá
alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (ktorej platnosť v konaní ani nebola spochybnená), je
objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy
za obdobných obchodných podmienok. Znalec Ing. N. pri oceňovaní diela vychádzal iba z faktúr, ktoré
vystavil žalovaný a ktoré žalobca zaplatil, teda nezohľadnil skutočný stav, čo ani nebolo v konaní sporné.

Z uvedeného dôvodu súd pripustil ďalšie znalecké dokazovanie ohľadne ocenenia diela. Znalkyňa
Ing. J. ocenila dielo na sumu 111.040 Eur. Žalobca nenamietal spôsob určenia ceny v znaleckom
posudku. Namietal, že znalkyňa v rozpore s pokynom súdu nebola na mieste samom a vychádzala
iba z obsahu spisu, čo znalkyňa potvrdila. Je predovšetkým však na znalcovi, aby stanovil rozsahpokladov, informácií, meraní, ktoré potrebuje pre splnenie úlohy stanovenej súdom. Znalkyňa podľa
súdu správne namietala, keď uviedla, že žalobca nijak nerozporoval podklady, z ktorých vychádzala -
projektu skutočného zamerania (č.l. 228 a nasl.). Súd dňa 11.12.2017 vyslovene vyzval žalobcu, aby

do 31.1.2018 uviedol rozsah prác vo výkrese predloženým žalovaným, ktorý uznáva a ktorý rozporuje,
nakoľko tvrdí, že určité práce vykonali iní zhotovitelia. Súd zároveň poučil, že v prípade nesplnenia
povinnosti, súd nariadi znalecké dokazovanie. Žalobca sa v uvedenej lehote nevyjadril. Žalovanému
umožnil vstup do nehnuteľnosti. Najneskôr dňa 03.01.2019, kedy mu bol doručený znalecký posudok
musel žalobca vedieť, že znalkyňa nebola na mieste samom. Na pojednávaní dňa 10.01.2019 právny

zástupca žalobcu navrhol dohodu, že zoberie žalobu späť s tým, že každá strana bude znášať trovy
právneho zastúpenia. Ako už súd uviedol vyššie, predmetné pojednávanie bolo odročené z dôvodu
mimosúdnych rokovaní a zo zdravotných dôvodov na strane žalobcu, ktorý požiadal o dodatočnú lehotu
na prípravu na pojednávanie (štúdium znaleckého posudku), čomu súd vyhovel a opäť strany vyzval, aby
najneskôr do 30 dní navrhli súdu dôkazy. Žalobca sa opäť v stanovej lehote nevyjadril. Až v záverečnej
reči právna zástupkyňa žalobcu navrhla vykonať ďalšie znalecké dokazovanie. Podľa § 153 ods. 2 CSP,

na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Na pojednávaní dňa 14.03.2019 súd vykonal neskoro navrhnutý dôkaz žalobcu, a to
výsluch žalovaného, avšak návrh na ďalšie znalecké dokazovanie, resp. vykonanie ďalších dôkazov by
znamenalo odročenie pojednávania na dlhé časové obdobie, pritom žalobcovi bol daný dostatok času

k uplatneniu jeho procesných práv. Preto súd tieto ďalšie návrhy žalobcu zamietol. Žalobca v priebehu
konania viackrát uviedol, že spor by nebol, pokiaľ by žalovaný žalovanú sumu riadne vyfakturoval. Aj
z uvedeného tvrdenia je zrejmé, že vlastne nenamieta rozsah a cenu diela, ale to, že cena nebola
riadne vyfakturovaná. Obchodný zákonník však viaže splatnosť ceny diela (pokiaľ nebolo dohodnuté
inak) na vykonanie diela, nie na vystavenie faktúry, ktorá je len daňovým dokladom, resp. na kolaudačné

rozhodnutie, resp. splnenie inej povinnosti, ktorá vyplýva z predpisov verejného práva. Tak ako je
uvedené vyššie, žalovaný dielo riadne vykonal, pričom cena diela bola znaleckým posudkom stanovená
na sumu vyššiu (111.040 Eur) ako je suma, ktorú mu žalobca zaplatil (97.836,84 Eur). Na základe
uvedeného žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil, nakoľko suma 23.000 Eur
predstavuje časť ceny za vykonané dielo.

10. Žalovaný zložil zálohu ako preddavok na trovy dôkazu vo výške 700 Eur na základe uznesenia súdu
č.k. 5Cb/22/2012-265 zo dňa 26.03.2018, z ktorej bola súdom znalcovi poukázaná suma 495,06 Eur
na základe uznesenia súdu č.k. 5Cb/22/2012-330 zo dňa 04.01.2019. Súd vo výroku II. a III. rozhodol,
že zostatok sumy z predmetnej zálohy žalovaného v sume 204,94 Eur mu bude vrátený do 10 po

právoplatnosti výrokov II. a III. rozsudku.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Súd priznal žalovanému, ktorý bol v spore plne úspešný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Za každé spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh
v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje
povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť
súdny poplatok vo výške 20 eur.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.