Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/213/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1403896431
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2010:1403896431.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci navrhovateľa: A.

V., bytom O., W. X. 3, zastúpeného JUDr. Štefanom Martinkovičom, advokátom, O., Saratovská 2/A,
proti odporcom: 1. X. J., bytom O., O. 25, 2. X. Z., bytom O., S.. Y. 27, 3. U. U., bytom O., E. 36, 4. A. Z.,
bytom O., W. 6, 5. W. Q., D., W. XXXX. E. republika, všetci zastúpení Mgr. Tonim Khurim, advokátom,
O., Pribišova 31, o určenie vlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 27.11.2003 žiadal navrhovateľ súd, aby určil, že navrhovateľ je vlastníkom parcely číslo
XXXX/X/ /predtým číslo XXX/ o výmere 989 m2 v katastrálnom území Dúbravka, zapísanej na LV XXXX.
Návrh odôvodnil tým, že predmetnú nehnuteľnosť užíva ako vlastnú minimálne od roku 1986.

Odporcovia nesúhlasili s návrhom a žiadali ho zamietnuť. Podľa odporcov neboli splnené zákonné
podmienky pre vydržanie predmetnej nehnuteľnosti.

Súd vykonal dokazovanie a zistil, že podľa navrhovateľa približne pred 60. rokmi užíval navrhovateľ,
resp. jeho právni predchodcovia nehnuteľnosti v katastrálnom území Dúbravka a to parcely číslo XXX,

teraz XXX/X, XXX, teraz XXX/X, XXXX/X, teraz XXX, vrátane parcely číslo XXXX/X, teraz číslo XXX,
o výmere 989 m2, ktoré je predmetom tohto sporu. Podľa informácií rodičov navrhovateľa označenú
parcelu číslo XXX, predtým číslo XXXX/X, bola rôznymi písomnými aj ústnymi dohodami rozriešená
tak, že zostala vo vlastníctve matky navrhovateľa, neskôr i otca, pričom polovica parcely patrila tete
navrhovateľa U. Q., čo vyplynulo z pôvodného listu vlastníctva číslo P. katastrálneho územia Dúbravka.
Po smrti tety Antónie Q., navrhovateľ zdedil jednu polovicu parcely číslo XXX, predtým číslo XXXX/X.
Od tejto doby navrhovateľ užíval spornú nehnuteľnosť ako vlastnú a až v roku 2002 mu odporkyňa v 3.

rade oznámila, že je v jej spoluvlastníctve s ostatnými odporcami.

Zo spisu Štátneho notárstva Bratislava - mesto číslo D XXXX/XX, že predmetom dedičského
konania po nebohej U. V., zomrelej XX.X.XXXX - matke navrhovateľa boli prejednané nehnuteľnosti,
avšak nejednalo sa o spornú nehnuteľnosť predtým pod číslom XXXX/X. Táto nehnuteľnosť nebola
navrhovateľom a ani súdom spomínaná ani v dodatočnom prejednaní dedičstva, ktoré vykonal Okresný

súd Bratislava IV pod číslom D 1692/93.Zo spisu Štátneho notárstva Bratislava - mesto D 320/65 súd zistil, že v dedičskom konaní po nebohom
I. V. - otcovi navrhovateľa, zomrelom dňa 16.2.1965 boli prejednané nehnuteľnosti, avšak nejednalo sa
o spornú nehnuteľnosť.

Zo spisu Štátneho notárstva Bratislava IV súd zistil, že navrhovateľ bol dedičom po U. Q. - sestre
jeho matky, ktorá zomrela 11.5.1986 a nadobudol medzi iným jednej polovice parcele číslo XXX, záhrada
771 m2 na LV číslo XXXX/X.

Zúplnéhovýpisuzpozemkovejknihysúdzistil,žespornáparcelapredtýmčísloXXXbolanajskôrvedená
v PK vložke číslo 50, o výmere 988 m2 a ako jej spoluvlastníci nikdy neboli uvedení právni predchodcovia
navrhovateľa. V súčasnosti je sporná parcela vedená na LV číslo 1982 ako parcela číslo XXX o výmere
989 m2. Z úplného výpisu listu vlastníctva číslo X súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom parcely číslo

L o výmere 2956 m2 orná pôda a parcely číslo XXX o výmere 255 m2 zastavaná plocha na základe
geometrického plánu číslo XX/XXXX. Parcela číslo XXX zanikla na základe geometrického plánu číslo
XX/XXXX.

Z listu vlastníctva číslo XXXX súd zistil, že odporcovia 1 až 5 sú vedení ako vlastníci parcely XXX o
výmere 989 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu číslo XX/XXXX a pôvodná parcely XXXX/
X zanikla.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov H.. X. R., Q.. U. F., B. Y., X. O., S. G., U. V., I. V., I. W., Q..
X. S., Q. Q., V. Y., U. F., z ktorých zistil, že navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia rodičia a teta,
predmetnú nehnuteľnosť užívali dlhé desaťročia a nebolo im v tom nijakým spôsobom bránené, nikomu
zo svedkov nebolo známe, že by malo byť sporné vlastníctvo k tomuto pozemku.

Z výsluchu svedka H.. S. Fronca súd zistil, že geometrický plán č. XX/XXXX na základe ktorého
vznikla parcela číslo XXX o výmere 989 m2, katastrálne územie Dúbravka, zapísané na LV číslo
XXXX, vykonal na základe objednávky. Nepamätal si, ktorý z účastníkov objednal geometrický plán.
Účelom geometrického plánu bolo obnovenie právneho stavu pôvodnej parcely XXXX/X. Rozdiel medzi

pôvodným a terajším stavom parcely číslo XXX je vyznačený na geometrickom pláne čiernou farbou.
Pri obnovení právneho stavu parcely XXXX/X, nová parcela číslo XXX mala zníženú výmeru o časť,
ktorá je teraz vyznačená ako parcela číslo 7X2/3. Sporná časť parcely XXX vznikla pričlenením parcely
číslo 7X2. Nová parcela XXX vznikla z dielu X pôvodnej parcely číslo 793/2. Geometrický plán je len
technický podklad, neurčuje vlastnícke práva a tam kde uviedol mená ako vlastníkov pravdepodobne

vychádzal z listu vlastníctva pre THM. Znalec vylúčil, že by nová parcela XXX mohla vzniknúť z parcely
číslo XXX/X. Pôvodná parcela XXX a súčasná parcela XXX sú totožné, len čiastočne a to v časti bývalej
parcely XXXX/X.

V zmysle § 870 0Z podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a
premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou zákona.

V zmysle § 872 ods. 6 OZ ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku, podľa tohto zákona kde na

základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť právo, len na uzavretie dohody o osobnom
užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal
nepretržite v držbe, aj pred účinnosťou tohto zákona.

V zmysle § 865 ods. 1, 3 OZ prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 1983 /zákon č.
131/XXXX Zb./, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy
vzniknuté v čase od 1. apríla 196X do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovením v § 135 a v
znení zákona č. 131/XXXX Zb. sa započíta aj čas po ktorý občan, alebo jeho právny predchodca malvec nepretržite v držbe pred 1. aprílom 1983. Tento čas sa však neskončí skôr, než uplynutím jedného
roka od tohto dňa.

V zmysle § 135 Zákona č. 131/XXXX Zb. vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného
vlastníctva sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe /§ 132a ods. 1/ hnuteľnú vec po dobu troch rokov
a nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov. Ak ide o pozemok, alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v
držbe / § 132 ods. 1/ po dobu 10-tich rokov a ku ktorému by inak mohlo byť zriadené právo osobného

užívania, nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo jeho časti štát. Občan nadobúda právo, aby s ním bola
uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenému v § 200. Ak je výmera pozemku
väčšia, než najväčšia prípustná výmera podľa § 200 a možno podľa územného plánu, alebo územného
rozhodnutia prenechať k osobnému užívaniu viacej častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len
jednu z tých častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodol zriadiť právo osobného
užívania.

V zmysle § 200 Zákona č. 131/XXXX Zb. výmera pozemku prenechaného k výstavbe rodinného
pozemku nebo k výstavbe rekreačnej chaty sa určí podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia.
Pozemok k výstavbe rodinného domu nesmie byť väčší ako 800 m2, pozemok k výstavbe rekreačnej

chaty nemá byť väčší než X00 m2 a pozemok prenechaný ku zriadeniu záhrady nesmie byť väčší ako
X00 m2.

V zmysle § 868 OZ prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. 1. 1992 /zákon číslo 509/1991 Zb./

pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknutými
pred 1. januárom 1992. Vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

V zmysle § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností uvedených zákonom.

V zmysle § 13X OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu

troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku
1 sa započítava doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie
doby podľa odseku 1 a používajú primerané ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

V zmysle § 130 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

V systéme súkromného práva treba rozlišovať nadobúdanie vlastníckeho práva na základe

prevodu, alebo prechodu. O prevod ide vo všetkých prípadoch, keď vôľu o prevode prejavujú tak subjekt,
ktorý prevádza, ako aj ten objekt, ktorý nadobúda. Ide teda o všetky druhy a typy zmlúv. O prechode
vlastníckeho práva možno hovoriť len vtedy, ak sa nadobúda vlastnícke právo na základe zákona,
na základe rozhodnutia štátneho orgánu, resp. na základe iných skutočností - vydržaním. Jedná sa
o originálne nadobudnutie vlastníckeho práva prisvojením si veci. Držba je faktický stav, pri ktorom

má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci. Disponuje ňou,
prípade vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav môže
byť v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec s ktorou nakladá,
alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá
sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa a to

jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec, alebo právo v skutku patrí. Dobromyseľnosť držiteľa, že mu
vec patrí, musí vychádzať z presvedčenia držiteľa, že mu vec patrí, a toto presvedčenie má oporu v
skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť, napr. zozmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby. Súčasne však musí
existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania.

Súdzhodnotildôkazypodľasvojejúvahyatokaždýdôkazjednotlivoavichvzájomnejsúvislostiadospel
k záveru, že návrh na určenie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti je nedôvodný, keď podľa názoru súdu,
navrhovateľ nepreukázal dobromyseľnosť užívania spornej nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním
bolapreukázanádlhoročná anepretržitádržbanavrhovateľaajehoprávnychpredchodcovkpredmetnej

nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo XXXX parcelné číslo XXX o výmere 989 m2 v katastrálnom
území Dúbravka. Predmetnú nehnuteľnosť užívali ešte rodičia navrhovateľa, keď jeho matka U. V.
zomrela dňa XX.X.XXXX a otec I. V. zomrel dňa XX.X.XXXX. Predmetná nehnuteľnosť nebola obsahom
dedičského konania. Nebol zistený právny dôvod na základe ktorého začali rodičia navrhovateľa
užívať spornú nehnuteľnosť. Podľa navrhovateľa navyše táto nehnuteľnosť mala byť v podielovom
spoluvlastníctve s teraz už nebohou tetou navrhovateľa U. Q., ktorá bola sestra matky navrhovateľa

a zomrela dňa 11.5.1986. Dlhoročná nerušená držba sama o sebe nemôže byť základom pre
vydržanie nehnuteľnosti. V tomto prípade mohlo dôjsť k vydržaniu nehnuteľnosti len v zmysle ustanovení
občianskeho zákona platného od roku 1983. Keď desaťročná vydržacia lehota rodičov mohla
uplynúť 1.X.198X za predpokladu, že podľa skutkových tvrdení navrhovateľa, by teta navrhovateľa
nebohá Antónia Mikletičová, nebola spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov u

rodičov navrhovateľa ako jeho právnych predchodcov nemožno hovoriť o dobromyseľnej držbe. Pre
navrhovateľa, by mohol byť právnym dôvodom nadobudnutia nehnuteľnosti rozhodnutie v dedičskej
veci po tete U. Q. v roku 1986, kedy aj v prípade neprejednania spornej parcely, resp. jej polovice v
dedičskom konaní rodičov navrhovateľa, mohol navrhovateľ vzhľadom na dlhoročnú držbu a dedičské
rozhodnutie po U. Q. byť dobromyseľným držiteľom. Navrhovateľ však nepreukázal dobromyseľnosť

svojejdržby,keďsubjektívnepresvedčeniemusímaťoporu vskutkovýchokolnostiach.Zúplnéhovýpisu
listu vlastníctva číslo X vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom parcely L o výmere 2956 m2 a parcely
číslo XXX o výmere 255 m2 na základe geometrického plánu číslo XX/XXXX. Pôvodná parcela číslo
XXX zanikla na základe geometrického plánu číslo XX/XXXX. Ako vyplýva z výsluchu svedka H.. S.
E. účelom geometrického plánu bola obnova právneho stavu parcely číslo XXXX/X a nie parcely číslo

1XXX/X. Desaťročná vydržacia lehota, by pri započítaní držby navrhovateľa začala plynúť 11.5.1986
smrťou Antónie Q. a mohla uplynúť 11.5.1996. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno započítať
držbu rodičov navrhovateľa. Navrhovateľ z dedičského rozhodnutia štátneho notárstva po nebohej U.
Q. musel zistiť, že napriek tomu, že jeho rodičia nežijú, obsahom dedičského rozhodnutia je len jedna
polovica bývalej parcely číslo XXX a nič mu nebránilo zistiť, že bývalá parcela XXX vznikla z parcely

XXXX/Xažejepotrebnéusporiadaťvlastníckevzťahykspornejnehnuteľnosti.Podoplnenídokazovania
v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave dospel súd k záveru, že nielenže nie sú splnené
podmienky pre vydržanie spornej nehnuteľnosti u navrhovateľa, ale ako je uvedené aj vyššie, ani u jeho
rodičov podľa ktorých spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti bola aj U. Q.. Preto súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): .
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. .

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.