Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119214148
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119214148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: H.. Q. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, XXX XX O. - K. Q. právne zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO &
PARTNERS s.r.o., IČO 36868434, so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov proti žalovanému: MP
KANAL service s.r.o., IČO 45965838, so sídlom Košická 5C, 080 01 Prešov právne zastúpený: BENČÍK
& PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., IČO 36860441, so sídlom Františkánske námestie
4, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 2.544,85 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 9C/40/2019-83 zo dňa 04.06.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/40/2019-92 zo dňa 26.06.2020.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
2.544,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 08.08.2019 až do
zaplatenia,atodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.Žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o

výške týchto trov. Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike, za ktorú
koná Okresný súd Prešov, trovy konania vo výške 11,40, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaviazať žalovaného zaplatiť jej sumu 2.544,85
eur s príslušenstvom ako náhradu škody, ktorá jej vznikla v byte na prízemí apartmánového domu
na ulici Z. vo B. W. po tom, čo došlo k zatopeniu podlahy kúpeľne a časti izby splaškovou vodou
pri čistení upchatého kanalizačného potrubia žalovaným v dňoch 25.12.2017 a 28.12.2017. Vo veci

bolo rozhodnuté platobným rozkazom č. k. 9C/40/2019-24 zo dňa 03.10.2019, proti ktorému žalovaný
podal odpor, v ktorom odmietol tvrdenia uvádzané v žalobe a poprel akúkoľvek zodpovednosť za škodu
uplatnenú žalobkyňou.

3. Po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 420a; § 442 ods. 1; § 443; § 517 ods. 1, 2; § 563
Občianskeho zákonníka; § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru, že je dostatočne
preukázané,žekuškodenazariadeníbytudošlovýlučneprevádzkovoučinnosťoužalovaného.Tvrdenia

žalobkyne súd pokladal za logické a dôveryhodné. Predovšetkým prihliadal na to, že sami zamestnanci
žalovaného pri prvom ani druhom zásahu si nevšimli poškodenia bytu, ktoré viedli k uplatneniu škody
zo strany žalobkyne. To netvrdila ani žalobkyňa a táto uviedla, že tieto škody spozorovala až koncom
januára 2018 keď sa do bytu vrátila. Z uvedeného vyplýva, že zariadenie bytu pred zásahom žalovanéhopoškodené nebolo a zároveň, že škoda nevznikne za 4 dni (od prvého do druhého zásahu). Súd
poznamenal, že aj bez odborných znalostí je zrejmé, že vytečené fekálie vrátane vody a rôzneho
odpadu nespôsobia škodu bezprostredne ale je zrejmé, že voda si najprv hľadá miesto zatečenia (pod

podlahu, dlažbu a pod.) a následne odparovaním spôsobuje škodu, čo trvá určitý čas. V tomto prípade
to spozorovala žalobkyňa koncom januára 2018 a pritom zo strany žalovaného nebolo tvrdené, žeby
nejakým spôsobom svojim konaním k vzniku škody prispela alebo ju mohla minimalizovať. Následne
bol ďalej logický aj postup žalobkyne, že sa najprv pokúšala túto škodu riešiť ako poistnú udalosť cez
svojho poisťovateľa a keď neuspela, tak následne cez poisťovateľa žalovaného a keď neuspela ani tam,

dala si opravy vykonať na vlastné náklady, a teraz sa dožaduje ich refundácie žalovaným. Žalovaný
uvádzal, že v konečnom dôsledku podľa jeho názoru ich činnosť prispela k vzniku škody až sekundárne,
pretože problém bol v samotnej kanalizácii, ktorá sa upchávala z dôvodu určitej vady, a teda to viedlo k
tomu, že bolo nutné ju čistiť a pri tomto čistení dochádza aj k spätnému vracaniu vody. Túto námietku
žalovaného prvoinštančný súd pre posudzovanie veci vyhodnotil ako právne irelevantnú a chápal ju iba
ako snahu vykreslenia situácie tak, že žalovaný vznik škody nezavinil alebo ho nezavinil výlučne. Súd ani

netvrdil, že žalovaný spôsobil škodu úmyselne alebo z nedbanlivosti, v tomto prípade je škoda vedľajším
následkom jeho prevádzkovej činnosti, avšak vzhľadom na objektívnu zodpovednosť to postačuje na to,
aby bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené.

4. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému

prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou,
ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti, fyzickými, chemickými, prípadne
biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením práv, ktorými
sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie
nehnuteľnosti. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví len ak preukáže, že škoda

bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním
poškodeného (§ 520a OZ).

5. Na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cd/776/2012, a to vo vzťahu k
pojmu prevádzkovej činnosti, vzhľadom na totožnú právnu úpravu v bývalom OZ v Českej republike.

6. Uviedol, že v prejednávanej veci išlo o prerazenie upchatého potrubia vodným prúdom cez záchod v
byte žalobkyne. Išlo teda nepochybne o prevádzkovú činnosť žalovaného vykonávanú pre neho bežným
spôsobom. Charakteristickým znakom tejto činnosti je použitie vodného prúdu, u ktorého môže dôjsť k
jehospätnémuvráteniuavytečeniuzmiestavstupudopotrubia.Niejepodstatné,čisačinnosťvykonáva

v exteriéri alebo interiéri. Podstatné nie je ani sporné poučenie (z hľadiska jeho preukázania) žalobkyne
o možnosti vzniku škody spätným vytečením vody a ňou prinesenými splaškami. Sami zamestnanci
žalovaného uviedli, že čistenie nebolo možné vykonať inak ako z bytu žalobkyne aj keď ako vyplynulo
z jej výpovede, táto následne zistila, že existoval akýsi špeciálny vstup na vykonanie čistenia bez
rizika vzniku škody. Uvedenú možnosť však mal ako prvú skúmať práve žalovaný ako profesionál

vo vykonávanej činnosti. Tvrdené sporné poučenie zamestnancov žalobkyne o možnom spätnom
výtoku však zodpovednosť žalovaného žiadnym spôsobom neobmedzuje. O spoluzavinení žalobkyne
(§ 441 OZ) by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by žalovaný žalobkyni uviedol potrebu urobenia
konkrétnych úkonov z jej strany, ktoré by preukázateľne vznik škody mohli obmedziť a táto napriek tomu,
žeby ich vykonanie bolo v jej silách, to nerešpektovala. Uvedené však zo strany žalovaného nebolo

ani len tvrdené. Zdôraznil, že v prejednávanej veci na vznik škody sa vyžadovala po a) prevádzková
činnosť, b) škoda a po c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Pritom vznik zodpovednosti žalovaného pri
objektívnej zodpovednosti, ako zodpovednosti za výsledok, nebol viazaný na jeho zavinenie. Aj keď súd
sa touto otázkou nemusel zaoberať, vyslovil presvedčenie o zodpovednosti žalovaného, aj keby bola
vybudovaná na princípe zavinenia. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/3285/2015. Tiež bol

presvedčený, že skutočnosti, ktoré spôsobili škodu boli pre žalovaného predvídateľné, čo potvrdili aj
jeho zamestnanci. V dnešnej dobe je oprávnene sa domnievať, že žalovaný by mal byť na vzniknutú
situáciu pripravený a mal mať prostriedky na zabránenie alebo aspoň minimalizovanie možných škôd z
jeho činnosti. Podľa svedka Q., žalovaný nemal ani vedrá na vylievanie vody.

7. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/80/2018 vo vzťahu k príčinnej súvislosti uviedol,
že otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Zisťuje ju súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť
je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medziakou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť
zisťovaná. Má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za
ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla)

a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a
preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť. Pritom protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku
škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou.

8. Prvoinštančný súd konštatoval, že nezistil ani dôvody možné zbavenia sa zodpovednosti podľa §

420a ods. 3 OZ s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/3268/2008. Konštatoval tiež, že výška
škody žalovaným namietaná nebola.

9. Prvoinštančný súd z faktúry č. XXXXXXXX zistil, že žalovaný fakturoval za zásah na kanalizácii zo
dňa 25.12.2017 sumu 439,20 eur a faktúrou č. XXXXXXXX za zásah na kanalizácii zo dňa 29.11.2017
sumu 229,28 eur, a to na adrese Z. XXX.

10. Rozsah spôsobenej škody žalobkyňa preukázala faktúrou od dodávateľa K. zo dňa 08.04.2019 s
tým, že bola vykonaná výmena keramickej dlažby, laminátovej podlahy, obložkovej zárubne drevenej
bielej, skrinky pod umývadlom s dvoma zásuvkami, odstránenie starej dlažby a položenie novej dlažby,
demontáž starej plávajúcej podlahy a montáž novej podlahy, osadenie zárubne, spotrebný materiál,

čistenia a dezinfekcia interiéru po fekáliách a dopravné celkom vo výške 2.544,85 eur. Príjmovým
dokladom zo dňa 08.04.2019 žalobkyňa preukázala, že túto sumu v plnom rozsahu uhradila.

11. Bolo zistené, že následky škodovej udalosti odmietli realizovať tak S. poisťovňa, ako poisťovňa
žalovaného a tiež E. poisťovňa, s ktorou má zmluvu žalobkyňa.

12. K priznanej sume ako náhrady škody súd prvej inštancie priznal aj úroky z omeškania vo výške 5 %
ročne odo dňa 08.08.2019, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, keďže na základe výzvy mal plniť
07.08.2019, na čo nereagoval.

13. Výrok o trovách konania bol súdom prvej inštancie odôvodnený ust. § 251; § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že žalovaný v konaní bol neúspešný, je preto povinný nahradiť úspešnej žalobkyni trovy
konania.

14. Keďže štát predávkoval trovy konania vo forme svedočného a náhrada trov štátu už priamo

predmetom úpravy CSP nie je, poukázal na článok 4 CSP a postupoval spôsobom pôvodne upraveným
v § 148 ods. 1 veta práva OSP, podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Preto priznal štátu právo na refundáciu zaplatených trov od
neúspešného žalovaného.

15. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie
podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP namietajúc, že vykonaným dokazovaním súd
prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že od začiatku konania namieta príčinnú súvislosť (kauzálny
nexus) medzi vznikom škody a konaním žalobcu (správne má byť žalovaného, poznámka odvolacieho

súdu). Poukázal na to, že vo veci vypovedali traja zamestnanci žalovaného ako svedkovia, ktorí
zhodne uviedli, že pri čistení kanalizácie v dňoch 25.12. a 29.12.2017 vyšla len zostatková voda
v malom množstve. To je v rozpore so svedeckými výpoveďami manžela žalobkyne B. Q. a brata
žalobkyne X. I.. Súd sa nevysporiadal s tým, prečo akceptoval svedecké výpovede svedkov žalobkyne
a nepovažoval za vierohodné výpovede troch svedkov zamestnancov žalovanej spoločnosti. Keďže

išlo o príbuzných žalobkyne, ide o potencionálne zaujatých svedkov. Poukázal na to, že žalobkyňa
podpísala zamestnancom žalovaného dňa 25.12., ako aj 29.12.2017 pracovný list o prevzatí prác na
odstraňovaní poruchy, a to bez výhrad ohľadom vzniku nároku na náhradu škody. V ďalšom uviedol,
že žalobkyňa nahlásila poistnú udalosť E. poisťovni, a.s. až dňa 29.01.2018 a poisťovni žalovaného,
S. poisťovni, a.s. až koncom marca 2018. Svedok F., ohliadač poistných udalostí S. poisťovne, a.s.

na pojednávaní uviedol, že pri ohliadke bytu zistil poškodenie interiéru, ktoré javilo znaky poškodenia
vytečenou vodou, ale či sa to stalo v decembri alebo pri nejakej inej udalosti, už bolo ťažko v marci
2018 uvádzať. Za tak dlhé časové obdobie mohlo dôjsť (aj opakovane) k ďalším škodám interiéru bytu,
či už v dôsledku nefunkčnej kanalizácie, resp. zatopenia bytu susedmi. K výške škody uviedol, že tátonebol žalovaným v konaní verifikovaná. Ak žalobkyňa výšku škody vyčíslila faktúrou spoločnosti K.,
s.r.o. k tomu uviedol, že táto spoločnosť sídliaca v O. realizovala stavebné práce s vyše trojmesačným
časovým odstupom, lebo príjmový pokladničný doklad je zo dňa 08.04.2019, odhliadnuc od toho, že

fakturovaná suma mala byť zaplatená prevodným príkazom na bankový účet, prípadne blokovaním tržby
cez elektronickú registračnú pokladnicu a nie na základe príjmového pokladničného dokladu. Žalovaný
tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne, pretože zistil, že byt č. XX je na LV č. XXXX, vedený
Okresným úradom V., katastrálnym odborom ako vlastníctvo spoločnosti E., s.r.o. so sídlom K., V. v
podiele 1/1. Žalobkyňa k žalobe pripojila zmluvu o nájme bytu zo dňa 01.12.2011, na základe ktorej

byt prenajala od spoločnosti W.-I. s.r.o., J.. Uvedené nekorešponduje s listom vlastníctva. Ak žalobkyňa
prenajala byt na obdobie 20 rokov, od 01.12.2011 do 01.12.2031, poškodený interiér bytu je pevne
spojený s bytom ako nehnuteľnosťou, preto jeho vlastníctvo patrí vlastníkovi bytu (prenajímateľovi).
Žalobu preto mohol podať vlastník bytu, a to spoločnosť E. s.r.o., V..

16. Odvolateľ vo vzťahu k § 520a ods. 1 OZ uviedol, že si uvedomuje, že zodpovednosť za škodu

spôsobenú prevádzkovou činnosťou je objektívna, ale musí existovať príčinná súvislosť (kauzálny
nexus) medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody. Táto príčinná súvislosť vzhľadom
na časový odstup vyše mesiaca, resp. troch mesiacov medzi vznikom škody a nahlásením škody
preukázaná nebola. Zodpovednosť podnikateľa za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou nemôže
byť absolútna. Prvoinštančný súd neozrejmil, aký časový interval medzi vznikom škody a uplatnením

nároku na náhradu škody považuje za relevantný a hodnoverný. Keďže žalobkyňa na pojednávaní
uviedla, že v čase vianočných sviatkov sa v byte zdržiavali aj ďalšie osoby, nie je vylúčené, že mohla
škoda vzniknúť aj inak, ako to tvrdí žalobkyňa. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že napadnutý rozsudok považuje za správny,
vyčerpávajúci a navrhla odvolanie žalovaného zamietnuť. Odvolanie považuje za nedôvodné. K tvrdeniu
odvolateľa ohľadom nedôveryhodnosti jej svedkov uviedla, že rovnako aj svedkovia žalovaného
môžu byť považovaní za nedôveryhodní, keďže ide o zamestnancov existenčne závislých od neho.
Prvoinštančný súd už počas pojednávania konštatoval, že výpovede svedkov žalovaného o minimálnom

spätnom vrátení vody nekorešpondujú s fotografiami predloženými žalobkyňou. Situácia na fotkách
žalovaným popretá nebola a žalovaným nebolo preukázané, aby predložené dôkazy neboli pravdivé.
Žalobkyňa podpísala pracovné listy preto, lebo v čase skončenia výkonu prác žalovaným žiadne známky
škody spôsobenej ich činnosťou byt nevykazoval. Škody nevzniknú ihneď pri vytečení vody, ale k
procesu vzniku škody je potrebný určitý čas. K tvrdeniu odvolateľa, že likvidátorom S. poisťovne, a.s.

až v marci 2018 bolo uvedené, že ťažko konštatovať, či k poškodeniu interiéru došlo už v decembri
2017uviedla,žepredložilazápisoohliadkevykonanýpoisťovňoudňa29.01.2018.Tvrdeniežalovaného,
že interval od decembra 2017 do marca 2018 je dlhý a mohlo dôjsť aj k nejakej ďalšej havarijnej
situácii je len jeho fabulácia. Žalobkyňa uviedla, že si nevie predstaviť, akým spôsobom môže toto
tvrdenie vyvrátiť, ale ak to chcel vyvrátiť žalovaný, mal a mohol aktívne navrhnúť vykonanie dôkazu

napr. susedmi, členmi spoločenstva o tom, či v predmetnom období majú vedomosť, že by u žalobkyni
došlo k havarijnej udalosti inej ako tie, ktoré sa odohrali v decembri 2017. K v odvolaní namietanej
výške škody odvolateľom s tým, že táto v konaní nebola žiadnym spôsobom verifikovaná uviedla, že
prvoinštančný súd ju ustálil podľa predloženej faktúry. Jej výšku v konaní nepoprel, stala sa nespornou
a o nesporných skutočnostiach dokazovanie sa nevykonáva. K tvrdenému nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobkyne uviedla, že ide o novú námietku a s poukazom na § 366 CSP sa touto novotou v
rámci odvolacieho konania nemôže súd zaoberať. Poukázala na to, že v samotnej nájomnej zmluve zo
dňa 01.12.2011 v článku 3 ods. 1, 2 a čl. 5 ods. 6 a 11 sa uvádza, že byt sa dáva do nájmu ako holobyt,
t.j. bez vnútorného vybavenia, vyžadujúci si ďalšie investície, čo sa nájomca zaväzuje dokončiť na
vlastnénáklady.Poddokončenímbytusarozumieajmontážadodávkaplávajúcichpodláh,interiérových

dverí, kuchynskej linky, zriaďovacích predmetov v kúpeľni, WC a všetky sociálne zariadenia. Nájomca
sa zaviazal, že závady a poškodenia, ktoré vzniknú v bytu, počas doby užívania bytu nájomcom,
uhradí v plnej výške. Prenajímateľ dal nájomcovi výslovný a neodvolateľný súhlas na vykonanie zmien
a stavebných úprav bytu. Z uvedeného vyplýva, že škoda vzniknutá na zariadení bytu financovala
žalobkyňa, ide teda o jej škodu, čím preukázala svoju vecnú aktívnu legitimáciu. K otázke, či poškodené

zariadenie sa stalo alebo nestalo súčasťou bytu by bolo nutné dokazovať, pričom by išlo o tzv. novotu v
odvolacom konaní, ktorá je s poukazom na § 366 CSP neprípustná. Navrhla preto napadnutý rozsudok
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.18. K replike žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa už tento nevyjadril.

19. Prvoinštančný súd opravným uznesením č. k. 9C/40/2019-92 zo dňa 26.06.2020 opravil záhlavie

rozsudku č. k. 9C/40/2019-83 zo dňa 04.06.2020 v časti označenia žalobcu tak, že toto správne znie:
H. Q. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX O..

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s
tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
Krajskému súdu v Prešove dňa 11.03.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, i to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( vid rozhodnutie ÚS SR , sp. zn. II.ÚS 78/05).

23. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto
činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; a ich

zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto
preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v
znení zmien a doplnkov, ďalej len OZ).

24. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie
dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená
ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti.
Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z

vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Podľa odvolacieho súdu uvedené tvrdenia odvolateľa neboli
v prejednávanej veci dôvodné.

25. Odvolateľ tiež tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery ( vid rozhodnutie NS SR, sp. zn.

7Cdo7/2010). Ani toto tvrdenie nebolo odvolacím súdom zistené v prejednávanom spore.

26. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore vyhodnotením stranami
sporu navrhnutých a vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočnosti, a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

záverom a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na
starne jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konaniažalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejedávaným sporom, ktorý by bol takej
povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

27. Možno teda napriek tvrdeniam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda že súd
prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu

jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo
strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

28. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie
vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného uvádza nasledovne.

29. Nie je možné prisvedčiť odvolacím námietkam žalovaného, že neexistuje príčinná súvislosť medzi
škodou vzniknutou žalobkyni a konaním žalovaného prostredníctvom jeho zamestnancov v dňoch
25.12. a 29.12.2017. Žalobkyňa preukázala, že vznik škody súvisí bezprostredne s odstraňovaním
poruchy realizovanej zamestnancami žalovaného. Žalovaný týmto smerom nenavrhol vykonať žiadne

dokazovanie, ktoré by tvrdenia žalobkyne o vzniku jej škody poprelo. Ani to, že žalovaný poukázal na
značne časový interval od dní vzniku škody po čas, keď ohliadku bytu mal realizovať pracovník S.
poisťovne, a.s. koncom marca 2018 s tvrdením, že mohlo dôjsť aj k inej udalosti, dôsledkom ktorej mohla
vzniknúť žalobkyni škoda uplatnená v predmetnom konaní, odvolací súd nemohol vyhodnotiť inak, ako
nedôvodné tvrdenie. Ani v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný nenavrhol vykonať žiaden dôkaz,

ktorý by podporil jeho toto tvrdenie. Je treba súhlasiť s názorom, že škoda spôsobená vodou sa prejaví
až po značnom odstupe času. Žalovaný ak sa chcel brániť v spore, mal svoje tvrdenia preukazovať
dôkazmi v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. Ani ďalšia odvolacia námietka, ktorou odvolateľ namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobkyne neobstojí jednak z dôvodu, že táto námietka nebola vznesená v konaní pred súdom prvej
inštancie, na vyhodnotenie čoho by bolo nutné vykonať ďalšie dokazovanie, pritom prvoinštančný súd
na pojednávaní dňa 04.06.2020 vyhlásil uznesenie o tom, že dokazovanie považuje za skončené, a to
potom čo ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu nemali. Napriek uvedenému žalobkyňa
tvrdila, že všetky poškodené veci patrili jej vlastníckym právam, aj keď byt má iba prenajatý, lebo bol

jej prenajatý byt ako „holobyt“. K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa tvrdenia, že zodpovednosť
podnikateľa za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou nemôže byť absolútna je treba uviesť, že
vzhľadom na § 420 ods. 2 OZ zodpovednosť je daná na strane právnickej osoby v tých prípadoch, keď
škodca je voči nej v takom právnom vzťahu, že je na mieste stanovenie tejto zodpovednosti nie voči
samotnému škodcovi, ktorý spôsobil škodu pri jej činnosti, na ktorú bol použitý. Ide o akúkoľvek takú

činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti právnickej osoby z hľadiska vecného, miestneho a časového; môže
teda ísť tak o činnosť zamestnancov alebo členov právnickej osoby, pričom nerozhoduje, aké majú títo
pracovníci postavenie. Podstatné je, že ide o osoby, ktoré vykonávajú činnosť pre právnickú osobu. V
danom prípade to boli teda osoby konajúce za žalovaného pri odstraňovaní poruchy v dňoch 25.12.
a 29.12.2017. Pritom za protiprávne konanie ako predpokladu zodpovednosti za škodu je označované

konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne predpisy.
Za takéto konanie je potrebné považovať aj prípadné nesplnenie prevenčnej povinnosti (tzv. generálna
prevencia), ktorá sa tiež považuje za protiprávne konanie. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil
aj otázku namietanej výšky škody, ktorá bola jednoznačne preukázaná sumou 2.544,85 eur, ktorú
žalobkyňa zaplatila za odstránenie následkov spôsobených splaškovou vodou v dňoch 25.12. a

29.12.2017. To, či táto suma bola alebo nebola uhradená v zmysle účtovných predpisov na veci nemôže
nič zmeniť. Rovnako na veci nemôže nič zmeniť ani to, že žalobkyňa o odstránenie škody požiadala
spoločnosť sídliacu mimo územia, na ktorom sa nachádza poškodený byt.

31.Odvolacísúdmázato,žesúdprvejinštancievprejednávanomprípadenáležitevyhodnotilexistenciu

všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu žalovaného, a to existenciu protiprávneho úkonu,
vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. V prejednávanom
prípade zodpovednosť žalovaného vyplýva zo zodpovednosti spôsobenej prevádzkovou činnosťou.
Zodpovednosti za škodu sa mohol žalovaný zbaviť iba vtedy, ak by preukázal, že bola škoda spôsobenáneodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v jeho prevádzke alebo prípadne konaním poškodeného.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, že škoda žalobkyni vznikla v súvislosti s prevádzkovou
činnosťou žalovaného. Nebolo preukázané, aby príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť ako konanie

žalovaného, resp. jeho pracovníkov (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/62/2000).

32. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd stotožňujúc sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozsudku súdu prvej inštancie, tento ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
spolu aj so správnym výrokom o trovách konania, ako aj výrokom o povinnosti žalovaného zaplatiť štátu

trovy konania.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).