Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119215529
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119215529.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobkyne: I. B., V..: XX.XX.XXXX, P. T.
XXXXX/XX, XXX XX Y., zákonný zástupca: B. K., V..: XX.XX.XXXX, P. T. XXXXX/XX, XXX XX Y., právne
zastúpenej JUDr. Jánom Garajom, MBA, IČO: 43 341 993, so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, proti
žalovaným: 1/ X. Q., V..: XX.XX.XXXX, P. Ž. XXX, XXX XX Y., 2/ E. T., V..: XX.XX.XXXX, P. F. XXXX/

XX, XXX XX Y., 3/ R. R., V..: XX.XX.XXXX, P. O. Q. XXXX/XXX, XXX XX Y., všetci právne zastúpení:
Advokátska kancelária Peter Rak, s.r.o., IČO: 50581121, so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov,
o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 09.03.2020 č.k. 9C 52/2019-164 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu vo vzťahu ku
všetkým žalovaným zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť každému zo žalovaných trovy konania
v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto
trov.

2. Súd prvej inštancie posudzoval otázku prípustnosti žalobcom požadovaného určenia neplatnosti

odstúpenia od kúpnej zmluvy. Konštatoval, že zákonodarca zakotvil v písm. c) a d) § 137 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) úplne novú koncepciu, kde sa
rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d).
Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/
platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o

dobrovoľných dražbách a pod. Ak teda došlo prijatím CSP k zmene oproti § 80 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého sa určovacia žaloba aplikovala aj na
neplatnosť právneho úkonu, nemožno dospieť k záveru, že súdna prax má byť rovnaká bez ohľadu na
túto zmenu. Aplikáciou historického výkladu (okrem výkladu jazykového, ktorý je jednoznačný) je nutné
dospieť k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu už nie je žalobou o určenie, či tu
právo je alebo nie, ale žalobou o určenie právnej skutočnosti, pri ktorej sa naliehavý právny záujem

neskúma, ale ktorá musí mať oporu v osobitnom právnom predpise. K uvedenému záveru dospela už
aj prax najvyššej súdnej autority. Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp.
zn. 4Cdo/17/2019, sp. zn. 3Cdo/203/2018 a sp. zn. 7Cdo/132/2019, taktiež rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove vo veci sp. zn. 1Co/73/2018. Konštatoval, že z katastrálneho zákona je zrejmé, že žaloba
o určenie právnej skutočnosti - neplatnosti právneho úkonu nie je prípustná ľubovoľne, ale len vtedy,
ak na základe právneho úkonu (ktorého sa určenie neplatnosti týka) bol vykonaný zápis do katastra

nehnuteľností, pretože iba v prípade určenia neplatnosti takéhoto právneho úkonu možno urobiť krok
späť a zapísať stav existujúci pred zápisom tohto právneho úkonu. Na základe kúpnej zmluvy, od ktorejsa odstúpilo, však v katastri nehnuteľností nebol vykonaný žiadny zápis a preto určenie neplatnosti
odstúpenia nemôže viesť k navráteniu v predošlý stav. Ide teda o neprípustnú žalobu o určenie právnej
skutočnosti, čo nevyhnutne viedlo k jej zamietnutiu, bez potreby zaoberania sa jednotlivými námietkami

strán sporu. Dodal, že na uvedenom nič nemení ani to, že žalobca bol orgánom katastra na podanie
takejto žaloby odôvodnením rozhodnutia o prerušení katastrálneho konania odkázaný.

3. Na záver dodal, že žalobkyňa sa mala domáhať ochrany svojich práv žalobou podľa § 137 písm.
c) CSP, a to žalobou o určenie, že právny vzťah (ktorý je synonymom pojmu právo) z kúpnej zmluvy

uzavretej medzi stranami sporu trvá. V rámci tohto konania, by teda súd musel posudzovať platnosť, či
neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanými z dôvodu naplnenia alebo nenaplnenia zmluvných
podmienok umožňujúcich toto odstúpenie a výsledkom takéhoto preskúmania by bolo deklaratórne
rozhodnutie o tom, či záväzkovo právny vzťah zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu ku dňu
rozhodnutia súdu trvá alebo nie.

4. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď súd
prvej inštancie zaviazal neúspešnú žalobkyňu zaplatiť náhradu trov konania každému z úspešných
žalovaných.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Požadovala

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Namietala, že súd prvej inštancie porušil
ustanovenia čl. 2 ods. 2, čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v zmysle dodatkov č. 3, 5, 8, a 11, ako aj samotné ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v neposlednom rade aj základné
princípy ustanovené v čl. 1 až 18 CSP. Trvá na tom, že si svoj návrh uplatnila formálne správne. Súd

prvej inštancie podal nesprávny právny a gramatický výklad ust. § 137 CSP. Je toho názoru , že v
danom prípade sa žalobkyňa vo svojej podstate domáha určenia trvania záväzkového vzťahu, aj keď
to podľa formalistického prístupu súdu v petite jasne neuviedla. Žalobkyňa sa domáhala a domáha
súdnej ochrany svojho neplatne prerušeného záväzkového vzťahu, na ktorý ju priamo odkázal štátny
orgán Slovenskej republiky, a to konkrétne Okresný úrad. Trvá na tom a vnútorne je presvedčená

o tom, že si uplatňuje svoj nárok podľa § 137 písm. c) CSP. Takúto formu petitu zvolila kvôli tomu,
že jej to prikázal štátny orgán - Okresný úrad, odbor katastrálny vo svojom individuálnom správnom
akte. Naliehavosť právneho záujmu odvodzovala jednak od individuálneho právneho aktu, ktorý má
tiež charakter právneho predpisu ako účastníčky správneho konania a na to nadväzujúci stav právnej
neistoty. Uviedla, že sa podanou žalobou domáhala a domáha súdnej ochrany svojho prerušeného

záväzkového a budúceho vlastníckeho práva, na základe podanej žaloby, na podaní ktorej má naliehavý
právnyzáujem,nakoľkojedanýstavprávnejneistoty,ktorýjemožnéodstrániťibadeklaratórnymsúdnym
rozhodnutím, ktoré bude spôsobilé privodiť zmenu v evidencii vecných práv v katastrálnom operáte
nehnuteľností. Pokiaľ by sud postupoval v duchu CSP a cítiac sa viazaný obsahom a nie formuláciou
petitu žaloby napriek jeho zjavnému neoprávnenému pocitu nadradenosti vo vzťahu k poznaniu práva,

vo veci by konal ako o žalobe na určenie, či tu záväzkový vzťah z kúpnej zmluvy trvá a žalobu by
kvalifikoval ako návrh podľa § 137 písm. c) CSP na určenie, či tu právo je alebo nie je, pokiaľ je na tomto
určení naliehavý právny záujem.

6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní. Uviedli, že skutočnosť, že bolo rozhodnuté v neprospech

žalobkyne neznamená, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa
v rozsudku vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní, rozhodnutie súdu prvej
inštancie je riadne odôvodené a súd vec správne právne posúdil. Precíznosť a správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie je zrejmá z bodov 4.2 až 6 jeho odôvodnenia (dodržiavanie a rešpektovanie
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, vyjadrenie k nepoužiteľnosti súdnych rozhodnutí, na ktoré

odkazovala žalobkyňa, správna aplikácia práva použitím príslušných výkladových metód). Neobstojí ani
tvrdenie žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu žalobkyňou tvrdeného nesprávneho
gramatického výkladu ust. § 137 CSP. Poukázali na bod 4.5 napadaného rozhodnutia, v ktorom súd
prvej inštancie zohľadnil (subjektívnu) historickú výkladovú metódu. Na základe vyššie uvedeného mali
za nesporné, že použitie výkladu historického a teleologického je v danom prípade rozhodujúce, keďže

záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/
platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
žaloby určovacej a vedie k jednoznačnému záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Snahy
o výklad pojmu právna skutočnosť, či interpretáciu ust. § 137 CSP v podanom odvolaní považovaliza bezpredmetné. Z vyjadrenia samotnej žalobkyne je zjavné, že táto nerešpektuje koncepciu ust. §
137 CSP, keď v podanom odvolaní uvádza, že typickým príkladom návrhu/žaloby o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP sú konania o vyhlásenie za mŕtveho, konania o umorenie listiny a

pod. Tieto konania sú osobitnými konaniami upravenými v CMP a nemajú s konaním podľa § 137 písm.
d) CSP nič spoločné. Na záver poukázali, že brat žalobkyne, resp. syn zákonnej zástupkyne žalobkyne
podal na tamojšom súde obdobnú žalobu vedenú pod sp. zn. 8C/46/2018, pričom v uvedenom konaní
došlo taktiež k zamietnutiu žaloby z dôvodu jej neprípustnosti. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a priznal všetkým žalovaným náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni

v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v súlade s ustanovením § 379, § 380 a § 381 CSP
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené.

8. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, predmetom sporu je nárok žalobkyne o
určenie neplatnosti odstúpenia žalovaných od kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa
16.12.2016. Ide teda o žalobu podanú podľa ust. § 137 písm. d) CSP, podľa ktorého žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Správne súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v ustanovení ustanovenia §
137 CSP, a to v písm. c) a písm. d) zakotvil úplne novú koncepciu rozlišujúcu klasickú určovaciu žalobu
a žalobu o určenie inej právnej skutočnosti. Jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné
žalobyourčenieneplatnosti,resp.platnostiprávnychúkonovainýchskutočností,ktorévyvolávajúďalšie
spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.

10. Ust. § 137 písm. d) CSP viaže prípustnosť použitia žaloby o určenie právnej skutočnosti na
predpoklad, že takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu. Ust. § 137 písm. d) CSP neurčuje, že
musí ísť o osobitnú právnu úpravu, ktorá by iba explicitne pripúšťala možnosť podania žaloby o určenie
právnej skutočnosti. Postačuje, ak prípustnosť takejto žaloby je vyjadrená v osobitnom ustanovení

implicitne, teda ak existuje určité zákonné ustanovenie, z ktorého obsahu možno vyvodiť prípustnosť
podania žaloby o určenie právnej skutočnosti.

11. Takýmto osobitným predpisom je ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), podľa ktorého ak súd rozhodol

o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred
týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo
dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna
zmena týka.

12. Ak súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je podľa aktuálnej
právnej úpravy stále zapísateľné do katastra nehnuteľností, znamená to, že daná úprava aj po zmene
koncepcie určovacích žalôb akceptuje existenciu súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu
vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Takéto súdne rozhodnutie podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy môže
byť založené len na žalobe o určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d) CSP, a teda môže

byť výsledkom konania začatého na základe žaloby podanej podľa tohto ustanovenia, a práve preto je
potrebné považovať ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona za osobitný predpis vo vzťahu k ust. § 137
písm. d) CSP.

13. Navyše, ako to vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Prešov zo dňa 04.09.2018, ktorým bolo

konanie podľa ust. § 31a písm. c) Katastrálneho zákona prerušené na dobu 30 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, žalobkyňa bola poučená o práve na podanie žaloby o vyslovenie neplatnosti odstúpenia
od kúpnej zmluvy na príslušnom súde s tým, že ak tak neurobí, bude konanie o vklade podľa ust. §
31b Katastrálneho zákona zastavené. Je pritom nepochybné, že Okresný úrad Prešov nie je orgánom,
ktorému by bola zverená právomoc rozhodovať o platnosti či neplatnosti odstúpenia od uzatvorenej

kúpnej zmluvy. Takýmto orgánom je jedine súd, čo vyplýva z článku 1 základných princípov Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv
prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému
orgánu. S odstúpením od zmluvy pritom Katastrálny zákon v ust. § 31b ods. 1 písm. b) spája významnéprávne následky. Vychádzajúc z tohto ustanovenia konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník
konaniaodstúpilodzmluvypredvydanímrozhodnutiaonávrhunavklad.Vdanomprípadepredvydaním
rozhodnutia o návrhu na vklad žalovaní odstúpili od kúpnej zmluvy, a preto vyriešenie otázky platnosti

či neplatnosti tohto právneho úkonu má zásadný význam pre rozhodnutie o návrhu na vklad.

14. Totožné závery vyplývajú aj zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove vo veci č.k.
7Co/35/2020-233, v ktorej veci obdobnú žalobu o určenie neplatnosti odstúpení od zmluvy podal brat
žalobkyne B. B..

15. Rovnako aj v analogickej skutkovej situácii vo veci 8Co/26/2017 bolo obdobne Krajským súdom v
Prešove konštatované, že tam, kde bol žalobca vyzvaný na podanie žaloby priamo okresným úradom,
katastrálnym odborom a následne aj okresný úrad prerušil konanie o návrhu na vklad do právoplatnosti
rozhodnutia súdu, je osvedčený procesný predpoklad určovacej žaloby a zároveň uzavrel, že tvrdené
právo žalobcu je neisté, ohrozené a práve prípadný vyhovujúci určovací rozsudok je spôsobilý túto

neistotu či ohrozenie odstrániť.

16. Zamietnutím žaloby z dôvodu jej procesnej neprípustnosti bolo žalobkyni znemožnené uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom
tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

17. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
rozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie(§391ods.1CSP).

18. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie vychádzať z toho, že žaloba o určenie

neplatnosti odstúpení od zmluvy je prípustná. Vo vzťahu k týmto zisteniam musí byť rozhodnutie náležite
odôvodnené tak, aby jeho štruktúra zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP.

19. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).