Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206599
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206599.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., Martinčekova 13,
821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: P. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. X. 2, XXX XX P. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3 933,87
Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 4298/2015 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD.,

Exekútorský úrad so sídlom K. Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o odvolaní oprávneného proti
Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 12Er/362/2015-39 zo dňa 27. októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 12Er/362/2015-39 zo dňa 27. októbra 2015 z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 12Er/362/2015-39 zo dňa

27. októbra 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/1213/0549 zo dňa 13. marca 2014 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“). Exekučný súd
považoval zmluvu o úvere uzatvorenú medzi pôvodným veriteľom a povinným dňa 28.
júla 2010 za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v

čase podpísania zmluvy (ďalej len „OZ“). Poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie
a rozhodcovskú doložku, obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje
zmluva, vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných obchodných
podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy. Veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním

rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý
sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia práv
spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou dochádza napriek jej formálnemu zneniu
k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka ako
neprijateľná zmluvná podmienka je potom v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná, v dôsledku čoho je
exekučný titul nevykonateľný, a preto exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal
odvolacie dôvody podľa § 205 odsek 2 písm. a), d), e), a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvého stupňa vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšieskutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol
riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť

alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému
možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru
odvolateľa prvostupňový súd dopustil prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho

exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať
len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k
záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako
exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej
veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než
akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické

dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ ďalej uviedol, že exekučný súd prekročil
aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). Exekučný súd je oprávnený
skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby

bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinným v súlade
so ZoRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným
konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal
na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s, ako jeho právny predchodca postupovala v súlade s § 93b

zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým,
že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Exekučný
súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa,
dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak by zmluva
neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by

prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v
závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal ďalej na
to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát,
pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere
predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné

fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytuje žiadnu
oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako
súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad

rozsudokzrušiťčizmeniťjehovýrok.Uviedol,žeakbyprvostupňovýsúdzvažovalrozhodcovskúdoložku
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť
o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného
práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného
zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy

judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom -
a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej ešte odvolateľ uviedol, že
teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach
vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a to

spôsobom, ktorý je zlúčiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi.
Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že
ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne
obdobných veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimeranezvýhodnil povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na
súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných

súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský

rozsudok JUDr. Mareka Baňasa, JUDr. Jána Huňadyho a Mgr. Martina Kotiana, rozhodcov Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 3 933,87 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol
vydaný pod sp. zn. IA-C/1213/0549 dňa 13. marca 2014, pričom mal vyznačenú právoplatnosť 16. mája
2014 a vykonateľnosť 20. mája 2014. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská

doložka bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami v Zmluve o úvere v čl. 3 ods. 7 a vo Všeobecných
obchodných podmienkach v bode 10.2.2. Podľa článku 3 ods. 7 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v
súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10 II. Časti Všeobecných obchodných podmienok.
Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej

doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
priposkytovaníSlužieb,Bankovýchproduktova/alebovykonávaníBankovýchobchodov,vrátanesporov
oplatnosť,výkladazánikpríslušnejZmluvy,atovnasledovnomznení:a/pokiaľbudevpríslušnomspore
žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa
jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania,

b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 týchto
obchodných podmienok ak klient najneskôr pri uzavretú Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí
banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 22. decembra 2015 (1)
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Oprávnený uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Odvolací
súd k tomuto dôvodu odvolania uvádza, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný

titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok
má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí
pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia
rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe
dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol

alebo nebol predložený exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou ide o právny úkon,
ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok,trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Podľa
exekučného súdu predmetná zmluva o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky, obsahuje ustanovenie, ktoré je neprijateľné a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

neplatné. Týmto ustanovením však podľa exekučného súdu je samotná rozhodcovská doložka - dohoda
o riešení sporov medzi zmluvnými stranami rozhodcom. Ak je dohoda o riešení sporov rozhodcom
v spotrebiteľskej zmluve dovolená, potom logicky nemôže byť ustanovením, ktoré núti spotrebiteľa
riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník v tomto ustanovení
neobsahuje zákaz riešenia sporov v spotrebiteľských vzťahoch v rozhodcovskom konaní, ale len takého
ustanovenia dohodnutého v rámci rozhodcovskej zmluvy, ktoré bráni spotrebiteľovi, aby svoje práva
uplatňoval na všeobecnom súde. To znamená, že zakázané sú také ustanovenia v rozhodcovskej
zmluve, ktoré nútia spotrebiteľa, aby svoje aktívne spory viedol výlučne pred rozhodcom. Z uvedeného

vyplýva, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že rozhodcovská doložka
je v rozpore so znením § 39 OZ, a teda neplatná v zmysle 53 ods. 5 OZ.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o ďalší uplatnený dôvod odvolania a to, že exekučný súd
nesprávne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľovi vnútenú, je dôvodný.

Exekučný súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že aj keď spotrebiteľ mal v danom prípade v zmysle
bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok možnosť písomne oznámiť najneskôr pri uzatváraní
zmluvy, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, táto skutočnosť nič nemení na tom, že sa reálne
vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu. Tento záver odôvodnil tým, že Všeobecné obchodné
podmienky obsahujú veľké množstvo textu, v dôsledku čoho spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy

nemal reálnu možnosť oboznámiť sa s nimi a nemohol žiadnym spôsobom zmeniť obsah predtlačených
zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
S uvedeným názorom sa odvolací súd nemohol stotožniť, nakoľko má za to, že exekučnému súdu
neboliznámekonkrétneokolnostiuzatváraniaúverovejzmluvyspotrebiteľasbankouaargumentácia,že
spotrebiteľ nevyjadril nesúhlas s rozhodcovskou doložkou napriek možnosti obsiahnutej v bode 10.2.3

Všeobecných obchodných podmienok len preto, že v čase uzatvárania zmluvy nemal vzhľadom na veľké
množstvo textu vo Všeobecných obchodných podmienkach reálnu možnosť sa s nimi oboznámiť, a teda
žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nie je v danom prípade namieste. Z bodu 10.2.3 je nepochybné,
že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí
zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Spotrebiteľ mal možnosť pred podpisom

Zmluvy prečítať si všetky ustanovenia Zmluvy, ako aj Všeobecné obchodné podmienky a v zmysle bodu
10.2.3 mal možnosť Zmluvu uzatvoriť bez rozhodcovskej doložky. Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie
vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy
platný zákon o bankách č. 483/2001 Z. z. neznamená, že banka túto rozhodcovskú doložku klientovi
vnútila, nakoľko klientovi dala možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou doložkou nesúhlas bez toho, aby

to malo nejaký vplyv na uzatvorenie zmluvy o úvere.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd
preto prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil
exekučnému súdu na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.