Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819201675
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3819201675.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci žalobcu: SANTERA, s.r.o. so

sídlom Bratislava, Palisády č. 33, IČO 45675686, zast. URBÁNI & Partners s.r.o. so sídlom Banská
Bystrica, ul. Skuteckého č. 17, IČO 36 646 181, proti žalovanému: Slovenská republika - Slovenská
správa ciest, IČO 00 003 328, Bratislava, ul. Miletičova č. 19, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca žalobou podanou 12.4.2019 navrhoval zriadiť vecné bremeno v rozsahu vyznačenom
priloženým geometrickým plánom, ktoré vecné bremeno by spočívalo v práve prechodu a prejazdu cez

pozemok žalovaného KN C parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
2818 m2, zapísaného na LV č. XXXX k.. S. v prospech žalobcu ako vlastníka stavby so s. č. XXX -
prevádzková budova - predajná hala postavená na parcele č. XXXX/X, na parcele č. XXXX/XX, na
parcele č. XXXX/X a stavby s.č.XXXX prevádzková budova - servis postavená na pozemku s parc. č.
XXXX/XX, a to dňom právoplatnosti rozhodnutia. Vecné bremeno sa malo zriadiť za primeranú náhradu.
V žalobe poukázal na vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam v k.ú. S. a tvrdenie podporil príslušnými
listami vlastníctva. Žalobca ako výlučný vlastník jeho nehnuteľností, a to aj stavieb má v záujme vyriešiť

svoju nepriaznivú situáciu vo vzťahu k prístupu k týmto nehnuteľnostiam, a preto navrhuje zriadiť vecné
bremeno cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného. Ide pritom o jediný prístup ku stavbám a
ostatným nehnuteľnostiam žalobcu, ako prístupová cesta slúži viac než 20 rokov a aj v súčasnosti.
V ďalšom poukázal na predsporovú komunikáciu so žalovaným, napriek ktorej nedošlo k vyriešeniu
vzniknutej situácie. Ocitá sa v právnej neistote, pretože musí mať zabezpečený prístup ku svojim
ekonomickým hodnotám a tento prístup potrebuje nielen pre seba ale aj pre svojich zamestnancov,
či tretie osoby využívajúce podnikateľské činnosti žalobcu. Žalovanému pritom zriadením vecného

bremena v prospech oprávneného žalobcu nevznikne žiadna ujma, pretože pôjde len o zachovanie
doteraz platnej situácie. Zriadenie vecného bremena navrhuje v súlade s § 151o ods. 3 OZ s tým, že
ujma žalovanému nevzniká takmer žiadna.

2/ Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe uvádza nesúhlasné stanovisko. Prístup žalobcu ako
vlastníka stavieb je možné zabezpečiť aj inak, a to vzhľadom ku skutočnosti, že k vedľajšiemu areálu
je zriadený vjazd a teda je možný tento vjazd po dohode s vlastníkom pozemku C-KN XXXX/XX.

Doterazžalobcomvyužívanývjazdjevyužívanýnelegálne,bezsúhlasužalovaného.Užvpredsporovom
rokovaný žalovaný poukazoval aj to, že dotknutý pozemok predstavuje súčasť cestného telesa
(odvodňovací rigol). Žalovaného pritom pri nakladaní s nehnuteľným majetkom viaže aj zákon č.XXX/
XXXX Z.z. o správe majetku štátu, v predmetnom území sa jedná o mimoúrovňovú križovatku ciest I/64a I/50, ktorá bola vybudovaná v roku 1990 z dôvodu vylúčenia kolíznych bodov. Pozemok, ktorý mal byť
zaťažený vecným bremenom bol vykupovaný v súvislosti so stavbou „Obchvat mesta Prievidza I. etapa,
2.stavba - MZ v trase budúcej I/64, ktorá končí za predmetnou mimoúrovňovou križovatkou. Žalovaný

zvyšuje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky redukciou kolíznych bodov v križovatke, odstraňuje
kritickú nehodovú lokalitu a na druhej strane sa na zjazdné rampy napájajú rôzne firmy bez povolení,
pri nedodržiavaní technických noriem, rozhľadových pomerov, čím je znižovaná bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky. Z hľadiska bezpečnosti premávky je neprípustné napájanie vjazdov a výjazdov okrem
iného i na cestách I. triedy v mimoúrovňových križovatkách bez povolení a za nedodržania noriem.

Preto žiadal vyžiadať stanoviská príslušných štátnych orgánov. Na podporu svojich vyjadrení priložil
príslušnú fotodokumentáciu zobrazujúcu pohľad na objekt žalobcu s vyznačením dotknutých pozemkov,
katastrálnu mapu spolu s LV č. XXXX k. ú. S..

3/Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného, listinnými
dôkazmi, a t o výpisom z OR na žalobcu, výpisom z LV č. XXXX k. ú. S., LV č. XXXX, žiadosťou o

majetkovoprávneusporiadaniez30.72018,vyjadrenímz12.9.2018,predsporovouvýzvouz24.10.2018,
stanoviskom k výzve z 5.12.2018, Geometrickým plánom č. 36746436-008/2019, písomným vyjadrením
k žalobe z 10.5.2019, fotografiami predmetných pozemkov a stavieb - č. l. XX, č. l. XX, č. l. XX,
LV č. XXXX, predsporová emailová komunikácia č. l. 40, oznámením KR PZ Trenčín z 28.6.2019,
vyjadrením OÚ Trenčín z 24.6.2019, odpoveďou na žiadosť z 4.7.2019, písomným vyjadrením žalobcu

z 17.7.2019, kolaudačným rozhodnutím z 4.9. 1995 č. ŽP 511/95 s doručenkami, protokolom o priebehu
ústneho konania, Stavebným povolením z 19.10. 1994 č. ŽP 677/94, kúpnou zmluvou z 2.8.2008,
zmluvouonájmeč.101/42742003,geometrickýmplánomč.82/2004,geometrickýmplánomč.3160225,
geometrickým plánom č. 44562578, písomným vyjadrením žalovaného z 23.12.2019, na základe čoho
zistil tento skutkový stav:

4/ Z LV č. XXXX k.ú. Prievidza vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností parcely registra „C“ č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a stavieb s.č. XXX na parcele č. XXXX/
X predajná hala, na parcele č. XXXXX - prevádzková budova - predajná hala, na parcele č. XXXX/XX
prevádzková budova - predajná hala, stavba s.č.XXXX na parcele č. XXXX/XX - prevádzková budova

- servis sú evidované ako výlučné vlastníctvo žalobcu na základe kúpnej zmluvy, pod V 4185/20148 -
VZ 2840/2018.
Z LV č. XXXX k.ú. S. vyplýva, že vlastníkom tam zapísaných parciel, okrem iných aj parcely registra „C“
č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2818 m2 je Slovenská republika - Slovenská správa
ciest.

5/ Z predžalobnej korešpondencie doloženej do spisu vyplýva, že žalobca listom z 30.7.2018 žiadal
žalovaného o majetkovoprávne usporiadanie prístupu k nehnuteľnostiam, a to formou odkúpenia časti
dotknutého pozemku alebo zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu alebo prejazdu
cez dotknutú nehnuteľnosť. Listom z 12.9.2018 žalovaný odpovedá žalobcovi, že zriadenie vjazdu

k nehnuteľnostiam z cesty I. triedy je povoľované cestnými správnymi orgánmi v rámci riadneho
konania. Predsporovou výzvou z 24.10.2018 žalobca opätovne žiadal žalovaného o riešenie situácie
predovšetkým zriadením vecného bremena. Žalovaný listom z 5.12.2018 žalobcovi odpovedá, aby
predložil stanovisko SSC - IVSC Žilina, oddelenie správy a údržby, keďže otázka priamo súvisí s
prevádzkou cesty I. triedy. Doporučuje oddeleniu správy a údržby predložiť technické riešenie napojenia.

V prípade, že bude vydané kladné stanovisko vo veci, pristúpi k uzavretiu zmluvy o vecnom bremene.

6/ Z Geometrického plánu č. 36746436-008/2019 zo dňa 29.1.2019 vyplýva zameranie navrhovaného
vecného bremena na pozemku 1330/5, pričom výmera vecného bremena by mala 57 m2.

7/ Z vyjadrenia KR PZ Trenčín z 28.6.2019 vyplýva, že v dotknutej veci s cieľom zaistenia bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky na ceste I/9 je potrebné znížiť počet kolíznych bodov, resp. nevytvárať
duplicitné dopravné napojenie.

8/ Z vyjadrenia OÚ Trenčín z 24.6.2019 vyplýva, že cestný orgán neeviduje žiadne vydané povolenia

na zriadenie vjazdov alebo pripojení účelových komunikácií z vetvy cesty I/9 na susedné nehnuteľnosti.
Z dôvodu zabezpečenia bežnosti a plynulosti cestnej premávky na ceste I/9 je potrebné znížiť počet
kolíznych bodov na ceste I/9 a to tak, že jestvujúce pripojenia účelových komunikácií z cesty I/9 na
susedné nehnuteľnosti budú upravené (zmenené) na jedno pripojenie účelovej komunikácie z cestyI/9 na susedné nehnuteľnosti. Poukázal na postup podľa § 3b zákona č. 135/1961 Zb. a podmienky
správneho konania o vydanie povolenia na úpravu alebo zmenu jestvujúcich pripojení účelových
komunikácií z cesty I/9 na susedné nehnuteľnosti.

9/ Z vyjadrenia Ministerstva dopravy a výstavby SR z 4.7.2019 vyplýva, poukaz na kompetencie
príslušných cestných orgánov a postup podľa § 3b cestného zákona. V prípade, ak pri zriadení vjazdu
z pozemku parcely č. XXXX/XX, resp. XXXX/X k.ú. S. na cestu I/9 (pozemok parcela č. XXXX/X
k.ú. S.) neboli dodržané uvedené zákonné ustanovenia tak, ako sa javí z predložených podkladov,

možno konštatovať, že ide o nelegálne zriadené pripojenie nehnuteľnosti na pozemnú komunikáciu -
cestu I/9. Navrhované pripojenie je nevhodné a nevyhovujúce predovšetkým z hľadiska bezpečnosti
cestnej premávky, pretože tento vjazd sa nachádza na mieste, kde nie je možné zabezpečiť dostatočné
rozhľadové pomery pre vodiča vozidla vychádzajúceho z tohto pozemku na mimoúrovňovú križovatku
ciest I/9 - I/64, pričom rovnako môžu byť ohrození vodiči schádzajúci z cesty I/9 na cestu I/64. Ďalej
ministerstvo poukázalo aj na platné normy, a to bod 3.5.1 STN 73 6102, bod 6.6.5 STN 73 2102 a bod

6.8.1. STN 73 6102. Spoločnosť žalobcu nadobudla a nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy z roku
2018, musela si byť vedomá polohy nehnuteľností a tým spojenej obmedzenej dostupnosti. Zriadenie
vjazdu na mieste styku predmetných nehnuteľností s cestou I/9 predstavuje nebezpečný kolízny bod.
Požiadavka bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je verejným záujmom, ktorý je v tomto prípade
nadradený nad individuálny záujem podnikateľského subjektu.

10/ Žalobca v priebehu konania trval na podanej žalobe i svojej skutkovej a právnej argumentácii.
Navrhovaný prístup cez pozemok žalovaného predstavuje jediný možný prístup k jeho stavbám, na
povolenie prejazdu cez žalovaným uvádzanú parcelu č. XXXX/XX by vyžadoval dohodu aj s ďalším
vlastníkom pozemku č. XXXX/XX k.ú. S.. Medzi týmito pozemkami sa nachádzajú viaceré hmotné

prekážky, pre ktoré nie je možné vjazd zriadiť, a to zvodidlá, ohraničené parkovisko a vyvýšený a
ohraničený trávnatý porast. Uvedené by vyžadovalo viaceré stavebné úpravy a zmeny, ktoré by zasiahli
dovlastníckychprávinýchsubjektov.Prístup,ktorýžalobcavyužívanaprejazdksvojimnehnuteľnostiam
je od cestnej komunikácie oddelený vodiacou prerušovanou čiarkou, ktorá sa používa najmä na tento
účel a bola na danom mieste umiestnená príslušným orgánom práve z dôvodu, aby takýmto dopravným

značením oddelili vyústenie vjazdu z miesta mimo cesty, čo opäť preukazuje využívanosť tohto úseku
vo vlastníctve žalovaného za účelom prejazdu , ako aj spôsobilosť tohto miesta na vjazd vozidiel.
Právny predchodca žalobcu kolaudoval objekt ešte v roku 1995 a už aj so zriadeným prístupom k
tomuto areálu, tento prístup sa využíva viac než 25 rokov. Štátne orgány sa nevyjadrili ako bol zriadený
a využívaný vjazd doteraz, ide len o zachovanie statusu quo. V minulosti bol zo strany štátu tento

pozemok prenajímaný, v tom čase neboli žiadne technické námietky, že to nie je možné a bezpečné.
Kolaudačné rozhodnutie bolo vydávané aj za účasti právneho predchodcu žalovaného, preto stav, ktorý
je na dotknutom mieste dnes mal oporu aj vo vtedajších platných právnych predpisoch.

11/ Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že podľa pôvodnej projektovej dokumentácie bol vjazd do celého

areálu len jeden a určite sa nepredpokladalo, že tento areál bude rozčlenený a vlastníci jednotlivých
pozemkov v rámci areálu budú mať rôzne vzťahy medzi sebou, ktoré nakoniec viedli k tomu, že vznikli
dva samostatné nepovolené vjazdy a pri súčasnej intenzite cestnej premávky musí prevážiť bezpečnosť
účastníkov cestnej premávky. Na danom mieste sa nachádza aj odtokový rigol, ktorý má správca cesty
povinnosť udržiavať v určitom stave. V minulosti sa vychádzalo z vtedajšej intenzity cestnej premávky,

z existencie jediného areálu a jediného vjazdu a výjazdu, nie tak ako je to v súčasnosti v rámci
nelegálneho užívania aj pozemku vo vlastníctve štátu a v správe žalovaného. Vodorovné značenie plní
účel vymedzenia krajníc cesty, ale neznamená vymedzenie celého cestného telesa. Súčasťou cestného
telesa sú aj rigoly, ktoré sa nachádzajú v tejto lokalite a aj z toho dôvodu nie je možné ani nakladanie
s takýmto majetkom vo vlastníctve štátu.

12/ Žalobca vzhľadom na obranu žalovaného predložil do spisu zmluvu o nájme č. XXX/XXXXXXX zo
dňa 27.8.2003, ktorou Slovenská republika - Slovenská správa ciest uzavrela s právnym predchodcom
žalovaného spoločnosťou AUTOREAL s.r.o. Prievidza zmluvu o nájme časti pozemku v k.ú. Prievidza,
parcele č. XXXX/X v časti výmery 2870 m2, ktorú časť má nájomca v užívaní a kde má postavenú

predajnú halu s.č. XXXXX a na ktorý pozemok chce uzatvoriť v budúcnosti kúpnu zmluvu. Predmetný
pozemok je vymedzený Geometrickým plánom z roku 1994. Súčasťou zmluvných práv a povinností v čl.
5.zmluvy sa uvádza, že nájomca sa zaväzuje predmet nájmu neprenechať do užívania inému ani ako
nájom ani ako podnájom alebo zapožičanie a že tento bude slúžiť len pre účely Autorealu ako prístup advorkjehoobjektupostavenémunatejtoparcele.Zpriloženejkúpnejzmluvyč.XXX/XXXX/XXXXzodňa
1.8.2008 vyplýva, že spoločnosť AUTOREAL s.r.o. odkúpila od SR - Slovenská správa ciest pozemky -
nehnuteľnosti - pozemky registra KN C parcela č. XXXX/X o výmere 300 m2, č. XXXX/X o výmere 52 m2,

parcela č. XXXX/X o výmere 46 m2, parcela č. XXXX/XX o výmere 97 m2, parcela č. XXXX/XX o výmere
166 m2, parcela č. XXXX/XX o výmere 2485, všetky zapísané na LV č. XXXX k.ú. S.. V zmluve sa ďalej
konštatuje, že na predmetných nehnuteľnostiach má kupujúci stavby v jeho výlučnom vlastníctve s.č.
XXXXX a s.č. XXXXXX, zapísané na LV č. XXXX k.ú. S.. Z priloženého stavebného povolenia č. ŽP XXX/
XX zo dňa 19.4. 1994 vyplýva, že spoločnosti AUTOREAL s.r.o. Prievidza bolo povolené stavať stavbu

Predajná hala, elektrická prípojka, kanalizačná prípojka, žumpa, vodovodná prípojka na pozemku č.
XXXX/X k.ú. S.. Kolaudačným rozhodnutím č. ŽP 511/95 zo dňa 4.9. 1995 bolo povolené užívať stavbu
Predajná hala, pričom kolaudačné rozhodnutie bolo doručené aj Okresnej správe ciest v Prievidzi.

13/ V súvislosti s listinami (viď bod 12. odôvodnenia) žalobca preukazoval, že podľa stavebného
povolenia sa povolenie stavby malo týkať pôvodne parcely č. XXXX/X, v tom čase ešte v nerozdelenom

stave. Jeho právny predchodca Autoreal s.r.o. zabezpečoval vstup do svojho objektu v jednom jedinom
možnom mieste ako vyplýva z GP z parcely č. XXXX/X, pretože na nej už existovala cestná komunikácia,
ktorútvoríterazzvyškovávýmeratejtoparcely.Priepustvybudovanýnadodtokombolvybudovanýpráve
za účelom prístupu do areálu, v čase keď sa uzatvárali nájomná a potom kúpna zmluva tento priepust
bol takto vybudovaný. Aj z nájomnej zmluvy vyplýva, že prenajatý pozemok obchodná spoločnosť bude

užívaťakoprístupadvorkjehoobjektu.Každástavbabolavpriebehustavebnéhokonaniaposudzovaná
aj z hľadiska bezpečného prístupu aj z pozemnej komunikácie.

14/ Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

15/ Vychádzajúc zo skutkových zistení z vykonaného dokazovania, po zhodnotení jednotlivých dôkazov
a vychádzajúc z citovaného ustanovenia OZ súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné
vyhovieť. Žalobca navrhuje zriadiť vecné bremeno v jeho prospech ako vlastníka označených stavieb,

pričom vecné bremeno má spočívať v práve prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok, a to pozemok
žalovaného. V konaní bolo preukázané a nesporné, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX v k.ú. S., okrem iného i pozemku parcely č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 2818 m2. Rovnako je preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov a stavieb
zapísaných na LV č. XXXX , pričom priľahlým pozemkom k pozemku žalovaného je predovšetkým

parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 2485 m2. Obrana žalovaného spočívala v
tom, že vecné bremeno nie je možné zriadiť vzhľadom na polohu pozemku vo vlastníctve štátu, spôsob
jeho využitia ako miestnej komunikácie a predovšetkým z dôvodu, že na prípadné zriadenie vjazdu do
areálu žalobcu je potrebné dodržať postup podľa cestného zákona. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s obrannou argumentáciou žalovaného v spore. Niet pochýb, že žalobcom sledovaný úmysel zriadiť

vecné bremeno za účelom prechodu a prejazdu pozemkom žalovaného k jeho objektu predstavuje
vlastne zriadenie vjazdu k jeho nehnuteľnostiam z cesty I. triedy, ktorú skutočnosť žalobca nerozporoval.
Podľa názoru súdu je neprípustné, aby sa žalobca v rámci občianskoprávneho sporu vedeného voči
štátu domáhal ochrany súkromnoprávnej povahy obchádzajúc predpisy verejného práva, ktorým je i
zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Z tohto predpisu vyplýva, že na zriadenie vjazdu

z cesty na susedné nehnuteľnosti je príslušný cestný správny orgán. V zmysle § 3b tohto predpisu je
bližšie upravené konanie cestného orgánu vo veci zriadenia vjazdu z pozemnej komunikácie. Žalobca
a ani jeho právny predchodca pri zlegalizovaní vjazdu do svojho areálu sa týmto predpisom neriadili.
Súd preto zastáva názor, že zriadením vecného bremena ako takého nemôže spôsobiť obchádzanie
alebo dokonca porušovanie verejnoprávnych predpisov, pretože by išlo o popretie účelu verejnoprávnej

úpravy. Aj podľa názoru súdu, ak ani doteraz neboli dodržané zákonné ustanovenia na zriadenie vjazdu
z pozemku parcely č. XXXX/XX na cestu I/9 (pozemok parcela č. XXXX/X k.ú . S.) a žalovaný tento
vjazd používa, ide o nelegálne zriadené pripojenie nehnuteľnosti na pozemnú komunikáciu - cestu
I/9. Uvedenú skutočnosť súdu potvrdilo i Ministerstvo dopravy a výstavby SR vo svojom stanovisku
z 4.7.2019, v ktorom sa okrem iného uvádza, že navrhované pripojenie je nevhodné a nevyhovujúce

predovšetkým z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky, pretože tento vjazd sa nachádza na mieste,
kde nie je možné zabezpečiť dostatočné rozhľadové pomery pre vodiča vozidla vychádzajúceho z
tohto pozemku na mimoúrovňovú križovatku ciest I/9 - I/64, pričom rovnako môžu byť ohrození vodiči
schádzajúci z cesty I/9 na cestu I/64. Ďalej ministerstvo poukázalo aj na platné normy, a to bod 3.5.1STN 73 6102, bod 6.6.5 STN 73 2102 a bod 6.8.1. STN 73 6102. Spoločnosť žalobcu nadobudla
nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy z roku 2018, musela si byť vedomá polohy nehnuteľností a
tým spojenej obmedzenej dostupnosti. Zriadenie vjazdu na mieste styku predmetných nehnuteľností s

cestou I/9 predstavuje nebezpečný kolízny bod. Požiadavka bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
je verejným záujmom, ktorý je v tomto prípade nadradený nad individuálny záujem podnikateľského
subjektu. Uvedené skutočnosti podporne potvrdilo i KR PZ v Trenčíne a OÚ v Trenčíne vo svojom
stanovisku z 24.6.2019. V tejto súvislosti súd poukazuje i na relevantné a použiteľné rozhodnutie
Ro NS ČR z 23.3.2006 sp. zn.22Cdo 225/2006, podľa ktorého vecné bremeno nemôže súd ani

súkromnéosobyzriadiťvrozporesverejnoprávnymipredpismi;akzákonzakazujeurčitýspôsobpoužitia
pozemku, nemožno zriadiť vecné bremeno so zakázaným obsahom. Keďže v predmetnom konaní bolo
preukázané, že pre navrhované pripojenie objektu žalobcu na pozemnú komunikáciu sa viaže určitý
spôsob využitia a nakladania s pozemkom žalovaného, súd nemôže zriadiť vecné bremeno tak, že by
sa zákonom upravený spôsob využitia takéhoto pozemku nerešpektoval.

16/ Súd nemohol pri svojom rozhodovaní zohľadniť ani ďalšie argumenty na strane žalobcu. Ani z
nájomnej zmluvy a ani následne z kúpnej zmluvy uzavretej medzi SR - Slovenskou správou ciest a
právnym predchodcom žalobcu nevyplýva, že predmetom nájmu bola aj tá časť pozemku parcely č.
XXXX/X k.ú. S., ku ktorej navrhuje žalobca zriadiť vecné bremeno; z nájomnej zmluvy vyplýva len
účel využitia nájmu ako prístup a dvor k jeho objektu, pričom pozemky vymedzené v kúpnej zmluvy

aj podľa priloženého geometrického plánu sa otázkou príjazdu do objektu nezaoberali. Pokiaľ bol v
priebehu stavebného a kolaudačného konania k predmetným stavbám účastníkom konania aj žalovaný,
resp. jeho právny predchodca, z tejto samotnej skutočnosti nemôže žalobca odvíjať legálnosť práva
napájania sa z miestnej komunikácie. Ani samotné dlhoročné využívanie takéhoto napájania sa z
miestnej komunikácie, ktoré je aj podľa názoru súdu nelegálne, nemôže zakladať žalobcovi bez ďalšieho

právo na zriadenie vecného bremena. Bez právneho významu je argumentácia žalobcu o vodorovnom
značení na predmetnom mieste a okolnosť zriadeného priepustu nad odtokom. Nespochybniteľným
faktom zostáva, že navrhované zriadenie vjazdu na mieste styku predmetných nehnuteľností s cestou I/9
predstavuje tzv. nebezpečný kolízny bod a súd sa v celom rozsahu prikláňa k argumentácii ministerstva,
že požiadavka bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky musí prevážiť nad individuálnym záujmom

žalobcu.

17/ Pre úplnosť súd udáva, že žalobca sa úplne nevysporiadal v konaní ani s požiadavkou preukázať,
že právo prechodu a prejazdu nemôže zabezpečiť inak. V konaní zostalo nepreukázané, ktorý vjazd
do zrejme jedného objektu pri pôvodnej projektovej dokumentácie k objektu ako celku bol zriadený a

vybudovaný a na ktorom konkrétnom mieste. Ak týmto vjazdom je vjazd do objektu susediaceho so
žalobcom a tomuto spoločnému prechodu a prejazdu bránia hmotné prekážky, súd konštatuje, že len
sťažený prístup, náročnejšia úprava vyvýšeného terénu a i prípadné zvýšené náklady na takúto úpravu,
nemôžu byť bez ďalšieho prekážkou zabezpečiť právo prejazdu a prechodu. Uvedené platí o to viac,
že celý objekt žalobcu sa nachádza v tesnej blízkosti cesty I/9, ku ktorej komunikácii sa vzťahujú už

horeuvádzané povinnosti a obmedzenia.

18/ Záverom súd konštatuje, že žalobca si musel byť vedomí pri nadobúdaní nehnuteľností od svojho
právneho predchodcu, že nadobúda objekt s obmedzeným príjazdom. Na druhej strane aj žalovaný
prispel k danému stavu, pretože už ako účastník stavebného a kolaudačného konania ohľadom

stavebných objektov právneho predchodcu žalobcu si musel byť vedomý tohto stavu a dlhé časové
obdobie reálne vykonávaný zjazd z objektu žalovaného na cestu I/9 toleruje.

19/ Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

20/ O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s §
255 ods. 1 CSP. V konaní bol žalovaný plne úspešný, preto mu prináleží plná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí

obsahovaťokremvšeobecnýchnáležitostí(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).