Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 2, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoPr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210495
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313210495.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v individuálnom pracovnoprávnom spore
žalobcu: N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. L. XXXX/XX, Q., právne zastúpený Advokátska kancelária
VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: STAVMAT
STAVEBNINY, s.r.o., so sídlom Pezinská 56, Malacky, IČO: 34 116 125, právne zastúpenému JUDr.

Martina Řeřichová, PhD., advokátka so sídlom Mierová 2529/87, Humenné, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné, č.k. 21Cpr/2/2015- 300 z 02.10.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 21Cpr/2/2015-329
z 06.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje medzitýmny rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 21Cpr/2/2015-329 z 06.12.2017 a
vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým ,,medzitýmnym“ rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie určil,
„že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce dané žalobcovi
písomným podaním žalovaného z 27.05.2013 je neplatné.“

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 214 ods. 1 CSP, § 59 ods. 1, ods. 2, § 68 ods.

1, ods. 2, § 70 a § 74 Zákonníka práce.

3. Vychádzal zo zistenia, že bolo na mieste rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom najskôr len o základe
uplatneného nároku, teda o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, z dôvodu účelnosti,
pretože žalobca si zároveň uplatňoval ďalšie viaceré samostatné nároky súvisiace so skončením
pracovného pomeru, o ktorých sa bude konať po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami sporu písomnou pracovnou zmluvou
zo dňa 01.05.2012 vznikol pracovnoprávny vzťah a v zmysle pracovnej zmluvy bol žalobca prijatý do
pracovného pomeru na pozíciu skladník na určitú dobu do 01.05.2013. Na základe dodatku zo dňa
24.04.2013 bola pracovná zmluva žalobcovi predĺžená do 30.04.2014.

5. Dňa 15.06.2013 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68
písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 27.05.2013. Skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru spočívalo v závažnom porušení pracovnej disciplíny, a to fyzickom napadnutí iného
zamestnanca a neospravedlnenej absencii v práci.

6. Formálne nedostatky okamžitého skončenia pracovného pomeru namietané žalobcom súd prvej

inštancie nepovažoval za dôvodné, preto skúmal či boli splnené hmotnoprávne predpoklady pre platné
okamžité skončenie pracovného pomeru.7. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí po formálnej stránke spĺňať náležitosti ustanovené v
§ 70 Zákonníka práce, v zmysle ktorého v okamžitom skončení musí byť dôvod skutkovo vymedzený

tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.

8. Ak žalovaný uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru § 68 písm. b/ Zákonníka práce,
pričom správne mal byť uvedený § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, uvedený formálny nedostatok
súd prvej inštancie nepovažoval za taký, ktorý by mal za následok neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru, pretože zákon požaduje skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia, a
nie uvedenie zákonného ustanovenia a zároveň je z obsahu okamžitého skončenia zrejmé, čo bolo
dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru - závažné poručenie pracovnej disciplíny.

9. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, aby bolo
účastníkom jasné, z akého dôvodu došlo k skončeniu pracovného pomeru, na základe akých

rozhodujúcich skutočností a tak, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným dôvodom. Dôvod by teda mal
byť určitým (nezameniteľným) spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí
naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný
pomer okamžite skončil. Podľa ustálenej judikatúry a súdnej praxe skutočnosti, ktoré boli dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností.

10. Z písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je síce zrejmé, koho mal žalobca -
ktorého zamestnanca napadnúť, avšak v priebehu konania nebolo sporné, že to mal byť Y. Š..

11. Súd prvej inštancie mal za to, že v danej veci je zrejmé, pre aké konkrétne konanie žalobcu

vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru ako ,,fyzické napadnutie iného kolegu“ žalovaný
pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.

12. V zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný
pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité

skončenie pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením; zamestnávateľ
môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno
s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa
nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia
pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú

funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu
pracovnejdisciplíny,mieruzavineniazamestnanca,spôsobaintenzituporušeniakonkrétnychpovinností
zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, to, či svojím konaním
spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5.
augusta 2010, sp. zn. 3 Cdo 316/2009).

13. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Súd prvej inštancie sa preto zaoberal tým, či došlo k skutku - konaniu žalobcu vymedzenému v
okamžitom skončení pracovného pomeru a jednak či takéto konanie odôvodňovalo žalovaného pristúpiť
k tak výnimočnému opatreniu, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru.

14. Na základe vykonaného dokazovania mal tak súd prvej inštancie preukázané, že nebol to prvý
žalobca, od ktorého vyšiel prvý fyzický kontakt - útok pri incidente, ktorý sa odohral dňa 18.05.2013 na
pracovisku - prevádzke v Q.. Uvedenú skutočnosť mal súd prvej inštancie preukázanú DVD záznamom
predloženým žalovaným, ktorý bol viackrát na pojednávaní prehratý. Z uvedeného záznamu vyplýva,

že žalobca vstal z lavičky, následne vstal aj jeho kolega a prvý kto fyzicky napadol kolegu bol druhý
zamestnanec Y. Š. a nie žalobca. Následne žalobca zvalil kolegu na lavičku, potom sa obaja postavili
a odišli.

15. To, aby žalobca prvý fyzicky napadol kolegu, nepotvrdil ani svedok A. Y., ktorý najprv učinil písomné

vyhlásenie zo dňa 22.05.2013, avšak na pojednávaní ako svedok viackrát zopakoval, že videl iba koniec
incidentu a nie to, kto koho napadol.16. Ostatní svedkovia okrem Y. Š., neboli priamymi svedkami incidentu, o udalosti sa dozvedeli iba
sprostredkovane. Samotný Y. Š. síce vypovedal, že ho žalobca napadol, avšak ide o výpoveď účastníka
incidentu a zároveň je táto v rozpore s DVD záznamom.

17. Nad rámec uvedeného, podľa názoru súdu prvej inštancie, uvedený incident, nemožno považovať za
porušenie pracovnej disciplíny v intenzite (tak závažným spôsobom), ktorá by odôvodňovala okamžité
skončenie pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru je v porovnaní s rozviazaním
pracovného pomeru výpoveďou výnimočným opatrením, čo vyplýva zo samotnej dikcie ust. § 68

ods. 1 Zákonníka práce, a preto k okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže zamestnávateľ
pristúpiť len vtedy, ak okolností prípadu odôvodňujú záver, že po zamestnávateľovi nemožno spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca zamestnávala až do uplynutia výpovednej doby.

18. Neprítomnosť zamestnanca, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy,
v zamestnaní nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by bolo dôvodom pre

skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 217/2005).

19. Z výpovede žalobcu mal súd prvej inštancie preukázané, že v pondelok sa dostavil do práce, avšak
na základe pokynu vedúceho prevádzky vypísal si dovolenkový lístok a odišiel domov, napriek tomu

že s tým nesúhlasil. Nasledujúci deň sa opätovne dostavil na pracovisko, avšak zamestnávateľ mu
neprideľoval žiadnu prácu, práve naopak poslal ho vedúci prevádzky domov, resp. mu povedal, aby si
sadol a sedel.

20.Súdprvejinštancienemaldôvodpochybovaťovýpovedižalobcuatoajspoukazomnajehoemailové

správy zasielané kompetentným osobám žalovaného, v ktorých sa dožadoval ďalšieho zamestnávania.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností, keď fyzické napadnutie iného zamestnanca žalobcom
preukázané nebolo, a zároveň neprítomnosť žalobcu na pracovisku z dôvodu neprideľovania
práce žalovaným nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, neboli splnené

hmotnoprávne podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd prvej inštancie určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce dané žalobcovi
písomným podaním žalovaného z 27.05.2013 je neplatné.

22. Proti tomuto, označenému súdom prvej inštancie ako medzitýmny rozsudok, podal odvolanie

žalovaný. Jeho odvolacie námietky možno zhrnúť do nasledovných rovín: 1. záver súdu prvej inštancie
o tom, že žalobca nebol ten, kto prvý napadol kolegu, je v rozpore s vykonaným dokazovaním
prostredníctvom prehratia DVD záznamu s tým, že ak mal súd prvej inštancie v tejto otázke pochybnosti,
mohol tie odstrániť vykonaním ďalších dôkazov - analýza DVD záznamu psychológom - postupujúc
podľa § 319 CSP, 2. nesprávne vyhodnotenie druhého dôvodu pre okamžité skončenie pracovného

pomeru - neospravedlnená neúčasť žalobcu, ktorý podľa žalovaného bol vyslaný na dovolenku iba
dňa 21.05.2013, pričom po tomto dátume sa už do práce nedostavil. Navrhol napadnutý medzitýmny
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zastával názor, že okamžité skončenie

pracovného pomeru je neplatné už len pre nesplnenie formálnych náležitosti v zmysle § 70 Zákonníka
práce z dôvodu neuvedenia mena kolegu, ktorý mal byť žalobcom napadnutý, neuvedenia mena
údajného očitého svedka incidentu, nedostatočného vymedzenia - nešpecifikovania skutku. Ďalej
poukázal na nezrovnalosti v otázke doby jeho neospravedlnenej absencie na pracovisku, keď v
okamžitom skončení pracovného pomeru je uvedený iba deň 23.05.2013, no v zdravotnej poisťovni

a Sociálnej poisťovni mu bola žalovaným zaevidovaná neospravedlnená absencia už od 22.05.2013.
Navrhol napadnutý medzitýmny rozsudok potvrdiť. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu
žalovaného uviedol, že po detailnejšom a zväčšenom prehrávaní DVD záznamu súd prvej inštancie
skorigoval svoje skoršie zistenie a správne potom ustálil, že ako prvý zaútočil svedok Š., a nie žalobca.
Návrh žalovaného na dokazovanie - posúdenie DVD záznamu psychológom - považuje s poukazom

na § 316 až § 323 CSP za neuplatnený riadne a včas. Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu,
žalobcanemalanijedendeňabsenciu,lebonadovolenkubolvyslanýibadňa21.05.2013,aodtohtodňa
sa žalobca aj dožadoval prideľovania práce, či už e-mailom, alebo osobne. Navrhol taktiež napadnutý
rozsudok potvrdiť a uplatnil trovy odvolacieho konania.24. Žalovaný následne zotrval na svojom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených s tým, že on žiaden
nový dôkaz - posúdenie DVD záznamu psychológom - nenavrhol.

25. Žalobca následne vo vyjadrení zvýraznil tú skutočnosť, že žalovaný sa v odvolacom konaní nemôže
zbavovaťsvojejpovinnostiuniesťdôkaznébremenotým,žebudetvrdiť,žetomalbyťsúdprvejinštancie,
kto mal sám, z vlastnej iniciatívy vykonať dôkazy na preukázanie tvrdení žalovaného.

26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením
je potrebné zrušiť.

27. Súd prvej inštancie na základe DVD záznamu ustálil, že nebol to prvý žalobca, kto napadol kolegu
Š., ale, že to bol práve kolega Š., ktorý, ako prvý napadol žalobcu. Odvolací súd po niekoľkonásobnom
vzhliadnutí DVD záznamu z inkriminovaného incidentu zastáva názor, že záver súdu prvej inštancie
je v tomto smere prinajmenšom predčasný, nezaložený na bezpečnom a nespochybniteľnom zistení

všetkých potrebných a relevantných okolností prípadu umožňujúcich bezpochybne ustáliť, že žalobca
nebol pôvodcom incidentu, z ktoré bol potom vyvodený dôvod pre okamžité skončenie pracovného
pomeru. Správne v tomto smere poukázal žalovaný na ustanovenie § 319 CSP, ktoré upravuje tzv.
vyšetrovaciu zásadu, čo znamená, že v individuálnom pracovnoprávnom spore sa súd nebude v plnej
miere spoliehať iba na dôkazy získané z dôkazných prostriedkov, ktoré strany sporu súdu predložili, ale

že vykoná aj ďalšie dôkazy na ochranu zamestnanca, avšak túto dôkaznú iniciatívu súd preberie len
tam,kdetoreálnearacionálnepomôžeobjasniťskutkovýstav,samozrejmepostanoviskuzamestnanca,
pričom jediným limitom v tomto je zásada hospodárnosti dokazovania. Uvedeným sa súd prvej inštancie
neriadil, keď na základe DVD záznamu ustálil, že žalobca nebol pôvodcom incidentu. Tu je potrebné
súhlasiť s tvrdením žalovaného, že on nový dôkaz - prehodnotenie DVD záznamu psychológom -

nenavrhol, iba poukázal, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa vyššie uvedeného ustanovenia
upravujúceho vyšetrovaciu zásadu v individuálnom pracovnoprávnom spore. Preto táto odvolacia
námietka žalovaného je dôvodná.

28. Pokiaľ ide o druhú odvolaciu námietku žalovaného, odvolací súd zastáva názor, že tá dôvodná nie

je. Incident sa odohral dňa 18.05.2013, čo bola sobota, žalobca preukázateľne dňa 20.05.2013, čo bol
pondelok, nastúpil do práce, dňa 21.05.2013 žalobca na základe žiadosti žalovaného čerpal dovolenku,
kde žalobca sa preukázateľne už dňa 21.05.2013 dožadoval prideľovania práce. Správne potom súd
prvej inštancie poukazujúc na ustálenú judikatúru uzavrel, že žalovaným tvrdenú ,,absenciu“ žalobcu
na pracovisku nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Naproti názoru žalobcu,

odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že listina zo dňa 27.05.2013 - okamžité
skončenie pracovného pomeru - spĺňa formálne náležitosti podľa § 70 Zákonníka práce.

29. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí
vytýkanýminedostatkami,následnevoveciznovarozhodnúť,asamozrejme,svojerozhodnutievzmysle
zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.

31. Odvolací súd tiež uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne označil napadnutý rozsudok ako
rozsudok ,,medzitýmny“, lebo ním nebol. Prvoinštančný súd nerozhodol len o základe prejednávanej
veci. Navyše pri ,,medzitýmnych“ rozsudkoch je potrebné aj vo výroku vyslovene uviesť to, že o výške
nároku a o náhrade nákladov bude rozhodnuté v konečnom rozsudku (viď rozhodnutie NS SR, sp. zn.

4Cdo/78/2013).

32. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).