Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310898651
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8310898651.6

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne O. M., X.. F., E.. XX.X.XXXX, I.
I. XXXX/XX, G., proti žalovanému O. M., E.. XX.X.XXXX, I. I. XXXX/XX, G., zastúpenému JUDr. Jánom
Sopiakom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.

6C/42/2010 - 536 zo dňa 13.6.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci a nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti
napadnutéhorozsudkuadovýlučnéhovlastníctvažalovanéhohnuteľnévecivrátanemotorovéhovozidla

uvedené vo výroku napadnutého rozsudku s tým, že žalobkyni uložil povinnosť uhradiť žalovanému
finančnú náhradu na vyrovnanie podielu z BSM vo výške 48.616,22 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal a zaviazal žalobkyňu a žalovaného k
povinnosti uhradiť trovy štátu, každý z nich po 108,74 eur na účet Okresného súdu Humenné v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v súvislosti s určením, ktoré z
hnuteľných vecí patria do bezpodielového spoluvlastníctva, a tieto aj rozdelil medzi strany sporu. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že do predmetu BSM patria aj nehnuteľnosti a to rodinný dom č. XXXX,
postavený na parcele KN XXXX, zapísaný na LV č. XXXX kat. územie G., vrátane skladu postaveného
na tejto parcele, plotov a vonkajších úprav. Tiež do predmetu BSM patrí aj parcela KN XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 644 m2, zapísaná na LV č. XXXX kat. územie G.. Keďže sa strany

sporu nedohodli na hodnote týchto nehnuteľností, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
ohodnotenia nehnuteľností U.. O. D.. Ten vypracoval znalecký posudok a určil hodnotu nehnuteľností
vo výške 96.776,37 eur, ktorú súd zaokrúhlil na sumu 96.776 eur. Ide o hodnotu rodinného domu,
skladu, plotov, vonkajších úprav a parcely. Strany sporu akceptovali hodnotu nehnuteľností tak, ako
ich stanovil znalec v znaleckom posudku a voči takejto cene nemali žiadne výhrady. Žalobkyňa od
začiatku sporu žiadala, aby jej nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva, pretože v tomto

dome býva a chcela si ho ponechať. Až na poslednom pojednávaní sa žalobkyňa vyjadrila tak, že nemá
dostatok finančných prostriedkov na to, aby uhradila žalovanému finančnú náhradu za jeho podiel v
nehnuteľnostiach a navrhovala, aby strany sporu previedli tieto nehnuteľnosti na deti s tým, že by neboli
predmetom vyporiadania. S takýmto návrhom žalovaný nesúhlasil, rovnako nesúhlasil s tým, aby mu
nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Poukázal na to, že žalobkyňa počas celého
trvania sporu prezentovala taký postoj, že si nehnuteľnosti nechá, prostredníctvom syna zabezpečí

finančné prostriedky a žalovaného vyplatí. Žalovaný uviedol, že do sporného domu nemá prístup,
nemôže zabezpečiť jeho odpredaj a podľa jeho názoru nie je reálna ani situácia, aby so žalobkyňouspoločne tento dom predali a rozdelili si finančné prostriedky. Preto navrhol, aby dom bol prikázaný do
výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá bude povinná vyplatiť mu finančnú náhradu.
Súd prikázal nehnuteľnosti patriace do BSM do výlučného vlastníctva žalobkyne z dôvodu, že žalobkyňa

počas celého trvania sporu žiadala, aby jej tieto nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva,
tieto nehnuteľnosti od rozvodu manželstva užíva a v dome trvalo žije. Žalobkyňou prezentovaný názor,
že nemá dostatok finančných prostriedkov na výplatu finančnej náhrady žalovanému, nič nezmenil
na rozhodnutí súdu, pretože finančná situácia žalobkyne sa od začiatku sporu nezmenila. Žalobkyňa
počas celého trvania sporu žiadala prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, hoci nemala

dostatok finančných prostriedkov na výplatu podielu žalovaného. Okolnosťou pre ktorú súd prikázal
tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne je aj to, že žalobkyňa v dome býva a ak by
nehnuteľnostiboliprikázanédovýlučnéhovlastníctvažalovaného,tenbymalsťaženúsituáciupripredaji
nehnuteľností, vzhľadom na trvalé bydlisko žalobkyne v dome. Účelné bolo prikázať tieto nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že ak nezabezpečí dostatok finančných prostriedkov na
výplatu žalovaného, bude zrejme nasledovať ich odpredaj. Keďže žalobkyňa nehnuteľnosti užíva, bude

môcť jednoduchšie zabezpečiť ich predaj.
V zmysle horecitovaných právnych predpisov súd uzatvoril, ktoré veci patria do BSM strán sporu, vylúčil
veci slúžiace výkonu povolania žalovaného a vykonal vyporiadanie tak, že podiely obidvoch manželov
sú rovnaké. Hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva toho kto ich užíva, resp. kto ich užíval v
čase zániku BSM a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne.

Celková hodnota majetku patriaceho do BSM je 99.099,81 eur (hnuteľné veci prikázané žalobkyni
1.390,13 eur, nehnuteľnosti prikázané žalobkyni 96.776 eur a hnuteľné veci prikázané žalovanému
933,68 eur). Podľa horeuvedených zásad vyporiadania boli do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikázané hnuteľné veci a nehnuteľnosti v celkovej hodnote 98.166,13 eur a do výlučného vlastníctva
žalovaného boli prikázané hnuteľné veci v hodnote 933,68 eur. Keďže podiely oboch strán sporu majú

byť rovnaké, zaviazal súd žalobkyňu, aby na vyrovnanie podielov z BSM vyplatila žalovanému sumu
48.616,22 eur. Pri takomto vyporiadaní nadobudne žalovaný hnuteľné veci 933,68 eur a finančnú
náhradu 48.616,22 eur, teda spolu 49.549,90 eur. Žalobkyňa nadobudne majetok v celkovej hodnote
98.166,13 eur a ak z takejto hodnoty vyplatí žalovanému 48.616,22 eur, zostane jej majetok v hodnote
49.549,91 eur. Teda hodnota majetku prikázaná do výlučného vlastníctva strán sporu bude rovnaká.

3. Súd prvej inštancie v súvislosti so spornosťou, či byt č. XX má patriť do BSM, poukázal na to, že
žalovaný predložil do konania zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu,
na ul. P. XXXX v G. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku, z ktorej súd mal za preukázané, že zmluva

bola uzatvorená dňa 17.5.2007 a vklad do katastra bol povolený dňa 20.7.2007. Keďže manželstvo
strán sporu bolo právoplatne rozvedené dňa 23.4.2007, žalovaný preukázal, že horecitovaný byt bol
nadobudnutý až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode a preto netvorí predmet BSM. Teda
súd tento nehnuteľný majetok nepojal do vyporiadávania BSM strán sporu.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP a o trovách štátu podľa § 259 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby súd
rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania v prospech
žalovaného, a aby žalovaná bola zaviazaná k náhrade trov štátu. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal

na zásadu úspešnosti upravenú v ust. § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok vo
výroku o prikázaní veci do výlučného vlastníctva žalovaného a vo výroku o povinnosti vyplatiť finančné
vyrovnanie zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Odvolateľka v odvolaní okrem iného namietala, že súd prvej inštancie sa nesprávne
vysporiadal, resp. sa vôbec nevysporiadal s otázkou, z akých finančných prostriedkov si žalovaný kúpil
predmetný byt, či tieto patrili do BSM strán, teda mali byť predmetom vyporiadania. V tejto súvislosti
poukázala na to, že navrhla zabezpečiť dôkaz, výpis z účtu žalovaného za obdobie, kedy došlo k zániku
manželstva a kedy došlo ku kúpe predmetného bytu, avšak súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal

a zároveň sa v rozsudku nevysporiadal s tým, prečo daný dôkaz nevykonal a prečo sa nezaoberal
skutkovýmitvrdeniamižalobkyne.Vprípade,akbyprvoinštančnýsúdsazaoberalskutkovýmitvrdeniami
žalobkyne a vykonal ňou navrhované dôkazy, malo by to nepochybne vplyv na určenie výšky finančného
vyrovnania, ktorý má žalobkyňa žalovanému titulom vyporiadania BSM zaplatiť. Zároveň odvolateľkapoukázala na to, že ak sa zistí, že žalovaný mal na účte ku dňu zániku BSM finančné prostriedky,
ktoré by prevyšovali sumu použitú na kúpu bytu v súlade s ust. § 143 Občianskeho zákonníka,
žiada o vyporiadanie všetkých finančných prostriedkov na účtoch žalovaného, teda aj tých, ktoré by

prevyšovali sumu použitú na kúpu bytu žalovaným. Odvolateľka ďalej považuje výšku vyrovnacieho
podielu určeného prvoinštančným súdom za nesprávnu a neprimerane vysokú. Zároveň považuje za
neprimerane krátku lehotu na zaplatenie finančného vyrovnania, ktorú jej súd určil, a to len 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. V ďalšom namietala nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť napadnutého
rozsudku.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na to, že byt kúpil za cenu 113,36 eur, a že
tento vyplatil zo svojej mesačnej výplaty, ktorá v tom čase bola niekoľkonásobne vyššia, ako cena bytu,
takže nemal problém z týchto prostriedkov úhradu previesť. Poukázal na to, že nesúhlasí s namietanou
zásluhovosťou na nadobudnutí spoločného majetku, pričom žalovaný rodinný dom, ktorý je predmetom
vyporiadania, na 80 % postavil, dá sa povedať vlastnými rukami, a navrhol, aby rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny odvolací súd potvrdil. Keďže jednotlivé výroky
napadaného rozsudku na seba nadväzujú, zrušenie prvoinštančného rozsudku v napadnutých častiach
ani nie je možné. Zároveň žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania.

8. Žalobkyňa k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že aplikácia ust. § 255 ods. 2 CSP je správna s

poukazom na stanovisko R42/1972 a navrhla rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny
potvrdiť.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 379 a
nasl. CSP) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu napadnutého

rozsudku.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s

prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Predmetná právna vec je o vyporiadaní BSM manželov a dané konanie je typické tým, že súd nie je

viazaný návrhmi účastníkov konania, je však povinný zisťovať, čo do BSM manželov patrí a vyporiadanie
sa musí týkať všetkého majetku, ktorý patril do BSM manželov, a ktorý ako spoločný existoval ku dňu
jeho zániku.

12. V danej veci je nepochybné, že žalobkyňa svojim podaním zo dňa 20.1.2015 (č.l. 405 spisu)

okrem iného navrhla, aby súd zistil stav účtu odporcu vedeného v Tatrabanke v stave ku dňu rozvodu
manželstva s tým, že do BSM patria aj finančné prostriedky, ktoré nadobudol odporca za trvania
manželstva a má za to, že nejde o zanedbateľnú čiastku, nakoľko z týchto finančných prostriedkov
si odporca po rozvode zakúpil byt. Na tento návrh zo strany žalobkyne súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom nereagoval, nerozhodol o tom, že tento dôkaz nevykoná a v odôvodnení svojho rozhodnutia

sa s návrhom na vykonanie uvedeného dôkazu žiadnym spôsobom nevysporiadal.

13. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumentystrán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.
Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok

je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní

o veci samej.
Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

14. Ušlo pozornosti súdu prvej inštancie, že v prejednávanom prípade sa s veľkou pravdepodobnosťou
jedná o byt družstevný, dôležitým bude preto zistenie, či stranám sporu vzniklo spoločné členstvo v
družstve a potom z tohto zistenia vyvodí záver v súlade s aplikačnou praxou. Rozsudok aj odôvodní tak,
aby rozhodnutie bolo presvedčivým, v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

15. Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, ktorým bolo znemožnené stranám sporu, aby uskutočnili jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

16. Po vrátení veci súd prvej inštancie zistí všetky okolnosti týkajúce sa kúpy bytu zo strany žalovaného
po rozvode manželstva, teda zistí aj okolnosti, či žalovaný bol pred kúpou bytu členom družstva, pretože
podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17.5.2007 takáto okolnosť sa javí ako pravdepodobná aj s poukazom na
jeho vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne z č.l. 563 spisu. Súd prvej inštancie zabezpečí a preverí účet v

banke v zmysle návrhu žalobkyne z č.l. 405 spisu.

17. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).