Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Iveta Slebodníková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115223222
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7115223222.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcov: 1) D. 2) Q. zastúpených

JUDr. Pavlom Piovarčím, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným: 1) X.,
zastúpený JUDr. Jánom Garančovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Kukučínova 19, 2) Allianz -
Slovenskápoisťovňa,a.s.,Dostojevskéhorad4,Bratislava,IČO:00151700,onáhraduškodyanáhradu
nemajetkovej ujmy s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie sumy 336,10 Eur z a s t a v u j e .

Nárok žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade proti žalovanému v 1. a žalovanej v 2. rade na náhradu

nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Nárok žalobcu v 1. rade proti žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade na náhradu škody z a m i e t a .

Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade náhradu škody v sume 367,58 Eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 3. 9. 2015 domáhali od žalovaného
v 1. rade povinnosti zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 703,68 Eur titulom náhrady škody do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadali, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade k povinnosti zaplatiť
žalobcovi v 1. rade sumu 25 000,- Eur a žalobkyni v 2. rade sumu 25 000,- Eur titulom náhrady
nemajetkovej ujmy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa žaloby žalobcovia v 1. a 2. rade sú
rodičmimaloletéhoM.,zomr.XX.X.XXXX.MaloletýM.pochádzalzichvtedajšiehodružobnéhopomeru.
Žalobca 19. 5. 2011 v čase o 20,38 hod. viedol svoje osobné motorové vozidlo továrenskej značky

Peugeot 306 EČV: A. v ľavom jazdnom pruhu po ulici Červený rak v Košiciach v smere od sídliska Nad
Jazerom k sídlisku KVP, pričom v blízkosti križovatky s ulicou Jedlíkovou nedal prednosť chodcovi -
nebohému synovi M., ktorý vošiel a prechádzal cez riadne vyznačený priechod pre chodcov, následkom
čoho žalobca toho zachytil predným pravým rohom vozidla, nakoľko s vozidlom premával nedovolenou
rýchlosťou v rozmedzí od 72 až 75 km/h v úseku, kde bola maximálna povolená rýchlosť 50 km/h,
pričom syn M. pri dopravnej nehode utrpel okrem iného natrhnutie spojenia mosta mozgu s predĺženou
miechou, v dôsledku čoho po dopravnej nehode zomrel. Žalovaný v 1. rade bol za svoje protiprávne

konanie rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/114/2011 zo dňa 4. 9. 2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť vo výroku o náhrade škody dňa 4. 9. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciachsp.zn.4To/121/2013zodňa25.4.2014uznanývinnýmzospáchaniaprečinuusmrteniapodľa
§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobodyvo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu za súčasného určenia skúšobnej doby v
trvaní 2 rokov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na
dobu 2 rokov. Za zavinenie dopravnej nehody, v priamej súvislosti s ktorou prišiel o život maloletý syn

M., sa žalovaný nikdy nijakým spôsobom, či písomne ani ústne neospravedlnil, nevyjadril žiadnu ľútosť
nad zavinením smrti mladého človeka na základe protiprávneho konania. V dôsledku protiprávneho
konania žalovaného v 1. rade došlo nepochybne vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade, ako aj vo vzťahu k
nebohému synovi M. X., k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život. Žalobcovia sú
toho názoru, že v prípade, že by nedošlo k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného v 1. rade, t.j. k

zavineniu dopravnej nehody, nemusel by v jej dôsledku zahynúť ich syn a oni ako jeho rodičia - najbližší
príbuzní by nemuseli čeliť šoku, bolesti, smútku a beznádeji, ktorej boli vystavení z dôvodu náhleho a
nečakaného úmrtia syna M.. Ich strata je o to bolestnejšia, že v prípade nebohého syna M. sa jednalo
o mladého vitálneho chlapca, ktorý mal celý život pred sebou, pričom nič mu nebránilo prežiť šťastný a
úspešný život, v čom mu chceli ako jeho rodičia v maximálnej možnej miere byť nápomocní. V dôsledku
protiprávneho konania žalovaného v 1. rade žalobcom bola náhle a nenávratne odňatá možnosť zdieľať

všetky radostné chvíle so svojím synom, tešiť sa spolu s ním z jeho rastu a dospievania, z jeho úspechov,
zo spoločných chvíľ strávených v kruhu rodiny, či už v rámci bežného rodinného života, no najmä pri
oslavevzájomnýchjubileí,sviatkovapodobne.VdôsledkuúmrtianebohéhoM.sarodičomacelejrodine
narušil pokojný a harmonický chod rodiny a domácnosti bez možnosti obnovy stavu pred dopravnou
nehodou, nakoľko neexistuje žiadna možnosť, aby syn znovu žil a aby ho mohli vychovávať a tešiť sa z

neho. Došlo teda k nezvratnému zmareniu a zničeniu intenzívneho a hlbokého citového vzťahu, aký je
nepochybne medzi rodičmi a ich dieťaťom, pričom toto zničenie nastalo práve v dôsledku protiprávneho
konania žalovaného v 1. rade. Je nepochybné, že protiprávne konanie žalovaného v 1. rade malo
za následok zásah do osobnostných práv ich syna M. v podobe zásahu do jeho práva na život, v
dôsledku čoho došlo k násilnému pretrhnutiu úzkych rodinných a citových väzieb žalobcov so synom, čo

predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv predovšetkým práva na súkromie a rodinný život.
Žalobcovia majú za to, že je nesporne daný príčinný vzťah medzi protiprávnym konaním žalovaného v
1. rade na jednej strane a škodlivým následkom na strane druhej, nakoľko pokiaľ by nedošlo k dopravnej
nehode, ktorú zavinil žalovaný v 1. rade, nedošlo by k smrti ich syna. Tým je naplnený základný zákonný
predpoklad zodpovednosti za škodu, a to konanie, škodlivý následok a príčinný vzťah medzi konaním

a škodlivým následkom. Žalobcovia sa domáhajú voči žalovanému náhrady škody v sume 703,68 Eur,
ktorá predstavuje náhradu nákladov účelne vynaložených na pohreb syna. Zároveň si popri náhrade
škody uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 25 000,- Eur pre každého rodiča, t.j. spolu
sumu 50 000,- Eur. Nárok na náhradu škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je
daný a legitímny. Poukazujúc na ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú žalobcovia toho

názoru, že k zníženiu dôstojnosti, ako aj dôstojnosti nebohého syna nedošlo v značnej miere, ale v
maximálnej možnej miere, a to na základe protiprávneho konania žalovaného v 1. rade, ktorý spôsobil
dopravnú nehodu majúcu za následok smrť syna žalobcov. Je nepochybné, že žiadna peňažná suma
im nenahradí nečakanú a náhlu stratu syna, blízkeho príbuzného a šok, bolesť a bezmocnosť z toho
prameniacu, preto požadujú náhradu nemajetkovej ujmy za porušenie práva na súkromie chráneného §

11 Občianskeho zákonníka, ktoré v sebe zahŕňa aj právo na plnohodnotný rodinný život. Z objektívneho
hľadiska je zrejmé nezvratné porušenie zdravia jedného z členov spoločenstva - rodiny žalobcov celkom
neodčiniteľnou ujmou, ktorá tým stíha i rodičov ako jeho zostávajúcich členov. Poskytnutím uvedenej
sumy ako náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka bude aspoň čiastočne
zmiernená nenahraditeľná emočná strata a nezvratné narušenie silných rodinných väzieb, ktoré zavinil

žalovaný v 1. rade svojím pochybením pri vedení motorového vozidla a zavinením dopravnej nehody.
Žalobcovia k žalobe pripojili rodný a úmrtný list maloletého neb. M., rozsudok Okresného súdu Košice
II sp. zn. 5T/114/2011, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/121/2013, fotokópiu faktúry
č. 2424/11 od spoločnosti Rekviem - pohrebné, cintorínske a kremačné služby, s.r.o., Košice na sumu
343,99 Eur, fotokópiu faktúry č. 11100439 spoločnosti Ave+, s.r.o., Košice na sumu 359,68 Eur.

2. Žalobcovia v 1. a 2. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 16. 10. 2017 uviedli, že vo vzťahu
k nároku na náhradu škody v sume 703,68 Eur trvajú na tom, že sa jedná o sumu nákladov vynaložených
na pohreb syna. Zo strany žalovanej v 2. rade došlo po podaní žaloby k čiastočnému plneniu v sume
336,10 Eur, preto zobrali žalobu v časti o zaplatenie sumy 336,10 Eur späť a žiadali v tejto časti konanie

zastaviť. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP súd konanie o zaplatenie náhrady škody vo vzťahu k náhrade
nákladov za pohreb v sume 336,10 Eur zastavil pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcami.3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 22. 3. 2016 žiadal, aby súd nárok
žalobcov zamietol ako nedôvodný. V trestnom konaní, ktoré v súvislosti s predmetnou dopravnou
nehodou prebehlo, bol žalovaný v 1. rade uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. a/

a písm. b/ Trestného zákona a bol za tento skutok právoplatne odsúdený. Uložený trest doposiaľ riadne
vykonáva. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu okolnosti, za ktorých k dopravnej nehode došlo, a to
najmä skutočnosť, že z jeho strany nešlo o úmyselné konanie. Poukázal na spoluzavinenie dopravnej
nehody zo strany M., pričom vysokú mieru tohto spoluzavinenia zo strany poškodeného konštatoval
v trestnom konaní Krajský súd v Košiciach v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 25. 4. 2014 č.k.

4To/121/2013-275, keď uviedol, že „vysoký podiel viny na vzniku dopravnej nehody mal aj maloletý
poškodený M.“. Žiadal preto, aby súd rešpektoval ustanovenie § 135 ods. 1 O.s.p. a skúmal a zistil mieru
spoluzavinenia dopravnej nehody zo strany oboch jej účastníkov, t.j. aj zo strany zosnulého. Za ďalšiu
z príčin vzniku dopravnej nehody považoval nevhodne riešenú dopravnú situáciu na úseku, na ktorom
k dopravnej nehode došlo. Aj na túto okolnosť poukázal Krajský súd v Košiciach v odôvodnení svojho
rozsudku. Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, táto je určovaná súdom voľnou

úvahou, avšak s prihliadnutím na zákonné kritériá závažnosti vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých
k neoprávnenému zásahu do práva osobnosti došlo, považuje uplatnenú výšku náhrady nemajetkovej
ujmy za absolútne neadekvátnu. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania všetkých uplatnených
nárokov žalobcov v 1. a 2. rade, t.j. nároku na náhradu škody a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

4. Uznesením zo dňa 17. 5. 2017 č.k. 15C/28/2016-67 na návrh žalobcov v 1. a 2. rade súd pripustil
pristúpenie subjektu do konania na strane žalovanej v 2. rade - Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
Dostojevského rad 4, Bratislava.

5. Žalovaná v 2. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 6. 6. 2017 namietala svoju

pasívnu legitimáciu. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby poisťovateľ za neho
uhradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri
usmrtení (písm. a/). Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhrádzajú
účelné náklady spojené s liečením a podľa ods. 2 pri usmrtení primerané náklady spojené s pohrebom,

pokiaľneboliuhradenépohrebnýmposkytnutýmpodľapredpisovonemocenskompoistení.Vychádzajúc
z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že pod nákladmi pri usmrtení je potrebné rozumieť
primerané náklady spojené s pohrebom, prípadne iné výdavky, ktoré boli v súvislosti s usmrtením
poškodeného preukázateľne vynaložené a len takéto náklady sú v plnom rozsahu kryté poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako súčasť náhrady škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Preto v časti uplatňovania nákladov spojených s pohrebom
žalovaný v 2. rade nerozporoval pasívnu legitimáciu. Z preukázaných pohrebných nákladov bolo
uhradených 80 % nákladov v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka vzhľadom k vysokému podielu viny
na vzniku dopravnej nehody nebohého M., ktorý konštatoval Krajský súd v Košiciach v uznesení sp.
zn. 4To/121/2013. Na základe uvedených dôvodov žalovaná v 2. rade rozporovala nárok uplatňovaný

titulom pohrebných nákladov a žiadala ho zamietnuť dovolávajúc sa uplynutia lehoty na uplatnenie
nárokov podľa § 106 Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho je premlčanie nárokov voči žalovanej
v 2. rade. Lehota na uplatnenie nárokov nie je zachovaná ani voči žalovanému v 1. rade, nakoľko
ku úmrtiu syna žalobcov došlo pri dopravnej nehode dňa 19. 5. 2011, doklady týkajúce sa nákladov
pohrebu sú datované ku dňu 25. 5. 2011, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 3. 9. 2015. Ďalej z

dôvoduabsenciedôkazovdokladujúcichvynaloženiepohrebnýchnákladovvovýške703,68Eur,ktorých
preukázanie na posúdenie aktívnej legitimácie oboch žalobcov bolo povinnosťou žalujúcej strany už pri
podaní žaloby aj z dôvodu duplicitne uplatňovaného nároku čo do sumy už poskytnutej náhrady škody
vo výške 336,10 Eur zo strany žalovanej v 2. rade. Otázka pasívnej legitimácie poisťovateľa povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v konaní o

náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 a nasl. Občianskeho zákonníka za zásah do osobnostných práv
pozostalých spôsobený úmrtím blízkej osoby pri dopravnej nehode a jej krytia z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola v rozhodovacej praxi
Najvyššieho súdu SR riešená uznesením zo dňa 20. 4. 2011 sp. zn. 4Cdo/168/2009. Do pozornosti
dala žalovaná v 2. rade aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/301/2012, kde dovolací súd

nezistil odklon od názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v rozhodnutí 4Cdo/168/2009 a mal za to,
že predmetom úpravy zákona č. 381/2001 Z.z. je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a takto určenému predmetu zodpovedá aj vymedzenie §
1 citovaného zákona na koho sa poistenie vzťahuje a vymedzenie poistného krytia ustanovenia § 4citovaného zákona s tým, že zmluvné poistenie kryje len nároky uvedené v § 4 citovaného zákona, nie
iné prípadné nároky vzniknuté z iného titulu, a preto pasívna legitimácia poisťovne v konaní o náhradu
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 381/2001 Z.z. nie je daná. Žalovaná v 2. rade vzniesla námietku

premlčania oboch uplatnených nárokov. Poukázala na konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých je zrejmé,
že ku neoprávnenému zásahu do práv žalobcov došlo dňa 19. 5. 2011, pričom nárok na zaplatenie sumy
bol uplatnený žalobou až dňa 3. 9. 2015, to znamená, že nároky žalobcov sú premlčané.

6.Žalobcoviavpísomnomvyjadrenídoručenomsúdudňa16.10.2017uviedli,ževýkladprávažalovanej

v 2. rade je nesprávny, účelový a rozhodovacou praxou súdov jednoznačne prekonaný. Poukázali na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 666/2016 zo dňa 16. 10. 2016 a na základe záverov v
uznesení Ústavného súdu SR aplikujúc judikatúru Súdneho dvora Európskej únie jednoznačne vyplýva,
že pokiaľ nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vznikol v dôsledku dopravnej nehody, má občiansko-
právnu povahu a vyplýva z ustanovenia § 11 a 13 Občianskeho zákonníka. Vzťahuje sa naň právna
úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Je teda daná pasívna

vecná legitimácia žalovanej v 2. rade. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovanej v
2. rade túto je potrebné považovať za nedôvodnú vo vzťahu k obom žalobcom s poukazom na ustálenú
súdnu prax R 38/75. Znalosť poškodenej osoby o osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodená
osoba získala informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu
zodpovedná. Ak si poškodená osoba uplatní svoje právo na náhradu škody spôsobenej trestným

činom v adhéznom konaní jednak riadne, t.j. najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania, jednak včas, t.j. v priebehu premlčacej doby a v konaní riadne pokračuje, premlčacia doba
odtohtouplatneniapodobuadhéznehokonanianebeží(R29/1985).Žalobcoviasiakoosobypoškodené
spáchaním trestného činu usmrtenia syna v dôsledku konania žalovaného v 1. rade uplatnili škodu v
trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 5T/114/2011 prostredníctvom

žalobkyne v 2. rade. Nárok na náhradu škody bol teda uplatnený riadne a včas. Definitívnu vedomosť o
osobe zodpovednej za spôsobenú ujmu - smrť syna nadobudli na základe rozsudku Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 4To/121/2013 zo dňa 25. 4. 2014. Z uvedeného dôvodu považujú vznesenú námietku
premlčania za nedôvodnú a nárok bol uplatnený riadne a včas.

7.Zpripojenéhotrestnéhospisusp.zn.5T/114/2011vyplýva,žerozsudkomOkresnéhosúduKošiceIIzo
dňa 4. 9. 2013 sp. zn. 5T/114/2011 bol obžalovaný X. uznaný vinným podľa § 149 ods. 1 a ods. 2 písm. a/,
písm. b/ Trestného zákona, že dňa 19. 5. 2011 v čase o 20,38 hod. viedol motorové vozidlo zn. Peugeot
306, EČV: A. v ľavom jazdnom pruhu po ulici Červený rak v Košiciach v smere od sídliska Nad Jazerom
k sídlisku KVP, pričom v blízkosti križovatky s ulicou Jedlíkovou nedal prednosť chodcovi - maloletému

M., ktorý vošiel a prechádzal cez riadne vyznačený priechod pre chodcov, následkom čoho zachytil
predným pravým rohom vozidla, nakoľko s vozidlom premával nedovolenou rýchlosťou v rozmedzí od
72 až 75 km/h v úseku, kde je maximálna povolená rýchlosť 50 km/h, pričom chodec maloletý M. pri
dopravnej nehode utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, následkom ktorých po dopravnej nehode
zomrel. Rozsudok vo výroku o škode nadobudol právoplatnosť dňa 4. 9. 2013. Krajský súd v Košiciach

rozsudkom zo dňa 25. 4. 2014 č.k. 4To/121/2013-275 podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložil
obžalovanému X. trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2
rokov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel na dobu 2 rokov.

8. Žalobca v 1. rade vypovedal, že syn mal 9 rokov, keď sa mu stala nehoda, pri ktorej zomrel. V súčasnej
dobe sú v nepriaznivej finančnej situácii, keďže majú 11 detí. Pracuje spolu s družkou - žalobkyňou v 2.
rade na aktivačných prácach a jeho mesačný príjem je 120,- Eur. Veľmi ťažko sa vyrovnával so smrťou
syna a ani dodnes sa s jeho smrťou nevyrovnal.

9. Žalobkyňa v 2. rade vypovedala, že smrť syna ju hlboko zasiahla. Pripojila sa k výpovedi žalobcu v
1. rade a vyslovila súhlas so všetkým, čo vo výpovedi uviedol.

10.Žalovanýv1.radevypovedal,ženapriekjehomaximálnejsnahevyhnúťsanehode,samunepodarilo

dopravnej nehode zabrániť. Nebohý M. mal obutú korčuľu a vletel priamo na prechod pre chodcov, preto
strhol volant, pričom ohrozená bola aj jeho partnerka, ktorá sa s ním neskôr z týchto dôvodov rozišla.
Žalovaný v 1. rade sa ospravedlnil žalobcom za smrť syna.11. Súd právne vec posúdil nasledovne:

12. Podľa § 152 Civilného sporového poriadku hmotnoprávna námietka je právny úkon strany

spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu

škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

16. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

17. Podľa ust. § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď

bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

18. Základnými zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej

povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.

19. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
- ušlý zisk. Škoda sa uhrádza v peniazoch.

20.Podľa§442ods.2Občianskehozákonníkapriškodespôsobenejniektorýmtrestnýmčinomkorupcie
sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

21. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

22. Podľa § 449 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady
spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom
poistení. Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

23. Predmetom konania je nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnený podľa § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka a nárok žalobcov na náhradu škody uplatnený podľa § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
24. V prvom rade súd skúmal námietku pasívnej legitimácie žalovanej v 2. rade.
25. Pri posúdení otázky pasívnej legitimácie žalovanej v 2. rade súd vychádzal z rozsudku Súdneho

dvora vo veci C 22/12 zo dňa 24. 10. 2013, podľa ktorého článok 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS
z 24. 4. 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinností poistenia tejto zodpovednosti
článok 1 ods. 1 a 2 druhej Smernice Rady 84/5 EHS z 30. 12. 1983 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových

vozidiel zmenenej a doplnenej Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14 ES z 11. 5. 2005
a článok 1 prvý odsek tretej Smernice Rady 90/232/EHS zo 14. 5. 1990 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škoduspôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Z odôvodnenia

tohto rozhodnutia vyplýva, že členské štáty majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho
práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb,
ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody bola krytá povinným poistením v určitých minimálnych sumách
určených v článku 1 ods. 2 druhej smernice. Tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť predložená
Slovenskou vládou, podľa ktorej ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka patria do tej časti Slovenského

občianskeho zákonníka, ktorá sa týka zásahu do ochrany osobnosti a ktorá je v zmysle tohto zákonníka
nezávislá od časti týkajúcej sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova. Keďže zodpovednosť
poisteného, ktorá vyplýva z ust. 11 a 13 Občianskeho zákonníka vznikla na základe dopravnej nehody a
mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že sa na túto zodpovednosť nevzťahuje vnútroštátne
hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice.
26. Zmysel škody podľa právnej teórie je možné prisúdiť aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré

môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej než majetkovej sféry poškodeného
(ujme morálnej, citovej). Aj podľa právnej úpravy poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v Smerniciach (Smernica Rady č. 72/166/EHS, č. 90/232/
EHS, č. 2000/26/ES) sú členské štáty povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, aby
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho

území bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených strán a potencionálnych obetí nehôd a aby
akékoľvek škody a ujmy v oblasti povinného poistného krytia cestujúcich motorových vozidiel neostali
neuhradené. V súlade s týmto cieľom sa úpravou povinného poistenia občianskoprávnej zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel vyžaduje, aby poistenie zodpovednosti za ujmu
na zdraví pokrývalo zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča

vyplývajúce z prevádzky vozidla (článok 3 ods. 1 Smernice č. 72/166/EHS, článok 1 Smernice 90/232/
EHS) a aby bolo zaručené poškodeným osobám, ktoré utrpia ujmu alebo škodu následkom havárie
vozidla poskytnutie poistného plnenia a priame právo na podanie žaloby proti poistiteľovi zodpovednej
osoby, pričom podľa citovaných smerníc za poškodeného sa považuje akákoľvek osoba, oprávnená
na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu alebo ujmu spôsobenú motorovými vozidlami. Pri použití

eurokomfortného výkladu pojmov náhrada škody, škoda na zdraví citovaných ust. zákona č. 381/2001
Z.z. (ust. § 4 ods. 1, 2, 4 a § 15 ods. 1) a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného
poisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidielzhľadiskazodpovednosti
za neoprávnený zásah, ujmu do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel sa
v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej

nehody, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa ust. § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a/
zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu.
27. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy peňažnou formou podľa ust. §§ 11, 13 ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti

žalovaného v 1. rade za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001
Z.z.
28. Na základe uvedeného súd uzavrel, že je daná i pasívna legitimácia žalovanej v 2. rade a žalobcovia
si mohli uplatniť právo na náhradu nemajetkovej ujmy v súlade s ust. §§ 11, 13 Občianskeho
zákonníka za smrť syna v dôsledku dopravnej nehody.

29. Žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania všetkých uplatnených nárokov, preto sa súd
námietkou premlčania zaoberal.

30. Súd v danom prípade aplikoval 2-ročnú premlčaciu lehotu ako lehotu na náhradu škody, lebo podľa

uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 zo dňa 11. 10. 2016, ústavný súd
zahrnul nemajetkovú ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka pod pojem škoda podľa zákona
č. 381/2001 Z.z.
31. Nemajetkovú ujmu tvoriacu predmet tohto sporu je preto potrebné považovať za škodu.
32. Z uvedeného dôvodu podľa ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a s prihliadnutím na

vznesenú námietku premlčania žalovanými súd aplikoval premlčaciu lehotu ako nárok na náhradu
škody a neaplikoval premlčaciu lehotu ako nárok na nemajetkovú ujmu podľa ust. § 101 Občianskeho
zákonníka (obdobne R 29/1985, R 31/1994, R 16/2014).33. O škode sa žalobcovia dozvedeli v deň dopravnej nehody 19. 5. 2011, kedy im bolo známe, kto
bol vodičom a že im vznikla škoda, lebo následkom dopravnej nehody bola smrť ich syna. Odo dňa
nasledujúceho, t.j. od 20. 5. 2011 začala žalobcom plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula

dňa 20. 5. 2013.
34. Žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy bola teda podaná žalobcami po uplynutí premlčacej lehoty
(dňa 3. 9. 2015 proti žalovanému v 1. rade a dňa 17. 3. 2017 proti žalovanému v 2. rade).
35. Žalobkyňa v 2. rade ako jediná si uplatnila v adhéznom konaní nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 100 000,- Eur, tak ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa

4. 9. 2013 sp. zn. 5T/114/2011.
36. Tvrdenie žalobcu v 1. rade, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v adhéznom konaní bol
uplatnený v mene oboch žalobcov súd neakceptoval, lebo ako vyplynulo z pripojeného trestného spisu
Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/114/2011, nárok si uplatňovala výlučne žalobkyňa v 2. rade.
37. V tomto smere žalobca v 1. rade ani neponúkol súdu podľa ust. § 132 CSP žiadne dôkazy, že nárok
si uplatnil sám za seba platným spôsobom v adhéznom konaní. Žalobca v 1. rade neprodukoval pred

súdom žiadne dôkazy a tvrdenia z pripojeného trestného spisu vo vzťahu k spočívaniu premlčacej lehoty
v nadväznosti na ust. § 112 Občianskeho zákonníka a teda súd nemal za preukázané, že premlčacia
lehota neuplynula.
38. Žalovanými bola vznesená námietka premlčania a preto podľa ust. § 152 CSP povinnosťou žalobcov
bolo túto námietku premlčania poprieť a uviesť vlastné tvrdenia.

39. Na základe uvedeného súd právne uzavrel, že žalobca v 1. rade si nárok na náhradu škody v
adhéznom konaní neuplatnil, nemohlo preto dôjsť ku spočívaniu premlčacej doby podľa ust. § 112
Občianskeho zákonníka a takýto nárok je potrebné považovať za premlčaný.
40. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade sú obidva uplatnené žalobné nároky žalobcov (nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy a nárok na náhradu škody) premlčané, lebo k dopravnej nehode došlo dňa 19. 5.

2011 a návrh žalobcov na pristúpenie žalovanej v 2. rade do konania bol doručený súdu dňa 17. 3. 2017,
teda po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
41. Návrhy žalobcov na vypočutie svedkov k intenzite a kvalite vzťahov žalobcov s nebohým synom
M. súd zamietol, lebo podľa ustálenej súdnej praxe dôvodné vznesenie námietky premlčania má za
následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (ust. § 100 ods. 1 veta tretia

Občianskeho zákonníka), pritom zásada hospodárnosti vedie súd k tomu, aby prednostne posúdil v
konaní vznesenú námietku premlčania.

42. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení súd nárok žalobcu v 1. rade a
nárok žalobkyne v 2. rade proti žalovaným v 1. a 2. rade na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj nárok

žalobcu v 1. rade proti žalovanej v 2. rade na náhradu škody zamietol, lebo je premlčaný.

43. Opodstatnený je nárok žalobkyne v 2. rade voči žalovanému v 1. rade na náhradu škody vo
výške 367,58 Eur, pretože nebolo preukázané premlčanie tohto nároku. Adhézne konanie v trestnom
konaní skončilo právoplatnosťou výroku o náhrade škody, v ktorom súd odkázal žalobkyňu v 2. rade na

občianskoprávne konanie na pojednávaní dňa 4. 9. 2013. Nasledujúcim dňom začala plynúť
premlčacia lehota na uplatnenie nároku, t.j. 5. 9. 2013, ktorá uplynula dňa 5. 9. 2015.
44. Žaloba žalobkyne v 2. rade o náhradu škody bola podaná na súde dňa 3. 9. 2015, teda v rámci
plynutia premlčacej doby. Návrh žalovaného v 1. rade uplatnený na pojednávaní dňa 22. 5. 2018, aby
súd skúmal, aká doba uplynula od objektívnej skutočnosti, kedy k nehode došlo až po moment podania

žaloby, súd neakceptoval, lebo dôkazy v tomto smere mal v nadväznosti na ust. § 185 ods. 1, 2, 3 CSP
predložiť žalovaný, nie súd.

45. Príčinný vzťah medzi protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade na strane jednej a škodou
na strane druhej bol daný, pretože v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný v 1. rade

došlo k smrti syna žalobkyne v 2. rade. Žalovaný v 1. rade bol právoplatným rozhodnutím súdu
odsúdený zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona.
Žalobkyňapredložilaspolusožaloboufotokópiefaktúrovýškevzniknutejškody(ust.§420Občianskeho
zákonníka).

46. Výška škody predstavuje podľa faktúry č. 1110439 zo dňa 25. 5. 2011, ktorú vyhotovil AVE+, s.r.o.,
Košice vo výške 359,68 Eur a podľa faktúry č. 2424/11 zo dňa 25. 5. 2011, ktorú vyhotovil Rekviem -
pohrebné, cintorínske a kremačné služby s.r.o., Košice vo výške 343,99 Eur, spolu vo výške 703,67 Eur.47. Žalobkyňa v 2. rade má preto právo na náhradu škody vo výške 367,57 Eur, ktorú je žalovaný v 1.
rade povinný jej zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

48.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznal, vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že žalobcovia v 1. a

2. rade, ktorí boli v prevažnej miere neúspešní, stratili syna v mladom veku 9 rokov pri dopravnej nehode
a priznanie trov konania vo vzťahu k prevažne úspešným žalovaným by predstavovalo neprimeranú
tvrdosť voči žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.