Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 13, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/125/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120325085
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120325085.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci

navrhovateľky V.. V. M., rodenej X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. A., B. cesta XXX, toho času bytom
A. A., R. X a manžela V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. A., B. cesta XXX, toho času bytom A.
A., R. X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletým deťom M., K., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, v konaní zastúpené
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky V.. V. M., rodenej X., nar. XX.XX.XXXX a manžela V. M., nar.
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v A. A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. A.,

vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, r o z v á d z a .

II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode k maloletým deťom M., K., nar. XX.XX.XXXX a maloletého V., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:

Maloleté deti M., K. a V. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí M., K. výživným vo výške 100 eur mesačne
a maloletého V. výživným vo výške 90 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 01.07.2020 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že je
vážne rozvrátené, neplní, ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel a niet žiadnej nádeje
na jeho obnovenie. V návrhu ďalej uviedla, že k vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo kvôli
nedostatku financií. Postupom času a častými hádkami sa s manželom odcudzili.

2. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil z dôvodu, že mu navrhovateľka uviedla, že
ho nemiluje. Ich manželstvo nepovažuje za funkčné po dobu 2 rokov, kedy zistil, že navrhovateľka je v

kontakte s bývalým kamarátom, do ktorého sa zaľúbila, čo jej bolo z jeho strany vyčítané.

3. V priebehu konania manželia absolvovali poradensko-psychologický proces, z ktorého vyplynulo,
že navrhovateľka na rozvode manželstva trvá, obnovu manželstva si už vôbec nevie predstaviť.Navrhovateľka vníma odcudzenie medzi ňou a manželom, manžela už vníma len ako otca spoločných
detí a dobrého človeka, nie ako partnera. Manžel navrhovateľky po emočnej stránke s rozvodom
manželstva nebol celkom stotožnený, no vzhľadom na súčasnú situáciu doma a postoj navrhovateľky

k rozvodu, s ním súhlasil. Do poradensko-psychologického procesu boli zahrnuté aj deti, z vyjadrenia
ktorých vyplynulo, že situáciu v rodine vnímajú ako napätú, maloletá K. vnímala, že jej rodičia nie sú
spolu šťastní a priala si, aby táto situácia sa už uzavrela.

4. Podľa § 23 Zák. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu
vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní
a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to
funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Navrhovateľka vo vzťahu k manželovi
nevnímala jeho schopnosť po finančnej stránke zabezpečiť rodinu, v dôsledku čoho mali finančné

problémy, ktoré viedli k hádkam a postupnému citovému odcudzeniu sa. Manžel navrhovateľky prestal
navrhovateľke veriť potom, ako zistil, že navrhovateľka bola v kontakte so svojím kamarátom z detstva,
čo bolo dôvodom, pre ktorý na ňu začal žiarliť a vyčítať jej tento kontakt. Navrhovateľka, na rozdiel od
manžela, je s rozvodom vnútorne vysporiadaná, jej rozhodnutie rozviesť sa je nemenné, trvalé, pevné.
Manžel navrhovateľky počas trvania manželstva neurobil nič pre jeho záchranu, na jednej strane, podľa

vlastného vyjadrenia, navrhovateľku má stále rád, na druhej strane jej nedôveruje. Intenzita narušenia
partnerského vzťahu je do takej miery, že samotné maloleté deti manželov vnímajú napätú atmosféru,
maloletá K. vníma, že jej rodičia v manželstve nie sú šťastní, a preto už nie je možné od manželov
očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia a samotný rozvod manželstva nie je ani v rozpore
so záujmami maloletých detí. Súd tak mal splnené podmienky podľa § 23 zákona o rodine, a preto

manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd
považuje ich finančné problémy.

6. V prípade rozvodu manželstva, rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti sa zveria na čas po rozvode do osobnej

starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných
veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej K. výživným vo výške 100 eur mesačne a
maloletého V. výživným vo výške 90 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletými deťmi sa neupraví.

7. Opatrovník rodičmi navrhnutú dohodu odporučil súdu schváliť s odôvodnením, že je v záujme
maloletých detí a neodporuje zákonu.

8. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajúna výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

11. Rodičia maloletých detí v čase rozhodovania súdu žili v spoločnej domácnosti, preto obaja sa
podieľali na osobnej starostlivosti o maloleté deti, avšak vo väčšej miere matka, ktorá deťom perie,
učí sa s nimi, podpisuje žiacku knižku, chodí na rodičovské združenia. Varenie a vyšetrenia u lekárov
zabezpečujú maloletým deťom obaja rodičia. Maloleté deti, podľa zhodného vyjadrenia rodičov, majú

k nim obom dobrý vzťah, žiadneho z nich neodmietajú, ani neuprednostňujú. V rámci poradensko-
psychologického procesu s maloletými deťmi bol vykonaný pohovor, pri ktorom maloletá K. sa vyjadrila,
že má bližší vzťah k matke a cíti u nej aj viac záujmu o ňu. V prípade rozvodu manželstva sa vyjadrila, že
by chcela bývať s mamou a s otcom by sa chcela stretávať počas víkendov, prípadne aj cez týždeň po
škole,alenechce,abymalastriktnestanovenýstyksotcom.MaloletýV.vyjadrilželaniebývaťporozvode

manželstva s matkou a s otcom by chcel tráviť každý druhý víkend, prípadne by chcel s ním byť aj cez
týždeň po škole. Chcel, aby v jeho stretávaní s otcom bola pravidelnosť. Otec maloletých detí po rozvode
manželstva mieni opustiť spoločnú domácnosť. Otec nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky
omaloletédeti.Súdvzhľadomnaprejavenúvôľumaloletýchdetí,zotrvaniemaloletýchdetíajporozvode
svojich rodičov v domácnosti, kde majú vytvorené svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim mal

za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletých detí na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných
veciach, je plne v záujme maloletých detí, neodporuje zákonu, a preto ju schválil.

12. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií

uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb
maloletých detí a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že maloletá K. má necelých 16 rokov, navštevuje 1. ročník Strednej drevárskej školy vo
Zvolene, do ktorej dochádza mesačne za cestovné 60 eur. Maloletá má obedy v škole za poplatok 25
eur, nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. Maloletá je vedená v ortopedickej a čeľustno-ortodentickej

ambulancii. V ortopedickej ambulancii sú maloletej predpisované ortopedické vložky, za ktoré sa 2-krát
ročnedopláca10eur.Maloletá1-krátza2mesiacenavštevuječeľustno-ortodentickúambulanciu,kdesa
vpriemeresapriošetreníuhrádzapoplatok20eur.DoškolysamaloletejuhrádzalpolročnýpoplatokZRŠ
15 eur, ročné poistenie 4 eurá, zakupovali sa jej učebnice, pracovné zošity v sume 30 eur. V súvislosti
so štúdiom maloletej sa jej zakupovali ochranné, bezpečnostné prostriedky, v sume 50 eur. Maloletý V.

má 14 rokov, navštevuje 8. ročník základnej školy, do ktorej chodí pešo, obedy má v škole za štvrťročný
poplatok15eur.MaloletýječlenomfutbalovéhooddieluF.A.A.,doktoréhosauhrádzamesačnéčlenské
25 eur, 2-krát ročne má maloletý turnaje, kde sú výdavky na cestovanie v priemere 10 eur, 2-krát ročne
má sústredenia za poplatok 140 eur. Ročne na sezónu sa maloletému zakupuje športové oblečenie,
obuv v sume 130 eur. Maloletý je vedený v ortopedickej ambulancii, nosí ortopedické vložky, za ktoré sa

mu 2-krát do roka dopláca po 10 eur. Do školy maloletému sa uhrádza polročný poplatok ZRŠ 15 eur,
zakupovali sa učebnice, pracovné zošity v sume 30 eur. Rodičia maloletých detí sú riadne zamestnaní,
matka podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 833,70 eura a otec vo
výške 551 eur, obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Súd vzhľadom na takto zistený
skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného na maloletú K. vo výške 100 eur mesačne

a maloletého V. vo výške 90 eur mesačne zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám a právu
maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak, ako predpokladá ustanovenie § 62
ods. 2 posledná veta Zákona o rodine, a preto rodičovskú dohodu v tejto časti schválil.

13. O neupravení styku otca s maloletými deťmi súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z

dôvodu, že otec má možnosť tráviť voľný čas s deťmi, čomu matka nebráni, a tiež z dôvodu, že v čase
rozhodovania súdu rodičia žili v spoločnej domácnosti, čím má otec zabezpečený dennodenný kontakt
s deťmi.14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť

do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné
priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko,
môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie
sú oprávnení podať odvolanie.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená
peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v

znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú
práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.