Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/216/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118211001
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5118211001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: U.
U., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX/XX, K., zastúpeného splnomocneným zástupcom Burian &
partners, s. r. o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanej: KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,
zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom X. XX, V., o
zaplatenie 4.222,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 42Csp/108/2018-140 zo dňa 02. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 42Csp/108/2018-140 zo dňa 02. 07. 2019 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.222,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
3.350,82 eur od 31. 01. 2017 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 872,- eur od 27. 12. 2016 do
zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou podanou okresnému súdu dňa 14. 07. 2018 domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 4.222,82 eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia z havarijného
poistenia motorových vozidiel EuroKasko č. 6 583160 723 na základe poistnej zmluvy č. 5715049978
zo dňa 26. 01. 2015 v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 03. 09. 2016, ktorú žalovaná evidovala ako
škodovúudalosťpodč.9563290698azodňa08.09.2016,ktorúžalovanáevidovalapodč.9563311532.
Žalovaná nárok žalobcu považovala za neopodstatnený s odôvodnením, že žalobca v súvislosti s
prvou poistnou udalosťou porušil viacero zmluvných dojednaní vyplývajúcich zo všeobecných poistných

podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy pre havarijné poistenie vozidiel EuroKasko č. 6 583
160 723. Pokiaľ ide o druhú poistnú udalosť, žalovaná rozporovala žalobcom uplatnenú časť nároku vo
výške 872,- eur odvodenú žalobcom zo znaleckého posudku, v ktorom však znalec určoval všeobecnú
hodnotu vozidla odkazom na porovnanie ceny motorových vozidiel obdobnej akosti v podmienkach
Nemeckej republiky, a nie v podmienkach Slovenskej republiky.
Citujúc ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 788 ods. 1, 3, § 790 písm. a), § 791 ods. 1, § 797
ods. 1 až 3, § 799 ods. 1 až 3, § 806, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd žalobe žalobcu v celom

rozsahu vyhovel.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva
pre havarijné poistenie motorových vozidiel - EuroKasko Poistka č. 6583160723 podľa návrhu č.
5715049978 zo dňa 26. 01. 2015, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla PorscheCayenne, EČV: ZA 403GN. Žalobca oznámil poistné udalosti, pričom prvá sa stala dňa 03. 09. 2016,
ktorú žalovaná registrovala pod č. 9563290698 a druhá dňa 08. 09. 2016, ktorú žalovaná registrovala
pod č. 9563311532.

Súd konštatoval, že žalobca ako poistník si riadne splnil svoje povinnosti - v čase poistných udalostí
mal platne uzatvorenú poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel, poistné bolo
riadne zaplatené, poistná udalosť bola riadne nahlásená, žalovanej bola poskytnutá náležitá súčinnosť
predložením potrebných dokladov a ohliadkou vozidla v spoločnosti Slovexperta, pobočka Žilina. V
súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 03. 09. 2016 žalobca požiadal o vyplatenie poistného plnenia

formou rozpočtu, pričom je tento spôsob vyplatenia poistného plnenia u žalovanej jednou z možností,
ktorú dáva na výber. Napriek tomu zo strany žalovanej nebolo vyplatené žiadne poistné plnenie.
Pokiaľ ide o poistnú udalosť zo dňa 08. 09. 2016, žalobca na preukázanie všeobecnej hodnoty
motorového vozidla predložil znalecký posudok č. 07/2018 Ing. Igora Dirnbacha, znalca pre odbor
Doprava cestná, odvetvie Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty
cestných vozidiel, ktorý určil hodnotu poisteného motorového vozidla na sumu 7.022,- eur, čo je suma

o 872,- eur vyššia ako bola stanovená žalovanou. Tento znalecký posudok spĺňa všetky zákonom
predpísané náležitosti v súlade s ust. § 209 ods. 2 C. s. p.
Podľasúdu,podkladyvyhotovenéapredloženéstranamisporuvčasezisťovaniapoškodeníavykonanie
opravy motorového vozidla neboli medzi stranami sporné. Ak teda žalobca splnil všetky povinnosti
poisteného, nebol žalovaný oprávnený na zníženie, resp. nevyplatenie poistného plnenia, keďže v

prípade poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie. Poistná udalosť zo dňa
03. 09. 2016 a 08. 09. 2016 sa týkala motorového vozidla, teda veci, na ktorú sa poistenie vzťahovalo.
Súd vychádzal z ust. § 799 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sú sankcionované iba vedomé
porušeniepovinnosti(§799ods.1a2),atolenzapredpokladu,žeporušenieuvedenýchpovinnostímalo
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (bez toho by zrejme k poistnej udalosti nebolo došlo), alebo na

zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti a tiež za predpokladu, že medzi porušením uvedených
povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť.
Dôkazné bremeno bolo na žalovanej a vedomé porušenie povinnosti zo strany žalobcu nebolo v konaní
preukázané. Súd bol názoru, že nárok na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom poistnej udalosti
a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa

odvíja od výšky vzniknutej škody a žalobca žiadal zaplatiť iba toľko, čo vynaložil za dodanie náhradných
dielov, ich výmenu a vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla. Súd mal preukázané, že
výška nákladov na výmenu tých poškodení motorového vozidla žalobcu, ktoré súviseli so škodovými
udalosťami na predmetnom vozidle, sú opodstatnené a predstavujú spolu sumu 4.222,82 eur, preto
uplatnenie plnenia žalobcom v uvedenej výške považoval za dôvodné.

V súvislosti s argumentáciou žalovanej o porušení všeobecných poistných podmienok žalobcom v
čl. IX bod 4. súd uviedol, že poistná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou má charakter
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených ustanovení

poistných podmienok vyplýva, že poistník má nárok na poistné plnenie len v prípade, že vykoná opravu
v poisťovateľom odporúčanom servise alebo na základe rozpočtu, čo je podmienené predchádzajúcim
písomným súhlasom poisťovateľa. Súd dospel k záveru, že predmetné ustanovenia čl. XI bod 4.
obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. V danom prípade, keďže žalobca nedal opraviť motorové
vozidlo v poisťovňou určenej opravovni, ale poškodené motorové vozidlo po vykonaní ohliadky

spoločnosťou Slovexperta bolo opravené svojpomocne, nemal by vôbec nárok na poistné plnenie,
keďže predchádzajúci písomný súhlas žalovanej na plnenie rozpočtom nebol daný. Uvedené spôsobuje
značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, nakoľko výrazným
spôsobom obmedzuje vlastnícke právo žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu tak, že núti
žalobcu vykonať opravu motorového vozidla z vlastných finančných prostriedkov a len v poisťovňou

určených opravovniach a neumožňuje mu s motorovým vozidlom voľne disponovať. V prípade, že
poistník motorové vozidlo nedá opraviť, má nárok na poistné plnenie formou rozpočtu len na základe
predchádzajúceho písomného súhlasu poisťovateľa, avšak je na ľubovôli poisťovateľa, či písomný
súhlas na plnenie rozpočtom dá alebo nedá a poistník to nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Súd mal zato, že žalobca má nárok na poistné plnenie a je nepochybné, že nastala škodová udalosť,

žalobcovi bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, čo zakladá nárok na poistné plnenie v zmysle
poistnej zmluvy, bez ohľadu na to, že predchádzajúci písomný súhlas žalovanej na plnenie rozpočtom
nebol daný. Podľa súdu zo znenia článkov všeobecných poistných podmienok nie je možné vyhodnotiť,
že v prípade, že nie je daný súhlas na plnenie poistnej udalosti rozpočtom zo strany žalovanej zanikánárok na plnenie z havarijného poistenia. Podľa názoru súdu bolo možné konštatovať, že udelenie
písomného súhlasu s plnením poistnej udalosti rozpočtom sa vzťahovala na prípady, kedy bola žalovaná
pripravená poskytnúť plnenie a nie na prípady, kedy plnenie odmietla poskytnúť. V takom prípade sa

žalovaná nemôže dovolávať absencie písomného súhlasu s plnením formou rozpočtu. To, že žalovaná
bola pripravená plniť poistné plnenie formou rozpočtu vyplýva podľa názoru súdu i z predloženej
kalkulácie opravy č. 9563290698 zo dňa 07. 09. 2016. Na základe uvedeného nie je možné konštatovať,
že žalobca nemá nárok na poistné plnenie rozpočtom.
Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia považoval nárok žalobcu za právne dôvodný a jeho

návrhu titulom práva na poistné plnenie vyhovel v celom rozsahu.
Súd žalobe žalobcu vyhovel i v časti uplatneného príslušenstva a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.350,82 eur od 31. 01. 2017 do zaplatenia
a vo výške 5 % ročne zo sumy 872,- eur od 27. 12. 2016 do zaplatenia, t. j. potom ako žalovaná vybavila
nahlásené poistné udalosti, vychádzajúc z ust. § 797 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej

len „C. s. p.“), v spojení s § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C. s. p. odvolanie,
ktorým sa domáhala jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia

veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalovaná považovala nárok uplatnený žalobcom za nedôvodný, nakoľko žalobca porušil viacero
zmluvných dojednaní vyplývajúcich zo všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy pre havarijné poistenie vozidiel EuroKasko.
Žalovaná uviedla, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou súdu, že ust. čl. IX, bod 4 všeobecných

poistných podmienok obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko ide o ustanovenia, ktoré v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom odôvodnil v čom spočíva neprijateľnosť zmluvnej
podmienky v čl. IX., bod 4, najmä s poukazom na značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa. Žalobca bol predtým, než do zmluvného vzťahu vstúpil, oboznámený s
poistnými podmienkami a s povinnosťami, ktoré mu z nich vyplývajú. Mala zato, že je legitímnou
požiadavkou poisťovne, aby v prípadoch, ak si chce poškodený opraviť svoje poškodené motorové
vozidlo svojpomocne - požiada o poistné plnenie formou rozpočtu - bolo podmienkou vystavenie
písomného súhlasu zo strany poisťovateľa. Argumentácia súdu je podľa žalovanej jednostranná,

nakoľko sa nezaoberal skutočnosťou, že je to práve žalobca, kto porušil povinnosti, ktorí mu vyplývajú
z čl. IX, bod 4.
Namietala tiež záver súdu o podmieňovaní vykonania opravy v „zmluvnom autoservise“. Poisťovateľ
určuje vykonanie opravy v autorizovaných servisoch, v ktorých je prezumovaný vyšší stupeň odbornosti
vykonanej opravy a nedochádza k nadhodnocovaniu hodnoty použitého materiálu a vykonanej práce

v takom rozsahu ako v neautorizovaných autoservisoch. Naďalej zotrvala na stanovisku, že žalobca
musel mať vedomosť, že v prípade svojpomocnej opravy bez predchádzajúceho písomného súhlasu
nedôjde k plneniu poisťovateľa.
Žalovaná zotrvala aj na svojej argumentácii ohľadne časti nároku vo výške 872,- eur, ktorý žalobca
odvodzuje zo znaleckého posudku č. 07/2018, nakoľko znalec určoval všeobecnú hodnotu vozidla

odkazom na porovnanie ceny motorových vozidiel obdobnej akosti v podmienkach Nemeckej republiky,
nie v podmienkach Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu nemá podľa jej názoru tento dôkaz
relevantnú dôkaznú silu pre súdne konanie vedené pred súdom Slovenskej republiky.
Podľa žalovanej konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
a to nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tou

skutočnosťou, že je to práve žalobca, kto porušil ustanovenie všeobecných poistných podmienok.
Súd nedostatočným spôsobom odôvodnil v čom spočíva značná nerovnováha poistných podmienok
v neprospech spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o štandardné formulácie v obdobnom type poisťovacích
zmlúv za účelom, aby nedochádzalo k bezdôvodnému obohateniu na strane poškodených.
Podľa žalovanej prvoinštančný súd v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval

za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je tak podľa jej názoru
nepreskúmateľné.3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal s jednotlivými skutočnosťami,
ktoré boli sporovými stranami v rámci konania uplatnené, preto sa s jeho rozhodnutím plne stotožnil.

Mal zato, že ako poistenec má právo na poistné plnenie, nakoľko došlo k vzniku poistnej udalosti,
ktorá mu toto právo zakladá, nielen v zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj v zmysle
uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovanou. Vzhľadom k tomu, že žalovaná počas celého konania
nespochybňovala, že mu právo na poistné plnenie vzniklo, a teda vznik poistnej udalosti a ani rozsah
poškodenia poisteného motorového vozidla, namietala iba spôsob vyplatenia poistnej udalosti, má za to,

žetietododatočnépodmienkyurčeniaspôsobuapostupuvyplateniapoistnéhoplnenia,ktorýsižalovaná
uviedla vo svojich všeobecných obchodných podmienkach, nemôžu toto právo obmedziť, resp. vylúčiť.
Žalobca, rovnako ako súd, považoval ust. čl. IX bod 4 všeobecných poistných podmienok za
ustanovenie, ktoré obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Značná nerovnováha zmluvných strán v
jeho neprospech ako spotrebiteľa je daná tým, že ako poistený má nárok na poistné plnenie len vtedy,
ak vykoná opravu svojho poškodeného motorového vozidla v servise, ktorý mu odporučí, resp. určí

sám poisťovateľ, a tak zasahuje do jeho vlastníckeho práva s autom voľne nakladať, alebo na základe
rozpočtu len v prípade, že mu na takýto spôsob vyplatenia poistného plnenie dá písomný súhlas. Je
pritom na rozhodnutí samotnej žalovanej ako poisťovateľa, či predchádzajúci písomný súhlas na plnenie
rozpočtomdáalebonedáaonakopoistenýnemámožnosťžiadnymspôsobomjejrozhodnutieovplyvniť.
K argumentácii žalovanej k časti nároku vo výške 872,- eur žalobca uviedol, že znalecký posudok

ohľadne škody bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov a spĺňa všetky náležitosti v
zmysle§209C.s.p.Pretopovažujeajnárokodvodenýzpredmetnéhoznaleckéhoposudkuzadôvodný.
Nesúhlasil ani s námietkou žalovanej vo vzťahu k preskúmateľnosti a ne/dostatočnosti odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, ktorú považoval za účelovú.

4. Ďalšie vyjadrenia strán neboli v odvolacom konaní produkované.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny
potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovanej, vyjadrenia žalobcu

a obsahu predloženého spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej povahe konania, z
vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s.
p., preto odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p., konštatujúc správnosť týchto dôvodov v podstatných

bodoch na ne odkazuje.

7. Žalovaná v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že jeho konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Odvolací súd preto skúmal, či došlo k naplneniu žalovanou uvádzaných odvolacích dôvodov.

8. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej súd aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav, t. j. ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny

predpis, ale nesprávne ho vyložil.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., t. j. nesprávne skutkové zistenia vyvodené z
vykonanéhodokazovania,predstavujetakéskutkovézistenia,nazákladektorýchsúdprvejinštancievec
posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové

zistenie nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
191 C. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávnesú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov (logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli
inak najavo z hľadiska dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok

hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
Civilného sporového poriadku o vykonávaní dokazovania).

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. je daný vtedy, keď konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorý dopadá na akékoľvek pochybenia

v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za
predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu.

11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalovanou
uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené. Námietky žalovanej nie sú
spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci

súdom prvej inštancie a neumožňujú prijať záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky.

12. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo
medzi stranami konania sporné uzatvorenie poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel,
predmetom ktorého poistenia bolo motorové vozidlo Porsche Cayenne, EČV: ZA 403GN. Rovnako

medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 03. 09. 2016 došlo ku škodovej udalosti na predmetnom
motorovom vozidle v súvislosti s dopravnou nehodou a dňa 08. 09. 2016 v súvislosti s úmyselným
zapálením motorového vozidla treťou osobou, v dôsledku čoho došlo k zničeniu motorového vozidla.
Obeudalostiboližalobcomžalovanejriadnymspôsobomnahlásené,vsúvislostispoistnouudalosťouzo
dňa 08. 09. 2016 došlo zo strany žalovanej i k poskytnutiu poistného plnenia. Sporný v konaní bol nárok

žalobcunapoistnéplnenievsúvislostispoistnouudalosťouzodňa03.09.2016,kedyžalovanáodmietla
poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že škoda na vozidle nebola odstránená opravou /nie je preukázané
faktúrou/, resp. žalovaný nemal písomný súhlas s opravou motorového vozidla svojpomocne a výška
nároku žalobcu na poistné plnenie v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 08. 09. 2016, pri ktorej došlo
k zničeniu motorového vozidla.

13. V súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 03. 09. 2016 žalovaná poskytnutie poistného plnenia
odmietla listom zo dňa 16. 01. 2017 z dôvodu, že škoda na vozidle nebola odstránená opravou /
nie je preukázaná faktúrou/. Na odvolanie žalobcu žalovaná listom zo dňa 03. 02. 2017 vyzvala
žalobcu na predloženie originálu dokladu o oprave vozidla a zdokladovanie dodacími dokladmi za diely,

nakoľko nesúhlasila s opravou rozpočtom a nakoľko náklady na opravu presiahli 1.659,70 eur, žiadala
o zdokladovanie opravy v zmysle zmluvných dojednaní čl. IX., bod 4 poistnej zmluvy eurokasko a čl.
VI. bod 16. Následne, listom zo dňa 16. 03. 2017, žalovaná oznámila žalobcovi, že naďalej zotrváva
na pôvodnom stanovisku.

14. V zmysle Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EuroKasko (čl. IX bod 2) je po vzniku poistnej
udalosti poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne:
a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak,
že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami
náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom Súčasťou účtovných nákladov na

náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy;
b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ
a značku v opravovniach SR;
c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a
časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.

15. Podľa bodu 3 tohto článku primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi
opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu MV v autoopravovni, neprekročí
podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach.

16. Podľa bodu 4 tohto článku poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava
vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady
škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. Ak poistený ponúkne poisťovni vykonanie opravy na
MV svojpomocne, musí na tento postup dať poisťovňa písomný súhlas. V takomto prípade primeranénáklady na opravu MV nesmú presiahnuť sumu 1.659,70 eur/50.000,- Sk a maximálna hodinová sadzba
v tomto prípade bude polovičná z hodinovej sadzby podľa písm. b) bodu 2 tohto článku. Pri svojpomocnej
oprave poisťovňa uhradí primerané náklady na opravu s DPH len v prípade, ak poistený preukáže

nákupnáhradnýchdielovoriginálnymdaňovýmdokladom,vopačnomprípadenebudeDPHzohľadnené.
Poistený si už potom nemôže uplatňovať ďalšie nároky z tejto poistnej udalosti.

17. Podľa Článku XV, bodu 6 ak sa bude vypočítavať náhrada rozpočtom bez predloženia účtov, bude sa
vychádzať zásadne z kalkulačného programu. V takomto prípade poisťovňa uhradí primerané náklady

bez DPH. Za primerané náklady sa nebudú považovať náklady stanovené „zmluvnou cestou“ a k ním
stanovené príplatky, prirážky a rôzne poplatky.

18. Z citovaného ust. čl. IX, bodu 4 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EuroKasko vyplýva, že
poisťovňa má právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Žalovaná toto svoje právo nevyužila
a opravovňu neurčila. Naopak, z kalkulácie opravy zo systému AUDATEX zo dňa 07. 09. 2016, ktorú

podľa tvrdenia žalobcu (ktoré tvrdenie žalovaná nerozporovala) vypracovala žalovaná, možno vyvodiť,
že žalovaná bola pripravená plniť podľa rozpočtu. Možnosť určiť náhradu i rozpočtom, bez predloženia
účtov, jednoznačne vyplýva i z citovaného ustanovenia čl. XV, bodu 6 s tým, že v takom prípade sa bude
vychádzaťzkalkulačnéhoprogramu.Pokiaľžalovanávpriebehukonanianamietalaabsenciujejsúhlasu
s opravou motorového vozidla svojpomocou, čím zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvných

dojednaní pre havarijné poistenie EuroKasko, zo znenia článkov zmluvných dojednaní nevyplýva, že v
prípade, že nie je daný súhlas na plnenie poistnej udalosti rozpočtom zo strany žalovanej, zaniká nárok
na plnenie z havarijného poistenia. Rovnako zo zmluvných dojednaní nevyplýva, že pre plnenie náhrady
v súvislosti s poistnou udalosťou rozpočtom je potrebný predchádzajúci písomný súhlas žalovanej.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje nato, že z vyššie citovaných zmluvných dojednaní nevyplýva,

žeoprava„svojpomocne“a„náhradarozpočtom“predstavujejedenatenistýspôsoburčovanianákladov
na opravu, resp. spôsob opravy poškodeného motorového vozidla a s tým spojený rozsah náhrady
škody. Obsah pojmov svojpomocne a náhrada rozpočtom nie sú v zmluvných podmienkach definované,
čo nemôže byť na škodu žalobcu ako spotrebiteľa. Pokiaľ z ust. čl. XV, bodu 6 zmluvných dojednaní
vyplýva, že v prípade, ak nie sú predložené účty, vypočítava sa náhrada rozpočtom, nemožno považovať

nárok žalobcu uplatnený týmto spôsobom za nedôvodný, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom došlo
k oprave motorového vozidla.

19. Odvolací súd za správne považuje i rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu
v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 08. 09. 2016. Súd prvej inštancie v tejto časti uplatneného

nároku vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Igora Dirnbacha. Žalovaná v priebehu konania
síce namietala tento znalecký posudok z dôvodu, že znalec určoval všeobecnú hodnotu vozidla s
poukazom na porovnanie ceny motorových vozidiel obdobnej akosti v podmienkach Nemeckej republiky,
zo znaleckého posudku však vyplýva, že znalec vychádzal i z porovnania ceny motorových vozidiel v
podmienkach Slovenskej republiky, pričom postup znalca v tomto je zrejmý zo znaleckého posudku (str.

11).Znaleckýposudok,akokonštatovalsúdprvejinštancie,pritomspĺňazákonompredpísanénáležitosti
v súlade s ust. § 209 ods. 2 C. s. p. Dôkaz ohľadne všeobecnej hodnoty motorového vozidla žalobcu
v čase poistnej udalosti zo dňa 08. 09. 2016, ktorým by bol spochybnený dôkaz predložený žalobcom,
žalovaná v konaní nepredložila. Pokiaľ žalovaná na pojednávaní dňa 02. 07. 2019 dala do pozornosti, že
aj ňou vypracovaná expertná správa, resp. vyčíslenie, je nutné v zmysle Civilného sporového poriadku

považovať za odborný záver, žalovanou uvádzaná expertná správa sa v spise nenachádza.

20. Ako nedôvodnú odvolací súd napokon vyhodnotil aj námietku žalovanej o existencii inej vady
konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, za ktorú vadu považoval
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd na rozdiel od žalovanej dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle
ust. § 220 ods. 2 C. s. p., a preto ho nemožno považovať za arbitrárny. Odôvodnenie rozsudku
zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia
a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú
presvedčivosť. Okresný súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

21. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že sa súd nevysporiadal so skutočnosťou, že to bol
práve žalobca, kto porušil ustanovenia všeobecných poistných podmienok a v čom spočíva značná
nerovnováha poistných podmienok v neprospech spotrebiteľa, odvolací súd poukazuje na bod 38.odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. I keď je možné súhlasiť so žalovanou, že zo zmluvných
podmienok nevyplýva, že by poisťovňa určovala opravu v „zmluvnom“ servise, uvedené nemá vplyv na
správnosť záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Z čl. IX, bodu 4 zmluvných dojednaní

jednoznačne vyplýva, že poisťovňa zmluvou zaväzuje žalobcu k vykonaniu opravy v ňou určenom
autoservise, čím obmedzuje prístup autonómie v súkromnoprávnych vzťahoch proti vôli žalobcu.
Spotrebiteľ je tak viazaný, aby kúpou služby u dodávateľa v prípade poškodenia vozidla, si zakúpil aj
ďalšiu službu, a to v poisťovňou určenom autoservise.

22. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že žalovaná v odvolaní uviedla, že je legitímnou požiadavkou
poisťovne, aby v prípadoch, ak si chce poškodený opraviť svoje poškodené motorové vozidlo
svojpomocne - požiada o poistné plnenie formou rozpočtu - bolo podmienkou vystavenie písomného
súhlasu zo strany poisťovateľa, z akého dôvodu je však táto požiadavka poisťovne v danom prípade
legitímna (a to práve s poukazom na skutočnosť, že žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške podľa
kalkulácie žalovanej) už neuviedla.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu,
vrátane výroku o trovách konania, pri rozhodovaní o ktorých súd správne aplikoval zásadu úspechu v
konaní podľa § 255 ods. 1 C. s. p., ako vecne správny potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď z obsahu spisu
nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 C. s. p. O výške náhrady trov konania
následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§

262 ods. 2 C. s. p.).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)