Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 9, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/119/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309010466
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Roháč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8309010466.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Roháča a prísediacich Milana

Milčáka a Márie Smutkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. 9. 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Q. K. P. N. I. U. Z. A. C. Ý. , G.. XX. X. XXXX Z. K., K. M. XX, U. I.

j e v i n n ý , že

akozodpovednýzástupcaobchodnéhosubjektuQ.K.-E.,ktorýpodnikánazákladeživnostenskéholistu
ev. č. Žo-97/15462/000 reg. č. 375/97 zo dňa 2. 5. 1997, v daňovom priznaní dani z príjmov fyzických
osôb za rok 2000, ktoré predložil dňa 2. 4. 2001 Daňovému úradu v Humennom, dal neoprávnene a
v rozpore so zákonom č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, v platnom znení, zúčtovať do celkových
výdavkov aj falošné účtovné doklady podľa prílohy č. 1/a obžaloby, čím neoprávnene znížil vlastnú
povinnosť zaplatiť daň z príjmov o 2 043 582,- Sk (67 834,49 eur), v daňovom priznaní k dani z

príjmov fyzických osôb za rok 2001, ktoré predložil dňa 2. 4. 2002 Daňovému úradu v Humennom, dal
neoprávnene a v rozpore so zákonom č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, v platnom znení, zúčtovať
do celkových výdavkov aj falošné účtovné doklady podľa prílohy č. 1/b obžaloby, čím neoprávnene znížil
vlastnú povinnosť zaplatiť daň z príjmov o 2 423 807,- Sk (80 455,65 eur), v daňovom priznaní k dani z
príjmov fyzických osôb za rok 2002, ktoré predložil dňa 14. 3. 2003 Daňovému úradu v Humennom, dal
neoprávnene a v rozpore so zákonom č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, v platnom znení, zúčtovať
do celkových výdavkov aj falošné účtovné doklady podľa prílohy č. 1/c obžaloby, čím neoprávnene znížil
vlastnú povinnosť zaplatiť daň z príjmov o 1 234 714,- Sk (40 984,99 eur), v daňových priznaniach k dani

z pridanej hodnoty za mesiace február, apríl, jún a august až december 2000, za mesiace január až apríl
ajúnaždecember2001azamesiacejanuáramarecaždecember2002nazákladefalošnýchúčtovných
dokladov podľa prílohy č. 1/a, b, c obžaloby si ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty na Daňovom
úrade v Humennom neoprávnene a v rozpore so zákonom č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov uplatňoval nároky na odpočet dane z pridanej hodnoty za mesiace február,
apríl, jún a august až november 2000 v sume 1 020 888,- Sk (33 887,27 eur), za január až apríl, jún a
august až december 2001 v sume 1 032 319,80 Sk (34 266,73 eur) a za marec až december 2002 v

sume 772 186,30 Sk (25 631,88 eur) a neoprávnene a v rozpore so zákonom č. 289/1995 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov znížil vlastnú povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty
za mesiace december 2000 o 148 108,40 Sk (4 916,29 eur), júl 2001 o 324 943,20 Sk (10 786,13 eur) a
január 2002 o 23 160,70 Sk (768,79 eur) a týmto svojím konaním neoprávnene znížil vlastnú povinnosť
zaplatiť daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty celkovo v sume 5 702 102,56 Sk (189 275,13 eur) a
neoprávnene si uplatnil nároky na vrátenie dane z pridanej hodnoty celkovo v sume 2 825 394,- Sk (93
785,89 eur), pričom v malej časti, 275 293,- Sk (9 138,05 eur) dodatočne vrátil neoprávnený prospech,

celkovo tak získal neoprávnený prospech v sume 8 527 496,29 Sk (283 061,02 eur),t e d a

- vo veľkom rozsahu skrátil daň,

-neoprávnenevznačnomrozsahuuplatnilnároknavráteniedanezpridanejhodnotyvúmyslezadovážiť
sebe neoprávnený prospech,

č í m s p á c h a l

- zločin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona č. 140/1961 Zb.,
- zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. za použitia § 35 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., § 40 ods.
1 Tr. zák. č. 140/61 Zb. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/61 Zb. súd obžalovanému výkon uloženého trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. č. 140/61 Zb. súd ukladá peňažný trest vo výške 5 000,- eur.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. pre prípad marenia výkonu peňažného trestu súd ukladá
obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal dňa 28. 8. 2009 obžalobu na obžalovaného Q. K.
pre zločin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zákona č. 140/61 Zb. a zločin neodvedenia dane
a poistného podľa § 148a ods. 1, 3 Tr. zákona č. 140/61 Zb. Obžalobu odôvodnil tým, že celkovým
vyšetrovaním bolo zistené, že obvinený Q. K., vystupujúci ako podnikateľský subjekt Q. K. - E., miesto

podnikania M. XX, IČO: 34974555, DIČ: 5708266399/703, ktorý podniká na základe živnostenského
listu, si v daňových priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobia 2000, 2001 a 2002 a v daňových
priznaniach k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február, apríl, jún, august až december
2000, za mesiace január až apríl, jún až december 2001 a za mesiace január a marec až december
2002 na základe falošných pokladničných dokladov z registračných pokladníc a falošných výdavkových

pokladničných dokladov podľa prílohy č. 1/a, b, c, celkovo od 24 údajných dodávateľov P.K. K.- A. N., A.
A. P.. U.., V. A. A. P.. U., L. R. A. P.. U.., M. I. - A. M., A. A. A. P.. U.., L. E. A. P.. U.., B. A. Q. - Y., B. U. -
A., A. A. P.. U.., M. A., A.-Z. A. P.. U.., A. A. P.. U.., B. A. - J.N. C., Z. A. P.. U.., Q. Č. A., B. I. - A., N. A.
P.. U.., C. Q.. A.., K. A. P.. U.., E. Č., O. C., O. O. - K., L. C., O.V. U. - C. Q. E. A. P.. U.., neoprávnene a
v rozpore s platnými zákonmi znížil vlastné povinnosti zaplatiť daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty,

celkovo o 6 198 314,90 Sk (205 746,36 eur) a neoprávnene a v rozpore s platným zákonom si uplatnil
nárok na vyplatenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, celkovo v sume 2 825 394, - Sk (93
785,89 eur), pričom v malej časti 275 293,- Sk (9 138,05 eur) dodatočne vrátil neoprávnený prospech.

Obžalovaný v prípravnom konaní opakovane využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.

Svedok T.. B. M. uviedol vo svojej výpovedi, že pre obžalovaného vykonával účtovníctvo. Zaúčtoval
doklady, ktoré mu nosil obvinený a po ich zaúčtovaní tieto vrátil vždy obžalovanému. On sám
kontroloval iba formálnu správnosť dokladov a t, či doklady boli aj reálne, to nebolo v jeho právomoci.
Výdavkové pokladničné doklady vystavoval väčšinou k pokladničným dokladom buď obžalovaný alebo

jeho manželka. Ak to neurobili oni, urobil to on alebo jeho manželka.

Svedok B.G. C. vo svojej výpovedi uviedol, že bol zamestnaný u obžalovaného ako robotník. On
nakupoval materiál, skoro vo všetkých prípadoch na faktúru. Za hotové nakupoval iba výnimočne a len
malé položky, napr. náradie.Svedok L. Ď. ako švagor obvineného odmietol vo veci vypovedať.

Svedkyňa T.. P. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnankyňou daňového úradu, u obžalovaného

kontrolovala daň z príjmov fyzických osôb za obdobie rokov 2000-2002. Dožiadaniami na ďalšie daňové
úrady zistili, že subjekty označené na daňových dokladoch predložených obžalovaným, jednotlivé
doklady nevydali. Výsledkom kontroly za rok 2000 bolo zníženie výdavkov o 5 006 512,- Sk a rozdiel v
dani bol 2 011 620,- Sk. Dorubili platobný výmer, proti ktorému podal obžalovaný neúspešné odvolanie.
Výsledkom kontroly za rok 2001 bolo zníženie výdavkov o 5 949 049,- Sk a rozdiel v dani bol 2 443 429,-

Sk. Dorubili platobný výmer, proti ktorému podal obžalovaný neúspešné odvolanie. Výsledkom kontroly
za rok 2002 bolo zníženie výdavkov o 3 480 872,- Sk a rozdiel v dani bol 1 242 962,- Sk. Opäť dorubili
platobný výmer, proti ktorému obžalovaný znova podal neúspešné odvolanie. Doklady im predložil sám
obžalovaný.

Svedkyne T.. A. V. Q. Q. I. ako zamestnankyne daňového úradu, zhodne uviedli, že u obžalovaného

kontrolovali daň z pridanej hodnoty. Bolo zistené, že daňové doklady neboli vystavené označenými
dodávateľmi, zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené, v denných uzávierkach označených dodávateľov
sa tržby z týchto dokladov nenachádzali, a teda ani daň z pridanej hodnoty nebola odvedená. Kontrolou
bolo zistené nadmerné odpočty uplatnené obvineným, tomuto boli vyplatené a obvinený ich nevrátil.

T.. M. V., riaditeľ Daňového úradu Humenné vo svojej výpovedi uviedol, že u obvineného boli vykonané
príslušné daňové kontroly a ich výsledky obsahujú jednotlivé protokoly o daňovej kontrole.

Dodávatelia obvineného predložili pravé doklady i odtlačky pečiatok a vypovedali ako svedkovia.

Jednotliví majitelia spoločností, od ktorých mal odoberať tovar a to B. I., U. A. U. A., U. R., A. A. A. P.. U..
Q. Š. C., C. A. K. A. P.. U.., po nahliadnutí na doklady, ktoré mali byť vydané v rokoch 2002 a 2000 ako
doklad pre firmu Q. K. - E., nezodpovedali skutočnosti, ba dokonca ani v jednom prípade tlač tlačiarne,
ktorú vlastní jeden zo svedkov, nezodpovedá forme.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru ekonomiky a to jednak v prípravnom konaní T.. Q.
K., O.. a taktiež znalecký posudok dal vypracovať v rámci kontradiktórneho konania aj obžalovaný a to
znalcom T.. B. Y.. Závery obidvoch znaleckých posudkov sa rozchádzali. Súd sa priklonil k znaleckému
dokazovaniu vypracovanému v prípravnom konaní vypracovanému T.. Q. K., O.., ktorá na základe
účtovných dokladov ale aj predchádzajúcich kontrolných zistení daňových úradov, vypočítala a určila, v

akom rozsahu došlo k skráteniu dane z príjmov fyzických osôb v rokoch 2000, 2001 a 2002 a DPH za
jednotlivé zdaňovacie obdobie v rokoch 2000, 2001 a 2002. Znalkyňa taktiež určila stav materiálnych
zásob obvineného v rokoch 2000,2001 a 2002 s nasledujúcimi závermi:

K poníženiu dane z príjmov FO došlo v roku 2000 o sumu 2 043 582,- Sk , v roku 2001 o sumu 2 423

807,- Sk a v roku 2002 o sumu 1 234 714,- Sk.

K poníženiu DPH došlo v mesiacoch február, apríl, jún, august a december 2000, celkovo 1 168 996,-
Sk, v mesiacoch január až apríl, jún až december 2001 celkovo v sume 1 357 263,- Sk a v mesiacoch
január, marec až december 2002 celkovo v sume 795 347,- Sk. Stav materiálových zásob zistila k 31.

12. 2000 na hodnotu 348 230, - Sk, k 31. 12. 2001 na hodnotu 267 460,- Sk, k 31. 12. 2002 na hodnotu
246 580,- Sk.

Daňové priznania obvineného k dani z príjmov fyzických osôb dokumentujú sumy vyčíslenia vlastnej
daňovej povinnosti obvineným, resp. sumy uplatnenia nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty. Tieto

vyčíslenia obvineného bol predmetom vyššie popísaného znaleckého skúmania.

Z protokolov o daňových kontrolách dane z príjmov fyzických osôb za roky 2000 - 2002 a DPH za
jednotlivé mesiaca rokov 2000-2002 vyplývajú zistenia pracovníkov daňového úradu, najmä krátenie
jednotlivých daní a neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu DPH za spomenuté obdobia v

konkrétnej výške. I tieto zistenia boli preskúmané v rámci vykonaného znaleckého skúmania.

Najmä s poukazom na podklady predložené znalkyňou, o ktoré sa opiera jej záver v znaleckom posudku,
ako aj pripojená evidencia a zároveň protokol z daňových kontrol, sú zhodné so závermi znalkyne az toho dôvodu súd bral za vierohodnejšie závery tohto znaleckého posudku, ktoré vypracovala vyššie
spomínaná znalkyňa v prípravnom konaní.

V nadväznosti na vyššie uvedené dôkazy bol obžalovaný zo spáchania skutku usvedčený účtovnými
dokladmi, ktoré sa nachádzajú vo zväzku 2, živnostenským listom, osvedčením o registrácii pre DPH,
osvedčením o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla, ktoré svedčia o vzniku a existencii
podnikateľského subjektu Q. K. - E..

Z výpisov zo živnostenského registra a obchodného registra sú zrejmé údaje o podnikateľských
subjektoch, dodávateľov obvineného, uvedených na sporných pokladničných dokladoch.

Sporné daňové doklady, potvrdenia z registračných pokladníc, na základe ktorých obvinený
neoprávnene skrátil vlastnú daňovú povinnosť, resp. na základe ktorých si neoprávnene uplatnil nárok
na vrátenie DPH a k nim sa vzťahujúce výdavkové pokladničné doklady, pre potreby zúčtovania

zabezpečené obvineným, zdokumentované vo zväzku 1 vyšetrovacieho spisu.

Po zhodnotení všetkých dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní,
bolo nesporne preukázané, že konanie obvineného Q. K. naplnilo všetky pojmové znaky trestného
činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zákona platného dňa 31. 12. 2005 a neodvedenia

dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 3 Tr. zákona platného do 31. 12. 2005, pretože obvinený ako
podnikateľský subjekt v daňových priznaniach dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty za jednotlivé
obdobia rokov 2000, 2001 a 2002 na daňovom úrade v rozpore s platnými zákonmi o dani z príjmov a
DPH uplatnil neexistujúce výdavky a neuskutočnené zdaniteľné plnenie v prospech iných platiteľov dane
zpridanejhodnoty,akopodkladypoužilfalošnédaňovédoklady,potvrdeniazregistračnýchpokladníana

ich podklade vyhotovené výdavkové pokladničné doklady a takto neoprávnene znížil vlastnú povinnosť
zaplatiť daň a taktiež neoprávnene formou uplatnenia nároku na vrátenie DPH zo štátneho rozpočtu
odčerpal finančné prostriedky.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný skutku dopustil v priamom úmysle, kde obžalovaný

konal ako subjekt plne trestne zodpovedný. Po objektívnej stránke konanie obžalovaného spočívalo
v neoprávnenom skrátení dane vo veľkom rozsahu a v neoprávnenom uplatnení nároku na vrátenie
DPH v značnom rozsahu a v príčinnej súvislosti s týmto konaním aj jeho následok, porušenie vyššie
popísaného záujmu štátu.

Obvinený Q. K. v mieste bydliska je hodnotený kladne. V posledných 10 rokoch odsúdený nebol.

Pri výmere druhu trestu a jeho výšky súd vychádzal z toho, že prokurátor podal obžalobu na
obžalovaného 28. 8. 2009 a skutok sa stal v rokoch 2000-2002, čiže 7-9 rokov od spáchania skutku.

Podľa Článku 48 ods. 2 Prvá veta Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Je pravdou, že spočiatku obžalovaný sa nezúčastňoval hlavných pojednávaní, ktorých síce neúčasť
ospravedlnil, no potom sa dostavil pravidelne na posledné hlavné pojednávania. Hlavné pojednávanie
bolo často odročované najmä pre neprítomnosť svedkov a čiastočne aj pre práceneschopnosť obhajcu

obžalovaného.

Podľa § 2 ods. 4 Tr. poriadku č. 301/2005 ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány
činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednať čo najrýchlejšie, dôsledne,
zachovať občianske práva zaručené ústavou. Účelom trestného konania je predovšetkým to, aby trestné

činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli zákonom spravodlivo potrestaní, pritom má pôsobiť na
upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov
v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho spolužitia i čestného plnenia
povinností štátu a spoločností, o čom hovorí § 1 ods. 1 Tr. poriadku účinného do 1. 1. 2006.

V konkrétnom prípade samotná dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj
obžalovaného k trestnému stíhaniu, procesný postup orgánov činných v trestnom konaní výrazne a
neprimerane presiahla dĺžku konania v porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá
odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť mimoriadne zmierňujúce ustanovenie v zmysle § 40 ods. 1 Tr.zákona účinného do 1. 1. 2006 a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanovené
týmto zákonom s obmedzením uvedených v ustanovení § 40 ods. 4 Tr. zákona účinného do 1. 1. 2006,
čiže 140/1961 Zb.

S poukazom aj na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a vyššie uvedené ustanovenie súd uložil
obžalovanému za použitia ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. a § 15 ods. 1 Tr.
zákona č. 140/1961 Zb. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s jeho podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov. Za účelom zintenzívnenia vyššie uvedeného trestu

súd obžalovanému uložil aj peňažný trest vo výške 5000,- eur a pre prípad marenia výkonu peňažného
trestu náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Tieto tresty u obžalovaného majú plniť
jednak generálnu ale aj špeciálnu prevenciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca
a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za mladistvého obžalovaného. Rozsudok

možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.